Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/163/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávnenej S., pobočka B., IČO:

X., proti povinnej R., spol. sr.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. M. S.,

advokátom so sídlom v B., o vymoženie 4 565,45 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. Er 744/2002, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 2. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 31. októbra 2006 č.k. Er 744/2002-46 zamietol

návrh povinnej na zastavenie exekúcie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu

trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nezistil dôvody na vyhovenie návrhu povinnej

na zastavenie exekúcie v zmysle o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“). Podľa tohto ustanovenia sa exekúcia zastaví iba vtedy, ak po vydaní nútene

vykonávaného rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Ak povinná splnila svoj dlh (§ 559

) až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie priamo oprávnenej,

považuje sa jej plnenie za plnenie v exekučnom konaní. V danom prípade ale poverená súdna

exekútorka upustila od vykonania exekúcie a vrátila súdu aj poverenie na vykonanie exekúcie,

2

v dôsledku čoho nebolo možné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného

poriadku, tak ako navrhovala povinná.

Na odvolanie povinnej Krajský súd v Bratislave uznesením z 18. decembra 2007

sp. zn. odvolanie povinnej odmietol a oprávnenej nepriznal právo

na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd odvolanie povinnej odmietol, keď dospel

k záveru, že proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 písm. f/

Exekučného poriadku, nie je podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku procesne prípustné

podať odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie povinnej uznesením zo 14. mája

2009 sp. zn. zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie povinnej

ako procesne neprípustný opravný prostriedok, hoci je tento opravný prostriedok procesne

prípustný, čím odňal povinnej možnosť konať pred súdom v zmysle

Krajský súd v Bratislave po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia uznesením

z 2. marca 2010 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil, oprávnenej nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodol tak

po zistení, že povinná 13. novembra 2002 po doručení upovedomenia o začatí exekúcie,

v rámci ktorého boli určené aj predbežné trovy exekúcie vo výške 1 067,09 € (32 147 Sk),

uhradila priamo na účet oprávnenej exekučne vymáhaný nárok 4 565,45 € (137 539 Sk).

Výšku trov exekúcie povinná nenamietala a až podaním doručeným dňa 28. novembra 2002

navrhla súdu zastavenie exekúcie podľa § 57 písm. f/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu

zániku vymáhaného nároku v dôsledku plnenia povinnej. Odvolací súd sa stotožnil

so záverom súdu prvého stupňa, že plnenie poskytnuté povinným oprávnenému, treba

vzhľadom na to, že bolo realizované po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, pokladať

za plnenie poskytnuté v rámci exekučného konania. V danej veci sa exekúcia skončila

vymožením nároku priznaného exekučným titulom a trov exekúcie, z toho dôvodu ani

nemožno návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (ako iného spôsobu skončenia exekúcie,

pozn. dovolacieho súdu) vyhovieť.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala povinná dovolanie, v ktorom

navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa a vec

3

vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila § 237

písm. f/ a jeho dôvodnosť a K odňatiu jej možnosti konať pred

súdom došlo tým, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nemohla v konaní

uplatniť svoj návrh na zastavenie konania podľa § 57 písm. f/ Exekučného poriadku.

Nesprávne právne posúdenie veci ( ) spočíva v tom, že dobrovoľné

plnenie dlhu dovolateľkou priamo oprávnenej v čase prebiehajúcej exekúcie

je hmotnoprávnym úkonom vykonaným mimo prebiehajúceho exekučného konania, a preto

súdy mali rozhodnúť podľa § 57 písm. f/ Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť. Inú

procesnú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

) dovolateľka bližšie nešpecifikovala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas povinná zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla povinná dovolaním, nemá znaky žiadneho

z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému § 239

ods. 2 písm. a/ až c/ Dovolanie povinnej preto podľa ustanovení a

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania povinnej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Povinná procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaní sa namieta, že súdy odňali povinnej možnosť pred súdom konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

Povinná v dovolaní naznačuje, že k procesnej vade uvedenej v

došlo nesprávnym právnym posúdením veci, v dôsledku čoho jej bola odňatá možnosť

(konať) uplatniť svoj návrh na zastavenie konania podľa § 57 písm. f/ Exekučného poriadku.

Dovolací súd k tomu uvádza, že dovolateľkou namietaná vada nie je opodstatnená a zároveň

ju nemožno pokladať za vadu podľa písm f/ Pokiaľ dovolateľka tvrdila, že

v konaní jej bolo znemožnené uplatniť návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 písm. f/

Exekučného poriadku, toto jej tvrdenie nie je dôvodné a nepochybným dôkazom o opaku

sú práve rozhodnutia súdov, ktorými bolo rozhodnuté o jej návrhu na zastavenie exekúcie.

Zároveň dovolací súd poznamenáva, že vada podľa je vadou procesnej

povahy, ktorá spočíva v nesprávnom procesnom (faktickom) postupe súdu, ktorého

následkom je odňatie (znemožnenie) realizácie procesných oprávnení toho ktorého účastníka

konania. Dovolateľka v dovolaní nekonkretizovala žiaden nesprávny procesný postup súdov

a odňatie možnosti konať pred súdom vyvodzovala až následne z nesprávneho právneho

posúdenia jej návrhu. Ustanovenie dáva odňatie možnosti konať pred

súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením veci. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod,

ktorým možno úspešne odôvodniť len procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/

); nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou

konania v zmysle

Z dovolania vyplýva aj názor dovolateľky, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právne

posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu

normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci sa nezakladá

procesná vada konania v zmysle (viď R 54/12).

K námietke povinnej, že v konaní došlo k tzv. inej vade majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd uvádza, že

procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť

vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo).

6

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľkou ( ), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie povinnej

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na dôvody odmietnutia

dovolania (procesná neprípustnosť dovolania) sa dovolací súd nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

povinnej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd oprávnenej náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, lebo v dovolacom konaní si neuplatnila právo na náhradu trov dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. januára 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková