Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ObdoV/5/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu Ing. I. M., L., IČO: X.,

o dovolaní úpadcu Ing. I. M. zast. JUDr. J. K., advokátom, P.O. BOX X., X. B. 11 proti

uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. -1378 a č.k. 2Obo

73/2012-1378 zo dňa 13. decembra 2012 takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. augusta 2012 č. k. -1305

uložil úpadcovi poriadkovú pokutu 600,- eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhlásení

konkurzu nepostupoval v súlade s § 17 ZKV, súdom bol predvolaný na informatívny výsluch

/02. júla 2012, 13. augusta 2012/ s upozornením na možnosť uloženia poriadkovej pokuty.

Úpadca sa na informatívny výsluch nedostavil, neúčasť riadne neospravedlnil a doposiaľ

správcovi konkurznej podstaty vyžadované listiny nepredložil, preto mu súd podľa § 53 ods.1

uložil poriadkovú pokutu.

Úpadca podal proti uzneseniu odvolanie a navrhol ho zrušiť po rozhodnutí Ústavného

súdu Slovenskej republiky. Odvolanie odôvodnil tým, že je práceneschopný, preto nemá

dôvod vykonávať akékoľvek úkony v prebiehajúcom spore a zároveň uviedol, že ust. § 47

ods. 2 je v rozpore s . Uviedol, že správcovi

konkurznej podstaty všetky podklady odovzdal. Vzhľadom na tvrdený nesúlad ustanovenia

s žiadal podľa konanie prerušiť

2

a vec predložiť ústavnému súdu, pretože všeobecné súdy nie sú legitimované preskúmavať

súlad zákonov s .

Krajský súd uznesením z 18. októbra 2012 č. k. -1345 návrh na

prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že súd bez svojej úvahy nemá povinnosť

automaticky a bezodkladne vec postúpiť ústavnému súdu. Zároveň uviedol, že na majetok

úpadcu bol právoplatne vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho aplikácia § 109 ods.1 písm. b/

neprichádza do úvahy. Poukázal i na ust.

Úpadca podal odvolanie aj proti tomuto rozhodnutiu a zotrval na svojich tvrdeniach

uvedených v návrhu na prerušenie konania, ako i na opodstatnenosti svojho návrhu. Navrhol

napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací prejednal odvolania úpadcu

v rozsahu podľa a a zistil, že odvolania nie sú opodstatnené.

Odvolací súd vyslovil, že podľa každý úkon posudzuje súd

podľa jeho obsahu, aj keď je nesprávne označený. K tomuto uviedol, že aplikáciou § 47 ods. 2

sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti súdy zaoberali, naďalej sa jej venujú, pričom

postup súdov je usmernený aj judikatúrou, podľa ktorej predpokladom postupu podľa tohto

ustanovenia je, že adresát sa zdržuje v mieste doručenia, hoci aj prechodne, čo musí

doručovateľ spoľahlivo zistiť. Rovnako je potrebné adresáta informovať o dni a hodine

opätovného doručenia, ako aj o uložení listiny na pošte alebo na orgáne obce.

Nerešpektovanie stanoveného postupu má za následok neúčinnosť doručenia. Na základe

uvedeného odvolací súd konštatoval, že tvrdenie odvolateľa v tomto smere neobstojí.

Vzhľadom na obsah návrhu odvolateľa a skutočnosť, že ani odvolací súd nedospel

k záveru, že ustanovenie a sú v rozpore s , ako aj na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2006 sp. zn.

, podľa ktorého v rámci skúmania podmienok na postup podľa § 109 ods.1

písm. b/ je všeobecný súd oprávnený posudzovať, či je zákon v súlade s

Slovenskej republiky, súd prvého stupňa postupoval správne, keď vec nepredložil na

rozhodnutie ústavnému súdu. Takýto postup nie je prekročením jeho právomoci.

S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods.1

potvrdil.

3

Vo veci rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty súd prvého stupňa rozhodoval

v konkurznom konaní, ktorého právna úprava obsahuje ustanovenia hmotného aj procesného

práva, pričom podľa § 66e ods.1 ZKV podporne v konkurznom konaní platia ustanovenia

.

Súd pri posudzovaní dôvodnosti odvolania vychádzal z ustanovení § 53 ods.1

ZKV, veta druhá ZKV a mal za nesporné, že úpadca na výzvy súdu

ohľadne informatívneho výsluchu, ktoré mu boli doručené 19. júna 2012, 14. júla 2012,

neodpovedal, ani na výsluch 14. júla 2012 neprišiel. Svoju práceneschopnosť ku dňu vydania

uznesenia o uložení pokuty ani v odvolacom konaní nedokladoval, z čoho je zrejmé, že

opakovane sťažoval postup súdu, čo zasiahlo do konania a rozhodnutia súdu.

Odvolací súd dospel k záveru, že úpadca svojim konaním skutkovo naplnil

ustanovenie , preto napadnuté uznesenie o uložení poriadkovej pokuty

podľa potvrdil.

Úpadca podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie podľa § 237 písm. a/, f/

a z dôvodov podľa , a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na nové konanie.

V odôvodnení dovolania uviedol, že odvolací súd potvrdil uznesenie o uložení

poriadkovej pokuty napriek tomu, že úpadca riadne dokladoval svoju práceneschopnosť, čo

odvolací súd spochybnil. Uviedol, že mu neboli výzvy doručené, ani predvolania na

informatívny výsluch. V tomto vidí porušenie

Ďalej uviedol, že odvolací súd potvrdil uznesenie o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania, ktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Úpadca zastáva

názor, že Krajský súd v Bratislave si sám osoboval právo o námietke úpadcu o neústavnosti

zákonného ustanovenia / / rozhodnúť, čím bolo porušené právo úpadcu podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V tomto postupe vidí dovolací dôvod podľa

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / / zistil,

že dovolanie podal včas účastník konania / /, preskúmal dovolanie bez

nariadenia pojednávania / /.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to

zákon pripúšťa / /.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ust. až

Z uvedených ustanovení vyplýva, že dovolanie sa za určitých podmienok pripúšťa

jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch, ak sú

rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom

rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené.

Podľa dovolací súd preskúmáva rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací

súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom.

Z podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ nesúhlasil s názorom vysloveným

odvolacím súdom a uviedol že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom /§ 237 písm. f/

/.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým

účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu

priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov.

Z dôvodov uvedených v je možné dovolaním napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu

predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie

vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

niektorou z vád uvedených v prihliada dovolací súd nielen na podnet

5

dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti /§ 242 ods.1/. V prípade, že dovolací súd zistí, že

rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho

súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.

Prípustnosť dovolania podľa nie je však daná len tvrdením

dovolateľa, ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu

skutočne došlo.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať teda treba rozumieť taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Dovolací súd však nemal za preukázané, že v konaní došlo k vade podľa § 237

písm. f/ , teda dovolateľovi nebolo zabránené resp. neumožnené využiť tie procesné

práva, ktoré mu zákon priznáva.

Dovolateľ v dovolaní uviedol, že mu neboli doručené výzvy správcu konkurznej

podstaty, ani predvolania na informatívny výsluch, lebo sa nezdržoval v mieste svojho

bydliska. Zo spisu je jednoznačne zrejmé, že výzvu na informatívny výsluch určený na 02. 07.

2012 dovolateľ prevzal dňa 19. 06. 2012, ďalšiu výzvu na informatívny výsluch /13.08.2012/

prevzal dňa 14. 07. 2013. Na informačné výsluchy sa nedostavil, neospravedlnil sa a k týmto

výzvam zostal nečinný. Dovolací súd preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú

a stotožnil sa s názorom vysloveným odvolacím súdom, pretože nemal za preukázané

porušenie procesného postupu súdom.

Ani v časti dovolania týkajúcej sa neprerušenia konania podľa § 109 ods.1 písm. b/

, dovolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by bolo potrebné vysloviť, že došlo

k procesnému pochybeniu súdu pri rozhodovaní. Skutočnosť, že súd návrhu dovolateľa

nevyhovel a konanie neprerušil podľa v tomto prípade nie je

spôsobilým dovolacím dôvodom podľa Dovolateľ podal návrh na prerušenie

konania a súd sa návrhom zaoberal a rozhodol. Prerušiť konanie podľa § 109 ods.1 písm. b/

možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore

s , so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

6

Slovenská republika viazaná, dospel súd, nie účastník konania. Z tohto je jednoznačne zrejmé,

že súd musí k názoru o nutnosti prerušenia konanie dospieť na základe vlastného názoru.

Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že základné právo na súdnu ochranu

a právo na spravodlivý proces v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní, ani nárok na to, aby

všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorý predkladá účastník konania. To, že dovolateľ nebol v konaní úspešný, lebo súd sa

nestotožnil s jeho tvrdeniami, neznamená, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

resp., že došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces. garantované právo na súdnu ochranu podľa nemožno chápať tak, že

jeho naplnením je len úspech v občianskoprávnom spore. Všeobecné súdy poskytujú ochranu

plynúcu z tohto článku tak, že postupujú v konaní a sú viazané procesnoprávnymi

a hmotnoprávnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je garanciou práva na súdnu ochranu.

V prípade, ak sa súd nevysporiada so všetkými námietkami účastníka, v tomto prípade

dovolateľa, najvyšší súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci /§ 241 ods. 2

písm. b/ / je prípustným dovolacím dôvodom vtedy, ak je dovolanie prípustné, samotné

nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je podľa

ustanovení mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý

nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu a pokiaľ nie sú splnené

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu.

V predmetnej veci podal dovolanie žalovaný 1/ proti potvrdzujúcemu uzneseniu

odvolacieho súdu, teda dovolanie podľa nie je prípustné. Nešlo o rozhodnutie,

ktorým by odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, ani dovolanie nepripustil.

Z tohto dôvodu dovolací súd vec posudzoval iba z hľadiska prípustnosti dovolania podľa

a dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady prípustnosti dovolania podľa

uvedeného ustanovenia.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov dovolanie

úpadcu podľa v spojení s odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 5:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 26. novembra 2013

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.