Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/90/2012

Identifikačné číslo spisu: 3011200563 Dátum vydania rozhodnutia: 11.12.2012 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:3011200563.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. N., bytom D., S. - N. C., prechodne bytom D., 2/ A. Z., bytom A., S., 3/ K. Z., bytom B., N. C., navrhovatelia 2/ a 3/ zastúpení navrhovateľkou 1/, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Prievidzi, Mariánska č. 6, Prievidza, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Búdkova č. 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OPU 2011/154-966-Str. zo dňa 4. apríla 2011, o odvolaní navrhovateľov 1/ až 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -22 zo dňa 6. marca 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -22 zo dňa 6. marca 2012, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom 1/ až 3/ ani účastníkovi konania Slovenskému pozemkovému fondu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie č. OPU 2011/154-966-Str. zo dňa 4. apríla 2011, ktorým odporca podľa ustanovení o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „“) rozhodol o reštitučnom nároku navrhovateľov 1/ až 3/ k pozemku v k.ú. N. C., PK vl. č. XXX, PK parc. č. XXXX, roľa, o výmere 10 m2 tak, že navrhovatelia 1/ až 3/ spĺňajú podmienky priznania vlastníckeho práva z dôvodu podľa a priznáva sa im vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, každému v podiele 1/3. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľom ich náhradu nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k zhodnému záveru ako správny orgán a to, že v konaní boli splnené podmienky pre priznanie vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti. Krajský súd uviedol, že pôvodná parc. č. XXXX bola na základe rodinnej dohody z roku 1938 rozdelená tak, že výmera 2406 m2 patrila Z. N. a U. A. a zbytok pozemku s týmto parc. č. o výmere 2132 m2 mal patriť N. Z., ktorý

bol právnym predchodcom navrhovateľov 1/ až 3/. Rozhodnutím č. OPU 2008/8-4904-Str. zo dňa 24. novembra 2008 bolo oprávneným osobám priznané z pôvodnej parc. č. XXXX, parc. č. L. a XX/X a parc. č. G., spolu vo výmere 1479 m2 a teda ostalo ešte na prejednanie 653 m2 pôvodnej parc. č. XXXX. Časť zostatku tohto pozemku o výmere 10 m2 je vedený ako EKN parc. č. XXXX/X, orná pôda, na LV č. XXXX pre SPF a o tejto časti odporca rozhodol v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím. Podľa identifikácie zbytok výmery 643 m2 z parc. č. XXXX je vedený na viacerých LV v prospech fyzických osôb a bolo o ňom rozhodnuté pod č. OPU 2011/154-914-Str. dňa 29. marca 2011.

K námietke navrhovateľov, že sa rozhodovalo len o 10 m2, hoci parc. č. XXXX/X má na LV č. XXXX až 370m2, krajský súd uviedol, že navrhovatelia svoje tvrdenie ničím nepodložili a zároveň poukázal na výpis z LV č. XXXX zo dňa 30. augusta 2010, na ktorom je uvedená len výmera 10 m2. Krajský súd nepovažoval za dôvodné ani námietky navrhovateľov o nevyhotovení geometrického plánu, pretože vydanie pozemku bude realizovať SPF. Ostatné námietky sa týkali riešenia iných nehnuteľností a chronologickými údajmi, ktoré neboli predmetom tohto konania.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia rozsiahle odvolanie žiadajúc jeho zmenu a zrušenie preskúmavaného rozhodnutia odporcu. Zotrvali na svojich námietkach o tom, že nebolo vydaných 653 m2 a rozhodovalo sa bez identifikácie a GP, čím je podľa navrhovateľov rozhodnutie odporcu nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Namietali tiež, že jeden pozemok je vedený s dvoma vlastníkmi a s rozdielnou kultúrou. Tvrdili, že až v roku 2005 bolo vydané stavebné povolenie na časť predmetnej parcely, pritom ešte v roku 1991 bol celý pozemok voľný, nezastavaný. V ďalšom navrhovatelia obšírne popisovali okolnosti týkajúce sa rozhodovania o iných pozemkoch v iných konaniach.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že rozhodnutím č. OPU 2008/8-4904-Str. zo dňa 24. novembra 2008 bolo priznané vlastnícke právo oprávneným osobám, každému v 1/3, k časti PK parc. č. XXXX a to konkrétne parc. č. L. /záhrada - 257m2), 18/2 (zastavaná plocha - 113 m2) a parc. č. G. (orná pôda - 1109 m2), celkovo vo výmere 1479 m2. Zostala tak výmera 653 m2 chýbajúca do celkovej výmery 2132 m2, ktorá podľa dohody zo 16. januára 1938 medzi N. Z. a jeho dvoma sestrami mala patriť N. Z.. Rozhodnutím č. OPU 2011/154-914-Str. zo dňa 29. marca 2011 bolo rozhodnuté o 643 m2 zostávajúcej neprejednanej výmery, pričom bolo bezpochyby z identifikácie parciel zistené, že išlo o pozemok v intraviláne obce vedený na viacerých LV pre fyzické osoby, pričom prevažne sú na ňom postavené rodinné domy. O zvyšku pozemku o výmere 10 m2, vedený na EKN parc. č. XXXX/X, LV XXXX, pre SPF, bolo rozhodnuté tretím rozhodnutím č. OPU 2011/154-966-Str. zo dňa 4. apríla 2011, preskúmavaným v tomto konaní.

Účastník SPF v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (, v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolanie nebolo dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. decembra 2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred ( a ).

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu, vyplýva, že navrhovatelia 1/ až 3/, si podaním zo dňa 4. marca 1992 uplatnili u právneho predchodcu odporcu nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v k.ú. N. C. po ich právnom predchodcovi - otcovi N. Z., a to z dôvodov podľa . V konaní bolo vydaných viacero rozhodnutí, tak ako to vyplýva zo spisového materiálu. Nakoniec bolo ustálené, že na reštitučný nárok navrhovateľov sa vzťahuje dôvod podľa .

Predmetom reštitučného konania bola parc. č. XXXX, konkrétne jej časť o výmere 2132 m2, ktorá na základe dohody zo dňa 16. januára 1938 uzavretej medzi otcom navrhovateľov N. Z. a jeho dvoma sestrami U. a Z. mala patriť N. Z.; časť pozemku o výmere 2406 m2 tak na základe dohody pripadla jeho sestrám a táto časť sa v predmetom konaní ani neriešila.

Z identifikácie parciel zo dňa 24. mája 2010 týkajúcej sa pôvodnej parc. č. XXXX vyplýva, že pozemok pôvodne parc. č. XXXX tvoria:

- EKN parc. č. XXXX/X (orná pôda, 10 m2), vedená na LV č. XXXX pre SPF,

- EKN parc. č. X-XXXX/XX (orná pôda, 1109 m2) vedená na LV č. XXXX,

- CKN parc. č. XX/X (záhrady, 257 m2),

- CKN parc. č. XX/X (zastavané plochy - v skutočnosti voľná plocha, 113 m2) vedené na LV č. XXXX.

Skorším rozhodnutím odporcu č. OPU 2008/8-4904-Str. zo dňa 24. novembra 2008 boli navrhovateľom (každému v 1/3) vydané pozemky vyvlastnené ich otcovi a to CKN XX/X a XX/X, ako aj EKN XXXX/XX, spolu vo výmere 1479 m2.

O zvyšku celkovej výmery pôvodnej parc. č. XXXX o výmere 653 m2 rozhodol odporca dvomi samostatnými rozhodnutiami a to pod č. OPU 2011/154-914-Str. zo dňa 29. marca 2011 (vydaným po povolení obnovy konania) o pozemku s výmerou 643 m2 - ktoré nie je predmetom tohto preskúmavacie konania a pod č. OPU 2011/154-966-Str. zo dňa 4. apríla 2011 o časti pozemku vedenom ako EKN parc. č. XXXX/X o výmere 10 m2.

Odporca v preskúmavanom rozhodnutí vyslovil, že navrhovatelia spĺňajú podmienky priznania vlastníckeho práva podľa a toto sa im priznáva k predmetnému pozemku, každému v 1/3.

Účelom bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnutie zlepšenia starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a úprava vlastníckych vzťahov k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia.

V zmysle sa oprávneným osobám vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o potvrdení rozhodnutia odporcu č. OPU 2011/154-966-Str. zo dňa 4. apríla 2011, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľov a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami účastníkov konania a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne rozhodnutie bolo vydané v súlade so a dôvody opravného prostriedku neboli relevantné, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil, keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup odporcu ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so , považovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné s poukazom na veta prvá v spojení s a . Odvolací súd konštatuje, že dôvody odvolania sa neodlišovali od dôvodov podaného opravného prostriedku na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu, s ktorými dôvodmi

sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery sú vecne správne. Podstatnú časť odôvodnenia odvolania navrhovateľov tvorí chronologický popis udalostí v súvislosti so súdnymi a reštitučnými konaniami týkajúcimi sa ich vlastníckych práv k pozemkom, ktorými sa však odvolací súd nezaoberal, pretože predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti jedného konkrétneho rozhodnutia a postupu mu predchádzajúcemu a to rozhodnutia odporcu č. OPU 2011/154-966-Str. zo dňa 4. apríla 2011, ktoré sa týkalo vydania pozemku o rozlohe 10 m2, vedeného na LV č. XXXX, EKN parc. č. XXXX/X.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s odôvodnením krajského súdu, že k zostatkovej výmere parc. č. XXXX o rozlohe 643 m2 nebolo povinnosťou odporcu vyhotovovať geometrický plán, nakoľko túto povinnosť ukladá správnemu orgánu len v prípade vydania pozemkov - toto bolo navyše predmetom iného rozhodnutia odporcu, ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. V tomto prípade išlo o vydanie pozemku o rozlohe 10 m2, ktorý je vedený ako EKN parc. č. XXXX/X, na LV č. XXXX, pre SPF a tento orgán uskutoční vydanie pozemku navrhovateľom v zmysle preskúmavaného rozhodnutia odporcu. Z podkladov zabezpečených v správnom konaní aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplynulo, že tento pozemok má rozlohu 10 m2 a nie 370 m2 ako to tvrdili navrhovatelia, ktorí svoje tvrdenie ani ničím nepodložili.

Ďalšie námietky navrhovateľov sa týkali iných pozemkov, ktoré neboli predmetom tohto konania a preto sa nimi odvolací súd nezaoberal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z v spojení s a , keď navrhovateľom 1/ až 3/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania pre ich neúspech v konaní a účastníkovi SPF preto, že v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli. Odporcovi priznanie náhrady trov konania neumožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.