Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
911/386879.760ab1.pdf
PDF · 121.04 KB
No categories available
2Tdo/67/2012
Legal thesis Official
Najvyšší súd 2 Tdo 67/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci obvineného A. M. pre zločin podvodu podľa § 14, § 221 ods. 3 písm. a/ Tr. zák.
na neverejnom zasadnutí 27. novembra 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. marca 2012, sp. zn. 2 To 27/2012, podľa
§ 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por., takto
rozhodol:
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. marca 2012, sp. zn. 2 To 27/12,
a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
porušený zákon
v ustanoveniach § 252 ods. 4 a § 319 Tr. por.
v neprospech
obvineného A. M..
Toto uznesenie a rozsudok Okresného súdu Lučenec z 29. novembra 2011, sp. zn.
2 T 128/2011, ako aj chybné konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, sa zrušujú.
Zrušujú sa aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Okresnému súdu Lučenec sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len krajský súd) podľa
§ 319 Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného A. M. proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec (ďalej len okresný súd) z 29. novembra 2011, sp. zn. 2 T 128/2011.
Rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný M. uznaný vinným zo zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. pre skutok, ktorého
sa dopustil tak, že
v snahe získať neoprávnený majetkový prospech dňa 25. 03.2009 v čase o 15.00 hod.
v okrese P. doručil Správe katastra P. návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností, ktorého súčasť tvorí Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci
vyhotovená dňa 16. 12. 2008 vo Z. z dôvodu zabezpečenia pohľadávky vo výške 59.749,05
Eur (1.800.000,- Sk), v ktorej sám vystupoval ako záložný veriteľ a toho času nebohý R. B.,
nar. X., trvale bytom Z., L. ako záložca a to aj napriek tomu, že žiadnu pohľadávku voči R. B.
nemal a R. B. zmluvu o zriadení záložného práva nepodpísal, pričom Správa katastra P. na
základe uvedeného návrhu dňa 20. 04. 2009 povolila vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností, čím na záloh pozostávajúci zo stavieb nachádzajúcich sa v katastri
obce K. nad R., kotolňu so súpisným číslom X., halu pílnice, technické hospodárstvo, dve
výrobné haly, sušiareň, vodáreň, všetky zapísané na liste vlastníctva č. X., ktoré boli v čase
podania návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností vo vlastníctve R. B.,
zriadila ťarchu, a tak predložením nepravých listín Správu katastra P. uviedol do omylu a v
prípade plnenia zo záložnej zmluvy by Ing. R. B., nar. X. vo Z., trvalé bytom Z., D., na
ktorého dedením prešli vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam po zosnulom R. B.,
spôsobil škodu vo výške 59.749,05 Eur (1.800.000,00 Sk).
Za toto konanie bol obžalovaný odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia
slobody v trvaní tri roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák.
mu určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť osobne
sa ospravedlniť poškodenému Ing. R. B..
Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu
doručeným okresnému súdu 17. septembra 2012. Ako právne dôvody dovolania označil
dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/, c/ a h/ Tr. por. (v uvedenom chronologickom poradí).
Prvý z uvedených dôvodov konkrétne, teda v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por., odôvodnil
(obsahovo) tým, že k nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo v súvislosti so spôsobom
a rozsahom vykonaného dokazovania. Ak o skutkovej otázke, podmieňujúcej naplnenie
znakov skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu ostanú dôvodné pochybnosti, treba
rozhodnúť v prospech obvineného. Ďalej potom rozvíja, v čom postupoval súd pri zisťovaní
skutkového stavu, vrátane hodnotenia dôkazov, nesprávne.
V smere právnej kvalifikácie zisteného skutku namieta posúdenie zákonných znakov
škody na cudzom majetku, obohatenia a uvedenia iného do omylu ako naplnených, osobitne
potom nezohľadnenie zániku trestnosti pokusu trestného činu podľa § 14 ods. 3 písm. a/
Tr. zák.
Z hľadiska dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. namieta
dovolateľ, že okresný súd vykonal hlavné pojednávanie 29. novembra 2011 napriek tomu,
že nebol prítomný jeho zvolený obhajca, ktorý vopred žiadal o odročenie hlavného
pojednávania (čo súd vzhľadom na krátky predbežný odstup prevzatia obhajoby od určeného
termínu tohto úkonu, neakceptoval).
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. obvinený odôvodnil tým,
že podľa rozsudku spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
preto mu nemohol byť v zmysle § 51 ods. 1, § 49 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
podmienečným odkladom (tu s probačným dohľadom).
Finálne dovolateľ navrhuje napadnuté uznesenie a rozsudok okresného súdu
a konanie, ktoré obom rozhodnutiam predchádzalo, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377
Tr. por.) po preskúmaní veci zistil, že nie je dôvod na odmietnutie ani zamietnutie dovolania,
ktoré je sčasti dôvodné, a to pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
(vo zvyšku jeho obsahu nemožno konštatovať splnenie dovolacích dôvodov).
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolateľom vecne
argumentovaný prevažne v oblasti hodnotenia dôkazov a potreby ďalšieho dokazovania, ktoré
by muselo viesť k záveru o nepreukázaní skutočností, právne kvalifikovateľných ako trestný
čin.
Keďže správnosťou a úplnosťou zisteného skutku je dovolací súd v zmysle § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por. viazaný, dotknuté otázky nemôže v dovolacom konaní preskúmavať,
čo bolo už v judikatúre najvyššieho súdu opakovane zdôraznené. To sa z hľadiska podoby
zisteného skutku týka i tvrdených okolností, ktoré mali vyvolať zánik trestnosti činu z dôvodu
účinnej ľútosti. Uvedené platí aj bez ohľadu na ďalej uvedenú okolnosť (porušenie práv
obhajoby), pre ktorú dovolací súd nemohol splniť prieskumnú povinnosť v celom rozsahu
podaného dovolania.
Nadväzujúc na vyššie uvedené, k otázkam správnosti právnej kvalifikácie z hľadiska
vzniku škody, obohatenia a uvedenia iného do omylu sa najvyšší súd nevyjadruje, keďže
odsúdenie, vrátane podoby zisteného skutku, je výsledkom rozhodnutia, ktorému predchádzal
nezákonný postup pri vykonaní hlavného pojednávania. Až po odstránení tejto chyby (a teda
opätovnom vykonaní dokazovania) bude môcť súd prvého stupňa nanovo formulovať svoje
skutkové a právne závery.
Pokiaľ ide o zásadné porušenie práva na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.),
v tomto smere je uplatňovaný dovolací dôvod splnený. Splnená je i podmienka námietky
dotknutej okolnosti v predchádzajúcom konaní v zmysle § 371 ods. 4 Tr. por. (bola uplatnená
v prvostupňovom i v odvolacom konaní).
Ak má obvinený obhajcu (plnomocenstvo bolo súdu doručené pred konaním hlavného
pojednávania), nie je možné hlavné pojednávanie vykonať v neprítomnosti obhajcu, ak ide
o povinnú obhajobu vôbec, a ak nejde o povinnú obhajobu, bez súhlasu obžalovaného. Táto
okolnosť je v ustanovení § 252 ods. 4 Tr. por. výslovne uvedená.
Rozhodnutie 4 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky čiastka 1/2010, ktoré sa následne premietlo aj do zmeny ustanovenia
§ 36 Tr. por., a to doplnením odseku 4 v tomto ustanovení s účinnosťou od 1. septembra
2011, je oboma súdmi nesprávne interpretované. Týka sa zmeny osoby obhajcu a nie
posudzovaného prípadu prevzatia obhajoby obžalovaného, ktorý predtým obhajcu nemal
a rozhodol sa využiť svoje právo zvoliť si ho v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por. (aj keď nejde
o prípad povinnej obhajoby). Navyše (a to je podstatné), vo veci publikovaného rozhodnutia
síce nedošlo k odročeniu verejného zasadnutia odvolacieho súdu, ale toto zasadnutie bolo
vykonané v prítomnosti obhajcu.
Pri zohľadnení aj súčasne účinného znenia zákona teda (v prípade zmeny
aj novozvolenia obhajcu) platí nasledovné:
Ustanovenia § 252 ods. 4 Trestného poriadku a § 293 ods. 9 a 10 Trestného
poriadku sú vo vzťahu k ustanoveniu § 36 ods. 4 Trestného poriadku v znení účinnom
od 1. septembra 2011 osobitným ustanovením (Iex specialis).
Napriek tomu, že súd nemieni vyhovieť žiadosti o odročenie hlavného
pojednávania podanej z dôvodov, ktoré sa týkajú obhajcu obžalovaného, môže vykonať
hlavné pojednávanie, len ak je obhajca (alebo náhradný obhajca) prítomný. To platí
pre prípady povinnej obhajoby bezvýnimočne, ak nejde o prípad povinnej obhajoby
a obžalovaný má obhajcu, možno hlavné pojednávanie vykonať aj vtedy,
ak s jeho vykonaním bez prítomnosti obhajcu obžalovaný súhlasí (§ 252 ods. 4
Trestného poriadku). Pre verejné zasadnutie sa vo vzťahu k možnosti konania tohto
úkonu bez prítomnosti obhajcu použije ustanovenie § 293 ods. 9 a 10 Trestného
poriadku (rovnako s možným použitím náhradnej obhajoby v zmysle § 42 ods. 1
Trestného poriadku), ako aj osobitné ustanovenie § 292 ods. 6 Trestného poriadku.
V preskúmavanej veci obžalovaný s vykonaním hlavného pojednávania bez
prítomnosti zvoleného obhajcu nesúhlasil. Okresný súd, ktorý žiadosť o odročenie hlavného
pojednávania neakceptoval, však tento úkon vykonal napriek neúčasti obhajcu. Tým porušil
zákonný zákaz, respektíve podmienku vykonania hlavného pojednávania vyplývajúcu z § 252
ods. 4 Trestného poriadku Uvedený nesúlad so zákonom procesne diskvalifikuje ďalšie
konanie a meritórne rozhodnutie okresného súdu, pričom v odvolacom konaní nebol tento
nedostatok odstránený.
Na základe uvedeného najvyšší súd pri použití ustanovení uvedených vo výroku tohto
rozsudku napadnuté rozhodnutie aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo, po vyslovení
porušenia zákona v ustanoveniach § 252 ods. 4 a § 319 Tr. por. v neprospech obžalovaného,
zrušil. Vzhľadom na zistenú chybu zrušil aj predchádzajúce rozhodnutie (rozsudok)
okresného súdu. Taktiež zrušil obsahovo nadväzujúce rozhodnutia v zmysle § 386 ods. 2
Tr. por. a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal vec okresnému súdu na opätovné prerokovanie
a rozhodnutie v potrebnom rozsahu.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd, viazaný právnym názorom a pokynmi
dovolacieho súdu podľa § 391 ods. 1 Tr. por., vykoná opätovne hlavné pojednávanie
(odznovu) a rozhodne podľa výsledkov znovu vykonaného dokazovania, rešpektujúc i právo
obžalovaného na obhajobu prostredníctvom obhajcu (ak bude obžalovaný v konaní
zastúpený).
Tretí dovolací dôvod, uplatnený v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., spočíva
v porušení ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák.
Pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody (§§ 49 – 50 a §§ 51 – 52
Tr. zák.) však nejde o zmenu druhu uloženého trestu, ktorým je trest odňatia slobody.
Pri porušení ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. a § 51 ods. 1 veta druhá Tr. zák. teda
nedochádza k splneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., ale dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia).
Takto by uvedený dôvod mohol použiť dovolací súd bez ohľadu na právny dôvod dovolania
označený dovolateľom (k tomu pozri rozhodnutie 120 publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky čiastka 6/2012).
V prejednávanej veci však ide o dovolanie podané v prospech obvineného a použitie
dovolacieho dôvodu by bolo v jeho neprospech, keďže smeruje k sprísneniu výroku o treste
odňatia slobody uložením tohto trestu bez podmienečného odkladu jeho výkonu
(pri nezmenenom výroku o vine). To odporuje zákazu „reformatio in peius“ v zmysle § 385
ods. 2 Tr. por. Preto nebol dovolací súd uplatneným dôvodom dovolania viazaný podľa § 385
ods. 1 Tr. por. a nepoužil ho (čím odpadá potreba ďalšieho zaoberania sa splnením tohto
dôvodu).
Vzhľadom na vyslovenie porušenia zákona v neprospech obvineného na podklade ním
uplatneného dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa však vyššie uvedený princíp
zákazu zmeny v neprospech obvineného uplatní v ďalšom konaní v plnom rozsahu v zmysle
§ 391 ods. 2 Tr. por., čo platí i pre výrok o treste, ak dôjde k opätovnému odsúdeniu
obvineného.
Najvyšší súd rozhodol o dovolaní na neverejnom zasadnutí v zmysle § 382a Tr. por.
a tento rozsudok následne verejne vyhlásil v zmysle čl.142 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. novembra 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková