Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ce8/434570.4dc0e0.pdf
PDF · 97.12 KB
No categories available
2Cdo/114/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 114/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. F., bývajúcej
v Š., zastúpenej JUDr. H. B., advokátkou v D., proti ţalovanému I. P., bývajúcemu
v Š. , zastúpenému JUDr. S. G., advokátkou v B., o vrátenie daru, vedenej na Okresnom
súde Dunajská Streda pod sp. zn. 4 C 22/2009, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave zo 6. septembra 2011 sp. zn. 9 Co 294/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 9. júna 2010 č.k. 4 C 22/2009-117 zamietol
návrh ţalobkyne. Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. Zároveň súd ţalobkyni priznal
oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe medzi ţalobkyňou ako
darkyňou a ţalovaným ako obdarovaným bola v roku 2006 uzatvorená darovacia zmluva
(nehnuteľnosti v k. ú. Š., zapísané v KN na LV č. X., rodinný dom s. č. X., parc. č. X., parc.
č. X.). Vzájomné vzťahy medzi ţalobkyňou a ţalovaným boli narušené v roku 2007 a to po
zoznámení sa ţalovaného s jeho priateľkou E. B.. Ţalobkyňa začala mať váţne výhrady voči
priateľke ţalovaného a chcela, aby sa ţalovaný s ňou rozišiel. Trvala na tom, ţe pokiaľ
ţalovaný neukončí svoj vzťah s priateľkou, nemôţe naďalej v dome bývať. Následne preto
ţalovaný z domu odišiel. Ţalovaný sa nikdy nesprával hrubo voči ţalobkyni. Vypočutí
svedkovia (medzi ktorými boli aj členovia blízkej rodiny ţalobkyne), taktieţ potvrdili, ţe
nezhody medzi účastníkmi konania vznikali výlučne kvôli osobe priateľky ţalovaného.
Nezáujem ţalovaného spočívajúci v nenavštevovaní ţalobkyne pri príleţitosti sviatkov a jej
ţivotných jubileí je síce porušením zauţívaných pravidiel morálky, nedosahuje však zákonom
poţadovanú intenzitu. V danom prípade nemoţno hovoriť ani o neposkytnutí potrebnej
pomoci ţalobkyni. Ţalobkyňa má síce zdravotné problémy, nie je však zo strany ţalovaného
na pomoc odkázaná. Medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zaopatrovacej zmluvy.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa
ţalovaného ako obdarovaného voči ţalobkyni ako darkyni alebo členom jej rodiny. Z toho
dôvodu súd návrh ţalobkyne na vrátenie daru zamietol. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a o oslobodení ţalobkyne od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1
Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobkyne a ţalovaného rozsudkom
zo 6. septembra 2011 sp. zn. 9 Co 294/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vyslovil,
ţe ţiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil
tým, ţe súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. Odvolací súd v podrobnostiach odkázal
na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. Zároveň dodal, ţe k zániku darovacieho
vzťahu v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe dvoch po sebe
nasledujúcich právnych skutočností: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním
sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, b) jednostranného právneho úkonu
darcu adresovaného obdarovanému. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je
akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho nevďačnosť, ale také správanie
sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu moţno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie
sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá vyplýva
buď z právnych noriem alebo zmluvného vzťahu. Súd prvého stupňa v danom prípade
vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie intenzity porušovania dobrých mravov správaním
sa ţalovaného ako obdarovaného voči ţalobkyni ako darkyni. O trovách odvolacieho konania
rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla
rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. Dôvodnosť dovolania vyvodzovala z § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedla,
ţe konanie zahájila z veľmi váţnych dôvodov voči svojmu vnukovi, ktorého vychovávala
od útleho veku. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy bývali všetci v predmetnej
nehnuteľnosti. V tom čase bol zdravotný stav ţalobkyne lepší, o nehnuteľnosti sa ţalobkyňa
starala výlučne sama a vnuk ochotne v prípade pomoci pomohol. Po tom, ako vnuk
(ţalovaný) nadviazal známosť, z domu sa odsťahoval, býva so svojou priateľkou
a o ţalobkyňu sa prestal zaujímať. Posledné 4 roky sa zdravotný stav ţalobkyne výrazne
zhoršil a úspory sa zníţili. Ţalovaný ţalobkyňu nenavštevuje, vysmieva sa jej a správa sa voči
nej nevhodne. Ţalovaný darované nehnuteľnosti nechce vrátiť dobrovoľne. Ţalobkyňa je
názoru, ţe práve toto je prípad, ktorý má na mysli § 630 Občianskeho zákonníka.
Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr
to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ţalobkyňou napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie
uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z § 238 O.s.p. vyvodiť nemoţno.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1
O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Dovolateľka vady v zmysle § 237 O.s.p. nenamietala a tieto nezistil ani dovolací súd.
Dovolateľka vo svojom dovolaní namietala, ţe súdy oboch stupňov vec nesprávne
právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia).
V danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.,
a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené, preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1
O.s.p.), navyše ţalovanému ani ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2012
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová