Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sd-80-2010.pdf
PDF · 85.05 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sd/80/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej veci navrhovateľa C. F. E. M. D. E. T. O. Y. , F.. M. X/A, P., zastúpeného opatrovníkom D. F., F.. M. X/A, P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne z 1. júla 2010 č. XXX XXX XXXX X a v r a c i a ho odporkyni na ďalšie konanie.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím zo dňa 1. júla 2010 č. XXX XXX XXXX X zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 16. apríla 2010 podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) z dôvodu, že navrhovateľ nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku zo dňa 20.09.2010, doručenom odporkyni dňa 25.11.2010 prostredníctvom svojho opatrovníka sa domáhal priznania invalidného dôchodku, pričom v opravnom prostriedku tvrdil, že má organické poškodenie CNS, je osobnosť primitívna, málo duševne diferencovaná, má poruchy správania, je nesamostatný a potrebuje dozor. Poukázal na to, že jeho finančné prostriedky mu nestačia na to, aby pokryl svoje náklady.
Odporkyňa navrhla opravný prostriedok navrhovateľa ako oneskorene podaný odmietnuť.
Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 26. augusta 2011 č. k. 1Sd/80/2010-35 tak, že potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 01.07.2010 č. XXX XXX XXXX a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení spĺňa podmienku, že je invalidný a podmienku, že ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok a nebol mu ani priznaný predčasný starobný dôchodok. Zo zisteného skutkového stavu vychádzajúceho z administratívneho spisu a prejavu opatrovníka navrhovateľa na pojednávaní dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, ktorý je vzhľadom na jeho vek 15 rokov a ktorý sa zisťuje, ako z § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, z obdobia pred vznikom invalidity. Navrhovateľ do 16. apríla 2010, odkedy bol uznaný invalidným, získal celkom dobu poistenia 7 rokov a 288 dní obdobie dôchodkového poistenia, v dôsledku čoho nespĺňa podmienku
potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal odvolanie opatrovník navrhovateľa a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a priznať navrhovateľovi invalidný dôchodok. Uviedol, že navrhovateľ je mentálne ako malé dieťa a nemôže za to, že mu vo výkone trestu odňatia slobody nedali robiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28. novembra 2012 č. k. 7So/193/2011 zrušil rozsudok tunajšieho súdu z 26. augusta 2011 č. k. 1Sd/80/2010-35 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že zo spisov vyplýva, že žiadosťou, doručenou odporkyni 24. mája 2010, navrhovateľ žiadal o priznanie invalidného dôchodku od 16. apríla 2010. Jeho zdravotný stav posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Prešove MUDr. B. Q.. V lekárskej správe z 12. mája 2010 uviedla, že navrhovateľ trpí na poruchy osobnosti a správania zapríčinené chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu a stredný stupeň duševnej zaostalosti. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudková lekárka určila duševné choroby a poruchy správania (kapitola V. pol. 1 písm. b/: ťažké poruchy (ťažká demencia), prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení) s mierou poklesu schopností zárobkovej činnosti 75 % s tým, že navrhovateľ je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný. Vznik invalidity posudková lekárka určila od 16. apríla 2010, ktorý bol dňom spísania žiadosti o invalidný dôchodok a dňom, od ktorého žiada priznať tento uplatnený nárok. V celkovom posudku je uvedené, že navrhovateľ chodil do osobitnej školy. Naposledy pracoval na U. Q. Š. W. do 31. marca 1975. Od februára 1976 bol opakovane vo výkone väzby a v súčasnosti nepracuje. Od roku 2010 je liečený na psychiatrii a v minulosti utrpel úraz hlavy po zrážke autom. Nemá vyvinuté sociálne návyky, vyrastal bez rodičov, túlal sa, nepracoval. Odporkyňa pri posudzovaní vzniku nároku na invalidný dôchodok v otázke dĺžky dôchodkového poistenia vychádzala z uvedenej lekárskej správy, ktorá určila deň vzniku invalidity na 16. apríl 2010. V súdnom spise na č. l. 18 je založený rozsudok, č. k. 7Ps/3/2010-45, Okresného súdu Michalovce z 18. augusta 2010, ktorého výrokom bol navrhovateľ pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 21. septembra 2010. Z jeho obsahu vyplýva, že výsluchom znalca MUDr. W. súd zistil, že posudzovaný navrhovateľ trpí duševnou poruchou stredne ťažkého stupňa duševnej zaostalosti, teda inbecilitou a organickým psychosyndrómom. Od malička zaostával v psychomotorickom vývoji, došlo ku globálnemu zníženiu rozumových schopností a to až do takej miery, že bol oslobodený od povinnej školskej dochádzky. Podľa údajov od príbuzného do roku 2007 žil asociálnym spôsobom života ako bezdomovec. Uvedená duševná porucha sa teda prejavuje nielen na úrovni rozvojových schopností, ale aj na úrovni pamäti poruchami vnímania, poruchou schopnosti sa sústrediť. Hygienické návyky má osvojené iba čiastočne. Uvedená duševná porucha je trvalá, ďalšou liečbou neovplyvniteľná. Jeho aktuálny psychický stav odôvodňoval úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Ďalej na č. l. 3 a 22 súdneho spisu sú správy klinickej psychologičky Mgr. B. O. z Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach z 18. novembra 2010 a z 13. januára 2010. Z ich obsahu okrem iného vyplýva, že navrhovateľ žil na ulici, raz ho zrazilo auto, bol v bezvedomí v nemocnici na pozorovaní, ujal sa ho brat, žije u neho, ale stále chodí von na ulicu, nedodržiava hygienu, čítať a písať nevie. Rozpráva rómsky, aj to zle artikuluje. Kontakt sa dá nadviazať len prostredníctvom brata, ale neudrží pozornosť na dlhšiu dobu, rozpráva sa sám so sebou, reč je nečistá, zle artikuluje, orientácia je narušená komplexne, je naučený žiť na ulici. Nechápal zadanie testových úloh, predpokladaná úroveň inteligenčných schopností je v pásme imbecilitas gravis. Testy organicity boli vysoko pozitívne. Osobnosť hodnotila ako primitívnu, málo duševne diferencovanú, ktorá má narušenú kritičnosť, súdnosť, nie je schopný samostatnej existencie, potrebuje pomoc a dozor inej osoby. Podľa záveru správy ide o mentálnu retardáciu - imbecilitas gravis. IQ v rozpätí 35 - 44, organické poškodenie CNS. Zo správy klinickej psychologičky Mgr. B. O., ani z výsluchu znalca MUDr. W. v konaní o pozbavenie spôsobilosti navrhovateľ na právne úkony, napokon ani z psychiatrického vyšetrenia MUDr. U. U. (č. l. 23) však nemožno zistiť, či sa znalci zaoberali dátumom vzniku invalidity navrhovateľa aj pred dňom, od ktorého žiadal priznať invalidný dôchodok (pred dňom 16. apríla 2010). Zistenia, že navrhovateľ má IQ v rozpätí 35 - 44 a organické poškodenie CNS však vzbudzujú pochybnosti, či navrhovateľ nebol invalidný už pred skočením povinnej školskej dochádzky a či mu invalidita nevznikla v mladosti a to aj s prihliadnutím na údaje opatrovníka, že navrhovateľ nevie čítať ani písať, rozpráva sa sám so sebou, smeje sa hoci čomu, ukončil jeden ročník osobitnej školy, je na úrovni 5 ročného dieťaťa. Záver, že invalidita navrhovateľa vznikla až 16. apríla 2010 preto nie je
doložený vykonaným dokazovaním a nie je ani riadne a dostatočne zdôvodnený. Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú (§ 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Aj keď posudková lekárka za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označila duševné choroby a poruchy správania podľa kap. V, pol. 1b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení vzhľadom na duševnú chorobu navrhovateľa zrejme z mladosti, podľa názoru odvolacieho súdu ide o nedostatočné zistenie dátumu vzniku invalidity navrhovateľa. Touto skutočnosťou sa odporkyňa, ani krajský súd nezaoberali a v napadnutom rozhodnutí odporkyne a rozsudku krajského súdu neodôvodnili, prečo za rozhodujúce zdravotné postihnutie považujú duševné poruchy a poruchy správania až odo dňa spísania žiadosti o invalidný dôchodok. Z uvedeného dôvodu pre nedostatočné zistenie skutočného stavu veci najvyšší súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vytýkalo nielen súdu, ale aj odporkyni, resp. jej posudkovej lekárke, ktorá neodôvodnila, prečo za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa považuje duševné poruchy a poruchy správania až odo dňa spísania žiadosti o invalidný dôchodok a nezaoberala sa zdravotným stavom navrhovateľa pred dňom, od ktorého žiada priznať invalidný dôchodok (16. apríla 2010), a teda neskúmala, či navrhovateľ nebol invalidný už pred skončením povinnej školskej dochádzky, a teda či jeho invalidita nevznikla z mladosti, keďže navrhovateľ nevie čítať ani písať, rozpráva sa sám so sebou, smeje sa hoci čomu, ukončil len jeden ročník osobitnej školy a je na úrovni 5 - ročného dieťaťa, súd viazaný právnym názorom odvolacieho Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 226 O.s.p.) dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.), a preto z uvedeného dôvodu zrušil rozhodnutie odporkyne a vrátil ho odporkyni na ďalšie konanie v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.
Odporkyňa po doplnení dokazovania v hore uvedenom smere, to znamená po posúdení zdravotného stavu navrhovateľa príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pokiaľ ide o obdobie od mladosti navrhovateľa do dňa, od ktorého navrhovateľ žiadal priznať invalidný dôchodok (16. apríla 2010) vzhľadom na duševnú chorobu navrhovateľa zrejme z mladosti, podľa názoru odvolacieho súdu bude úlohou odporkyne po zabezpečení si posudku posudkového lekára za uvedené obdobie vydať nové rozhodnutie, v ktorom podľa výsledku doplneného dokazovania v správnom konaní odôvodní prečo za rozhodujúce zdravotné postihnutie považujú duševné poruchy a poruchy správania navrhovateľa odo dňa spísania žiadosti o invalidný dôchodok, resp. prečo od mladosti navrhovateľa sa za rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné poruchy a poruchy správania nepovažujú, ak navrhovateľovi nebude možné priznať invalidný dôchodok z mladosti.
Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
Navrhovateľ bol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania si neuplatnil a keďže odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží, súd vyriekol vo výroku rozsudku, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva (§250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.