Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f6b/386728.6d32e9.pdf
PDF · 108.11 KB
No categories available
3Cdo/163/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 163/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávnenej S., pobočka B., IČO:
X., proti povinnej R., spol. sr.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. M. S.,
advokátom so sídlom v B., o vymoženie 4 565,45 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. Er 744/2002, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 2. marca 2010 sp. zn. 19 CoE 230/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 31. októbra 2006 č.k. Er 744/2002-46 zamietol
návrh povinnej na zastavenie exekúcie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nezistil dôvody na vyhovenie návrhu povinnej
na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Podľa tohto ustanovenia sa exekúcia zastaví iba vtedy, ak po vydaní nútene
vykonávaného rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Ak povinná splnila svoj dlh (§ 559
Občianskeho zákonníka) až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie priamo oprávnenej,
považuje sa jej plnenie za plnenie v exekučnom konaní. V danom prípade ale poverená súdna
exekútorka upustila od vykonania exekúcie a vrátila súdu aj poverenie na vykonanie exekúcie,
v dôsledku čoho nebolo možné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného
poriadku, tak ako navrhovala povinná.
Na odvolanie povinnej Krajský súd v Bratislave uznesením z 18. decembra 2007
sp. zn. 16 CoE 144/2007 odvolanie povinnej odmietol a oprávnenej nepriznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd odvolanie povinnej odmietol, keď dospel
k záveru, že proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 písm. f/
Exekučného poriadku, nie je podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku procesne prípustné
podať odvolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie povinnej uznesením zo 14. mája
2009 sp. zn. 3 Cdo 306/2008 zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie povinnej
ako procesne neprípustný opravný prostriedok, hoci je tento opravný prostriedok procesne
prípustný, čím odňal povinnej možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Krajský súd v Bratislave po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia uznesením
z 2. marca 2010 sp. zn. 19 CoE 230/2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil, oprávnenej nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodol tak
po zistení, že povinná 13. novembra 2002 po doručení upovedomenia o začatí exekúcie,
v rámci ktorého boli určené aj predbežné trovy exekúcie vo výške 1 067,09 € (32 147 Sk),
uhradila priamo na účet oprávnenej exekučne vymáhaný nárok 4 565,45 € (137 539 Sk).
Výšku trov exekúcie povinná nenamietala a až podaním doručeným dňa 28. novembra 2002
navrhla súdu zastavenie exekúcie podľa § 57 písm. f/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu
zániku vymáhaného nároku v dôsledku plnenia povinnej. Odvolací súd sa stotožnil
so záverom súdu prvého stupňa, že plnenie poskytnuté povinným oprávnenému, treba
vzhľadom na to, že bolo realizované po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, pokladať
za plnenie poskytnuté v rámci exekučného konania. V danej veci sa exekúcia skončila
vymožením nároku priznaného exekučným titulom a trov exekúcie, z toho dôvodu ani
nemožno návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (ako iného spôsobu skončenia exekúcie,
pozn. dovolacieho súdu) vyhovieť.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala povinná dovolanie, v ktorom
navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa a vec
vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila § 237
písm. f/ a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. K odňatiu jej možnosti konať pred
súdom došlo tým, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nemohla v konaní
uplatniť svoj návrh na zastavenie konania podľa § 57 písm. f/ Exekučného poriadku.
Nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) spočíva v tom, že dobrovoľné
plnenie dlhu dovolateľkou priamo oprávnenej v čase prebiehajúcej exekúcie
je hmotnoprávnym úkonom vykonaným mimo prebiehajúceho exekučného konania, a preto
súdy mali rozhodnúť podľa § 57 písm. f/ Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť. Inú
procesnú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.) dovolateľka bližšie nešpecifikovala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas povinná zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla povinná dovolaním, nemá znaky žiadneho
z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému § 239
ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie povinnej preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania povinnej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).
Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor
účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;
rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Povinná procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
V dovolaní sa namieta, že súdy odňali povinnej možnosť pred súdom konať v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,
je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka
občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv.
Povinná v dovolaní naznačuje, že k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p.
došlo nesprávnym právnym posúdením veci, v dôsledku čoho jej bola odňatá možnosť
(konať) uplatniť svoj návrh na zastavenie konania podľa § 57 písm. f/ Exekučného poriadku.
Dovolací súd k tomu uvádza, že dovolateľkou namietaná vada nie je opodstatnená a zároveň
ju nemožno pokladať za vadu podľa § 237 písm f/ O.s.p. Pokiaľ dovolateľka tvrdila, že
v konaní jej bolo znemožnené uplatniť návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 písm. f/
Exekučného poriadku, toto jej tvrdenie nie je dôvodné a nepochybným dôkazom o opaku
sú práve rozhodnutia súdov, ktorými bolo rozhodnuté o jej návrhu na zastavenie exekúcie.
Zároveň dovolací súd poznamenáva, že vada podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je vadou procesnej
povahy, ktorá spočíva v nesprávnom procesnom (faktickom) postupe súdu, ktorého
následkom je odňatie (znemožnenie) realizácie procesných oprávnení toho ktorého účastníka
konania. Dovolateľka v dovolaní nekonkretizovala žiaden nesprávny procesný postup súdov
a odňatie možnosti konať pred súdom vyvodzovala až následne z nesprávneho právneho
posúdenia jej návrhu. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred
súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s jeho právnym
hodnotením veci. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod,
ktorým možno úspešne odôvodniť len procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.); nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou
konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z dovolania vyplýva aj názor dovolateľky, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právne
posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu
normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci sa nezakladá
procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 54/12).
K námietke povinnej, že v konaní došlo k tzv. inej vade majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že
procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť
vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo).
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej dovolateľkou (§ 237 písm. f/ O.s.p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady
konania vymenované v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva
z ustanovenia § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie povinnej
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na dôvody odmietnutia
dovolania (procesná neprípustnosť dovolania) sa dovolací súd nezaoberal napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov konania proti
povinnej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd oprávnenej náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, lebo v dovolacom konaní si neuplatnila právo na náhradu trov dovolacieho
konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. januára 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková