Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
78e/386426.81a581.pdf
PDF · 104.64 KB
No categories available
7So/193/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/193/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa F. P., nar. X., bytom
M., ul. P. č. X., zastúpeného opatrovníkom L. P., nar. X, bytom M., ul. P. č. X., proti
odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. augusta 2011, č. k.
1Sd/80/2010-35, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. augusta
2011, č. k. 1Sd/80/2010-35 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. augusta 2011, č. k. 1Sd/80/2010-35,
potvrdil rozhodnutie z 1. júla 2010 číslo X., ktorým odporkyňa zamietla žiadosť
navrhovateľa o invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov
dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ z podmienok vzniku nároku na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení spĺňa podmienku, že je invalidný
a podmienku, že ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok
a nebol mu ani priznaný predčasný starobný dôchodok. Zo zisteného skutkového stavu
vychádzajúceho z administratívneho spisu a prejavu opatrovníka navrhovateľa na
pojednávaní dospel krajský súd k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienku potrebného
počtu rokov dôchodkového poistenia, ktorý je vzhľadom na jeho vek 15 rokov a ktorý sa
zisťuje, ako z § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, z obdobia pred vznikom
invalidity. Navrhovateľ do 16. apríla 2010, odkedy bol uznaný invalidným, získal celkom
dobu poistenia 7 rokov a 288 dní obdobie dôchodkového poistenia, v dôsledku čoho nespĺňa
podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Krajský súd preto dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal odvolanie opatrovník navrhovateľa
a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a priznať navrhovateľovi invalidný dôchodok.
Uviedol, že navrhovateľ je mentálne ako malé dieťa a nemôže za to, že mu vo výkone trestu
odňatia slobody nedali robiť.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako
správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP, § 250s
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávanie podľa § 250ja ods. 2
OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienku nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.
Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok
poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom
invalidity (§ 72 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
Zo spisov vyplýva, že žiadosťou, doručenou odporkyni 24. mája 2010, navrhovateľ
žiadal o priznanie invalidného dôchodku od 16. apríla 2010.
Jeho zdravotný stav posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky v Prešove MUDr. E.. V lekárskej správe z 12. mája 2010 uviedla, že
navrhovateľ trpí na poruchy osobnosti a správania zapríčinené chorobou, poškodením a
dysfunkciou mozgu a stredný stupeň duševnej zaostalosti. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie posudková lekárka určila duševné choroby a poruchy správania (kapitola V. pol.
1, písm. b/: ťažké poruchy (ťažká demencia), prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení) s
mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 75 % s tým, že navrhovateľ je podľa § 71
ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný. Vznik invalidity posudková lekárka určila od
16. apríla 2010, ktorý bol dňom spísania žiadosti o invalidný dôchodok a dňom, od ktorého
žiada priznať tento uplatnený nárok. V celkovom posudku je uvedené, že navrhovateľ chodil
do osobitnej školy. Naposledy pracoval na JRD v Š. do 31. marca 1975. Od februára 1976 bol
opakovane vo výkone väzby a v súčasnosti nepracuje. Od roku 2010 je liečený na psychiatrii
a v minulosti utrpel úraz hlavy po zrážke autom. Nemá vyvinuté sociálne návyky, vyrastal bez
rodičov, túlal sa, nepracoval.
Odporkyňa pri posudzovaní vzniku nároku na invalidný dôchodok v otázke dĺžky
dôchodkového poistenia vychádzala z uvedenej Lekárskej správy, ktorá určila deň vzniku
invalidity na 16. apríl 2010.
V súdnom spise na č. l. 18 je založený rozsudok, č. k. 7Ps/3/2010-45, Okresného súdu
M. z 18. augusta 2010, ktorého výrokom bol navrhovateľ pozbavený spôsobilosti na právne
úkony. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 21. septembra 2010. Z jeho obsahu vyplýva,
že výsluchom znalca MUDr. B. súd zistil, že posudzovaný navrhovateľ trpí duševnou
poruchou stredne ťažkého stupňa duševnej zaostalosti, teda inbecilitou a organickým
psychosyndrómom. Od malička zaostával v psychomotorickom vývoji, došlo ku globálnemu
zníženiu rozumových schopností a to až do takej miery, že bol oslobodený od povinnej
školskej dochádzky. Podľa údajov od príbuzného do roku 2007 žil asociálnym spôsobom
života ako bezdomovec. Uvedená duševná porucha sa teda prejavuje nielen na úrovni
rozvojových schopností, ale aj na úrovni pamäti poruchami vnímania, poruchou schopnosti sa
sústrediť. Hygienické návyky má osvojené iba čiastočne. Uvedená duševná porucha je trvalá,
ďalšou liečbou neovplyvniteľná. Jeho aktuálny psychický stav odôvodňoval úplné pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony.
Ďalej na č. l. 3 a 22 súdneho spisu sú správy klinickej psychologičky Mgr. E. K.
z Psychiatrickej nemocnice v M. z 18. novembra 2010 a z 13. januára 2010. Z ich obsahu
okrem iného vyplýva, že navrhovateľ žil na ulici, raz ho zrazilo auto, bol v bezvedomí
v nemocnici na pozorovaní, ujal sa ho brat, žije u neho, ale stále chodí von na ulicu,
nedodržiava hygienu, čítať a písať nevie. Rozpráva rómsky, aj to zle artikuluje. Kontakt sa dá
nadviazať len prostredníctvom brata, ale neudrží pozornosť na dlhšiu dobu, rozpráva sa sám
so sebou, reč je nečistá, zle artikuluje, orientácia je narušená komplexne, je naučený žiť na
ulici. Nechápal zadanie testových úloh, predpokladaná úroveň inteligenčných schopností je
v pásme imbecilitas gravis. Testy organicity boli vysoko pozitívne. Osobnosť hodnotila ako
primitívnu, málo duševne diferencovanú, ktorá má narušenú kritičnosť, súdnosť, nie je
schopný samostatnej existencie, potrebuje pomoc a dozor inej osoby. Podľa záveru správy ide
o mentálnu retardáciu-imbecilitas gravis. IQ v rozpätí 35-44, organické poškodenie CNS.
Zo správy klinickej psycholgičky Mgr. E. K., ani z výsluchu znalca MUDr. B.
v konaní o pozbavenie spôsobilosti navrhovateľ na právne úkony, napokon ani
z psychiatrického vyšetrenia MUDr. J. (č. l. 23) však nemožno zistiť, či sa znalci zaoberali
dátumom vzniku invalidity navrhovateľa aj pred dňom, od ktorého žiadal priznať invalidný
dôchodok (pred dňom 16. apríla 2010). Zistenia, že navrhovateľ má IQ v rozpätí 35-44 a
organické poškodenie CNS však vzbudzujú pochybnosti, či navrhovateľ nebol invalidný už
pred skončením povinnej školskej dochádzky a či mu invalidita nevznikla v mladosti, a to aj
s prihliadnutím na údaje opatrovníka, že navrhovateľ nevie čítať ani písať, rozpráva sa sám
so sebou, smeje sa hoci čomu, ukončil jeden ročník osobitnej školy, je na úrovni 5 ročného
dieťaťa. Záver že invalidita navrhovateľ vznikla až 16. apríla 2010 preto nie je doložený
vykonaným dokazovaním a nie je ani riadne a dostatočne zdôvodnený.
Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, sa
podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú
(§ 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení).
Aj keď posudková lekárka za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa
označila duševné choroby a poruchy správania podľa kap. V, pol.1b/ prílohy č. 4 zákona
o sociálnom poistení vzhľadom na duševnú chorobu navrhovateľa zrejme z mladosti, podľa
názoru odvolacieho súdu ide o nedostatočné zistenie dátumu vzniku invalidity navrhovateľa.
Touto skutočnosťou sa odporkyňa, ani krajský súd nezaoberali a v napadnutom rozhodnutí
odporkyne a rozsudku krajského súdu neodôvodnili, prečo za rozhodujúce zdravotné
postihnutie považujú duševné poruchy a poruchy správania až odo dňa spísania žiadosti
o invalidný dôchodok.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že krajský súd rozhodol predčasne na základe
nedostatočne zisteného skutočného stavu veci.
Z uvedeného dôvodu odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP).
Krajský súd až po doplnení dokazovania v naznačenom smere vyššie, bude môcť vo
veci znova rozhodnúť a v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2012 JUDr. Elena Závadská, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová