Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/148/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. H., bývajúceho v K. proti

žalovanému U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vstupný areál U. S. Steel,

o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde

Košice II pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 29. novembra 2011 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach označeným rozsudkom potvrdil ako vecne správny rozsudok

Okresného súdu Košice II z 28. októbra 2010 č.k. -145, ktorým prvostupňový

súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi dňa 8. apríla

2009, je neplatné. Potvrdil tiež výrok, ktorým uložil prvostupňový súd neúspešnému

žalovanému povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok 99,50 Eur a žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň vyslovil, že účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva. Pri posudzovaní existencie zákonného dôvodu pre okamžité

skončenie pracovného pomeru podľa sa stotožnil

s názorom prvostupňového súdu, že nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny

tým, že žalobca dňa 13. marca 2009 počas pracovnej doby bez priepustky vyviezol

na multikáre z areálu žalovaného 10 kartónov (60 fliaš) minerálnej vody zn. Bonaqua, ktoré

následne odviezol do objektu pneuservisu. Uviedol, že týmto správaním síce žalobca porušil

povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu, avšak nie v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala

okamžité skončenie pracovného pomeru. Odvolací súd sa zhodoval so záverom súdu prvého

stupňa i v tom, že žalovaný v konaní nepreukázal úmysel žalobcu ponechať si minerálne vody

pre vlastnú potrebu. Súd pri posudzovaní osoby žalobcu ako zamestnanca prihliadol na jeho

kladné hodnotenie zo strany nadriadeného v priebehu 23 rokov zamestnania, a tiež

na skutočnosť, že sa jednalo o prvé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré nebolo tak závažné,

že by odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru u žalovaného. Odvolací súd

napokon dodal, že v prejednávanom prípade žalovaný ako zamestnávateľ pristúpil ihneď

k najtvrdšiemu postihu zamestnanca, i keď mohol predtým použiť aj iné nástroje smerujúce

k odstráneniu zistených nedostatkov pri plnení si pracovných povinností zo strany žalobcu,

napr. písomné upozornenie, resp. pri opakovanom porušení výpoveď, zvlášť keď si žalobca

doposiaľ plnil svoje úlohy svedomite. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil

úspešnosťou žalobcu v konaní s poukazom na ustanovenie v spojení

s Keďže žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, neboli

mu priznané.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie

žalovaný. Vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku podrobne opísal skutkový stav

veci tak, ako ho uvádzal v základnom konaní pred súdom. Žiadal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu, ako i rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237

písm. f/ Existenciu vady tejto povahy videl v nedostatočnom odôvodnení napadnutého

rozhodnutia, ktoré považoval za nepreskúmateľné, arbitrárne a svojvoľné. Namietal tiež, že

odvolací súd rozhodoval o jeho odvolaní bez nariadenia pojednávania. Napokon vytýkal

odvolaciemu súdu nesprávne hodnotenie dôkazov i nesprávne právne posúdenie veci v otázke

závažnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobcom.

Žalobca žiadal dovolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorého zamestnanec má

právnické vzdelanie ( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie

bolo podané proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolanie účastníka konania, upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho

súdneho poriadku, je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v až g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, že konanie trpí vadou

uvedenou v

Žalovaný v dovolaní tvrdil, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

nedostatočným odôvodnením rozhodnutia, ktoré považoval za nepreskúmateľné a svojvoľné,

a tiež nenariadením odvolacieho pojednávania na prejednanie jeho odvolania.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo

nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať

dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti

prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod.

Povahu odňatia možnosti konať pred súdom môže mať aj nedostatočné odôvodnenie

súdneho rozhodnutia týkajúce sa objasnenia dôležitých skutkových okolností a s tým

súvisiacich právnych záverov. Preskúmaním veci však dovolací súd dospel k záveru, že

rozhodnutia súdov nižších stupňov nie sú takouto vadou postihnuté a zodpovedajú

požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia na riadne a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa dostatočne a presvedčivo objasnil,

z akých úvah vychádzal pri závere, že žalobca síce svojim konaním porušil pracovnú

disciplínu, avšak nie v takej intenzite, ktorá by oprávňovala žalovaného k okamžitému

skončeniu pracovného pomeru. Pri posúdení zavinenia žalobcu sa nestotožnil s názorom

žalovaného, že žalobca vyviezol od zamestnávateľa kartóny minerálnych vôd s úmyslom tieto

si ponechať pre vlastnú potrebu, pričom konanie kvalifikoval ako krádež. Tento záver

primerane zdôvodnil svedeckými výpoveďami a správaním samotného žalobcu. Prihliadol

tiež na hodnotenie žalobcu ako riadneho zamestnanca. Krajský súd sa v celom rozsahu

stotožnil s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, ktorý považoval za vecne správny

a dostatočne sa vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalovaného.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi (). Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie

(). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne

všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia

rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia (viď tiež ). Tieto náležitosti spĺňali obe rozhodnutia

súdov nižších stupňov, preto ich dovolací súd považuje za riadne a presvedčivo odôvodnené.

Vo svojom dovolaní žalovaný ďalej vytýkal odvolaciemu súdu, že o odvolaní

rozhodol bez nariadenia pojednávania. Táto námietka dovolateľa je taktiež nedôvodná.

Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2011, odvolací súd môže

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov

uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť, s výnimkou konaní podľa ,

závisí od úvahy odvolacieho súdu), alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a

bez nariadenia pojednávania alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Pretože

v predmetnej veci nešlo o žiaden z prípadov vyplývajúcich z , odvolací súd

bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia

pojednávania.

Pokiaľ dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili niektoré dôkazy,

dovolací súd uvádza, že v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací súd sa

hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa

(viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy dovolacieho konania a z charakteru

dovolacieho konania vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva ( )

a dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní na súdoch

nižších stupňov. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nezakladá procesnú vadu

konania v zmysle

V súvislosti s vyššie uvedeným treba dodať, že do obsahu základného práva podľa

a práva na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (, ).

Na ostatný dovolací dôvod žalovaného, ktorý mal spočívať v nesprávnom právnom

posúdení veci odvolacím súdom, dovolací súd taktiež nemohol prihliadať, pretože uvedené

skutočnosti by mohli byť len odôvodnením dovolania v prípade, ak by dovolanie bolo

prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce tiež relevantným dovolacím dôvodom, no prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného hľadiska neskúmal), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalovaného

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil ( ,

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. decembra 2012

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová