Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)2ef/386499.db37d8.pdf
PDF · 110.79 KB
No categories available
3Cdo/231/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 231/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. B., bývajúceho v S.,
zastúpeného JUDr. P. P., advokátom so sídlom v S., proti žalovaným 1/ M. V., bývajúcemu
v S., 2/ V. V., bývajúcemu v S., 3/ T. H., bývajúcemu v S., 4/ V. H., bývajúcej v S., 5/ P. T.,
bývajúcemu v S., 6/ L. S., bývajúcej v S., žalovaní 3/ až 6/ zastúpení JUDr. D. U., advokátom
so sídlom v S., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 1
C 108/2008, o dovolaní žalovaných 3/ až 6/ proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach z 19. mája 2011 sp. zn. 2 Co 248/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 19. mája 2011 sp. zn. 2 Co 248/2010 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 19. mája 2010 č.k. 1 C 108/2008-37
žalovaným 1/ až 6/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 987,45 €
spolu s 8,5 % úrokom z omeškania počnúc 1. septembrom 2007 až do zaplatenia a rozhodol
o náhrade trov konania. Po vykonanom dokazovaní obsahom trestného spisu Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 3 T 4/2007 mal preukázané, že 4. septembra 2006 žalovaní 1/, 3/
a 5/, v tom čase maloletí, sa dopustili protispoločenského konania tým, že žalobcovi odcudzili
2 987,45 €, čím mu spôsobili škodu, na náhradu ktorej súd zaviazal spoločne a nerozdielne
maloletých žalovaných 1/, 3/ a 5/ spolu s ich zákonnými zástupcami (žalovanými 2/, 4/, 6/)
podľa § 438 ods. 1 a § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O úrokoch z omeškania súd
rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalovaných 3/ až 6/ Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 19. mája 2011
sp. zn. 2 Co 248/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov
odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Krajský súd o odvolaní rozhodol bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) stotožniac sa s dôvodmi rozhodnutia súdu
prvého stupňa, ku ktorým uviedol, že tvrdenie o neúčasti žalovaných 3/ a 5/ na krádeži,
vyvracia výpoveď žalovaného 3/ podaná v trestnom konaní, podľa ktorej obaja žalovaní 3/
a 5/ si boli vedomí, že žalovaný 1/ hodlá vstúpiť do cudzieho bytu, pričom podľa
ich vzájomnej dohody žalovaný 5/ dával pozor pred vchodom a žalovaní 1/ a 3/ následne
vstúpili do bytu žalobcu, odkiaľ odcudzili finančnú hotovosť. Náhradu trov odvolacieho
konania súd žalobcovi nepriznal, pretože výšku náhrady trov podľa § 151 ods. 2 O.s.p.
nevyčíslil a zo spisu mu žiadne iné trovy okrem trov právneho zastúpenia nevyplývali.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 3/ až 6/ dovolanie a žiadali tento
rozsudok spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zároveň žiadali zastaviť konanie proti žalovaným 4/ a 6/ z dôvodu, že
žalovaní 3/ a 5/ už nadobudli plnoletosť. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 237 písm. f/
O.s.p. a namietali, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd
nevykonal nimi navrhované dôkazy a nenariadil na ich vykonanie ústne pojednávanie. Ďalej
namietali, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), pretože súdy nesprávne posúdili spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť zákonných
zástupcov za dôsledky konania ich maloletých potomkov, nezohľadnili údajné zavinenie
poškodeného na vzniku škody, zanedbanie všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcu
predchádzať vzniku škody a ani možnosť zníženia náhrady škody. Dovolatelia v dovolaní
vzniesli námietku zaujatosti voči sudkyni Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. Jane
Gargulovej a svoje pochybnosti o jej nezaujatosti odôvodnili tým, že podľa bližšie
nešpecifikovaného zdroja mala táto sudkyňa v čase svojho prvého zamestnania, byť
podriadenou zamestnankyňou súčasného právneho zástupcu žalobcu JUDr. P. P..
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na to, že žalovaní 3/ a 5/ neboli uznaní
zo spáchania trestných činov iba preto, že s ohľadom na svoj vek neboli trestne zodpovední
za svoje konanie. Rozhodnutie súdov považuje za správne a k vznesenej námietke zaujatosti
jeho právny zástupca uviedol, že nikdy nebol nadriadeným neskoršej zákonnej sudkyne
na súde prvého stupňa JUDr. Jany Gargulovej a uvedené tvrdenie je nepravdivé.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Prípustnosť dovolania proti
rozsudku odvolacieho súdu upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 238 O.s.p.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Dovolaním žalovaných 3/ až 6/ je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky
rozsudkov uvedených v predchádzajúcom odseku. Prípustnosť ich dovolania preto z § 238
ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplýva.
Dovolanie vzhľadom na vyššie uvedené mohlo byť procesne prípustné, len
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto
povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolatelia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p.
výslovne netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.
Prípustnosť dovolania žalovaných preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov
nižších stupňov sa odvolací súd zaoberal otázkou, či postupom súdu (ne)odňal dovolateľom
možnosť konať pred súdom a či rozhodoval vylúčený sudca. Dovolatelia za procesnú vadu
uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p. považujú nevykonanie nimi navrhnutých dôkazov
a rozhodovanie odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania; existencia procesnej vady
uvedenej v § 237 písm. g/ O.s.p. mala spočívať v rozhodovaní vylúčenej sudkyne na súde
prvého stupňa.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý
má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho
konania. Dovolací súd zo spisu nezistil, že by v konaní došlo k odňatiu možnosti dovolateľov
konať pred súdom tým, že odvolací súd nevykonal nimi navrhnuté dôkazy.
Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára
poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,
v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a a ké dôkazy na zistenie skutkového stavu
sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd
v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou
súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže
mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993, R 125/1999
a R 6/2000). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované
dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto vyvodiť, že
dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237 písm. f/ O.s.p. prípustné.
Nevykonaním žalovanými navrhovaného dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu
ich možnosti konať pred súdom.
Dovolací súd však zistil, že k vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. postupom
odvolacieho súdu došlo tým, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania bez toho, aby boli splnené podmienky pre tento procesný postup vyplývajúce
Ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré
sa nevzťahuje § 214 ods. 1 O.s.p., rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy (len) ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý
verejný záujme (§ 214 ods. 1 O.s.p.). V ostatných (t.j. v § 214 ods. 1 O.s.p. neuvedených)
prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).
Zo spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s týmto
ustanovením.
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej
päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.).
O tom, či bol zachovaný postup odvolacieho súdu, ktorý je upravený v § 156 ods. 3
O.s.p., môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu. Na č.l. 61 spisu sa nachádza
písomný pokyn predsedu senátu odvolacieho súdu na uverejnenie oznamu o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bez nariadenia ústneho pojednávania na deň
12. mája 2011 na úradnej tabuli súdu. Na tento oznam nadväzuje na č.l. 62 spisu založený
úradný záznam, podľa ktorého nebolo z technických príčin možné vyhlásiť rozsudok.
Na čl. 63 spisu je zoznam vytýčených pojednávaní na deň 19. mája 2011, uverejnený toho
istého dňa, t.j. 19. mája 2011, z ktorého vyplýva, že dňa 19. mája 2011 odvolací súd verejne
vyhlásil bez nariadenia pojednávania aj rozsudok v prejednávanej veci. Obsah súdneho spisu
však nedáva podklad pre záver, že miesto a čas skutočného verejného vyhlásenia rozsudku
odvolacieho súdu boli skutočne oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a ani pre
posúdenie, či bola zachovaná lehota vyvesenia tohto oznámenia na úradnej tabuli najmenej
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Pokiaľ obsah súdneho spisu nedáva
hodnoverný obsah o súdnom konaní, je na mieste záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku neboli riadne oznámené. Uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý sa prieči
§ 156 ods. 3 O.s.p., došlo k odňatiu možnosti dovolateľov konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd zameral tiež na otázku, či vo veci
nerozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.).
Dovolatelia v priebehu prvostupňového či odvolacieho konania neuplatnili námietku
zaujatosti sudkyne prvostupňového súdu JUDr. Jany Gargulovej; urobili to až v dovolaní.
Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného
súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni
dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237
písm. g/ O.s.p., posúdiť túto otázku samostatne (R 59/1997).
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15a O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť (ods. 1). Účastník
môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré
viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode,
pre ktorý je sudca vylúčený (ods. 2). V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu
smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku
zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky
zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 3).
Z obsahu dovolania žalovaných vyplýva, že zaujatosť sudkyne Okresného súdu
Spišská Nová Ves JUDr. Jany Gargulovej vyvodzujú z jej vzťahu k zástupcovi žalobcu, ktorý
mal byť jej nadriadeným v prvom zamestnaní menovanej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že dovolatelia
neuviedli žiadny zákonom uznaný dôvod zaujatosti, na základe ktorého by sa mohla
spochybniť zaujatosť sudkyne Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. Jany Gargulovej.
Dovolatelia totiž dôvod zaujatosti vyvodzujú z údajného pracovného vzťahu JUDr. Jany
Gargulovej k zástupcovi žalobcu JUDr. P. P., ktorý nebol objektívne preukázaný. Subjektívny
pocit účastníka konania, nepodložený objektívne existujúcimi skutočnosťami významnými
z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., je na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nepostačujúci a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že konanie nie je postihnuté
vadou podľa § 237 písm. g/ O.s.p.
Keďže v konaní bola zistená vada uvedená v § 237 O.s.p., ktorá je vždy dôvodom
zakladajúcim prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu a zároveň
je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto rozhodnutia sa nezaoberal opodstatnenosťou uplatnenia
dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. decembra 2012
JUDr. D. S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková