Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/73/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu Ing. I. M., L., IČO X.,

o uložení poriadkovej pokuty a o návrhu na prerušenie konania, na odvolanie Ing. I. M.

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 13. augusta 2012 č. k. -1305 a proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18. októbra 2012 č. k. -1345, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 13. augusta 2012 č. k.

-1305 a Krajského súdu v Bratislave z 18. októbra 2012 č. k. -1345

p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil úpadcovi Ing. I. M. poriadkovú

pokutu 600,-- eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením z 30. 06. 1999 č. k. -333 bol

vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Ing. I. M., L.

Správkyňa konkurznej podstaty JUDr. D. J., D. doručila súdu 2. apríla 2012 správu

o činnosti správcu, v ktorej uviedla, že úpadca jej neodovzdal súpis majetku, zoznam aktív

a pasív v zmysle § 17 ZKV s uvedením dlžníkov, veriteľov aj ich adries a ani iné potrebné

listiny, a to i napriek skutočnosti, že na ich predloženie bol písomne vyzvaný správcom

konkurznej podstaty a tiež súdom výzvami z 9. februára 1999, 30. júna 1999, 6. augusta 1999

a 6. februára 212.

2

Súd preto úpadcu predvolal na informatívny výsluch na 2. júla 2012 z dôvodu spísania

zápisnice o zozname majetku a odovzdaní potrebných listín správcovi konkurznej podstaty

v zmysle Úpadca sa na informatívny výsluch nedostavil, svoju neúčasť

neospravedlnil, správcovi konkurznej podstaty neodovzdal potrebné listiny, preto mu súd

v zmysle uložil poriadkovú pokutu vo výške 300,-- eur uznesením č. k.

-1292 z 3. júla 2012.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že opätovne úpadcu predvolal na informatívny

výsluch na 13. augusta 2012 a riadne ho upozornil na možnosť uloženia poriadkovej pokuty

v zmysle , Úpadca sa na informatívny výsluch nedostavil, svoju

neúčasť riadne neospravedlnil a do dnešného dňa správcovi konkurznej podstaty neodovzdal

predmetné listiny, preto mu súd v zmysle opäť uložil poriadkovú pokutu

vo výške 600,-- eur, nakoľko svojim konaním hrubo sťažuje postup súdu v konaní, čím sa

dopúšťa trestného činu marenia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal úpadca odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie

po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky zrušiť. K odôvodneniu rozhodnutia

o uložení pokuty uviedol, že je práceneschopný, a preto nemá dôvod vykonávať akékoľvek

úkony v prebiehajúcom spore. Tvrdil, že uvedená skutočnosť je súdu aj správcovi konkurznej

podstaty známa.

Odvolateľ ďalej vyslovil názor, že ustanovenie je v rozpore

s článkom 48 , nakoľko súd neskúma, či sa adresát v mieste

zdržuje a je schopný zásielku prijať, či adresátovi bolo skutočne doručené oznámenie

o uložení zásielky, či ho našiel, a oznámenie o uložení zásielky a potvrdenie o tom nedáva

štátny orgán, ale subjekt súkromného a obchodného práva.

Uviedol, že všetky podklady odovzdal správcovi konkurznej podstaty a zabezpečil,

aby aj jeho osobné imanie, ktorým v tom čase disponoval, bolo dopravené správcovi

konkurznej podstaty. Získal odškodné vo výške 15 miliónov, a ak má súd záujem, môže si

informácie ohľadne jeho hospodárenia preveriť na adrese - E.

3

Vzhľadom na tvrdený nesúlad ustanovenia s článkom 48 ,

žiadal podľa ustanovenia konanie prerušiť a vec predložiť

ústavnému súdu, nakoľko všeobecné súdy nie sú legitimované preskúmavať súlad zákonov

s .

Napadnutým uznesením z 18. októbra 2012 č. k. -1345 súd prvého stupňa

návrh Ing. I. M. z 10. septembra a 24. septembra 2012 na prerušenie konania sp. zn. 38K

39/95 a podania podnetu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Ing. I. M. svoj návrh, podaný podľa

ustanovenia druhá veta odôvodnil nesúladom ustanovenia

ods. 2 a s článkom 12 ods. 1 v spojení s článkom 48 ods. 2

Slovenskej republiky a vyslovil názor, že účasť práceneschopného účastníka na pojednávaní

porušuje princíp rovnosti zbraní, nakoľko množstvo medicínskych diagnóz znemožňuje

riadne chápanie deja a procesu.

Súd prvého stupňa po opise priebehu konkurzného konania zdôraznil skutočnosť, že

bez svojej úvahy, nemá povinnosť automaticky a bezodkladne vec postúpiť ústavnému súdu,

že uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo potvrdené odvolacím súdom,

o predmete konania teda už bolo právoplatne rozhodnuté, v dôsledku čoho aplikácia

ustanovenia neprichádza úvahy. Ďalej poukázal na ustanovenie

, v zmysle ktorého nie je primerané, aby sa v konkurznom

konaní postupovalo podľa ustanovení o prerušení konania.

Úpadca sa neuspokojil ani s týmto rozhodnutím súdu prvého stupňa a podal proti

nemu odvolanie. Uviedol, že požiadal o prerušenie konania z dôvodu účasti na pojednávaní,

respektíve pojednávania počas práceneschopnosti, ako aj pre prípad doručovania zásielok,

nakoľko súd neskúma, či sa adresát v mieste zdržuje a je schopný zásielku prijať, či

adresátovi bolo skutočne doručené oznámenie o uložení zásielky, či ho našiel, a že oznámenie

o uložení zásielky a potvrdenie o tom nedáva štátny orgán, ale subjekt súkromného

a obchodného práva. Úpadca ďalej zotrval na tvrdeniach, uvedených v návrhu na prerušenie

4

konania, ako aj vo vyššie uvedenom odvolaní a vyslovil názor, že jeho návrh je dôvodný

a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec predložiť na rozhodnutie ústavnému súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolania bez nariadenia pojednávania podľa , v napadnutom rozsahu

a z uvedených dôvodov ( ) a dospel k záveru, že odvolania nie sú

opodstatnené.

Odvolateľ podal návrh na prerušenie konania s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1

písm. b/ druhá veta , ktorý odôvodnil tým, že ustanovenie je

v rozpore s článkom 48 , nakoľko súd neskúma, či sa adresát

v mieste zdržuje a je schopný zásielku prijať, či adresátovi bolo skutočne doručené oznámenie

o uložení zásielky, či ho našiel, a oznámenie o uložení zásielky a potvrdenie o tom nedáva

štátny orgán, ale subjekt súkromného a obchodného práva. Súčasne namietal rozpor

ustanovenia s uvedenými článkami z dôvodu, že účasť na pojednávaní

práceneschopného účastníka, je porušením zásady rovnosti zbraní.

Podľa , ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť

do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným

spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka

vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa , , pojednávanie sa môže odročiť len

z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť

dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel,

alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol

predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje

odročenie pojednávania, deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, ak je to možné, uvedenie

elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh

5

posúdil. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho

zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára,

že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto

vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je

schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť

pojednávania.

Podľa čl. 46 každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému

sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených

zákonom.

Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd každý sa môže domáhať

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených

prípadoch na inom orgáne.

Podľa každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je

úkon nesprávne označený.

Z obsahu podania odvolateľa vyplýva, že namieta aplikáciu ustanovenia § 47 ods.

2 K uvedenému je potrebné uviesť, že aplikáciou ustanovenia sa

v rámci svojej rozhodovacej činnosti súdy zaoberali a naďalej jej venujú pozornosť, pričom

postup súdov už aj usmernili judikatúrou, v zmysle ktorej predpokladom postupu podľa tohto

ustanovenia je, že adresát sa zdržuje v mieste doručenia, hoci aj prechodne, čo musí

doručovateľ spoľahlivo zistiť. Rovnako je potrebné adresáta informovať o dni a hodine

opätovného doručenia, ako aj o uložení listiny, na pošte alebo na orgáne obce.

6

Nerešpektovanie stanoveného postupu má za následok neúčinnosť doručenia. Na základe

uvedeného je nutné konštatovať, že neobstojí tvrdenie odvolateľa v tomto smere.

a Listinou základných práv a slobôd zaručené právo na súdnu ochranu (

, Listiny základných práv a slobôd), okrem iného ukladá všeobecným

súdom, aby vo svojom konaní dodržiavali zákonom stanovený postup. Odročenie

pojednávania upravuje ustanovenie , podľa ktorého môže byť pojednávanie

odročené len z dôležitých dôvodov, ktoré musia byť oznámené. Dôvodom na odročenie

pojednávania je aj zdravotný stav účastníka, alebo jeho zástupcu. Podľa judikatúry súdov

(napríklad R 31/1995) choroba účastníka môže byť dôvodom na odročenie pojednávania,

a konanie súdu v takomto prípade môže byť posúdené ako odňatie možnosti konať

pred súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie zabezpečuje právo

účastníka na spravodlivý proces a nie je v rozpore s namietaným článkom , preto ani

druhé tvrdenie odvolateľa nebolo možné akceptovať.

Vzhľadom na obsah návrhu odvolateľa a skutočnosť, že ani odvolací súd nedospel

k záveru, že ustanovenie a sú v rozpore s , ako aj

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2006, sp. zn.

1 Obdo V 73/2006, podľa ktorého v rámci skúmania podmienok na postup podľa ustanovenia

je všeobecný súd oprávnený posudzovať, či zákon je v súlade

s , súd prvého stupňa postupoval správne, keď vec nepredložil

na rozhodnutie ústavnému súdu. Týmto postupom súdu nejde o prekročenie jeho právomoci,

preto odvolací súd napadnuté uznesenie o prerušení konania podľa

potvrdil.

Vo veci o uložení poriadkovej pokuty krajský súd ako súd prvého stupňa rozhodoval

v konkurznom konaní. Právna úprava konkurzného a vyrovnávacieho konania obsahuje

ustanovenia hmotného aj procesného práva. Podporne v konkurznom konaní treba, pokiaľ

ZKV neustanovuje inak, použiť ustanovenia (

ZKV).

7

Konkurzný súd uznesením uložil úpadcovi Ing. I. M., poriadkovú pokutu podľa § 53

ods. 1 za sťažovanie postupu súdu.

Úlohou súdu v konaní je v súčinnosti so všetkými ktorí sa ho zúčastňujú, zistiť čo

najúčelnejšie skutkový stav a robiť vhodné opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Správcovi konkurznej podstaty v rámci jeho funkcie zákon zveruje činnosti, ktoré

majú napomôcť k naplneniu účelu konkurzu, t. j., dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov

z dlžníkovho majetku. Do náplne správcu konkurznej podstaty okrem iného patrí zostavovať

súpis podstaty podľa pokynov súdu s použitím zoznamu predloženým úpadcom.

Podľa ustanovenia § 17 ZKV úpadca je povinný do 15 dní od doručenia výzvy súdu

alebo správcu zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich

dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy, aj všetky

potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív

musí úpadca podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný. Výzva musí obsahovať

poučenie o trestnoprávnych následkoch nesplnenia týchto povinností.

Podľa ustanovenia§ 18 ods. 1 druhá veta ZKV, ak úpadca nesplnil povinnosti podľa

§ 17 ods. 1 a 2, uloží mu súd, aby sa dostavil na spísanie zápisnice o zozname majetku a aby

vydal potrebné listiny správcovi.

Z obsahu spisu vyplýva, a nie je to ani sporné, že úpadca na výzvy súdu ohľadne

informatívneho výsluchu, ktoré mu boli doručené 19. júna 2012 a 14. júla 2012, neodpovedal

a ani na ostatný výsluch 14. júla 2012 neprišiel. Svoju práceneschopnosť ku dňu vydania

uznesenia o uložení pokuty ani v odvolacom konaní nedokladoval. Z uvedeného je zrejmé, že

opakovane sťažoval postup súdu, čo zasiahlo do konania a rozhodnutia súdu. Najvyšší súd

Slovenskej republiky dospel k záveru, že úpadca svojím konaním skutkovo naplnil

ustanovenie , preto podľa napadnuté uznesenie ako

vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. decembra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová