Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
91b/398924.eea0a5.pdf
PDF · 107.31 KB
No categories available
2ObdoV/5/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2ObdoV/5/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu Ing. I. M., L., IČO: X.,
o dovolaní úpadcu Ing. I. M. zast. JUDr. J. K., advokátom, P.O. BOX X., X. B. 11 proti
uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2Obo 68/2012-1378 a č.k. 2Obo
73/2012-1378 zo dňa 13. decembra 2012 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. augusta 2012 č. k. 38K 39/1995-1305
uložil úpadcovi poriadkovú pokutu 600,- eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhlásení
konkurzu nepostupoval v súlade s § 17 ZKV, súdom bol predvolaný na informatívny výsluch
/02. júla 2012, 13. augusta 2012/ s upozornením na možnosť uloženia poriadkovej pokuty.
Úpadca sa na informatívny výsluch nedostavil, neúčasť riadne neospravedlnil a doposiaľ
správcovi konkurznej podstaty vyžadované listiny nepredložil, preto mu súd podľa § 53 ods.1
O. s. p. uložil poriadkovú pokutu.
Úpadca podal proti uzneseniu odvolanie a navrhol ho zrušiť po rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Odvolanie odôvodnil tým, že je práceneschopný, preto nemá
dôvod vykonávať akékoľvek úkony v prebiehajúcom spore a zároveň uviedol, že ust. § 47
ods. 2 O. s. p. je v rozpore s čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že správcovi
konkurznej podstaty všetky podklady odovzdal. Vzhľadom na tvrdený nesúlad ustanovenia
§ 47 ods. 2 O. s. p. s čl. 48 ústavy žiadal podľa § 109 ods.1 písm. b/ O. s. p. konanie prerušiť
a vec predložiť ústavnému súdu, pretože všeobecné súdy nie sú legitimované preskúmavať
súlad zákonov s ústavou.
Krajský súd uznesením z 18. októbra 2012 č. k. 38K 39/1995-1345 návrh na
prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že súd bez svojej úvahy nemá povinnosť
automaticky a bezodkladne vec postúpiť ústavnému súdu. Zároveň uviedol, že na majetok
úpadcu bol právoplatne vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho aplikácia § 109 ods.1 písm. b/
O. s. p. neprichádza do úvahy. Poukázal i na ust. § 66e ods.1 zákona č.328/1991 Zb.
Úpadca podal odvolanie aj proti tomuto rozhodnutiu a zotrval na svojich tvrdeniach
uvedených v návrhu na prerušenie konania, ako i na opodstatnenosti svojho návrhu. Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací prejednal odvolania úpadcu
v rozsahu podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolania nie sú opodstatnené.
Odvolací súd vyslovil, že podľa § 41 ods. 2 O. s. p. každý úkon posudzuje súd
podľa jeho obsahu, aj keď je nesprávne označený. K tomuto uviedol, že aplikáciou § 47 ods. 2
O. s. p. sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti súdy zaoberali, naďalej sa jej venujú, pričom
postup súdov je usmernený aj judikatúrou, podľa ktorej predpokladom postupu podľa tohto
ustanovenia je, že adresát sa zdržuje v mieste doručenia, hoci aj prechodne, čo musí
doručovateľ spoľahlivo zistiť. Rovnako je potrebné adresáta informovať o dni a hodine
opätovného doručenia, ako aj o uložení listiny na pošte alebo na orgáne obce.
Nerešpektovanie stanoveného postupu má za následok neúčinnosť doručenia. Na základe
uvedeného odvolací súd konštatoval, že tvrdenie odvolateľa v tomto smere neobstojí.
Vzhľadom na obsah návrhu odvolateľa a skutočnosť, že ani odvolací súd nedospel
k záveru, že ustanovenie § 47 ods. 2 a § 119 O. s. p. sú v rozpore s ústavou, ako aj na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2006 sp. zn.
1ObdoV/73/2006, podľa ktorého v rámci skúmania podmienok na postup podľa § 109 ods.1
písm. b/ O. s. p. je všeobecný súd oprávnený posudzovať, či je zákon v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky, súd prvého stupňa postupoval správne, keď vec nepredložil na
rozhodnutie ústavnému súdu. Takýto postup nie je prekročením jeho právomoci.
S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods.1
O. s. p. potvrdil.
Vo veci rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty súd prvého stupňa rozhodoval
v konkurznom konaní, ktorého právna úprava obsahuje ustanovenia hmotného aj procesného
práva, pričom podľa § 66e ods.1 ZKV podporne v konkurznom konaní platia ustanovenia
Súd pri posudzovaní dôvodnosti odvolania vychádzal z ustanovení § 53 ods.1
O. s. p. § 17 ZKV, § 18 ods.1 veta druhá ZKV a mal za nesporné, že úpadca na výzvy súdu
ohľadne informatívneho výsluchu, ktoré mu boli doručené 19. júna 2012, 14. júla 2012,
neodpovedal, ani na výsluch 14. júla 2012 neprišiel. Svoju práceneschopnosť ku dňu vydania
uznesenia o uložení pokuty ani v odvolacom konaní nedokladoval, z čoho je zrejmé, že
opakovane sťažoval postup súdu, čo zasiahlo do konania a rozhodnutia súdu.
Odvolací súd dospel k záveru, že úpadca svojim konaním skutkovo naplnil
ustanovenie § 53 ods. 1 O. s. p., preto napadnuté uznesenie o uložení poriadkovej pokuty
podľa § 219 ods.1 O. s. p. potvrdil.
Úpadca podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie podľa § 237 písm. a/, f/
O. s. p. a z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O. s. p. a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na nové konanie.
V odôvodnení dovolania uviedol, že odvolací súd potvrdil uznesenie o uložení
poriadkovej pokuty napriek tomu, že úpadca riadne dokladoval svoju práceneschopnosť, čo
odvolací súd spochybnil. Uviedol, že mu neboli výzvy doručené, ani predvolania na
informatívny výsluch. V tomto vidí porušenie § 237 písm. f/ O. s. p.
Ďalej uviedol, že odvolací súd potvrdil uznesenie o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania, ktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Úpadca zastáva
názor, že Krajský súd v Bratislave si sám osoboval právo o námietke úpadcu o neústavnosti
zákonného ustanovenia /§ 47 O. s. p./ rozhodnúť, čím bolo porušené právo úpadcu podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods.12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V tomto postupe vidí dovolací dôvod podľa § 237 písm. a/ O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 2 O. s. p./ zistil,
že dovolanie podal včas účastník konania /§ 240 ods.1 O. s. p./, preskúmal dovolanie bez
nariadenia pojednávania /§ 243a ods. 1 O. s. p./.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to
zákon pripúšťa /§ 236 O. s. p./.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
Z uvedených ustanovení vyplýva, že dovolanie sa za určitých podmienok pripúšťa
jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch, ak sú
rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom
rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené.
Podľa § 242 ods.1 O. s. p. dovolací súd preskúmáva rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací
súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom.
Z podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ nesúhlasil s názorom vysloveným
odvolacím súdom a uviedol že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom /§ 237 písm. f/
O. s. p./.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým
účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov.
Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť všetky
rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu
predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie
vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí
niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet
dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti /§ 242 ods.1/. V prípade, že dovolací súd zistí, že
rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho
súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením
dovolateľa, ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu
skutočne došlo.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať teda treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Dovolací súd však nemal za preukázané, že v konaní došlo k vade podľa § 237
písm. f/ O. s. p., teda dovolateľovi nebolo zabránené resp. neumožnené využiť tie procesné
práva, ktoré mu zákon priznáva.
Dovolateľ v dovolaní uviedol, že mu neboli doručené výzvy správcu konkurznej
podstaty, ani predvolania na informatívny výsluch, lebo sa nezdržoval v mieste svojho
bydliska. Zo spisu je jednoznačne zrejmé, že výzvu na informatívny výsluch určený na 02. 07.
2012 dovolateľ prevzal dňa 19. 06. 2012, ďalšiu výzvu na informatívny výsluch /13.08.2012/
prevzal dňa 14. 07. 2013. Na informačné výsluchy sa nedostavil, neospravedlnil sa a k týmto
výzvam zostal nečinný. Dovolací súd preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú
a stotožnil sa s názorom vysloveným odvolacím súdom, pretože nemal za preukázané
porušenie procesného postupu súdom.
Ani v časti dovolania týkajúcej sa neprerušenia konania podľa § 109 ods.1 písm. b/
O. s. p., dovolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by bolo potrebné vysloviť, že došlo
k procesnému pochybeniu súdu pri rozhodovaní. Skutočnosť, že súd návrhu dovolateľa
nevyhovel a konanie neprerušil podľa § 109 ods.1 písm. b/ O. s. p. v tomto prípade nie je
spôsobilým dovolacím dôvodom podľa § 237 O. s. p. Dovolateľ podal návrh na prerušenie
konania a súd sa návrhom zaoberal a rozhodol. Prerušiť konanie podľa § 109 ods.1 písm. b/
možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná, dospel súd, nie účastník konania. Z tohto je jednoznačne zrejmé,
že súd musí k názoru o nutnosti prerušenia konanie dospieť na základe vlastného názoru.
Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že základné právo na súdnu ochranu
a právo na spravodlivý proces v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní, ani nárok na to, aby
všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorý predkladá účastník konania. To, že dovolateľ nebol v konaní úspešný, lebo súd sa
nestotožnil s jeho tvrdeniami, neznamená, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
resp., že došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces. Ústavou garantované právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 nemožno chápať tak, že
jeho naplnením je len úspech v občianskoprávnom spore. Všeobecné súdy poskytujú ochranu
plynúcu z tohto článku ústavy tak, že postupujú v konaní a sú viazané procesnoprávnymi
a hmotnoprávnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je garanciou práva na súdnu ochranu.
V prípade, ak sa súd nevysporiada so všetkými námietkami účastníka, v tomto prípade
dovolateľa, najvyšší súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci /§ 241 ods. 2
písm. b/ O. s. p./ je prípustným dovolacím dôvodom vtedy, ak je dovolanie prípustné, samotné
nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý
nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu a pokiaľ nie sú splnené
podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému
preskúmavaniu.
V predmetnej veci podal dovolanie žalovaný 1/ proti potvrdzujúcemu uzneseniu
odvolacieho súdu, teda dovolanie podľa § 239 O. s. p. nie je prípustné. Nešlo o rozhodnutie,
ktorým by odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, ani dovolanie nepripustil.
Z tohto dôvodu dovolací súd vec posudzoval iba z hľadiska prípustnosti dovolania podľa
§ 237 O. s. p. a dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady prípustnosti dovolania podľa
uvedeného ustanovenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov dovolanie
úpadcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 5:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 26. novembra 2013
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.