Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/231/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. B., bývajúceho v S.,

zastúpeného JUDr. P. P., advokátom so sídlom v S., proti žalovaným 1/ M. V., bývajúcemu

v S., 2/ V. V., bývajúcemu v S., 3/ T. H., bývajúcemu v S., 4/ V. H., bývajúcej v S., 5/ P. T.,

bývajúcemu v S., 6/ L. S., bývajúcej v S., žalovaní 3/ až 6/ zastúpení JUDr. D. U., advokátom

so sídlom v S., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 1

C 108/2008, o dovolaní žalovaných 3/ až 6/ proti rozsudku Krajského súdu v

Košiciach z 19. mája 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 19. mája 2011 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 19. mája 2010 č.k. -37

žalovaným 1/ až 6/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 987,45 €

spolu s 8,5 % úrokom z omeškania počnúc 1. septembrom 2007 až do zaplatenia a rozhodol

o náhrade trov konania. Po vykonanom dokazovaní obsahom trestného spisu Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp. zn. mal preukázané, že 4. septembra 2006 žalovaní 1/, 3/

a 5/, v tom čase maloletí, sa dopustili protispoločenského konania tým, že žalobcovi odcudzili

2 987,45 €, čím mu spôsobili škodu, na náhradu ktorej súd zaviazal spoločne a nerozdielne

maloletých žalovaných 1/, 3/ a 5/ spolu s ich zákonnými zástupcami (žalovanými 2/, 4/, 6/)

podľa a . O úrokoch z omeškania súd

rozhodol podľa . Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil

2

Na odvolanie žalovaných 3/ až 6/ Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 19. mája 2011

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov

odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Krajský súd o odvolaní rozhodol bez

nariadenia pojednávania ( ) stotožniac sa s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, ku ktorým uviedol, že tvrdenie o neúčasti žalovaných 3/ a 5/ na krádeži,

vyvracia výpoveď žalovaného 3/ podaná v trestnom konaní, podľa ktorej obaja žalovaní 3/

a 5/ si boli vedomí, že žalovaný 1/ hodlá vstúpiť do cudzieho bytu, pričom podľa

ich vzájomnej dohody žalovaný 5/ dával pozor pred vchodom a žalovaní 1/ a 3/ následne

vstúpili do bytu žalobcu, odkiaľ odcudzili finančnú hotovosť. Náhradu trov odvolacieho

konania súd žalobcovi nepriznal, pretože výšku náhrady trov podľa

nevyčíslil a zo spisu mu žiadne iné trovy okrem trov právneho zastúpenia nevyplývali.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 3/ až 6/ dovolanie a žiadali tento

rozsudok spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Zároveň žiadali zastaviť konanie proti žalovaným 4/ a 6/ z dôvodu, že

žalovaní 3/ a 5/ už nadobudli plnoletosť. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 237 písm. f/

a namietali, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd

nevykonal nimi navrhované dôkazy a nenariadil na ich vykonanie ústne pojednávanie. Ďalej

namietali, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/

), pretože súdy nesprávne posúdili spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť zákonných

zástupcov za dôsledky konania ich maloletých potomkov, nezohľadnili údajné zavinenie

poškodeného na vzniku škody, zanedbanie všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcu

predchádzať vzniku škody a ani možnosť zníženia náhrady škody. Dovolatelia v dovolaní

vzniesli námietku zaujatosti voči sudkyni Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. Jane

Gargulovej a svoje pochybnosti o jej nezaujatosti odôvodnili tým, že podľa bližšie

nešpecifikovaného zdroja mala táto sudkyňa v čase svojho prvého zamestnania, byť

podriadenou zamestnankyňou súčasného právneho zástupcu žalobcu JUDr. P. P..

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na to, že žalovaní 3/ a 5/ neboli uznaní

zo spáchania trestných činov iba preto, že s ohľadom na svoj vek neboli trestne zodpovední

za svoje konanie. Rozhodnutie súdov považuje za správne a k vznesenej námietke zaujatosti

jeho právny zástupca uviedol, že nikdy nebol nadriadeným neskoršej zákonnej sudkyne

na súde prvého stupňa JUDr. Jany Gargulovej a uvedené tvrdenie je nepravdivé.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Prípustnosť dovolania proti

rozsudku odvolacieho súdu upravuje v ustanovení

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním žalovaných 3/ až 6/ je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v predchádzajúcom odseku. Prípustnosť ich dovolania preto z § 238

ods. 1 až 3 nevyplýva.

Dovolanie vzhľadom na vyššie uvedené mohlo byť procesne prípustné, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto

povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolatelia existenciu procesných vád konania v zmysle až e/

výslovne netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Prípustnosť dovolania žalovaných preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa odvolací súd zaoberal otázkou, či postupom súdu (ne)odňal dovolateľom

možnosť konať pred súdom a či rozhodoval vylúčený sudca. Dovolatelia za procesnú vadu

uvedenú v považujú nevykonanie nimi navrhnutých dôkazov

a rozhodovanie odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania; existencia procesnej vady

uvedenej v mala spočívať v rozhodovaní vylúčenej sudkyne na súde

prvého stupňa.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý

má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho

konania. Dovolací súd zo spisu nezistil, že by v konaní došlo k odňatiu možnosti dovolateľov

konať pred súdom tým, že odvolací súd nevykonal nimi navrhnuté dôkazy.

Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a a ké dôkazy na zistenie skutkového stavu

sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd

v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou

súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže

mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993, R 125/1999

a R 6/2000). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované

dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto vyvodiť, že

dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa prípustné.

Nevykonaním žalovanými navrhovaného dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu

ich možnosti konať pred súdom.

Dovolací súd však zistil, že k vade konania v zmysle postupom

odvolacieho súdu došlo tým, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania bez toho, aby boli splnené podmienky pre tento procesný postup vyplývajúce

z

Ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré

sa nevzťahuje , rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy (len) ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd

prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý

verejný záujme ( ). V ostatných (t.j. v neuvedených)

prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ( ).

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s týmto

ustanovením.

Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej

päť dní pred jeho vyhlásením ( ).

O tom, či bol zachovaný postup odvolacieho súdu, ktorý je upravený v § 156 ods. 3

, môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu. Na č.l. 61 spisu sa nachádza

písomný pokyn predsedu senátu odvolacieho súdu na uverejnenie oznamu o mieste a čase

verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bez nariadenia ústneho pojednávania na deň

12. mája 2011 na úradnej tabuli súdu. Na tento oznam nadväzuje na č.l. 62 spisu založený

úradný záznam, podľa ktorého nebolo z technických príčin možné vyhlásiť rozsudok.

Na čl. 63 spisu je zoznam vytýčených pojednávaní na deň 19. mája 2011, uverejnený toho

istého dňa, t.j. 19. mája 2011, z ktorého vyplýva, že dňa 19. mája 2011 odvolací súd verejne

vyhlásil bez nariadenia pojednávania aj rozsudok v prejednávanej veci. Obsah súdneho spisu

však nedáva podklad pre záver, že miesto a čas skutočného verejného vyhlásenia rozsudku

odvolacieho súdu boli skutočne oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a ani pre

posúdenie, či bola zachovaná lehota vyvesenia tohto oznámenia na úradnej tabuli najmenej

5 dní pred jeho vyhlásením ( ). Pokiaľ obsah súdneho spisu nedáva

hodnoverný obsah o súdnom konaní, je na mieste záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku neboli riadne oznámené. Uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý sa prieči

6

, došlo k odňatiu možnosti dovolateľov konať pred súdom v zmysle

písm. f/

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd zameral tiež na otázku, či vo veci

nerozhodoval vylúčený sudca ( ).

Dovolatelia v priebehu prvostupňového či odvolacieho konania neuplatnili námietku

zaujatosti sudkyne prvostupňového súdu JUDr. Jany Gargulovej; urobili to až v dovolaní.

Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného

súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni

dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237

písm. g/ , posúdiť túto otázku samostatne (R 59/1997).

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť (ods. 1). Účastník

môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré

viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode,

pre ktorý je sudca vylúčený (ods. 2). V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu

smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku

zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky

zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 3).

Z obsahu dovolania žalovaných vyplýva, že zaujatosť sudkyne Okresného súdu

Spišská Nová Ves JUDr. Jany Gargulovej vyvodzujú z jej vzťahu k zástupcovi žalobcu, ktorý

mal byť jej nadriadeným v prvom zamestnaní menovanej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že dovolatelia

neuviedli žiadny zákonom uznaný dôvod zaujatosti, na základe ktorého by sa mohla

spochybniť zaujatosť sudkyne Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. Jany Gargulovej.

Dovolatelia totiž dôvod zaujatosti vyvodzujú z údajného pracovného vzťahu JUDr. Jany

Gargulovej k zástupcovi žalobcu JUDr. P. P., ktorý nebol objektívne preukázaný. Subjektívny

pocit účastníka konania, nepodložený objektívne existujúcimi skutočnosťami významnými

z hľadiska , je na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

nepostačujúci a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že konanie nie je postihnuté

vadou podľa

Keďže v konaní bola zistená vada uvedená v , ktorá je vždy dôvodom

zakladajúcim prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu a zároveň

je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto rozhodnutia sa nezaoberal opodstatnenosťou uplatnenia

dovolacieho dôvodu v zmysle

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2012

JUDr. D. S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková