Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/40/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. Š., bytom B., 2/ P.

Š., M., obaja právne zastúpení N. & C. s. r. o., N., IČO: X., proti ţalovaným 1/ O. V. B, Ţ. ,

IČO: X., právne zastúpenému JUDr. I. J., advokátom, K., 2/ C., a. s., P. IČO: X. právne

zastúpenému JUDr. R. Ţ., advokátom, G., o určenie neplatnosti memoranda o vzájomnom

porozumení a spolupráci a iné, o dovolaní ţalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave. zo dňa 18. apríla 2012, č. k. -198, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

18. apríla 2012, č. k. -198 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa

20. januára 2011, č. k. -162 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu

Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 20. januára 2011, č. k. -162

zamietol návrh ţalobcov, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti memoranda o vzájomnom

porozumení a spolupráci zo dňa 7. októbra 2008, uzatvoreného medzi ţalovanými a určenia

neplatnosti notárskej zápisnice zo dňa 7. októbra 2008, spísanej na Notárskom úrade Mgr. T.

L. v B., pod sp. zn. N 7403/2008, Nz 42396/2008, NRIs 42009/2008. V odôvodnení

rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe ani jeden zo ţalobcov nie je účastníkom

memoranda, a preto nie je vecne legitimovaný na podanie predmetnej ţaloby. Súd prvého

stupňa súčasne rozhodol o povinnosti ţalobcov 1/ a 2/ zaplatiť ţalovanému 1/ náhradu trov

konania v sume 301,13 € a ţalovanému 2/ v sume 226,52 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Na odvolanie ţalobcov 1/ a 2/, ako aj ţalovaného 1/, Krajský súd v Bratislave ako súd

odvolací napadnutým rozhodnutím potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd ďalej

2

uloţil povinnosť ţalobcovi 1/ zaplatiť náhradu trov konania ţalovanému 1/ v sume 78,44 €

a ţalovanému 2/ v sume 39,79 €, ako aj uloţil ţalobcovi 2/ povinnosť zaplatiť náhradu trov

konania ţalovanému 1/ v sume 78,44 € a ţalovanému 2/ v sume 39,79 €, všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd poukázal

na ust. a a zdôraznil, ţe sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi súdu

prvého stupňa, ţe ţalobcovia v zmysle ţiadneho právneho predpisu neboli oprávnení podať

predmetnú určovaciu ţalobu. Odvolací súd uviedol, ţe spôsob ochrany ţalobcov upravujú

najmä ust. a , medzi ktoré nepatrí právo vo vlastnom

mene podať určovaciu ţalobu a oprávnenia dozornej rady a jej členov upravujú ust. § 197 aţ

, z ktorých podľa odvolacieho súdu rovnako nevyplýva

oprávnenie člena dozornej rady vo svojom mene podať predmetnú určovaciu ţalobu.

V súvislosti s návrhom na určenie neplatnosti notárskej zápisnice odvolací súd zdôraznil, ţe

podľa jeho názoru je moţné domáhať sa iba určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol

v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Krajský súd v Bratislave povaţoval

rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny aj v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania.

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, ţe nakoľko rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaný pod č. 10/2003 zo dňa 5. apríla 2002, sp.

zn. , nebol vydaný v tejto konkrétnej veci, nie je pre odvolací súd v zmysle

ust. právne záväzný, a preto sa ním odvolací súd v prejednávanej veci neriadil.

Odvolací súd taktieţ neprihliadal na procesné pochybenia vytknuté ţalobcami, nakoľko tieto

pochybenia súd nepovaţoval za spôsobilé privodiť nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.

§ 212 ods. 3 O. s. p, a tieţ ani neprihliadal na námietky ţalobcov, týkajúce sa sudkyne JUDr.

Gabriely Buľubašovej, keďţe sa týkali len okolností uvedených podľa ust.

Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1

Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia dovolanie

odôvodnené v zmysle ust. , a Dovolatelia majú za to, ţe im

bola postupom súdov odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko súdy nezohľadnili ich

argumentáciu, ţe v prípade ţalobcu 1/ je jeho vecná legitimácia daná postavením akcionára

ţalovaného 2/ a člena jeho dozornej rady, v prípade ţalobcu 2/ je daná jeho vecná legitimácia

z titulu postavenia člena predstavenstva ţalovaného 2,/ povinného vykonávať svoju

pôsobnosť s odbornou starostlivosťou. Dovolatelia k otázke vecnej legitimácie poukázali

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikovaný pod č. 10/2003 zo dňa

3

5. apríla 2002, sp. zn. , ku ktorému rozsudku odvolací súd uviedol, ţe nie je

pre neho záväzný, a preto sa ním neriadil. Dovolatelia zdôraznili, ţe v prípade aplikácie tohto

rozhodnutia v tomto spore, ţalobcovi 1/ ako akcionárovi akciovej spoločnosti nemoţno uprieť

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrel ţalovaný 2/ a ktoré môţu

mať nepriaznivý vplyv na hodnotu akcií ţalobcu 1/. Z tohto dôvodu je ţalobca 1/ v tomto

prípade aktívne legitimovaný, ktorý záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 7. augusta 2008, sp. zn. . Dovolatelia v tejto

súvislosti poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

23. apríla 2008, sp. zn. a zdôraznili, ţe súd prvého stupňa a odvolací súd bez

ďalšieho odmietli vo veci konať s tým, ţe akcionár spoločnosti nie je aktívne legitimovaný

na podanie ţaloby o určenie neplatnosti zmluvy, uzavretej spoločnosťou a treťou osobou.

Podľa dovolateľov súdy vôbec nedospeli k preskúmaniu otázky, či by úspech ţalobcov mal

priaznivý dopad na ich právne postavenie a otázky existencie naliehavého právneho záujmu.

Týmto postupom súdov, dovolatelia majú za to, ţe im bola odňatá moţnosť konať

pred súdom, čím došlo k porušeniu ich práv na spravodlivé súdne konanie, zaručené v čl. 46

ods. 1 a v Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. S poukazom na ust. dovolatelia zdôraznili, ţe

v tomto konaní sa súdy nevysporiadali s viacerými skutočnosťami, nastolenými ţalobcami,

ktoré majú pre konanie rozhodujúci význam, čím sú podľa názoru dovolateľov rozhodnutia

súdov v tomto prípade arbitrárne, ich závery sú zjavne neodôvodnené. Podľa dovolateľov

napadnuté rozhodnutia súdov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko

ţalobca 1/ je v tomto spore vecne legitimovaný ako akcionár a člen dozornej rady ţalovaného

2/ a v prípade ţalobcu 2/ je daná vecná legitimácia z titulu jeho postavenia ako člena

predstavenstva ţalovaného 2/, povinného vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou

starostlivosťou. Dovolatelia dodali, ţe obsah záväzku ţalovaného 1/ a účel Memoranda sú

v rozpore so zákonom, dobrými mravmi, resp. sa jedná o bezprávnu vyhráţku, preto je

Memorandum v zmysle ust. podľa ich názoru neplatné.

Dovolatelia majú za to, ţe v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť, ktorej sa môţe

domáhať nielen dotknutý účastník právneho úkonu, ale aj tretia osoba, ktorá má na vyslovení

naliehavý právny záujem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolatelia navrhujú, aby

dovolací súd rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe súd

návrhu vyhovie alebo tieto rozhodnutia dovolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

4

Ţalovaný 1/ k podanému dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu povaţuje za vecne správne a s týmito rozhodnutiami sa plne stotoţňuje.

Ţalovaný 1/ má za to, ţe súdy vo svojich rozhodnutiach uviedli podstatný obsah prednesov

účastníkov konania, stručne a jasne vyloţili, ktoré skutočnosti povaţovali za preukázané

a ktoré nie, o ktoré dôkazy opreli svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov spravovali, prečo nevykonali i ďalšie dôkazy, a v konečnom dôsledku, z akých

dôvodov posúdili zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení právnej úpravy. Podľa

ţalovaného 1/ v danom prípade ţalobcovia prehliadli úpravu práv menšinových akcionárov

podľa , neuniesli dôkazné bremeno a nesnaţili sa ani o prekonanie

domnelej nečinnosti ţalovaného 2/, ktorý je podľa ţalovaného 1/ subjektom oprávneným

na podanie predmetnej určovacej ţaloby. Ţalovaný 1/ taktieţ uviedol, ţe postup odvolacieho

súdu ohľadom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikovaného pod č.

10/2003 zo dňa 5. apríla 2002, sp. zn. , nemoţno vnímať ako nezáujem, či

nevôľu vysporiadať sa s argumentáciou ţalobcov, nakoľko je právna úprava v danom prípade

natoľko jasná a nesporná, ţe akákoľvek argumentácia ţalobcov v tejto veci je nadbytočná

a v zásade len predlţuje súdne konanie v uţ aj tak v zjavne bezúspešnom uplatňovaní práv

ţalobcov.

K otázke naliehavého právneho záujmu ţalobcov, ţalovaný 1/ uviedol, ţe tento

záujem by bolo moţné priznať iba ţalobcovi 1/. Ţalovaný však zastáva názor, ţe prijatie

záverov ţalobcov by v praxi vyvolalo absurdný stav, nakoľko pri uzatvorení právneho úkonu

by bolo potrebné vopred získať súhlasné stanovisko všetkých spoločníkov spoločností, ktoré

konajú prostredníctvom svojich štatutárnych zástupcov. Ţalovaný 1/ dodal, ţe v danom

prípade ţalobca 1/ nemôţe preukázať zjavnú nevýhodnosť napadnutého právneho úkonu,

pričom argumentáciu ţalobcov povaţuje ţalovaný 1/ za účelovú a odporujúcu reálnemu stavu

veci a princípom formálnej logiky. Z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu by bola

podľa ţalovaného 1/ ţaloba zamietnutá, a to aj v prípade, ak by sa na vec aplikovali

ţalobcami uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Ţalovaný 1/ k návrhu ţalobcov dodal, ţe ich návrh je odôvodnený skutočnosťou

o rozpore Memoranda s platnou právnou úpravou a dobrými mravmi. Ţalovaný je

presvedčený, ţe v súlade s relevantnou právnou úpravou, ako aj vôľou oboch zmluvných strán

prevzal ţalovaný 2/ záväzky vyplývajúce z Memoranda, a to aj ich spísaním vo forme

notárskej zápisnice. Akékoľvek pokusy v danej veci zo strán ţalobcov sú preto podľa

5

ţalovaného 1/ bezpredmetné. Ţalovaný 1/ je ďalej názoru, ţe dovolanie ţalobcov je v danej

veci neprípustné, nakoľko nebol na tento opravný prostriedok naplnený ţiaden dôvod, ktorý

by ako dovolací dôvod pripúšťal. Vzhľadom na túto skutočnosť

navrhuje ţalovaný 1/, aby dovolací súd dovolanie ţalobcov odmietol a zaviazal ich k úhrade

vzniknutých trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie bolo podané účastníkmi konania včas ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ aţ g/ a v prípadoch uvedených v ust.

§ 238.

Dovolaním z dôvodov uvedených v je moţné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, ţe

dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j., ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

6

K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (

). V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou

z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie

nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je v zmysle ust.

a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa

odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

rozsudok prvostupňového súdu potvrdený, ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, pričom

odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, z ktorého dôvodu dovolanie v zmysle nie je prípustné.

Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 238

, ale (aj so zreteľom na obsah dovolania) sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust.

Dovolatelia vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s .p. v dovolaní

nenamietali a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov, ţe im bola postupom súdu odňatá moţnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

7

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle ide

aj vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva.

Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi moţnosť konať

pred súdom ide tieţ v prípade rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nespĺňa zákonné náleţitosti.

Dovolatelia v dovolaní namietali, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou,

zaloţenou na nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (ust. )

so zreteľom na nimi v konaní namietanú judikatúru ohľadne vecnej legitimácie

na poţadovanom určení.

Treba prisvedčiť dovolateľom, ţe právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej dohovor)

a (napr. ).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou,

8

ţe majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne Kraska c. Švajčiarsko

z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v , podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne

vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie

dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám

logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť

rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci.

Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci

vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní vo veci samej.

Ustanovenie sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(). Avšak aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí účastníkov konania

jednoznačne presvedčiť o správnosti záverov súdu a rovnako v prípade kontroly správnosti

rozhodnutia musí odôvodnenie rozsudku slúţiť na objasnenie dôvodov konkrétneho

rozhodnutia súdu.

Vychádzajúc z vyššie uvedených aspektov, dospel dovolací súd k záveru, ţe právo

ţalobcov na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v danom prípade porušené bolo. Súd

prvého stupňa sa totiţ s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikovaným

pod č.10/2003 zo dňa 5. apríla 2002, sp. zn. , na ktoré ţalobcovia v súvislosti

s ich vecnou legitimáciou a naliehavým právnym záujmom na poţadovanom určení

9

poukazovali v konaní, v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal, ktorý

nedostatok neodstránil ani odvolací súd v napadnutom rozhodnutí, keď sa obmedzil

na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k dovolateľmi namietanému

rozhodnutiu neprihliadol, nakoľko pre konanie nebolo právne záväzné. Dovolací súd

zdôrazňuje, ţe odvolací súd neuviedol ţiadne primerané argumenty, ktoré by vyvracali

tvrdenia ţalobcov s odkazom na uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu a jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu, je tak arbitrárne. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého nestačí, aby

všeobecný súd na argument účastníka konania iba formálne zareagoval, ale musí sa s ním

vyrovnať dostatočne a v prípade, ak tento argument odmietne, musí dostatočným spôsobom

uviesť, prečo ho povaţuje za nesprávny, t. j. musí ho vyvrátiť. Rovnaké stanovisko

v obdobných prípadoch zaujal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý konštatoval, ţe pojem

spravodlivého procesu vyţaduje, aby vnútroštátny súd, ktorý poskytol stručné dôvody

pre svoje rozhodnutie, či uţ tým, ţe do neho včlenil dôvody uvedené niţším súdom, alebo

inak, sa skutočne zaoberal podstatnými otázkami, ktoré mu boli predloţené na posúdenie,

a aby bez ďalšieho jednoducho neprevzal závery, ku ktorým dospel niţší súd (Helle c. Fínsko

v rozhodnutí zo dňa 19. decembra 1997, Tatishvili c. Rusko v rozhodnutí zo dňa 22. februára

2007, Hirvisaari c. Fínsko v rozhodnutí zo dňa 27. septembra 2010).

Keď sa konajúci súd rozhodujúci o opravnom prostriedku sťaţovateľa nevysporiada

s právne relevantnou argumentáciou sťaţovateľa adekvátne a preskúmateľne, alebo

nekonštatuje irelevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší základné právo na súdnu

ochranu garantované a právo na spravodlivý proces garantované ods.

1 dohovoru ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe v napadnutom rozhodnutí absentuje

právna argumentácia, ktorá by vyvrátila judikačnú prax najvyššieho súdu, na ktorú poukázali

ţalobcovia. Súd prvého stupňa a aj odvolací súd sa tak vo svojich rozhodnutiach dostatočne

nevysporiadali so skutočnosťou, ktorá má pre konanie rozhodujúci význam, a to v otázke

vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu ţalobcov na poţadovanom určení, a preto

nespĺňajú kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. Tieto

rozhodnutia sú z tohto dôvodu arbitrárne, nepreskúmateľné a zjavne neodôvodnené, čím došlo

k odňatiu moţnosti ţalobcov konať pred súdom a k porušeniu ich základného práva na súdnu

ochranu a spravodlivý súdny proces.

10

Dovolatelia namietajú tieţ, ţe súdy nesprávne právne posúdili otázku vecnej

legitimácie v spore. Posúdenie vecnej legitimácie a naliehavosti právneho záujmu ţalobcov

na poţadovanom určení, je právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie veci síce

povaţuje za prípustný dovolací dôvod (

), ktorý ale moţno uplatniť iba vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné. Nesprávne

právne posúdenie veci ako relevantný dovolací dôvod totiţ samo osebe prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). Z tohto dôvodu posúdenie, či odvolací súd v konaní o poţadovanom určení

pouţil správny právny predpis a či ho správne vyloţil, alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil správne právne závery, prichádza do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. Pre tento dôvod sa dovolací súd vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia nezaoberal.

Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v , dovolací súd

zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. decembra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová