Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžp/3/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne v 1/ rade: A. Č., bytom

K., P., v 2/ rade: O. R., bytom S., P., obaja zastúpení JUDr. Patríciou Bednářovou,

advokátkou so sídlom Internátna 18, Ţilina proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad

v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti účastníka správneho konania:

STAVOINVESTA GROUP, s.r.o., Račianska 66, Bratislava, zastúpeného JUDr. Petrom

Dobrovodským, Česká ul. 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.

A-2667/2008-HOM, DLD zo dňa 9. januára 2009, o odvolaní ţalobcov proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -116 zo dňa 27. septembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -116 zo dňa 27. septembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) zamietol ţalobu ţalobcov, keď dospel k záveru, ţe správne

orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili.

Krajský súd uviedol, ţe Mesto Pezinok ako stavebný úrad vydalo vo veci celkovo štyri

rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom prvé tri rozhodnutia boli v odvolacom konaní

Krajským stavebným úradom v Bratislave zrušené. Štvrtým rozhodnutím Mesto Pezinok dňa

25.6.2008 vydal verejnou vyhláškou rozhodnutie o umiestnení stavby, a to bytový dom,

parkoviská a prípojky na inţinierske siete na M. ul. v P. na príslušných pozemkoch, parcelách

č. X., X., X., X., X., X., X., X., X., X.. Čo sa týka námietky ţalobkyne 1/ A. Č. ohľadne

2

nesúladu parciel medzi oznámením zo dňa 21.2.2008 o začatí územného konania

a rozhodnutím o umiestnení stavby, tak podľa názoru krajského súdu stavebný úrad umiestnil

navrhovanú stavbu bytového domu v súlade s ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona. Podkladom

pre posúdenie návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bol územný plán mesta

Pezinok a z projektovej dokumentácie vyplýva, na ktorých pozemkoch sa umiestňujú niektoré

stavebné objekty a preto nie je táto nezrovnalosť ohľadne parcelných čísiel pozemkov takou

vadou, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, najmä keď v rozhodnutí o umiestnení

stavby sú uvedené všetky dotknuté parcely. Taktieţ neobstojí námietka ţalobkyne, ţe prvý

a druhý deň po zverejnení oznámenia nebolo moţné nahliadnuť na internete do obsahu

odvolania, nakoľko na vyjadrenie mala sedem dní a zákon neurčuje, akým spôsobom

má stavebný úrad upovedomiť účastníkov o odvolaní. Správny orgán prvého stupňa

postupoval v súlade s § 56 Správneho poriadku, keď upovedomil účastníkov konania

o podaných odvolaniach oznámením zo dňa 3.9.2008 s tým, ţe obsah odvolaní je zverejnený

na internetovej stránke Mesta Pezinok. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva,

ţe ţalovaný sa vyporiadal aj s námietkou neplatnosti stanoviska dotknutých orgánov a súd sa

stotoţnil s jeho právnym názorom, ţe z ust. § 140b ods. 3 stavebného zákona vyplýva, ţe

platnosť záväzného stanoviska nie je moţné časovo obmedziť a výnimku z tejto zásady tvorí

výlučne skutočnosť, ak v čase po jeho vydaní došlo k zmene ustanovení právneho predpisu,

podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal alebo k podstatnej zmene skutkových

okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Stanoviská dotknutých orgánov sa viaţu na

rok 2007 a moţno ich posudzovať ako platný podklad pre konanie, nakoľko ani zmenou

projektovej dokumentácie nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých

dotknuté orgány pri ich vydávaní vychádzali. Stavebný úrad oznámil začatie konania aj

príslušným dotknutým orgánom a organizáciám a tieto nevzniesli v stanovenej lehote ţiadne

pripomienky a v tejto súvislosti poukázal krajský súd na ust. § 36 ods. 3 stavebného zákona.

Čo sa týka námietky ţalobcu 2/ O. R. o doručení zásielky o oznámení o začatí

konania, tak túto zásielku si ţalobca prevzal dňa 13.3.2008, tak pravdivosť námietky o tom,

ţe sa nemal moţnosť vyjadriť k obsahu podaných odvolaní, odvolateľ relevantným spôsobom

nepreukázal. Stotoţnil sa so ţalovaným, ţe obsahové náleţitosti doručenky nevyvolávajú

pochybnosť o tom, ţe zásielku prevzala iná osoba ako odvolateľ. V závere svojho rozhodnutia

poukázal krajský súd na skutočnosť, ţe ţalobcovia v ţalobe uvádzajú tie dôvody, ktoré

uviedli aj vo svojom odvolaní a nezistil také vady konania, ktoré by mohli mať vplyv na

zákonnosť rozhodnutia ţalovaného.

3

Proti rozsudku krajského súdu podali odvolanie ţalobcovia 1/ a 2/ a ţiadali, aby

Najvyšší súd SR v odvolacom konaní napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil

a rozhodnutie ţalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobcovia poukázali v odvolaní v podstate na rovnaké

a totoţné dôvody nezákonnosti, na ktoré poukazovali uţ v ţalobe. Tieţ vyčítali krajskému

súdu, ţe s námietkou ţalobkyne ohľadom porušenia § 3 ods. 4 psím. k/ a l/ vyhlášky MŢP SR

č. sa vôbec nevyporiadal v odôvodnení rozsudku a preto ho povaţujú v tejto

časti za nepreskúmateľný a poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. . Ţalobkyňa

poukázala na to, ţe stavenisko umiestňovanej stavby sa bude nachádzať v susedstve

p. č. X. v kat. úz. P., ktorej je ţalobkyňa spoluvlastníčkou a ţe uţ v minulosti pri výstavbe

bytového domu „Z.“ stavebník pri výstavbe hrubo zasahoval do výkonu jej vlastníckych práv

k tomuto pozemku a vyjadrila obavy, ţe vzhľadom na stiesnené pomery pri výstavbe sa táto

situácia môţe opakovať. Ţalobkyňa vyjadrila nesúhlas, aby daţďová voda z umiestňovanej

stavby bytového domu bola odvádzaná na pozemok p. č. X. v kat. úz. P. Poukázala na

nedostatky a rozpory v stanoviskách dotknutých orgánov štátnej správy. Ţalovaný ako aj

krajský súd nesprávne na vec aplikovali ust. § 141 ods. 11 ako aj § 140b ods. 3 a § 140a ods.

1 písm. b/ stavebného zákona, pretoţe predmetné správne konanie sa začalo na základe

návrhu zo dňa 9.6.2004, ktorý bol podaný na stavebný úrad dňa 10.6.2004, a preto v zmysle

ust. § 141 ods. 11 stavebného zákona sa správne konania začaté podľa tohto zákona pred 1.

novembrom 2005 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2005. Taktieţ sa krajský

súd nevyporiadal s námietkou ţalobkyne, ţe dotknuté orgány sa vo svojich stanoviskách

vyjadrujú len k stavbám, ktoré majú byť umiestnené na dvoch pozemkoch, ale vo výroku

umiestňuje stavebný úrad navrhovanú stavbu aţ na desiatich pozemkoch, pričom niektoré

stanoviská boli uţ v čase 25.6.2008 z hľadiska ich platnosti neplatnými, teda v čase, keď

mesto Pezinok rozhodovalo štvrtým rozhodnutím o umiestnení stavby. Stavebný úrad preto

porušil ust. § 37 ods. 3, § 126 ods. 1 stavebného zákona ako aj ust. § 32 ods. 1 správneho

poriadku. Podľa ţalobkyne nebolo moţné zo strany správnych orgánov na vec jednoducho

aplikovať ust. § 36 ods. 3 stavebného zákona a poukázať na fikciu súhlasu dotknutých

orgánov, nakoľko tieto neoznámili k navrhovanej stavbe v príslušnej lehote svoje stanoviská

a preto sa má za to, ţe so stavbou z hľadiska nimi sledovaných záujmov súhlasia. Poţiadavky

a podmienky z neplatných stanovísk dotknutých orgánov sa premietli do podmienok pre

umiestnenie a projektovú prípravu stavby do výroku rozhodnutia stavebného úradu zo dňa

25.6.2008. Podľa ţalobcov sa krajský súd v dôvodoch rozsudku zmätočne vyporiadal

s námietkou, ţe stavebný úrad riadne neupovedomil ostatných účastníkov o obsahu podaných

4

odvolaní, keď uviedol, ţe neobstojí námietka ţalobkyne, ţe prvý a druhý deň po zverejnení

oznámenia nebolo moţné nahliadnuť na internete do obsahu odvolania, pretoţe ţalobkyňa

mala na vyjadrenie sedem dní s tým, ţe ust. § 56 správneho poriadku neurčuje akým

spôsobom má stavebný úrad upovedomiť účastníkov o odvolaní. Ţalobca má 61 rokov,

internet doma nemá a nevie ho ani pouţívať. Ţalobkyňa má internet a vie ho aj pouţívať, ale

nebolo moţné do podaných odvolaní R. K. a ďalších nahliadnuť pre technickú chybu na

internetovej stránke. Ţalobca ďalej namietal, ţe krajský súd sa v rozpore s ust. § 36 ods. 1

stavebného zákona vyporiadal s jeho námietkou, ţe Oznámenie o začatí územného konania

mu nebolo riadne doručené a to doporučene do vlastných rúk, v dôsledku čoho nemohol

vzniesť svoje námietky a pripomienky k umiestňovanej stavbe a bola mu odňatá moţnosť

konať pred stavebným úradom. Ţalobca sa o uskutočnenom konaní o umiestnenie stavby

dozvedel aţ po doručení rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení stavby zo dňa 25.6.2008.

Nedoručenie príslušného oznámenia je zrejmé aj z podpisu na doručenke, ktorý nie je jeho

podpisom a ţe pravdepodobne príslušnú zásielku prevzal jeho syn, ktorý sa tieţ volá O. R.

(nar. X.). Ţalovaný dôkazy navrhnuté ţalobcom v tomto smere nevykonal. Tvrdenia

krajského súdu o tom, ţe ţalobca nepreukázal, ţe bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím a postupom správneho orgánu sú preto nenáleţité. Ţalobcovia ďalej poukázali

na to, ţe rozsudok krajského súdu je v rozpore s ust. a ţe postup súdu je

v rozpore s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR, ktoré sa týkajú obsahu základného

práva na spravodlivý proces a poukázali na rozhodnutia Ústavného súdu SR ako i rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR. Krajský súd postupoval i v rozpore s ust. a taktieţ

ţalobcom nedoručil vyjadrenie ţalovaného k ţalobe.

Ţalovaný správny orgán sa písomne k odvolaniu ţalobcov vyjadril a ţiadal, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Poukázal na to, ţe ţalobcovia

v odvolaní poukazujú na skutočnosti, aké namietali v podanej ţalobe a aj v odvolaní proti

rozhodnutiu Stavebného úradu Mesta Pezinok zo dňa 25.6.2008. Ţalovaný poukázal na svoje

písomné vyjadrenie k ţalobe a namietané skutočnosti ţalobcov vyhodnotil ako nedôvodné

a uviedol, ţe ţalobcovia v odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedli ţiadne nové

skutočnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa ,

prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa a ,

5

a dospel k záveru, ţe je potrebné ho zrušiť podľa a podľa

ods. 2 vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho

práva v konaní ide.

Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí

orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok

vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy

predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (t.j. v medziach ţaloby). Rozsahom

tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný.

Súd je garantom dodrţiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie

princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania

rozhodnutia správneho orgánu, tak aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred

odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto preskúmateľnosti je dostatok dôvodov,

ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej

veci.

V konaní o ţalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi

dispozičnou zásadou, ktorej vykonaním je ustanovenie ukladajúce

ţalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí podania aj označenie rozhodnutia

a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

a postup napáda, uvedenie dôvodov v čom vidí ţalobca nezákonnosť rozhodnutia a postupu

správneho orgánu a aký konečný návrh robí, a správny súd je potom viazaný rozsahom

6

a dôvodmi uvedenými v ţalobe. Činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným

rámcom a súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere,

ak však nejde o vadu, na ktorú musí prihliadnuť z úradnej povinnosti ( ).

V prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim

spôsobom nevyporiadal s námietkami, ktoré uplatnili ţalobcovia vo svojej ţalobe, dokonca

na niektoré námietky v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec konkrétne nereagoval

a stotoţnil sa iba s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Takýmto

postupom krajského súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

priznáva.

Procesným právom účastníka konania je aj jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia

s pouţitím vety prvej totiţ znamená právo účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi

konania odníma moţnosť náleţite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva

na spravodlivé súdne konanie.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého

v základnom práve na súdnu ochranu) podľa SR a Dohovoru

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany (napr. , , ,

).

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava

rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať

kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia

7

obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli

k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu

a nielen odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti

Španielsku z 9.12.1994).

Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvého

stupňa zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo

nepovaţoval za dôvodnú právnu argumentáciou ţalobca v ţalobe a prečo povaţuje určité

námietky ţalobcov za neopodstatnené, je nutné povaţovať takýto rozsudok za

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, ţe nebol

vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa

v spojení s veta druhá zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej ţaloby

s prihliadnutím a j na dôvody odvolania, dôsledne sa vyporiada so všetkými námietkami

ţalobcu, znova o veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3

v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. decembra 2012

JUDr. Elena Kováčová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská