Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/67/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci obvineného A. M. pre zločin podvodu podľa § 14, § 221 ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

na neverejnom zasadnutí 27. novembra 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. marca 2012, sp. zn. , podľa

, a , takto

rozhodol:

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. marca 2012, sp. zn. ,

a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného v

porušený zákon

v ustanoveniach a

v neprospech

obvineného A. M..

Toto uznesenie a rozsudok Okresného súdu Lučenec z 29. novembra 2011, sp. zn.

, ako aj chybné konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, sa zrušujú.

Zrušujú sa aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu Lučenec sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len krajský súd) podľa

zamietol odvolanie obžalovaného A. M. proti rozsudku Okresného súdu

Lučenec (ďalej len okresný súd) z 29. novembra 2011, sp. zn. .

Rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný M. uznaný vinným zo zločinu podvodu

podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. pre skutok, ktorého

sa dopustil tak, že

v snahe získať neoprávnený majetkový prospech dňa 25. 03.2009 v čase o 15.00 hod.

v okrese P. doručil Správe katastra P. návrh na vklad záložného práva do katastra

nehnuteľností, ktorého súčasť tvorí Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci

vyhotovená dňa 16. 12. 2008 vo Z. z dôvodu zabezpečenia pohľadávky vo výške 59.749,05

Eur (1.800.000,- Sk), v ktorej sám vystupoval ako záložný veriteľ a toho času nebohý R. B.,

nar. X., trvale bytom Z., L. ako záložca a to aj napriek tomu, že žiadnu pohľadávku voči R. B.

nemal a R. B. zmluvu o zriadení záložného práva nepodpísal, pričom Správa katastra P. na

základe uvedeného návrhu dňa 20. 04. 2009 povolila vklad záložného práva

do katastra nehnuteľností, čím na záloh pozostávajúci zo stavieb nachádzajúcich sa v katastri

obce K. nad R., kotolňu so súpisným číslom X., halu pílnice, technické hospodárstvo, dve

výrobné haly, sušiareň, vodáreň, všetky zapísané na liste vlastníctva č. X., ktoré boli v čase

podania návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností vo vlastníctve R. B.,

zriadila ťarchu, a tak predložením nepravých listín Správu katastra P. uviedol do omylu a v

prípade plnenia zo záložnej zmluvy by Ing. R. B., nar. X. vo Z., trvalé bytom Z., D., na

ktorého dedením prešli vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam po zosnulom R. B.,

spôsobil škodu vo výške 59.749,05 Eur (1.800.000,00 Sk).

Za toto konanie bol obžalovaný odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia

slobody v trvaní tri roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu

odňatia slobody podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák.

mu určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť osobne

sa ospravedlniť poškodenému Ing. R. B..

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu

doručeným okresnému súdu 17. septembra 2012. Ako právne dôvody dovolania označil

dôvody podľa , a (v uvedenom chronologickom poradí).

Prvý z uvedených dôvodov konkrétne, teda v zmysle , odôvodnil

(obsahovo) tým, že k nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo v súvislosti so spôsobom

a rozsahom vykonaného dokazovania. Ak o skutkovej otázke, podmieňujúcej naplnenie

znakov skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu ostanú dôvodné pochybnosti, treba

rozhodnúť v prospech obvineného. Ďalej potom rozvíja, v čom postupoval súd pri zisťovaní

skutkového stavu, vrátane hodnotenia dôkazov, nesprávne.

V smere právnej kvalifikácie zisteného skutku namieta posúdenie zákonných znakov

škody na cudzom majetku, obohatenia a uvedenia iného do omylu ako naplnených, osobitne

potom nezohľadnenie zániku trestnosti pokusu trestného činu podľa § 14 ods. 3 písm. a/

Tr. zák.

Z hľadiska dovolacieho dôvodu podľa namieta

dovolateľ, že okresný súd vykonal hlavné pojednávanie 29. novembra 2011 napriek tomu,

že nebol prítomný jeho zvolený obhajca, ktorý vopred žiadal o odročenie hlavného

pojednávania (čo súd vzhľadom na krátky predbežný odstup prevzatia obhajoby od určeného

termínu tohto úkonu, neakceptoval).

Dovolací dôvod podľa obvinený odôvodnil tým,

že podľa rozsudku spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,

preto mu nemohol byť v zmysle § 51 ods. 1, § 49 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody

podmienečným odkladom (tu s probačným dohľadom).

Finálne dovolateľ navrhuje napadnuté uznesenie a rozsudok okresného súdu

a konanie, ktoré obom rozhodnutiam predchádzalo, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377

) po preskúmaní veci zistil, že nie je dôvod na odmietnutie ani zamietnutie dovolania,

ktoré je sčasti dôvodné, a to pokiaľ ide o dôvod uvedený v

(vo zvyšku jeho obsahu nemožno konštatovať splnenie dovolacích dôvodov).

Dovolací dôvod podľa je dovolateľom vecne

argumentovaný prevažne v oblasti hodnotenia dôkazov a potreby ďalšieho dokazovania, ktoré

by muselo viesť k záveru o nepreukázaní skutočností, právne kvalifikovateľných ako trestný

čin.

Keďže správnosťou a úplnosťou zisteného skutku je dovolací súd v zmysle § 371

ods. 1 písm. i/ viazaný, dotknuté otázky nemôže v dovolacom konaní preskúmavať,

čo bolo už v judikatúre najvyššieho súdu opakovane zdôraznené. To sa z hľadiska podoby

zisteného skutku týka i tvrdených okolností, ktoré mali vyvolať zánik trestnosti činu z dôvodu

účinnej ľútosti. Uvedené platí aj bez ohľadu na ďalej uvedenú okolnosť (porušenie práv

obhajoby), pre ktorú dovolací súd nemohol splniť prieskumnú povinnosť v celom rozsahu

podaného dovolania.

Nadväzujúc na vyššie uvedené, k otázkam správnosti právnej kvalifikácie z hľadiska

vzniku škody, obohatenia a uvedenia iného do omylu sa najvyšší súd nevyjadruje, keďže

odsúdenie, vrátane podoby zisteného skutku, je výsledkom rozhodnutia, ktorému predchádzal

nezákonný postup pri vykonaní hlavného pojednávania. Až po odstránení tejto chyby (a teda

opätovnom vykonaní dokazovania) bude môcť súd prvého stupňa nanovo formulovať svoje

skutkové a právne závery.

Pokiaľ ide o zásadné porušenie práva na obhajobu ( ),

v tomto smere je uplatňovaný dovolací dôvod splnený. Splnená je i podmienka námietky

dotknutej okolnosti v predchádzajúcom konaní v zmysle (bola uplatnená

v prvostupňovom i v odvolacom konaní).

Ak má obvinený obhajcu (plnomocenstvo bolo súdu doručené pred konaním hlavného

pojednávania), nie je možné hlavné pojednávanie vykonať v neprítomnosti obhajcu, ak ide

o povinnú obhajobu vôbec, a ak nejde o povinnú obhajobu, bez súhlasu obžalovaného. Táto

okolnosť je v ustanovení výslovne uvedená.

Rozhodnutie 4 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky čiastka 1/2010, ktoré sa následne premietlo aj do zmeny ustanovenia

, a to doplnením odseku 4 v tomto ustanovení s účinnosťou od 1. septembra

2011, je oboma súdmi nesprávne interpretované. Týka sa zmeny osoby obhajcu a nie

posudzovaného prípadu prevzatia obhajoby obžalovaného, ktorý predtým obhajcu nemal

a rozhodol sa využiť svoje právo zvoliť si ho v zmysle (aj keď nejde

o prípad povinnej obhajoby). Navyše (a to je podstatné), vo veci publikovaného rozhodnutia

síce nedošlo k odročeniu verejného zasadnutia odvolacieho súdu, ale toto zasadnutie bolo

vykonané v prítomnosti obhajcu.

Pri zohľadnení aj súčasne účinného znenia zákona teda (v prípade zmeny

aj novozvolenia obhajcu) platí nasledovné:

Ustanovenia a a Trestného

poriadku sú vo vzťahu k ustanoveniu v znení účinnom

od 1. septembra 2011 osobitným ustanovením (Iex specialis).

Napriek tomu, že súd nemieni vyhovieť žiadosti o odročenie hlavného

pojednávania podanej z dôvodov, ktoré sa týkajú obhajcu obžalovaného, môže vykonať

hlavné pojednávanie, len ak je obhajca (alebo náhradný obhajca) prítomný. To platí

pre prípady povinnej obhajoby bezvýnimočne, ak nejde o prípad povinnej obhajoby

a obžalovaný má obhajcu, možno hlavné pojednávanie vykonať aj vtedy,

ak s jeho vykonaním bez prítomnosti obhajcu obžalovaný súhlasí (§ 252 ods. 4

). Pre verejné zasadnutie sa vo vzťahu k možnosti konania tohto

úkonu bez prítomnosti obhajcu použije ustanovenie § 293 ods. 9 a 10 Trestného

poriadku (rovnako s možným použitím náhradnej obhajoby v zmysle § 42 ods. 1

), ako aj osobitné ustanovenie .

V preskúmavanej veci obžalovaný s vykonaním hlavného pojednávania bez

prítomnosti zvoleného obhajcu nesúhlasil. Okresný súd, ktorý žiadosť o odročenie hlavného

pojednávania neakceptoval, však tento úkon vykonal napriek neúčasti obhajcu. Tým porušil

zákonný zákaz, respektíve podmienku vykonania hlavného pojednávania vyplývajúcu z § 252

ods. 4 Uvedený nesúlad so zákonom procesne diskvalifikuje ďalšie

konanie a meritórne rozhodnutie okresného súdu, pričom v odvolacom konaní nebol tento

nedostatok odstránený.

Na základe uvedeného najvyšší súd pri použití ustanovení uvedených vo výroku tohto

rozsudku napadnuté rozhodnutie aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo, po vyslovení

porušenia zákona v ustanoveniach a v neprospech obžalovaného,

zrušil. Vzhľadom na zistenú chybu zrušil aj predchádzajúce rozhodnutie (rozsudok)

okresného súdu. Taktiež zrušil obsahovo nadväzujúce rozhodnutia v zmysle § 386 ods. 2

a podľa prikázal vec okresnému súdu na opätovné prerokovanie

a rozhodnutie v potrebnom rozsahu.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd, viazaný právnym názorom a pokynmi

dovolacieho súdu podľa , vykoná opätovne hlavné pojednávanie

(odznovu) a rozhodne podľa výsledkov znovu vykonaného dokazovania, rešpektujúc i právo

obžalovaného na obhajobu prostredníctvom obhajcu (ak bude obžalovaný v konaní

zastúpený).

Tretí dovolací dôvod, uplatnený v zmysle , spočíva

v porušení ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák.

Pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody (§§ 49 – 50 a §§ 51 – 52

Tr. zák.) však nejde o zmenu druhu uloženého trestu, ktorým je trest odňatia slobody.

Pri porušení ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. a § 51 ods. 1 veta druhá Tr. zák. teda

nedochádza k splneniu dovolacieho dôvodu podľa , ale dôvodu

podľa (nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia).

Takto by uvedený dôvod mohol použiť dovolací súd bez ohľadu na právny dôvod dovolania

označený dovolateľom (k tomu pozri rozhodnutie 120 publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky čiastka 6/2012).

V prejednávanej veci však ide o dovolanie podané v prospech obvineného a použitie

dovolacieho dôvodu by bolo v jeho neprospech, keďže smeruje k sprísneniu výroku o treste

odňatia slobody uložením tohto trestu bez podmienečného odkladu jeho výkonu

(pri nezmenenom výroku o vine). To odporuje zákazu „reformatio in peius“ v zmysle § 385

ods. 2 Preto nebol dovolací súd uplatneným dôvodom dovolania viazaný podľa

ods. 1 a nepoužil ho (čím odpadá potreba ďalšieho zaoberania sa splnením tohto

dôvodu).

Vzhľadom na vyslovenie porušenia zákona v neprospech obvineného na podklade ním

uplatneného dôvodu podľa sa však vyššie uvedený princíp

zákazu zmeny v neprospech obvineného uplatní v ďalšom konaní v plnom rozsahu v zmysle

, čo platí i pre výrok o treste, ak dôjde k opätovnému odsúdeniu

obvineného.

Najvyšší súd rozhodol o dovolaní na neverejnom zasadnutí v zmysle

a tento rozsudok následne verejne vyhlásil v zmysle Slovenskej

republiky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. novembra 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková