Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)908/381593.eca412.pdf
PDF · 120 KB
No categories available
3Obo/42/2011
Najvyšší súd 3 Obo 42/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu:
D.P., D., IČO: X. s ustanoveným správcom konkurznej podstaty: JUDr. I. P., AK KR.,
o schválení konečnej správy, na odvolanie konkurzného veriteľa: S., a. s., C., IČO: X., proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 06. 2010, č. k. 3K 53/199-446,
jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave
3K 53/1998 – 446 zo dňa 26. Júna 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením zo dňa 29. 06. 2010, č. k. 3K 53/199-446 Krajský
súd v Bratislave schválil konečnú správu o vyúčtovaní správcu konkurznej podstaty
tak ako ju predložil správca konkurznej podstaty dňa 25. 02. 2010 s tým, že oddelenému
veriteľovi M.. H., a. s., P., IČO: X. priznal sumu 42 574,19 eur ako doplatok za oddelené
uspokojenie. Veriteľovi
S., Z., IČO: X. priznal pohľadávku v sume 6 470,55 eur ako pohľadávku proti podstate.
Námietky veriteľov S., a. s., C., IČO: 357 760 ( ďalej len „S., a. s.,“ ) a E., B. voči konečnej
správe zamietol
ako neodôvodnené.
V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 02. 2010
predložil správca konkurznej podstaty súdu konečnú správcu, ktorá bola vyvesená na úradnej
tabuli súdu dňa 04. 03. 2010 a zverejnená v Obchodnom vestníku dňa 04. 03. 2010 č. 43B.
Proti konečnej správe podal včas námietky konkurzný veriteľ S., a. s., ktorý poukazoval na to,
že správca nikde v konečnej správe neuvádza pohľadávku proti podstate: DPH vo výške 154
877 Sk a dani z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov vo výške
443 237 Sk, ktoré si právny predchodca veriteľa uplatnil u správcu ako pohľadávky proti
podstate dňa 03. 01. 2001 v celkovej sume 648 114 Sk
( 21 513,44 eur ). Namietal aj skutočnosť, že v konečnej správe nie je jednoznačne zrejmé
či ho správca eviduje ako oddeleného veriteľa. Ďalej namietal výpočet odmeny správcu,
pretože správca si z druhej zložky odmeny neodpočítal výdavky, ktoré mu vznikli
z pohľadávky proti podstate.
Námietky proti konečnej správe podal aj veriteľ M.. H., a. s.,
ktorý namietal výpočet výťažku pre oddeleného veriteľa z dôvodu, že tzv. koeficient
pre výpočet uspokojenia určil správca ako pomer medzi celkovými príjmami za celé obdobie
konkurzu a celkovými nákladmi za celé obdobie konkurzu. V zmysle § 28 ods. 1 zákona
o konkurze a vyrovnaní oddelení veriteľ by mal znášať len náklady súvisiace zo založeným
majetkom a nemal by znášať náklady, ktoré nesúvisia so založeným majetkom. Majetok,
ktorý bol založený bol predaný v roku 2007 a teda správca nemal ďalšie náklady a výdavky
k založenej konkurznej podstate.
Námietky proti konečnej správe podal aj veriteľ Enviromentálny fond.. z dôvodu,
že správca neuhradil jeho pohľadávku pokuty v sume 33,19 eur.
Dňa 18. 03. 2010 podal námietky aj veriteľ Slovenská republika – Krajský súd
v Bratislave z dôvodu, že správca neuhradil jeho pohľadávku v sume 6 470,55 eur.
K tejto námietke sa správca dňa 12. 04. 2010 vyjadril tak, že predmetnú pohľadávku v sume
6 470,55 eur uznáva čo do právneho dôvodu v uplatnenej výške.
K námietkam Environmentálneho fondu sa správca vyjadril tak, že ich neuznáva
z dôvodu, že sa jedná o sankcie, ktoré vznikli počas konkurzného konania, a ktoré
sú z uspokojenia vylúčené podľa § 33 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní.
K námietkam veriteľa S., a. s. sa správca vyjadril tak,
že ich odmieta s tým, že uplatňovanie vyhlášky č. 292/2005 platnej od 01. 07. 2005
pri výpočte odmeny správcu by bolo retroaktívne. Ďalej podrobne zdôvodnil nesplatenie
pohľadávok proti podstate pre rozpor s ust. § 33 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze
a vyrovnaní. Uviedol, že veriteľa S., a. s., eviduje ako oddeleného veriteľa, ale z dôvodu že
uspokojený bude iba oddelený veriteľa zapísaný v prvom rade ďalších veriteľov, ktorý si
uplatnili nárok na oddelené uspokojenie v konečnej správe nespomínal.
K námietke veriteľa M.. H., a. s., správca uviedol, že nie je možné špecifikovať
náklady na jednotlivé nehnuteľnosti z ktorých sa uspokojuje oddelený veriteľ, pretože tieto
nehnuteľnosti boli poisťované v rámci celého poľnohospodárskeho dvora, energie na ich
správu boli čerpané z jedného meracieho prístroja, finančné prostriedky
po speňažení boli v celku ukladané na terminované vklady, oceňovanie predmetných
nehnuteľností bolo vykonané v rámci odmeny znalca za celý poľnohospodársky dvor atď.
Správca mal preukázateľné náklady so speňažovanou konkurznou podstatou až do úplného
ukončenia konkurzu ( náklady spojené s vedením účtovníctva, náklady s ročným
a záverečným daňovým priznaním, náklady s bankovými poplatkami a pod ).
Na pojednávaní dňa 29. 06. 2010 správca preukázal dokladmi, že pohľadávky
proti podstate ktoré si uplatňuje veriteľ S., a. s. sú jednak sankcie,
ktoré nie je oprávnený v zmysle § 31 ods. 1 zákona ZKV uhradiť a jednak sa jedná
o pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a tieto si mal veriteľ prihlásiť
riadne do konkurzného konania prihláškou. Správca taktiež preukázal, že pohľadávka
Environmentálneho fondu je sankcia a ako takú ju v zmysle § 33 ods. 1 ZKV
správne neuznal. Námietky voči výpočtu odmeny správcu sú neodôvodnené. Odmena
bola vypočítaná zo základu 1 325 123,90 eur a podľa § 6 písm. a) vyhl. č. 493/1991
( v znení č. 358/1993 Z. z. platnej v čase vyhlásenia konkurzu ) je odmena 10 % zo sumy
uvedenej v citovanej vyhláške, t. j. 132 512,39 eur. Preto nie je možné akceptovať námietky
veriteľa S., a. s., pretože vyhláška č. 292/2005 Z. z. neobsahuje žiadne prechodné
ustanovenia, čím by jej aplikácia na predmetnú odmenu nastala retroaktivita
jej uplatnenia.
Súd uznal námietky veriteľa M.. H., a. s. týkajúce sa výťažku z dôvodu, že správca
určil ak pomer medzi celkovými príjmami za celé obdobie konkurzu a celkovými nákladmi za
celé obdobie. Tento výpočet správcu je v rozpore s ust. § 28 ods. 1 ZKV a súd preto
akceptoval výpočet oddeleného veriteľa M.. H. a.s. a priznal mu doplatok za oddelené
uspokojenie v sume 42 574,19 eur.
Proti tomuto uzneseniu sa odvolal konkurzný veriteľ S., a. s. a žiadal aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Svoje odvolanie v podstate odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil a na základe toho nesprávne určil odmenu správcu. Uviedol, že podľa
ust. § 6 ods. 1 písm a) vyhlášky č. 493/1991 v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu
základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze
získaná speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov,
ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu. Základ pre určenie odmeny teda pozostáva
z dvoch zložiek, a to zo sumy získanej speňažením konkurznej podstaty a sumy získanej
pri výkone funkcie správcu. Pojem speňažovanie podstaty upravuje ust. § 27 ZKV.
Speňažením sa rozumie premena majetku na peňažné prostriedky. Keďže v praxi často
dochádzalo k nesprávnemu výkladu, bola prijatá novela vyhlášky a to vyhláška MS SR
č. 292/2005 Z. z., ktorej cieľom nebola zmena dovtedajšieho spôsobu výpočtu odmeny
správcu, ale len spresnenie toho, ako sa tvoria sumy predstavujúce základ pre výpočet
odmeny, aby sa zabránilo nesprávnym výkladom. Vyhláška č. 292/2005 teda len spresňuje
druhú zložku základu pre určenie odmeny, keď hovorí, že sumou určenou na uspokojenie
veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu, sa rozumie suma príjmov,
ktoré získal správca pri výkone funkcie iným spôsobom ako speňažením konkurznej podstaty,
znížená o pohľadávky proti podstate. Výklad správcu je nesprávny a jednoznačne
by ho motivoval nie k čo najefektívnejšej činnosti, ale naopak k poškodzovaniu veriteľov.
ZKV ani citovaná vyhláška nestanovujú, že účelom konkurzného konania je čo najvyššie
uspokojenie správcu konkurznej podstaty. ZKV slúži v prvom rade na ochranu veriteľov.
K nezaradeniu pohľadávok konkurzného veriteľa ako pohľadávok proti podstate namietal,
že správca vo svojom vyjadrení zo dňa 06. 04. 2010 uviedol, že sa jedná o sankcie a penále,
pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a taktiež pohľadávky z dane z pridanej
hodnoty, pričom vyzval Slovenskú konsolidačnú, a. s. na predloženie listín dokazujúcich
skutočnosť, že pohľadávky z dane z pridanej hodnoty sú pohľadávkami proti podstate. S., a. s.
listom zo dňa 28. 06. 2010 uvedené listiny predložila,
napriek tomu sa súd vo svojom odôvodnení nevyporiadal s uvedenou otázkou.
Správca konkurznej podstaty sa k odvolaniu vyjadril tak, že v danom prípade si svoju
odmenu určil v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení platnom ku dňu
03. 08. 1998. Takéto určenie vykonal na základe derogačných ustanovení uvedených v ZKV
a to § 70c) a § 11b vyhlášky č. 493/1991. V zmysle týchto ustanovení je správca oprávnený,
určiť svoju odmenu v súlade s uvedenou vyhláškou platnou ku dňu právoplatného vyhlásenia
tohto konkurzného konania, t. j. podľa jej znenia po novele č. 358/1996 a č. 21/1998.
Nesúhlasí s odvolateľom že takýmto postupom by poškodzoval veriteľov. Prehlásil, že jeho
činnosť pri speňažovaní konkurznej podstaty smerovala jednoznačne k tomu, aby prihlásení
veritelia obdržali v rámci rozvrhu maximálne uspokojenie svojich prihlásených pohľadávok.
Pohľadávky, uplatnené odvolateľom, ktoré mu boli postúpené z príslušného daňového úradu,
ako nezaplatená daň z pridanej hodnoty pochádzajú z obdobia pred dňom vyhlásenia
konkurzu, čo správca súdu vydanými rozhodnutiami daňového úradu riadne preukázal.
Nejedná sa o pohľadávky voči konkurznej podstate ale pohľadávky voči úpadcovi,
ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzného konania, a teda pôvodný veriteľ – príslušný
daňový úrad si ich mal prihlásiť riadnou prihláškou do prieskumného pojednávania.
Vzhľadom na uvedené navrhol aby odvolací súd rozhodnutie súd prvého stupňa v celom
rozsahu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru,
že odvolanie konkurzného veriteľa je dôvodné.
V konečnej správe z 25. 02. 2010 ( č. l. 308 ) je určená suma na uspokojenie veriteľov
vo výške 737,850,81 eur. Táto suma bola vypočítaná, tak, že od sumy príjmov vo výške
891 411,00 eur bola odpočítaná suma výdavkov v sume 153 560,19 eur, kde odmena správcu
bola určená vo výške 132 512,39 eur.
Proti konečne správe podal konkurzný veriteľ S., a. s. námietky, kde namietal, že
predloženej konečnej správy nie je zrejmé, či je správcom evidovaný
ako oddelený veriteľ a zároveň namietal skutočnosť, že správca v konečnej správe neuvádza
ako pohľadávky proti podstate. DPH vo výške 154 877 Sk a daň z príjmu fyzických osôb
zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov vo výške 493 237 Sk, ktoré si jeho právny
predchodca uplatnil u správcu ako pohľadávky proti podstate dňa 03. 01. 2011 v celkovej
výške 21 513,44 eur ( 648 114 Sk ).
Uznesením zo dňa 29. 06. 2010, č. k. 3K 53/199-446 Krajský súd v Bratislave
schválil konečnú správu o vyúčtovaní správcu konkurznej podstaty tak, ako ju predložil
správca konkurznej podstaty dňa 25. 02. 2010 s tým, že oddelenému veriteľovi M.. H., a. s.,
priznal sumu 42 574,19 eur ako doplatok za oddelené uspokojenie. Veriteľovi S., priznal
pohľadávku v sume 6 470,55 eur ako pohľadávku proti podstate. Námietky veriteľov S., a. s.,
a Enviromentálny fond, voči konečnej správe zamietol ako neodôvodnené.
Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
zmien a doplnkov správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku podstaty. Konečnú
správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku
podstaty. Súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní
odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby, alebo nejasnosti
a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov ( § 29 ods. 3
zákona o konkurze a vyrovnaní ).
Podľa ust. § 29 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní konečnú správu a vyúčtovanie
prejedná súd na pojednávaní a rozhodne o nej uznesením.
Z ust. § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. ( v znení platnom do 01. 07. 2005, ktorým
sa tento konkurz spravuje ) vyplýva, že základ pre určenie odmeny správcu konkurznej
podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty a suma
určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu.
Podľa ust. § 7 ods. 1 vyhlášky č. 493/1991 Zb. ( v znení platnom do 01. 07. 2005 )
konkurzná odmena je 10% zo sumy uvedenej v § 6 písm. a), najmenej však 50 000 Sk.
Podľa ustanovenia vyššie citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a/ vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 493/1991 Zb. v znení vzťahujúcom sa na toto konanie, základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí: 1/ suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty a 2/ suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu. Základ pre výpočet odmeny teda pozostáva z dvoch zložiek. Prvá zložka je tvorená sumou získanou speňažením konkurznej podstaty sa rozumie prevedenie všetkého majetku konkurznej podstaty na peňažné prostriedky. Druhú zložku základu pre výpočet odmeny tvorí suma, ktorá bola jednak získaná pri výkone správcu a jednak je určená na uspokojenie veriteľov. V súdnej praxi je zaužívané chápanie sumy získanej výkonom funkcie správcu ako sumy, ktorú získal správca pri výkone funkcie iným spôsobom ako speňažením
konkurznej podstaty, napríklad vymožením nájomného, uplatnením nárokov na súde, úroky
z priznaných pohľadávok a podobne.
V danom prípade prvostupňový súd pri určeníý odmeny správcu postupoval správne
nakoľko z konečnej správy vplýva, že suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením
konkurznej podstaty je 760 646,75 eur a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola
získaná pri výkone funkcie správcu je vo výške 564 477,15 eur. Celkový základ pre určenie
odmeny správcu konkurznej podstaty teda predstavuje sumu 1 325 123,90 eur. Celková
odmena správcu teda predstavuje 10 % zo takto vypočítanej sumy, t. j. 132 512,39 eur.
Povinnosť znižovať sumu určenú na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone
funkcie správcu o pohľadávky proti podstate zaviedla až vyhláška MS SR č. 292/2005 Z. z.
a nemožno súhlasiť z názorom odvolateľa že „cieľom nebola zmena dovtedajšieho spôsobu
výpočtu odmeny, ale len spresnenie toho, ako sa tvoria sumy predstavujúce základ
pre výpočet odmeny, aby sa zabránilo nesprávnym výkladom“.
Odvolateľ v námietkach proti konečnej správe poukázal aj na skutočnosť, že správca
konkurznej podstaty nikde v konečnej správe neuvádza ako pohľadávku proti podstate:
DPH vo výške 154 877 Sk a daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných
pôžitkov vo výške 493 237 Sk ktoré si právny predchodca odvolateľa – Daňový úrad
Púchov uplatnil u správcu ako pohľadávky proti podstate dňa 03. 01. 2001 v celkovej výške
21 513,44 eur. K týmto námietkam nezaujal súd prvého stupňa žiadne stanovisko, v dôsledku
čoho je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.
Súd dbá na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé. Súčasťou obsahu práva
na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace
s uplatneným nárokom. Iba takéto rozhodnutie je odvolacím súdom preskúmateľné
a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu.
Keďže rozhodnutie o schválení konečnej správy je právnym základom pre rozvrhové
uznesenie, napadnuté uznesenie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie ( § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O. s. p. ).
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 226 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 31. októbra 2011
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková