Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/98/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105 v dovolacom

konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Karpatská č. 18, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. Jozef Novák,

proti povinnému Ľ. B., o vymoženie 1 848,08 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Košice - okolie pod sp.zn.12 Er 2499/2011, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 27. januára 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie

sumy 1 848,08 Eur s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť mu vymáhanú sumu

preukazoval k návrhu pripojeným rozhodcovským rozsudkom zo 16. júna 2010 sp.zn.

WHA0110023 vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská

cesta 7. Súdny exekútor následne poţiadal v zmysle o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) Okresný súd Košice - okolie o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Košice - okolie (exekučný súd) uznesením z 11. októbra 2011 č.k.

-17 ţiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, ţe

2

z rozhodcovského rozsudku, na poklade ktorého sa vykonanie exekúcie navrhuje, vyplýva, ţe

povinný bol zaviazaný na splnenie povinnosti z dôvodu, ţe nesplatil úver poskytnutý mu

právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) na základe zmluvy o úvere. S

prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah tejto zmluvy dospel k záveru, ţe ide o zmluvu

o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa o spotrebiteľských

úveroch a vec treba preto interpretovať v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS

o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).

Vychádzal z názoru, ţe v exekučnom konaní súd je povinný uţ pri rozhodovaní o ţiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia ex offo posúdiť povahu zmluvnej podmienky

(rozhodcovskej doloţky), ktorou je zaloţená právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať

a rozhodnúť, z hľadiska jej primeranosti (prijateľnosti), a teda jej platnosti. Za základ svojho

rozhodnutia vzal zistenie, ţe rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť

o ţalobe na splnenie povinnosti vrátiť úver aj s príslušenstvom, z bodu 9.2 Obchodných

podmienok pre úver (verzia 1/2006), v ktorom je obsiahnutá rozhodcovská doloţka, podľa

ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok (ZoÚ

a OP), budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Banky

na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane

sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA

a MEDIAČNÁ, a.s. (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov s tým, ţe strany sporového

konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, ţe toto rozhodnutie bude pre nich konečné

a záväzné a ţe miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Podľa exekučného súdu

uvedená rozhodcovská doloţka deleguje všetky právomoci len na rozhodcovský súd

v Bratislave, čo môţe sťaţiť povinnému prístup k súdu a nebola dojednaná individuálne; je

zaradená do obchodných podmienok pre úver ako súčasť formulárovej (typovej, adhéznej)

zmluvy, ktorá splynula s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy. Povinný mohol

zmluvu odmietnuť len ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru,

teda aj rozhodcovskému konaniu. Dospel preto k záveru, ţe táto rozhodcovská doloţka je

v neprospech povinného, a je teda neprijateľná. Výkon práv vyplývajúcich z takto dohodnutej

rozhodcovskej doloţky sa prieči dobrým mravom, z ktorého dôvodu ţiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávneného uznesením z 27. januára 2012

sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa stotoţnil

3

so skutkovými a právnymi závermi exekučného súdu. Za správny, zákonu zodpovedajúci,

povaţoval jeho právny názor, podľa ktorého zmluva o úvere uzavretá medzi právnym

predchodcom oprávneného a povinným, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Mal za to, ţe

exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je predovšetkým povinný

podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na návrh alebo aj bez návrhu skúmať, či exekučný

titul spĺňa materiálne a formálne podmienky vykonateľnosti a v prípade, ak zistí rozpor

exekučného titulu so zákonom, musí aj adekvátne procesne zareagovať. Navyše, zákon

č. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“)

v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok

i bez návrhu z hľadísk vyjadrených v tomto ustanovení, aj čo do jeho vecnej správnosti.

Námietky oprávneného, vznesené z týchto hľadísk, povaţoval preto za nedôvodné. Okrem

toho uviedol, ţe i podľa jeho názoru je rozhodcovská doloţka neprijateľná, lebo spôsobuje

hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa (povinného). Keďţe neprijateľná rozhodcovská doloţka je neplatná,

rozhodcovský rozsudok je materiálne nevykonateľný, čo je neodstrániteľná prekáţka brániaca

exekúcii. Rozhodcovský rozsudok nemôţe byť teda zákonným exekučným titulom

na vykonanie exekúcie. Povaţoval preto rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol

ţiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, za vecne správne.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie oprávnený. Navrhol,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alebo aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi

uvedenými v ustanovení . písm. a/, , ; dovolací dôvod podľa

ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanoveniami , , (v tej istej veci sa

uţ prv právoplatne rozhodlo, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, účastníkom konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Podľa

názoru dovolateľa právoplatný rozhodcovský rozsudok disponuje atribútom právnej

záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, a je po uplynutí lehoty

na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Právoplatný

rozhodcovský rozsudok je teda prekáţkou pre opätovné prejednanie veci. Exekučný súd nie je

preto oprávnený skúmať „materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské

konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný.“ Ak tak exekučný súd v danej veci urobil,

konal v rozpore s ustanovením Za neprijateľné povaţoval ďalej to, aby súd

poprel právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, hoci sa nepodal návrh

na začatie konania o jeho zrušení, podanie ktorého bolo podľa zákona potrebné (§ 40 zákona

o rozhodcovskom konaní). Ak napriek tomu konanie prebehlo, ide o prípad vady uvedenej

v Taktieţ namietal, ţe postupom súdov mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Odňatie moţnosti konať pred súdom odôvodnil tým, ţe mu nebolo umoţnené riadne

a zákonným spôsobom uplatniť priznané právo z rozhodcovského rozsudku v exekučnom

konaní, a ţe prvostupňový i odvolací súd nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia.

Nesúhlasil s názorom exekučného súdu, ţe v exekučnom konaní je exekučný súd oprávnený

ex offo skúmať meritórny súlad rozhodcovského rozsudku s hmotnoprávnou úpravou, a teda

ţe z úradnej moci je oprávnený rozhodovať o neprijateľnosti rozhodcovskej doloţky. Podľa

oprávneného exekučnému súdu to neumoţňuje ţiadne zákonné ustanovenie. Pri skúmaní

dôvodov zamietnutia ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku sa exekučný súd musí obmedziť len na také dôvody, ktoré majú povahu

skutkovo zjavných dôvodov. Nemôţe preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho

súladu so všeobecne záväznými predpismi. Exekučný súd nie je totiţ vecne príslušný vo veci

konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku

(zákon mu neumoţňuje vykonávať dokazovanie vo veci samej, zrušiť alebo zmeniť výrok

rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej). Rovnako ani ustanovenie § 45 zákona

o rozhodcovskom konaní neumoţňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu. Tejto zásade

zodpovedá aj vymedzenie dôvodov pre zastavenie exekúcie, včítane dôvodu uvedeného

pod písm. c/ ustanovenia § 45 ods. 1 citovaného zákona (toto ustanovenie odkazuje nie

na konkrétny obsah plnenia, ale na jeho povahu). Za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie povaţoval nepostačujúce odôvodnenie rozhodnutia exekučného súdu, ako aj

odvolacieho súdu. Namietal, ţe v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nemal moţnosť

podať kvalifikované odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu, a ţe odvolací súd sa vôbec

nezaoberal ani tými odvolacími dôvodmi, ktoré v odvolaní uviedol. Dovolanie odôvodnil tieţ

tým, ţe súdy niţších stupňov povaţovali nesprávne zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú

v zmysle , a tak na uvedený zmluvný vzťah nesprávne aplikovali

ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v , a ţe záver súdov

niţších stupňov, podľa ktorého rozhodcovská doloţka ja neplatná, je nesprávnou aplikáciou

ustanovenia , ktoré navyše v čase dojednania

rozhodcovskej doloţky nebolo účinné.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

6

uvedenému v ustanovení aţ c/ Dovolanie oprávneného preto

podľa a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ v dovolaní výslovne namietal existenciu vady uvedenej v § 237 písm. d/

tvrdiac, ţe exekučný súd skúmaním „materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku“

opätovne vec prejednal, ďalej existenciu vady uvedenej v tvrdiac, ţe

nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo

potrebné, a naostatok aj vadu spočívajúcu v odňatí moţnosti konať pred súdom v zmysle

, ktorú vadu videl v odmietnutí práva na uspokojenie priznanej

pohľadávky v exekučnom konaní, hoci zákonné podmienky k tomu neboli splnené,

a v nedostatočnom odôvodnení rozsudkov.

I. K prvému dovolateľom namietanému dôvodu, dovolací súd uvádza nasledovné:

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) patrí k procesným podmienkam konania a jej

existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva

v tom, ţe právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje

moţnosť totoţnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je

daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva

z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých uţ bol pôvodne uplatnený (t.j. ak vyplýva

z rovnakého skutku). O totoţnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten

istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak

v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu

univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom

konaní ( ).

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci prejednávanej

exekúcie nepredchádzalo ţiadne iné exekučné konanie s tým istým predmetom konania,

a ktoré by sa týkalo tých istých účastníkov. Prekáţku rozsúdenej veci pre exekučné konanie

netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy,

ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je

materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom

vymedzených prípadoch alternatívnou moţnosťou k súdnemu sporovému konaniu totiţ

vyplýva, ţe jeho rezultátom môţe byť titul, splnenia ktorého sa moţno domáhať vykonaním

exekúcie.

Oprávnený preto neopodstatnene namieta, ţe súdy niţších stupňov zaťaţili konanie

vadou uvedenou v

II. Podľa názoru oprávneného je konanie súdov niţších stupňov postihnuté aj vadou

podľa , ktorej sa mali, ako to vyplýva z obsahu dovolania, dopustiť tým,

ţe nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo

potrebné.

Podľa dovolacieho súdu o takúto vadu v posudzovanej veci nejde.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môţe konať aj bez návrhu, je

treba konanie zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej

doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnený uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov niţších

stupňov.

III. Oprávnený v dovolaní tieţ namieta, ţe súdy mu v konaní odňali moţnosť pred

súdom konať v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax

je jednotná v tom, ţe za porušenie práva v zmysle treba povaţovať aj

rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené

podmienky. Výsledkom takéhoto rozhodnutia je totiţ zastavenie exekúcie, čím sa

oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia

(porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. a sp.zn.

).

Dovolací súd preto skúmal, či v danej veci nejde o túto vadu konania.

V rámci prieskumu rozhodnutí súdov z hľadiska uvedenej vady bolo kľúčové

zodpovedanie otázky, či exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku, je pri rozhodovaní o ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený aj bez návrhu (ex offo) posúdiť platnosť

rozhodcovskej doloţky, na základe ktorej rozhodcovský súd zaloţil svoju právomoc.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma ţiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa

Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd

nezistí rozpor ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia ţiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor ţiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v uznesení z 13. októbra 2011 sp.zn.

uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 3 rok 2012 pod rad. č. 46, (dostupnej na internetových stránkach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk), zaujal stanovisko, ţe pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal

pritom z jednotného názoru súdnej praxe, ţe uţ v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd

v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný

titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných

10

právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej

(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj

materiálnej (z aspektu obsahových náleţitostí rozhodnutia – jednak určitosti, zrozumiteľnosti,

a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloţenej povinnosti,

ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda uţ v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov

pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či

oprávneným označený exekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom (túto

skutočnosť napokon nepopiera ani dovolateľ). Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, ţe ak

exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné,

nevyvolávajúce ţiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej

vykonateľnosti (záväznosť) a na jeho základe nemoţno preto viesť nútený výkon rozhodnutia.

Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, ţe jeho

právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom

právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi

zmluvnými stranami, a to či uţ vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doloţky. Ak

teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy

a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,

zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom

s právomocou na jeho vydanie, je logické, ţe exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť,

nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to,

či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môţe totiţ zaloţiť právomoc

rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť

právneho úkonu má za následok akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

Uvedené moţno podľa dovolacieho súdu zhrnúť tak, ţe exekučný súd, ktorý koná

o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok

skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

oprávnený a zároveň povinný uţ v štádiu rozhodovania o ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská

zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, ţe právomoc

rozhodcovského súdu bola zaloţená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha

11

mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby

zmluvná strana nebola uvedenou doloţkou viazaná.

Nemoţno preto prisvedčiť dovolateľovi v tom, ţe zo ţiadneho ustanovenia procesného

predpisu exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doloţku posúdiť z hľadiska

jej platnosti.

V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podloţený postup

exekučného súdu, ktorý po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská doloţka bola uzavretá platne.

Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani

neosvojoval postavenie odvolacieho súdu, tak ako to mylne tvrdil v svojom dovolaní

dovolateľ. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doloţky exekučný súd len realizoval svoje

oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie

posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

K samotnému záveru exekučného súdu v súvislosti s rozhodcovskou doloţkou (jej

prijateľnosti a teda platnosti) treba uviesť, ţe v danom prípade mal exekučný súd k dispozícii

rozhodujúce skutkové podklady, z ktorých bol schopný získať potrebné informácie

o skutkovom a právnom stave (z rozhodcovského rozsudku zo 16. júna 2010 sp.zn.

WHA0110023 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA a MEDIAČNÁ, je okrem iného zrejmé, ţe

rozhodcovský súd zaloţil svoju právomoc na ustanovení bodu 9.2 Obchodných podmienok

pre úver, na zmluve o úvere z 19. septembra 2006 a na Obchodných podmienkach pre úver –

verzia 1/2006). Otázku prijateľnosti rozhodcovskej doloţky skúmal z aspektov, ktoré

Smernica v čl. 3 bod. 1. a 2. (individuálne dojednanie podmienky) a v bode 1. písm. q/ prílohy

k Smernici (zbavenie spotrebiteľa práva podať ţalobu) výslovne pripúšťa. Jeho skutkové

závery, ktoré v súvislosti s platnosťou rozhodcovskej doloţky urobil, majú povahu zjavných

skutkových zistení vyplývajúcich z vyššie uvedených podkladov. Záver exekučného súdu

o tom, ţe skúmaná rozhodcovská doloţka je neprijateľná, a preto je neplatná, nie je v zjavnom

rozpore s obsahom spisu. Listiny, ktoré mal exekučný súd k dispozícii, takýto záver

umoţňovali.

Keďţe exekučný súd zistil uţ pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ţe

exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloţeného oprávneným, je v rozpore

so zákonom, dospel k správnemu záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú ţiadosť zamietol a odvolací súd

jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo o prípad zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, hoci pre toto rozhodnutie neboli splnené zákonné

predpoklady. Postup súdov niţších stupňov nemal preto za následok odňatie moţnosti

oprávnenému pred súdom konať ( ).

Podľa názoru dovolacieho súdu nie je opodstatnená ani námietka dovolateľa týkajúca

sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí exekučného

a odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Je nepochybné, ţe jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo

účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpoveď na všetky relevantné právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany (). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán,

avšak s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , ,

, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

13

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, k akým skutkovým záverom dospel,

ktoré právne predpisy aplikoval na prejednávanú vec a z akých právnych záverov vychádzal.

Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací

súd sa stotoţnil s dôvodmi rozhodnutia exekučného súdu, sám tieto dôvody doplnil a tieţ

vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie

dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany oprávnenej, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo

nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej súdnym exekútorom. Okolnosť, ţe táto odpoveď

neúspešného oprávneného neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre

zákonného rozhodnutia v zmysle ; za odňatie moţnosti konať pred súdom

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv či poţiadaviek oprávneného.

Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a ; odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia

spĺňa.

IV. Dovolateľom namietané ďalšie vady v konaní a rozhodnutí súdov, t.j. ţe ich

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe

ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/

), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, samotné ale prípustnosť dovolania

nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

14

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia a neboli

zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

oprávneného podľa v spojení s , ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. januára 2013

JUDr. Ladislav Górász, v r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová