Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/2/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom dňa 24. januára 2013 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného M. B. a spol.

pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.

a iné, o sťažnosti obžalovaného F. K. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku z 8. januára 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obžalovaného F. K. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa vedie pod sp. zn. ,

na základe obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky z 29. júna 2011, sp. zn. VII/2 Gv 16/10-612, trestné konanie

o. i. aj proti obžalovanému F. K., a to pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., pokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák.,

sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a obzvlášť závažný zločin

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 4

písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť

na skutkovom základe tam bližšie uvedenom.

Dňa 27. decembra 2012 podal obžalovaný F. K. prostredníctvom svojho obhajcu

žiadosť o prepustenie z väzby so súčasným predložením písomného sľubu.

2

Uviedol v nej pritom, že v jeho prípade už v súčasnej dobe väzobné dôvody v zmysle

, , nie sú dané. Má riadne trvalé bydlisko, vo veci

už boli vypočutí všetci svedkovia a teda možnosť ich ovplyvňovania už neexistuje,

ich výpovede sú už zaznamenané. Podotkol tiež zároveň, že on sa nikdy nedopustil

a ani len nepokúsil o kolúznu činnosť. Napokon skutky kladené mu za vinu boli dokonané,

teda v trestnej činnosti nemôže pokračovať.

Napokon poukázal aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce

sa väzby.

Intervenujúci prokurátor sa k predmetnej žiadosti vyjadril tak, že túto navrhuje

zamietnuť, nakoľko všetky dôvody väzby u obžalovaného trvajú aj naďalej.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku následne uznesením z 8. januára 2013, sp. zn.

PK-1T 26/2011, rozhodol o tom, že podľa a žiadosť

obžalovaného F. K. o prepustenie z väzby zamieta, pričom zároveň podľa § 72 ods. 1 písm. b/

a , per analogiam s poukazom na c

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd písomný sľub obžalovaného F. K. na nahradenie väzby neprijal.

Proti uvedeného uzneseniu podal obžalovaný F. K. hneď po jeho vyhlásení sťažnosť

(č. l. 9957 spisu).

Z jej písomného odôvodnenia pritom vyplýva, že táto bola podaná tak z dôvodu

nesprávnosti výroku o zamietnutí jeho žiadosti, ako aj z dôvodu porušenia ustanovení

o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, nakoľko toto mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého

výroku uznesenia (, ).

Ďalej v podstate obžalovaný zopakoval dôvody už ním skôr uvedené v podanej

žiadosti. Navyše okrem toho poukázal aj na dĺžku trvania väzby, domnieva

sa, že sú porušované jeho ľudské práva (o právach poškodených na život, zdravie, majetok nič

neuvádza), dôvody jeho väzby sú odôvodnené len v abstraktnej podobe.

3

Špecializovaný trestný súd sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal iba s poukazom

na charakter posudzovanej trestnej činnosti, čo je však podľa neho iba všeobecným tvrdením

bez konkrétneho obsahu.

Z dôvodov vyššie uvedených preto obžalovaný F. K. navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu zrušil a prepustil

ho z väzby na slobodu.

Spisový materiál v posudzovanej veci bol súdom prvého stupňa dňa 16. januára 2013

predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o sťažnosti

obžalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sťažnosť je prípustná a bola podaná

oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote. Na základe toho potom v zmysle § 192

ods. 1 preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ

podal sťažnosť ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť

obžalovaného nie je dôvodná.

Podľa policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd

sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú,

alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu

prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní

o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom konaní

prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie

na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu

rozhodne bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu

bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia

a uvedie túto okolnosť v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom

konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania

4

rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k takému záveru, že Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozhodol v predmetnej

veci správne a v súlade so zákonom. Tiež podľa jeho názoru totiž u obžalovaného F. K.

aj naďalej, v tomto štádiu konania, trvajú všetky dôvody väzby.

Čo sa týka písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia, tak toto považuje

sťažnostný súd za správne a vyčerpávajúce, plne sa s ním stotožňuje, a preto naň

v podrobnostiach odkazuje.

Väzobný dôvod podľa je v prípade obžalovaného

opodstatnený vzhľadom k tomu, že obžalovaný je stíhaný z obzvlášť závažnej úmyselnej

trestnej činnosti, za ktorú mu hrozí citeľný nepodmienečný trest odňatia slobody. Už samotná

táto skutočnosť podľa ustálenej súdnej praxe zakladá dôvodnú obavu z možného úteku

obžalovaného, z jeho vyhýbaniu sa trestnému stíhaniu, či uloženému trestu odňatia

slobody. Túto obavu posilňujú aj zistené skutočnosti, na ktoré bolo poukazované

už v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe aj iných obžalovaných v tejto veci.

Kolúzna väzba je i v danom štádiu konania opodstatnená, a to jednak vzhľadom

na skutočnosti bližšie popísané už v predchádzajúcich väzobných rozhodnutiach. Z týchto

pritom jednoznačne vyplýva dôvodná obava z kolúzneho správania obžalovaného,

pričom je zrejmá aj snaha niektorých obžalovaných pôsobiť na ďalších spoluobžalovaných,

aby sa k trestnej činnosti nedoznali. Aj keď je pravdou, že tento väzobný dôvod je postupne

zoslabovaný a vykonaním ďalších nevyhnutných dôkazov stratí opodstatnenie.

Aj ostatný väzobný dôvod je u obžalovaného K. aj naďalej daný tým, že v osobe

obžalovaného nemalo ísť iba o jednorazové vybočenie z riadneho spôsobu života,

ale o páchanie rôznej trestnej činnosti počas dlhšej doby, ktorej bolo zabránené len zásahom

polície, pričom obžalovaný ani len neprejavil ľútosť.

5

Zákonu zodpovedá aj výrok, ktorým súd prvého stupňa nevyhovel návrhu

na nahradenie väzby písomným sľubom obžalovaného. Ani II. stupňový súd nezistil

u obžalovaného také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie tohto procesného

inštitútu.

Na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. januára 2013

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová