Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/82/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu P. V. D. P. B. v likvidácii,

L., o schválenie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovaní odmeny

a výdavkov správcu, na odvolanie veriteľa S., a. s., B., C. proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 98/1995-Ga zo dňa 20. 12. 2011 v znení opravného

uznesenia zo dňa 24. 08. 2011, takto

r o z h o d o l

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 98/1995-Ga zo dňa

20. 12. 2011 v znení opravného uznesenia zo dňa 24. 08. 2012 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením schválil konečnú správu o speňažení

majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu v znení predloženom dňa

31. 05. 2011.

Celková získaná suma je 1 213 200,- eur + 1 795,72 eur /na účte/, odmena správcu

117 322,70 eur, osobné výdavky správcu 2 770,53 eur, náklady spojené so správou

a udržiavaním podstaty 708 577,83 eur a na vyplatenie veriteľom zostáva 386 324,30 eur.

Úpadca sa ku konečnej správe nevyjadril, pričom podľa stanoviska správcu

konkurznej podstaty likvidátor spoločnosti zomrel a spoločnosť dosiaľ nemá určeného

štatutárneho zástupcu.

2

Proti konečnej správe podal námietky v zákonom stanovenej lehote námietky veriteľ

S., a. s., v ktorých namietal, že správca nesprávne určil základ pre výpočet odmeny vzhľadom

na skutočnosť, že v druhej časti tvoriacej základ pre výpočet neodpočítal pohľadávky proti

podstate a tiež nebola zohľadnená pri výpočte sumy skutočnosť, že prieskumné pojednávanie

v predmetnom konkurze v súlade s ustanovením c/, ods. 3 vyhl. č. v znení

zmien a doplnkov bolo ukončené až 02. 10. 2006, čo znamená, že pre výpočet odmeny sa

mali použiť ustanovenia až 9 písm. d/ vyhlášky č. Zároveň predložená

konečná správa neobsahuje dostatočný výpočet a prehľad výdavkov za celé obdobie

konkurzu, čo bolo zohľadnené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

29. 09. 2010 v tom zmysle, že jednotlivé výdavky za právne služby, súdne poplatky, kolky,

trovy exekúcie, výdavky za vedenie účtovníctva ekonomické služby, ochranu majetku

a ostatné služby, ako aj výdavky za archiváciu neboli dostatočne rozpracované a zdôvodnené.

Na základe týchto námietok súd konečnú správu dňa 19. 04. 2011 neschválil.

Správca konkurznej podstaty vypracoval a predložil novú konečnú správu zo dňa

31. 05. 2011, v ktorej opakovane vyúčtoval odmenu správcu podľa § 6 a 7 vyhl. č. 398/2001

Z. z. bez použitia retroaktívneho ustanovenia § 11 c/. Pri výpočte svojej odmeny poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

21. 08. 2011. K pretrvávajúcim námietkam veriteľa o nedostatočnom výpočte a prehľade

výdavkov doložil správca ku konečnej správe prílohu 1, ktorá obsahuje podrobný rozpis celej

výdavkovej časti konečnej správy s rozdelením na jednotlivé položky. Podľa vyjadrenia

správcu sú tieto výdavky rozpísané na 90 % odôvodnených a správnych nákladov.

Správca konkurznej podstaty tiež doložil ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.10.2011, v ktorom sa tiež konštatuje

správny výpočet výšky odmeny správcu na základe 10 % zo speňaženej sumy. Veriteľ

v protiargumentácii na spôsob výpočtu odmeny správcu /10 %/, doložil rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 15. 03. 2011, ktoré

obsahuje iný právny názor na výpočet odmeny správcu.

Súd prvého stupňa konštatoval, že stanovisko, predložené veriteľom je staršieho dáta

oproti rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré boli predložené správcom konkurznej podstaty

a ktoré sa obsahovo zhodujú s názorom správcu konkurznej podstaty, podľa ktorého

ustanovenie / ods. 3 vyhl. č. nemá retroaktívny charakter a nie je ho

3

možné použiť v prípade tzv. osobitných prieskumných pojednávaní, na ktorých súd preskúma

prihlášky doručené po pojednávaní. Rozhodnutia, predložené správcom konkurznej podstaty

sa prikláňajú k právnemu názoru, že na odmenu správcov sa použijú ustanovenia § 6 a § 9

vyhl. č. 493/19914 Zb. v znení pred uvedenou novelou. Súd prvého stupňa tiež poukázal na

nález Ústavného súdu SR -14 zo dňa 08. 12. 2010, v ktorom ústavný súd

uviedol, že ustanovenie c/ vyhl. č. bolo zrušené a stratilo svoju účinnosť

o konkurze a reštrukturalizácii. Odmenu správcu, vyúčtovanú

v konečnej správe aj s poukazom na uvedené skutočnosti preto súd považoval za použitia § 6

písm. a/ a vyhl. č. vo výške 10 % zo získanej sumy, za dôvodnú. Celková

odmena vyúčtovaná správcom preto predstavuje čiastku 117 322,70 eur.

K námietke nedostatočného špecifikovania výdavkových položiek slúžiacich, ako

odpočítateľné položky pre základ odmeny súd uviedol, že sú preukázané dostatočne, tak ako

sú uvedené v prílohe č. 1 základného sumáru výdavkov a tiež vo vyúčtovaní konečnej správy.

Pokiaľ ide o daň z úrokov, uvedenú položku nebolo možné napriek maximálnej snahe

bližšie špecifikovať, keďže už bola na účte v peňažných ústavoch uvádzaná v globálnej

čiastke. Pokiaľ ide o viazanosť súdu právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadrenom

v uznesení, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie v predmetnej veci zrušené, súd prvého

stupňa konštatoval, že v nadväznosti na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

ktoré má vyššiu právnu silu si osvojil právny názor, ktorý bol uvedený v neskoršie vydaných

rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch, pričom týmito

rozhodnutiami bol prelomený pôvodný názor.

Súd prejednal konečnú správu a vykonal kontrolu jednotlivých prepočtov. Na základe

toho dospel k záveru, že konečná správa je ekonomicky správna a dôvodná. Postupoval preto

podľa § 29 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní a konečnú správu schválil tak, ako je

uvedené vo výroku rozhodnutia.

Proti uzneseniu podal odvolanie konkurzný veriteľ S., a. s., B..

Uviedol, že správca konkurznej podstaty nesprávne určil výšku svojej odmeny ako

10 % zo základu pre jej určenie, keďže sa konali ešte osobitné prieskumné pojednávania, čo

umožňovali ustanovenia vtedy platného zákona o konkurze a vyrovnaní. Novely vyhlášky

č. , a to č. zmenili spôsob výpočtu odmeny správcu konkurznej

4

podstaty a upravili svoju časovú pôsobnosť tak, že v začatých konaniach, v ktorých

k 08. 10. 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie, sa na odmenu správcu konkurznej

podstaty použijú ustanovenia až 9d vyhlášky v znení vyhlášky č. , podľa

ktorej mal správca nárok na odmenu 1 510 000,- Sk a 120,- Sk za každých začatých 10 000,-

Sk pri dosiahnutí základu na jej určenie od 10 000 000,- Sk do 600 000 000,- Sk. V tejto

súvislosti poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

. Podľa jeho názoru by výška odmeny správcu preto mala predbežne

predstavovať sumu 59 830,05 eur. Poukazuje tiež na ustanovenie § 226 O. s. .p., podľa

ktorého je súd prvého stupňa po zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu.

Napadnuté rozhodnutie nespĺňa ani náležitosti, predpokladané ustanovením § 157

ods. 2 v spojení s , podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia stručne

a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje

skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdi zistení

skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Má za to, že súd prvého stupňa sa

uvedenými ustanoveniami neriadil a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Správca konkurznej podstaty vo vyjadrení k odvolaniu veriteľa uviedol, že veriteľ

sústavne nedôvodne a účelovo namieta spôsob určenia základu pre stanovenie a výpočet

odmeny správcu konkurznej podstaty podľa právneho predpisu, platného v čase začatia

konkurzného konania, pričom poukazuje na súdnu judikatúru v obdobných prípadoch.

Napadnuté uznesenie navrhuje potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2

dospel k záveru, že odvolanie veriteľa S., a. s., nie je dôvodné.

Konkurz na majetok dlžníka P. V. D. P. B. v likvidácii bol vyhlásený uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K 98/1995 zo dňa 04. 02. 1997. Za

správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. I. P., advokát, P. B., C..

5

Podľa , ktorý nadobudol účinnosť 01. 02. 1998

konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona súd dokončí podľa doterajších

predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak. V danom prípade je posúdenie aplikácie

príslušného znenia vyhlášky č. na určenie základu pre výpočet konkurznej

odmeny správcu rozhodujúce, kedy bolo skončené prieskumné pojednávanie.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení, účinnom do 31. 01. 1998 na

preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí

dostaviť úpadca a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu, zostaveného správcom.

Ak je to možné, preskúma súd aj prihlášky, ktoré došli po prihlasovacej lehote, inak

pre ne nariadi osobitné prieskumné pojednávanie. Náhradu trov spojených s predvolaním

konkurzných veriteľov a účasťou správcu uloží súd konkurzným veriteľom, ktorí oneskorené

prihlášky podali. Konkurzní veritelia prihlášok preskúmavaných na osobitnom prieskumnom

pojednávaní nemôžu poprieť pravosť a poradie pohľadávok, preskúmavaných na

predchádzajúcich prieskumných pojednávaniach /§ 22 zákona o konkurze a vyrovnaní/.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, v zmysle tejto právnej úpravy bolo

možné preskúmať aj oneskorene podané prihlášky na rozdiel od právnej úpravy,

účinnej od 01. 02. 1998, podľa ktorej súd už neprihliadal na prihlášky, ktoré boli

podané po skončení prieskumného pojednávania.

Pokiaľ ide i skončenie prieskumného pojednávania, veriteľ poukazuje na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa

ktorého prieskumné pojednávanie možno považovať za skončené až preskúmaním

poslednej včas doručenej prihlášky.

Zo znenia ustanovenia § 22 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení, účinnom

po 01. 02. 1998 je zrejmé, že súd preskúma iba prihlášky, ktoré boli doručené včas,

t. j. do skončenia prieskumného pojednávania. Ak konkurzný súd z časových

dôvodov nestihne preskúmať všetky prihlášky, nariadi na ich preskúmanie tzv.

dodatočné pojednávanie, ktoré je však pokračovaním toho istého prieskumného

pojednávania, pričom lehota na prihlásenie pohľadávok končí až preskúmaním

6

poslednej, ale včas doručenej prihlášky.

V predmetnom konkurznom konaní sa prieskumné pojednávanie konalo

v dňoch 28. až 30. 09. 1998. Na osobitných prieskumných pojednávaniach podľa

§ 22 zákona o konkurze a vyrovnaní, ktoré sa konali v dňoch 21. 06. 1999, 02. 12.

2002, 19. 12. 2005 a 02. 10. 2006 boli preskúmané pohľadávky konkurzných

veriteľov, prihlásené po riadnom prieskumnom pojednávaní.

Vyhláškou č. , účinnou od 08. 10. 2001 došlo k zmene spôsobu

určenia výšky odmeny konkurzného správcu, keď podľa § 11c ods. 3 v začatých

konaniach, v ktorých k 08. 10. 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie, sa na

odmenu správcov a ich zástupcov použijú ustanovenia § 6 až 9d vyhlášky. Preddavky

na odmenu, priznané podľa doterajších predpisov, sa nevracajú, aj keď presahujú

hodnotu odmeny podľa § 7 ods. 1.

V danom prípade došlo ku skončeniu prieskumného pojednávania do

nadobudnutia účinnosti vyhlášky č. , súd prvého stupňa preto

postupoval správne, keď na výpočet odmeny správcu aplikoval ustanovenie § 7 ods. 1

vyhl. Č. v znení pred uvedenou novelou.

Pokiaľ veriteľ poukazuje na právny názor, vyjadrený v predchádzajúcom

zrušovacom uznesení odvolacieho súdu, je potrebné uviesť, že vzhľadom na následnú

ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch

bolo potrebné posudzovať námietku veriteľa tak, ako je uvedené v odôvodnení tohto

rozhodnutia.

Napadnuté rozhodnutie obsahuje náležitosti, uvedené v § 157 ods. 2 a § 167

ods. 2 , neobstojí preto ani námietka, týkajúca sa nedostatku odôvodnenia

predmetného rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie v znení

7

opravného uznesenia zo dňa 24. 08. 2012, ako vecne správne podľa

potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. novembra 2012

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.