Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-22-2009.pdf
PDF · 113.59 KB
Area
Subarea
4C/22/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľky: K. F., D. Š., Š. Č.. XXX/XX, zastúpená JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, AK Alžbetínske námestie č. 2 Dunajská Streda proti odporcovi: X. N., D. Š., Š. Č.. XXX/XX, zastúpený JUDr. Slávkou Gajdošovou, advokátkou, AK Zvolenská č. 22 Bratislava o vrátenie daru pred sudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Súd priznáva navrhovateľke oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 03.02.2009 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh proti odporcovi o vrátenie daru v zmysle § 630 OZ, v ktorom uviedla, že ona ako stará matka odporcu ho vychovávala takmer od narodenia. Dňa 12.10.2006 sa rozhodla darovať odporcovi nehnuteľnosť vedenú na Q. XXX J.. Ú. Š., ktorá bola v jej výlučnom vlastníctve. V čase vyhotovenia darovacej zmluvy odporca býval v jej domácnosti, bol riadne zamestnaný a spolu vychádzali veľmi dobre. Darovaciu zmluvu pred podpisom riadne prerokovala so svojimi deťmi, zákonnými dedičmi. S odporcom sa dohodli na zriadení vecného bremena na nehnuteľnosť spočívajúce v jej práve na nehnuteľnosti bývať až do smrti. V roku 2007 odporca nadviazal známosť s E. D., odsťahoval sa do domácnosti priateľky a od uvedenej doby prerušil s ňou všetky styky. Nenavštevuje ju, neposkytuje jej žiadnu pomoc. Ona osobne viackrát vyhľadala odporcu, voči ktorej skutočnosti mala jeho priateľka vážne výhrady a mala na ňu nevhodné invektívy. Odporca sa voči nej správa tak, že porušuje dobré mravy a neprejavuje voči jej ako darkyni primeranú vďaku. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka ho požiadala o vrátenie daru. Odporca jej dar odmietol vydať. Vzhľadom na to, že jediným jej príjmom je starobný dôchodok, navrhovateľka žiadala súd o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žiada súd, aby návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. On sa nedopustil voči navrhovateľke konania, ktoré popisuje v návrhu a nesprával sa voči navrhovateľke ako darcovi ani k jej členom rodiny tak, že by tým hrubo porušoval dobré mravy. Správanie odporcu je spôsobené nevhodným správaním sa navrhovateľky voči nemu, jeho priateľke a jej rodine.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, vypočutím svedkov, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, obsahom pripojeného spisu C. XXXX/XXXX, lekárskym nálezom a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 12.10.2006 bola uzavretá medzi navrhovateľkou ako darujúcou a odporcom ako obdarovaným darovacia zmluva s vecným bremenom, na základe ktorej navrhovateľka darovala v celosti nehnuteľnosť v kat. území Š. N.. Č.. XXX rodinný dom s.č. XXX zastavanú plochu a nádvorie vo výmere 420 m2, parc. č. XXX záhradu vo výmere 291 m2 vedenú na Q. Č.. XXX u Správy katastra v Dunajskej Strede do výlučného vlastníctva odporcu ako obdarovaného. Hodnota nehnuteľnosti podľa vyhlásenia darujúcej a obdarovaného činila 600.000,- Sk , ktorá hodnota zodpovedá hodnote daru. V zmysle čl. V. účastníci konania sa dohodli na zriadení vecného bremena a to na zriadení práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech navrhovateľky ako darujúcej. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod C. 5653/2006 zo dňa 20.11.2006.
Z výpovedi navrhovateľky súd zistil, že odporca údajne sa mal oženiť 07.07.2007, od tej doby sa o ňu nestará, nepomáha jej s výdavkami okolo domu a neustále ju klame. Nechodieva k nej na návštevy. Pred uzavretím darovacej zmluvy sa dohodli, že hocikedy, keď ona ho o to požiada, odporca jej bude pomáhať buď sám, alebo zabezpečí osobu, ktorá pre ňu vykoná niečo. Ona bola tá, ktorá odporcu vychovávala. Pred uzavretím darovacej zmluvy v roku 2006 odporca pracoval vo Viedni. K uzavretiu darovacej zmluvy došlo preto, lebo odporca pred uzavretím zmluvy jej prisľúbil a prisahal sa, že neustále sa bude o ňu postarať. Okrem matky odporcu, ktorá je jej dcérou ona má ďalších štyroch synov, ktorí sú ženatí, niektorí už aj viackrát. Od svojich detí v starobe a v chorobe by nevedela očakávať spoľahlivú pomoc. Keďže odporca jej prisľúbil, že sa o ňu postará, večne sa rozhodla mu spornú nehnuteľnosť darovať. V čase, keď odporca už nemal záujem zostať pracovať vo Viedni, za jej pomoci zakúpil kaviareň v Š.. Ona mu dala vtedy pôžičku 300.000,- Sk. Neskôr odporca sa zoznámil so svojou priateľkou, ktorá mala vyhlásenie, že si neželá, aby do kaviarne za odporcom chodievala jeho rodina. Od júla 2007 odporca bol u nej len trikrát, raz, keď priniesol domov do garáže svoje veci, druhýkrát vtedy, keď zobral z domu svoj nábytok. Naposledy na nehnuteľnosti bol 05.10.2009, keď odporca vo večerných hodinách prišiel do garáže a ona mala podozrenie, že niekto cudzí na nehnuteľnosť vlámal a preto vyvolala policajtov. Od júla 2007 jej pomáha vnučka K. D., ktorá chodí s ňou k lekárovi, upratuje v dome. V čase, keď odporca sa zoznámil so svojou priateľkou, ona celé dva mesiace chodievala do domu večer, z domu odišla na druhý deň ráno. Navrhovateľke samozrejme takéto správanie sa nepáčilo. Ďalej tvrdila, že pri jednej návšteve v kaviarni, ktorú prevádzkuje odporca, došlo medzi nimi k incidentu. Ona mala presvedčenie, že odporca bol vtedy pod vplyvom omamných látok. Ona mu poskytla pomoc, chcela ho nahovoriť, aby navštívil lekára, že mu pomôže. Nikdy sa nesprávala voči odporcovi tak, že by odporca nemohol prísť domov do domu. Potvrdila, že ona je s odporcom v dobrom vzťahu. Ako stará matka odporcu má naďalej rada. Odporca sa zmenil voči nej v tom, že k nej vôbec nechodí domov. Odkedy pozná svoju priateľku odporca vo všetkom klame. Keď priateľka odporcu sa stala jeho manželkou, po jednej hádke, keď E. D. ju nazvala starou bosorkou ju vyhodila z domu. Bolo to v lete 2008. Ona nikdy odporcovi nedala takú podmienku, že pokiaľ sa neožení s priateľkou, nemôže prísť domov. Od leta 2008 odporca sa o ňu vôbec nestaral, nenakupoval pre domácnosť a nezaujímal sa o jej zdravotný stav.
Odporca na pojednávaní uviedol, že u navrhovateľky spolu so svojou matkou začali bývať od roku 1981. Žili tam desať rokov, vtedy jeho matka sa presťahovala k druhu spolu s ním. U druha matky odporca žil asi 5-6 rokov. Vzhľadom na udalosti, ktoré sa udiali zo strany druha jeho matky, on sa rozhodol vrátiť k navrhovateľke, teda starej matke. Po ukončení strednej školy od roku 2001 je zamestnaný. Navrhovateľka sama sa rozhodla na darovanie nehnuteľnosti, v ktorej on mal jednu izbu. Tvrdil, že navrhovateľka viackrát sa vyjadrovala tak, že všetky jej deti sú nespoľahlivé, klamú. Keďže oni dvaja bývajú spolu, dom bude patriť odporcovi. V dome a okolo domu oni dvaja s navrhovateľkou robili takmer všetko spolu, pokiaľ mal čas, snažil sa jej vo všetkom pomáhať. Prispieval aj do režijných nákladov domu, keď bol zamestnaný v zahraničí navrhovateľke dal 5.000,- Sk mesačne. Aby bol bližšie k navrhovateľke rozhodol sa ukončiť prácu v zahraničí. Prenajal kaviareň v Š., ktorú prevádzkuje do dnešného dňa. Založil spoločnosť s ručením obmedzeným, kde druhým spoločníkom je jeho priateľka E. D.V.. Odporca uviedol, že sa neoženil. Ďalej tvrdil, že spolu s navrhovateľkou býval v dome do druhej polovice roku 2007, keď ho navrhovateľka z domu vyhodila. Od tej doby navrhovateľka odmietla hocijakú pomoc z jeho strany. Až do roku 2008 naďalej k nej týždenne chodieval. Keď jej priniesol jedlo, navrhovateľka to vyhodila buď do smeti, alebo nechala na stole. Každá jeho návšteva u nej sa skončila s hádkami. Navrhovateľka sa ho vždy pýtala, či sú s priateľkou ešte spolu. V minulosti bolo tak, že spolu s priateľkou budú bývať v darovanom rodinnom dome. Začali dať do poriadku dom, dali do izieb parkety, vymaľovali. Potom však navrhovateľka povedala, že jeho priateľka tam nemá čo hľadať. Navrhovateľka ho vyhodila z domu kvôli priateľke. V druhej polovici 2007 ju navrhovateľka vyzvala, aby opustil dom.
Nechápe navrhovateľku, prečo sa zmenila svoj prístup voči jeho priateľke, ktorou na začiatku vychádzali dobre. Nemal dôvod prečo navrhovateľke by mal klamať. V súčasnosti všetky výdavky na dom platí navrhovateľka sama. On zaplatí daň z nehnuteľnosti. Jeho priateľka navrhovateľke nikdy neublížila. Keď sa stretnú, priateľka navrhovateľke sa slušne zdraví, ona je tá , ktorá otočí hlavu. Odkedy ho navrhovateľka vyhodila z domu, býva u rodičov jeho priateľky.
Súd vo veci doplnil dokazovanie vypočutím svedkov.
Svedkyňa K. P., susedka navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedla, že s účastníkmi konania je v rovnakom vzťahu. Ona priamo do domu, kde býva navrhovateľka, nechodí. Navrhovateľka odporcu vychovávala dlhé roky. V súčasnosti rodinný dom patrí odporcovi, ktorý však svoje povinnosti voči navrhovateľke neplní. Nevedela povedať odkedy odporca nechodí domov a odkedy má známosť. Osobne jej navrhovateľka na odporcu sa nikdy nesťažovala. Nevie sa vyjadriť ani k vzájomnému vzťahu medzi účastníkmi v súčasnosti.
Ďalší svedok K.. Q. K. vo výpovedi uviedol, že pätnásť rokov je ošetrujúcim lekárom navrhovateľky a taktiež je ošetrujúcim lekárom aj odporcu. Odporca spolu s navrhovateľkou bol u neho asi pred štyrmi rokmi. Vie o tom, že navrhovateľka darovala nehnuteľnosť odporcovi. Navrhovateľka k nemu v trojmesačných intervaloch chodieva na kontroly. Má záznamy o jej rodinných problémoch, že v minulosti prežívala stresové situácie. V posledných rokoch sa sťažovala na odporcu. Odporca sa začal správať v dome ako majiteľ. V posledných rokoch sa odporca u neho o zdravotný stav navrhovateľky sa nezaujímal, ani sa nezastavil. V poslednom čase navrhovateľka k nemu chodí sama a od roku 2009 sa sťažovala na rodinné problémy, ktoré nevie riešiť. Navrhovateľka bola nespokojná s priateľkou odporcu s tým, že odporca sa začal inak správať. V roku 2005 odporca bol ten, ktorý doviezol navrhovateľku k lekárovi, bola v dekompenzovanom stave a bola hospitalizovaná na neurológii.
Ďalšia svedkyňa C. D. vo výpovedi uviedla, že jej dcéra E. D. od roku 2006 je nevestou odporcu. Od roku 2007, kedy navrhovateľka vyhodila odporcu z domu odporca býva u nich. V roku 2007 v lete došlo v Š. v kaviarni k jednému incidentu. Navrhovateľka, ktorá prišla do kaviarne, mala samé výhrady voči jej dcére, začala ju titulovať nepeknými, najšpinavšími slovami. Ona si to vyprosila, navrhovateľka však so svojimi nadávkami pokračovala. Vtedy jej dcéra žiadala navrhovateľku, aby už prestala. Ona však začala provokovať jej dcéru. Keď už ona z toho celého mala dosť, chytila svoju dcéru a odišli z kaviarne. Podstata veci bola v tom, že navrhovateľka mala výhrady voči jej dcére a chcela, aby s odporcom sa rozišli. Pre ňu bolo prekvapujúce aj to, keď pri jednej návšteve u navrhovateľky ona sa nepeknými slovami vyjadrovala o nevestách. Zo začiatku, keď odporca bol vyhodený z domu, k navrhovateľke naďalej chodieval. Navrhovateľka pri týchto návštevách vždy však útočila na odporcu s otázkami, či so svojou priateľkou sú spolu a neslušne sa o nej vyjadrovala. Po takýchto verbálnych útokoch navrhovateľke odporca prestal k nej chodiť do domu, zavolal jej len telefonicky.
Ďalšia svedkyňa D. J., susedka navrhovateľky vo výpovedi uviedla, že účastníci konania pohádali sa na niečom. Navrhovateľka by chcela dom získať späť do svojho vlastníctva. Vie o tom, že odporca si našiel nejakú známosť a na tejto žene sa niečo nepáči navrhovateľke.
Ďalší svedok Ľ. D., syn navrhovateľky vo výpovedi uviedol, že po uzavretí darovacej zmluvy túto aj prečítal. V tejto zmluve bolo uvedené, že navrhovateľka má zabezpečené právo doživotného bývania na nehnuteľnosti. V prípade nemoci odporca sa má o ňu postarať, navštevovať ju a podobne. Konflikty a nezhody medzi účastníkmi sa začala pred 2-3 rokmi, keď odporca si prenajal reštauráciu v Š.. Nezhody sa pokračovali vtedy, keď odporca sa mal údajne oženiť aj proti súhlasu navrhovateľky. V poslednom čase jeho dcéra K. D. je tá, ktorá najčastejšie navštevuje navrhovateľku. S odporcom sa nestretávajú odkedy on nebýva spolu s navrhovateľkou. Nehnevajú sa. Naposledy odporca u navrhovateľky bol pred Vianočnými sviatkami v roku 2009.
Ďalšia svedkyňa O. N., dcéra navrhovateľky a matka odporcu na pojednávaní uviedla, že s odporcom majú prerušené vzťahy od tej doby ako ona odmietla mu rozprávať o biologickom otcovi. Keď odporca
býval u navrhovateľky, ona tam chodievala a navrhovateľke finančne prispievala na odporcu. Ona posledných dvadsať rokov žije s druhom, odporca však s týmto mužom nevychádzal. Preto sa dohodli tak, že odporca bude bývať u navrhovateľky. Ona tri roky navrhovateľku nenavštevovala. Nastali v rodine nezhody z toho, že navrhovateľka požičala peniaze jej druhu. Kvôli tejto pôžičke bolo aj súdne konanie. Odkedy odporca nenavštevuje navrhovateľku, ona k nej chodieva. Navrhovateľka sa sťažovala, že odporca vôbec nechodí domov. Počula o konflikte medzi priateľkou odporcu a navrhovateľkou v kaviarni. Údajne škaredo si po sebe nadávali. Vtedy navrhovateľka jej povedala, že sa veľmi zľakla, nakoľko priateľka odporcu ju chcela z kaviarne dať vyhodiť s dvoma chlapmi. Jej názor na celú tú vec je taký, že odporca by dom mal vrátiť navrhovateľke. Je to predsa jej dom, na ktorom navrhovateľke veľmi záleží.
Svedkyňa E. D. na pojednávaní uviedla, že s odporcom sa zoznámila v lete 2006. Po niekoľkých mesiacoch odporca prišiel tým, že navrhovateľka ako jeho stará matka ju chce vidieť. Vtedy medzi nimi ešte neboli vážnejšie vzťahy, napriek tomu v septembri 2006 odporca ju predstavil navrhovateľke. Navrhovateľka ju srdečne vítala, predstavila jej celý dom, kde bývala. Odporca pracoval v zahraničí a ona, keď navrhovateľka niečo potrebovala, jej vypomáhala. Postupne navrhovateľka sa voči nej zmenila. Do dnešného dňa netuší, prečo sa navrhovateľka na ňu hnevá. Začala naliehať na odporcu, aby sa rozišli. Údajne dopočula, že ona pracovala v Nemecku ako prostitútka. V kaviarni v lete 2007 pri konflikte navrhovateľka znovu chcela, aby oni dvaja s odporcom sa rozišli. Na žiadosť odporcu, aby sa veci medzi nimi vyjasnili išla k navrhovateľke spolu s odporcom. Keď prišla do domu, navrhovateľka na ňu hneď vyskočila a keby tam nebol odporca, tak jej navrhovateľka určite ublíži. Na Vianoce v roku 2009 vykonali znovu pokus na usporiadanie vzťahov s navrhovateľkou. Navrhovateľka aj vtedy bola ochotná pustiť do domu len odporcu samého.
Svedkyňa K. D., vnučka navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že k navrhovateľke intenzívnejšie chodí, odkedy tam odporca nebýva. Chodí tam takmer každý deň, robia spolu nákupy a pomáha jej okolo domu a záhrady. Prechodne v čase výstavby rodinného domu v roku 2005 bývala tri mesiace u navrhovateľky. Býval tam aj odporca a vzájomne veľmi dobre vychádzali. Účastníci sa dohodli, že odporca sa bude o navrhovateľku starať až do jej smrti. Navrhovateľka odporcovi dôverovala a nechala prepísať rodinný dom na odporcu. Po hádkach a nezhodách s priateľkou odporcu navrhovateľka sa začala uvažovať nad vrátením daru. Odporca k navrhovateľke nechodí, nenavštevuje ju, nepríde ani na sviatky. Okrem toho však nemá vedomosti o nejakých nezhodách medzi navrhovateľkou a odporcom. Taktiež nevie o tom, že by odporca sa mal hrubo správať voči navrhovateľke. Priateľka odporcu bola tá, ktorá podľa navrhovateľky ju mala osočovať a škaredo sa o nej vyjadrovať.
Ďalší svedok S. D., syn navrhovateľky vo výpovedi uviedol, že po začatí súdneho konania na návrh navrhovateľky on išiel za odporcom a pýtal sa ho, či nie je ochotný dobrovoľne vrátiť nehnuteľnosť navrhovateľke. Navrhovateľka mu hovorila o dôvodoch, ktoré ju viedli k podaniu tohto návrhu. Tieto spočívali v tom, že odporca sa zoznámil s jednou ženou, ktorá ju ohovára a má záujem získať rodinný dom do svojho vlastníctva. Ďalej mu povedala, že odporca sa z domu odsťahoval, o nič sa nestará. Pred domom sa zastavil len spontánne pre poštu. Bol raz prítomný u navrhovateľky, keď tam prišla s odporcom jeho priateľka. Vtedy navrhovateľka ju vyzvala, aby opustila rodinný dom. Medzi nimi vtedy vznikla slovná hádka, on potom snažil sa navrhovateľku ukľudniť a zobrať ju do obývačky. Zároveň vyzval aj odporcu, aby spolu s priateľkou radšej odišli z domu. Túto hádku, ktorej bol aj svedkom, začala navrhovateľka, keď videla, že cez chodbu odporca do domu prichádza so svojou priateľkou.
Podľa § 628 odsek 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva, alebo sľubuje obdarovanému a ten dar, alebo sľub prijíma. Podľa odseku 2 darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného. Predmetom darovania môže byť všetko, čo môže byť predmetom občiansko - právnych vzťahov, teda veci hnuteľné a nehnuteľné, vrátane spoluvlastníckeho podielu, byty a nebytové priestory a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, i práva, alebo iné majetkové hodnoty. Darovacou zmluvou
darca prenecháva, alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Bezplatnosť znamená, že obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť nijakú protihodnotu daru vyjadriteľnú v peniazoch. Darovaním preto nie je darovanie s príkazom, aby obdarovaný niečo urobil, alebo neurobil, čo má pre darcu majetkový význam. Nemožno však vylúčiť, aby s darovaním bol spojený záväzok obdarovaného na nejakú protislužbu v prospech darcu, ktorý nemá majetkovú hodnotu. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy.
Ustanovenie § 630 OZ nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych. Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré sám nezodpovedá. Treba rozlišovať v súvislosti s aplikáciou ust. § 630 OZ medzi porušením právnej povinnosti, t.j. povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, zo zákona, alebo z inej právnej skutočnosti a správaním hrubo porušujúcim dobré mravy, pod ktorými možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Účelom ustanovenia § 630 OZ nie je postihnúť porušenie právnych povinností, ktorých splnenia resp. nárokov zo zodpovednosti za ich nesplnenie sa možno domáhať inými prostriedkami právnej ochrany, ale umožniť vyvodenie zodpovednosti za porušenie morálnych pravidiel správania ako súhrnu určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti všeobecne uznávaných. Vrátenie daru je v podstate sankciou obdarovaného za jeho správanie sa voči darcovi spôsobom hrubo porušujúcim tieto morálne pravidlá. Obdarovaný nie je zbavený zodpovednosti za vlastné správanie, ktorým schvaľuje alebo podporuje iných osôb, prípadne aj jemu blízkych, hrubo porušujúce dobré mravy voči darcovi. Dobré mravy nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy závisí od konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu a patrí sudcovi. Hrubé porušenie dobrých mravov ako negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu. Pri posudzovaní, či určité správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu v tom zmysle, či nespráva k obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí.
Z vykonaného dokazovania z výpovedi účastníkov konania, svedkov, z obsahu uzavretej darovacej zmluvy medzi účastníkmi konania súd mal nesporne za preukázané, že k uzavretiu darovacej zmluvy medzi navrhovateľkou ako darcom a odporcom ako obdarovaným došlo v roku 2006. Až do roku 2007 vzájomné vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom boli nenarušené, účastníci konania navzájom dobre vychádzali. Odporca býval spolu s navrhovateľkou v darovanom rodinnom dome. K rozvratu vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania došlo potom, keď odporca sa zoznámil so svojou priateľkou E. D., ktorou začali spolu chodiť. Navrhovateľka ako stará matka odporcu začiatkom sa tešila tomuto vzťahu, postupne keď údajne mala dopočuť nejaké veci z minulosti E. D., o ktorých sa však preukázalo, že sú nepravdivé, začala mať vážne výhrady proti osobe priateľky odporcu. Trvala na tom, aby odporca a jeho priateľka sa rozišli, aby ukončili ich vzťah, napriek tomu, že na začiatku bola práve navrhovateľka tá, ktorá mala záujem o zasnúbenie odporcu so svojou priateľkou. Vykonaným dokazovaním podľa názoru súdu bolo preukázané, že odporca darovanú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva neopustil svojvoľne. K tomu došlo až potom, keď navrhovateľka jednoznačne povedala, že pokiaľ odporca nezruší svoj vzťah s priateľkou, nemôže naďalej v dome bývať. Z citového hľadiska vzájomné
vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom sa nikdy nezmenili. Odporca sa nikdy nesprával hrubo voči navrhovateľke. Sama o sebe skutočnosť, že navrhovateľka sa cítila byť dotknutá vyjadreniami odporcu v priebehu súdneho konania taktiež nemožno pripisovať na ťarchu odporcu, ktorý sa len bránil počas súdneho konania pred tvrdeniami navrhovateľky. Vypočutí svedkovia, medzi ktorými sú aj členovia blízkej rodiny navrhovateľky taktiež potvrdili, že nezhody medzi účastníkmi konania vznikli výlučne kvôli osobe priateľky odporcu. Navrhovateľka nikdy nechcela a nebola ochotná prijať a rešpektovať rozhodnutie odporcu, ktorý nebol ochotný vyhovieť požiadavke navrhovateľky a ukončiť svoj vzťah s priateľkou E. D.. Nezáujem odporcu spočívajúci v nenavštevovaní navrhovateľky pri príležitosti sviatkov a jej životných jubileí je síce porušením zaužívaných pravidiel morálky, nedosahuje však zákonom požadovanú intenzitu. V danom prípade nemožno hovoriť ani o neposkytnutí potrebnej pomoci navrhovateľke, ktorá má síce zdravotné problémy, avšak podľa vykonaného dokazovania nie je na ňu zo strany odporcu odkázaná. Navrhovateľka sama súdu vo výpovedi uviedla, že sa necíti byť odkázaná na pomoc druhej osoby, práve to bol dôvod, pre ktorý nedošlo medzi ňou a odporcom k uzavretiu zaopatrovacej zmluvy. Keďže podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa odporcu ako obdarovaného voči navrhovateľke ako darcovi, alebo členom jeho rodiny súd návrh navrhovateľky v zmysle § 630 OZ na vrátenie daru zamietol. Akékoľvek nezhody a konflikty vzniknuté medzi účastníkmi konania vychádzajú z výhrad navrhovateľky ako starej matky odporcu proti osobe priateľky odporcu, ktorú osobu navrhovateľka z nepochopiteľných dôvodov nechce vidieť na strane odporcu a nevie si ju predstaviť v budúcnosti ako životnú partnerku svojho vnuka.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 odsek 1 O.s.p. podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať. Súd vychádzal z toho, že ide o spor medzi blízkymi osobami, medzi starou matkou a vnukom, pričom stará matka okrem dôchodku nemá žiaden iný príjem. Vychádzajúc preto z charakteru tohto sporu, ktorý bol začatý predovšetkým na emocionálnych princípoch a základoch navrhovateľky so zreteľom však na to, že u odporcu navrhovateľka bola tá, ktorá ho dlhé roky vychovávala, tieto skutočnosti považoval súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré odporcovi ako úspešnému v tomto konaní náhradu trov konania nepriznal.
V zmysle § 138 odsek 1 O.s.p. súd bol toho názoru, že navrhovateľka ako poberateľka starobného dôchodku má splnené podmienky pre oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku, vychádzajúc z jej príjmu súd jej preto oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§251 ods. 2/ O.s.p. ).