Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/171/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej

veci žalobkyne A. P., bývajúcej v T., zastúpenej JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom so

sídlom v Žiline, Bottova č. 7, proti žalovanému F. M., bývajúcemu v K., za účasti Slovenskej

kancelárie poisťovateľov so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, zastúpenej Allianz –

Slovenskou poisťovňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, ako vedľajšej

účastníčky na strane žalovaného, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej na

Okresnom súde Čadca pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline zo 16. marca 2011 sp.zn. v spojení s opravným

uznesením z 26. mája 2011 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanému a vedľajšej účastníčke sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Čadca 10. júla 2003 (po jej rozšírení v priebehu

konania) sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 461 400 Sk

(15 315,67 EUR) predstavujúcej dvadsaťnásobné zvýšenie náhrady za bolesť spôsobenú jej

poškodením zdravia a jeho liečbou ako následkami úrazu, ktorý utrpela dňa 4. novembra 2002

pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným. Uplatnený nárok odôvodnila mimoriadne

bolestivým priebehom liečby, jej dĺžkou, vykonanými operáciami, rehabilitáciami,

obmedzeniami v pohybe a pociťovaním následkov úrazu do konca života.

Okresný súd Čadca (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)

v poradí štvrtým rozsudkom z 15. decembra 2009 č.k. -246 v spojení

s opravným uznesením z 11. februára 2010 č.k. -260 (po právoplatnom

zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 115 350 Sk rozsudkom z 15. februára 2007 č.k.

-136 a po zastavení konania pre späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 13 500 Sk

rozsudkom zo 7. augusta 2008 č.k. -187) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 11 038,63 EUR a zaplatiť jej aj náhradu trov konania 5 991,95 EUR na účet

jej právneho zástupcu, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol

i o povinnosti žalovaného zaplatiť v rovnakej lehote na účet súdu prvého stupňa náhradu trov

štátu 39,83 EUR a súdny poplatok 551,94 EUR. V odôvodnení rozsudku uviedol, že

u žalobkyne sú dané dôvody na zvýšenie odškodnenia za bolesť na pätnásťnásobok sumy

zodpovedajúcej bodovému hodnoteniu bolestného. Tieto dôvody videl v tom, že žalobkyňa

pre prudkú bolestivosť nemohla vykonávať niektoré práce v domácnosti, bola pri nich

odkázaná na pomoc iných osôb, následne boli u nej revidované zranenia a odstraňované

osteosyntetické materiály, prekonávala tehotenstvo a pre bolestivosť odložených zákrokov

tváre sa nemohla plne venovať narodenému dieťaťu. Priznané odškodnenie vypočítal ako

rozdiel medzi pätnásťnásobkom sumy zodpovedajúcej bodovému hodnoteniu (384,5 bodov x

60 Sk x 15 = 346 050 Sk /11 486,75 EUR/) a sumou 13 500 Sk (448,11 EUR), ktorá už bola

žalobkyni vyplatená vedľajšou účastníčkou a o ktorú žalobkyňa vzala žalobu späť.

Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie vedľajšej účastníčky

rozsudkom zo 16. marca 2011 sp.zn. v spojení s opravným uznesením

z 26. mája 2011 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 317,67 EUR do troch dní a vo zvyšku žalobu

zamietol. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania. Rozhodol aj o povinnosti žalobkyne a žalovaného

zaplatiť na účet súdu prvého stupňa náhradu trov štátu, každý po 56,80 EUR, a o povinnosti

žalovaného zaplatiť na účet tohto súdu súdny poplatok 16,50 EUR. Na rozdiel

od prvostupňového súdu bol toho názoru, že u žalobkyne nie sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť v zmysle § 7 ods. 3

vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej

len „“). Uviedol, že postup podľa uvedeného ustanovenia musí mať

oporu v skutkových zisteniach a musí byť podložený takými skutočnosťami a okolnosťami,

ktoré sú tak výnimočné, že nepostačuje základné odškodnenie ani po zvýšení bodového

hodnotenia znalcom. Pri bolestnom možno pristúpiť k jeho mimoriadnemu zvýšeniu, ak

poškodený trpí zvlášť mučivými útrapami alebo mučivými stavmi, prípadne ak je obzvlášť

citlivý, prípadne nemožno tlmiť bolesť medikamentóznou liečbou. Zo zisteného skutkového

stavu vyvodil záver, že žalobkyňa netrpela bolesťami majúcimi charakter zvlášť mučivých

útrap a nebolo preukázané, že by jej bolesť spôsobovala zvlášť mučivé stavy. Priebeh jej

liečby bol bez komplikácií, bolesti a sprievodné ťažkosti neboli výnimočné, ale boli

primerané utrpeným zraneniam. Uplatnený nárok preto považoval za opodstatnený len

do výšky rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou bodovému hodnoteniu určenému znalcom

(384,5 bodov x 60 Sk) 23 070 Sk a sumou plnenou žalobkyni v priebehu konania vedľajšou

účastníčkou 13 500 Sk, t. j. v sume 9 570 Sk (317,67 EUR).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby ho zrušil a vec

vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym

posúdením veci týmto súdom namietajúc, že právna úprava týkajúca sa odškodňovania bolesti

nepozná a nedefinuje pojem zvlášť mučivej útrapy a zvlášť mučivého stavu. Namietala aj

nedostatok riadneho odôvodnenia a nepresvedčivosť rozsudku odvolacieho súdu.

Poukazovala tiež na výsledky znaleckého dokazovania o bolestivom spôsobe liečby

a na skutočnosť, že znalec zvýšil základnú sadzbu bolestného na dvojnásobok.

Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k dovolaniu žiadala tento mimoriadny opravný

prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie

bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné (

ods. 1 ), preskúmal tento rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel

k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Dovolací súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania

taxatívne vymedzených v ustanovení a iných vád, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, že z obsahu spisu žiadne takéto vady nevyplývajú.

Za nedôvodnú v tomto smere považoval námietku dovolateľky o nedostatočnom odôvodnení

rozsudku odvolacieho súdu. Z odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že odvolací súd dal

odpoveď na všetky podstatné skutkové a právne otázky týkajúce sa uplatneného nároku,

pričom dôvody rozhodnutia sú jasné a presvedčivé. V odôvodnení rozsudku na strane 5 až 7

odvolací súd najprv podrobne zosumarizoval skutkové zistenia vyplývajúce z dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa a následne objasnil svoje úvahy týkajúce sa interpretácie

dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich mimoriadne zvýšenie odškodnenia

za bolesť, a vysvetlil aj svoje závery o tom, prečo zistený skutkový stav neumožňoval

u žalobkyne konštatovať existenciu takýchto dôvodov. Poukázal tiež na to, že primeranosť

odškodnenia za bolesť so zreteľom na konkrétne okolnosti (združené poranenie s predĺženou

dobou liečby a operačné zákroky) zohľadnil znalec zvýšením bodového hodnotenia

na dvojnásobok základnej sadzby. Okolnosť, že odpoveď odvolacieho súdu na skutkový

a právny stav dovolateľku neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie odvolacieho rozsudku

nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ; za odňatie možnosti

konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek účastníka konania.

Následne sa preto dovolací súd zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku

z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t.j. či rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného

práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne

rozhodnutie. V rámci dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci,

dovolací súd skúma, či zistený skutkový stav umožňoval, resp. neumožňoval právny záver,

ku ktorému dospel odvolací súd.

V preskúmavanej veci bolo dovolaním spochybnené právne posúdenie veci odvolacím

súdom v otázke existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie

odškodnenia za bolesti spôsobené poškodením zdravia žalobkyne a jeho liečbou. Podľa

názoru dovolacieho súdu riešenie tejto otázky odvolacím súdom bolo správne.

Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd sa neodchýlil od skutkového stavu zisteného

súdom prvého stupňa, ale dôsledne z neho vychádzal. Správne aplikoval na daný prípad

vyhlášku č. , platnú v čase poškodenia zdravia a liečby žalobkyne, a správne

interpretoval ustanovenie § 7 ods. 3 tohto právneho predpisu, keď voči jeho príkladmej

konkretizácii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia

za bolesť nemožno mať výhrady. Právny záver odvolacieho súdu o tom, že v danej veci sa

nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ako výsledok jeho úvahy vychádzajúcej

zo skutkových zistení, podľa ktorých žalobkyňa netrpela bolesťami majúcimi charakter zvlášť

mučivých útrap, priebeh liečby bol bez komplikácií, bolesti a sprievodné ťažkosti neboli

výnimočné a boli primerané utrpeným zraneniam, dovolací súd nemal dôvod spochybniť.

Úvahy odvolacieho súdu neboli totiž zjavne neprimerané, ale naopak zodpovedali zisteným

skutočnostiam. Správny bol aj jeho právny záver, že v súvislosti s uplatneným nárokom

nebolo možné prihliadnuť na okolnosti, na ktoré v konaní poukazovala žalobkyňa, a to na jej

zhoršujúci sa zdravotný stav, trvalé následky úrazu, obmedzenia v pracovnom i osobnom

živote, odkázanosť na pomoc okolia či príbuzných, na skutočnosť, že úraz utrpela v mladom

veku a že prekonala psychické traumy. Tieto okolnosti by mohli byť relevantné pri nároku

na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý však nebol predmetom konania.

Dovolací súd sa so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu stotožňuje

a v podrobnostiach na ne poukazuje.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne smerujúce proti správnemu

rozsudku odvolacieho súdu zamietol ( ).

Úspešnému žalovanému a vedľajšej účastníčke náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretože im v súvislosti s ním žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2012 JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová