Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/165/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

A., IČO: X., zastúpený: V., s. r. o. (predtým Advokátska kancelária M., s. r. o.), K., IČO: X.,

proti povinnej: J., nar. X., T., o vymoženie 328,34 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Poprad pod sp. zn.: , o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2012, č. k.: 8 CoE

117/2011-81, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

istiny 328,34 eur s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval

rozhodcovským rozsudkom zo 17. mája 2011, sp. zn.: ISA0410034, ktorý vydal STÁLY

ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri R., a. s. so sídlom T., IČO: X. (ďalej len rozhodcovský

rozsudok). Súdny exekútor následne v zmysle o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Poprad o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

Okresný súd Poprad uznesením z 23. novembra 2011, č. k.: -13 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v rozhodcovskom rozsudku bola

povinnej uložená povinnosť na zaplatenie sumy 328,34 eur spolu s úrokmi a úrokmi z

omeškania a poplatkom za rozhodcovské konanie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku

vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č.

8406006005 uzatvorenej 12. decembra 2005 (ďalej len „Zmluva o úvere“ alebo „Zmluva“),

ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky.

V bode 9.2 Obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.

V priebehu rozhodcovského konania došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere z pôvodného veriteľa P., a. s. na spoločnosť B.,

a následne z tejto spoločnosti na oprávneného.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, ust. a o rozhodcovskom konaní (ďalej

len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), ust. , o

spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/, ods. 5 Občianskeho

zákonníka, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únii, článok 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 a

3, 3 ods. 3, čl. 6 ods. 1, Prílohu ods. 1 písm. q/ Smernice Rady 93/13/EHS, rozsudok Súdneho

dvora (ES) vo veci C-240/98 O. proti R., C-168/05 E., C-248/08 P.P.. proti E..

Uviedol, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom zistil nasledovný skutkový stav. Právny

predchodca oprávneného ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli Zmluvu o úvere,

ktorá má povahu zmluvy spotrebiteľskej. Právny predchodca oprávneného pri uzatváraní

Zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a Zmluvu uzatvoril s povinnou

ako fyzickou osobou - nepodnikateľom.

Ďalej poukázal na záver zo spoločného rokovania občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2010 a uviedol, že z

dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená uvedenou

rozhodcovskou doložkou. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len Zmluvu

ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj

rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola so

spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľné sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a

výkon práv a povinností z takejto rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom. Ďalej

uviedol, že ust. obsahuje exemplifikatívny, a teda

neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Z dôvodu, že sa

uvedená neprijateľná podmienka nenachádzala v príkladnom výpočte v čase uzavretia

Zmluvy, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je

neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Ďalej uviedol, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie

exekúcie vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je

rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej Zmluvy o

úvere, ktorú oprávnený používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého

počtu. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky neprijateľnou podmienkou,

ktorá je v zmysle neplatná. O neprijateľnú podmienku ide

aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym

súdom, ale ak sa rozhodcovské konanie začne na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak chce zabrániť

rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o

vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. V predmetnom prípade povinná nemala

možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej Zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou

sú aj všeobecné obchodné podmienky. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom

vopred pripravený. Len ťažko predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých

dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Uviedol, že výkladovým

pravidlom pre posudzovanie povahy neprijateľnej zmluvnej podmienky je smernica Rady

93/13/EHS. Ďalej uviedol, že s poukazom na uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ všetky

podmienky nekalosti spĺňa už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo

spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo. Z

rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd síce neopomenul aplikovanie

príslušných kogentných vnútroštátnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, no podľa

názoru súdu prvého stupňa ich neaplikoval správne. Uviedol, že dojednanie rozhodcovskej

doložky, a následné konanie pre rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola

odopretá ochrana v zmysle a nasl. a tiež smernice 93/13/EHS.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej

doložky v predmetnej Zmluve o úvere je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je

viazaný.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa (exekučného súdu) potvrdil.

Uviedol, že vo veci súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo

zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho

konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil

náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom

rozsahu odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že

špeciálna úprava spotrebiteľského úveru bola obsiahnutá v o

spotrebiteľských úveroch. Tento predpis definoval v ust. § 2 písm. a/ spotrebiteľský úver, v

ust. § 3 ods. 1 definoval veriteľa a v ust. § 3 ods. 2 spotrebiteľa. Základnou črtou

spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený

priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Uver poskytnutý právnym

predchodcom oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou Zmluvy o úvere boli

Obchodné podmienky pre úver, ktoré povinná nemohla ovplyvniť, nakoľko boli už vopred

pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Uviedol, že novelou () súčinnosťou od

1. apríla 2004 bola do nášho právneho poriadku prebratá i smernica Rady 93/13/EHS. Aj keď

účinný od 01. apríla 2004 v ust. za spotrebiteľské zmluvy

označil odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti a zmluvu podľa

, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ust.

pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v

zmluvách o spotrebiteľských úveroch. účinný v čase uzatvorenia

zmluvy ani v tom čase účinný úpravu neprijateľných podmienok

spotrebiteľských zmlúv neobsahovali.

Ďalej uviedol, že podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky sa všetky spory zo Zmluvy

mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná

podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v Obchodných podmienkach pre úver,

ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej

vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. od 01. januára 2008 v ust. za

neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Táto okolnosť

nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených

pred 31. decembrom 2007. účinný do 31. decembra 2007 len

demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných

podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak teda rozhodcovská doložka je

pre neprijateľnosť neplatná v zmysle , pre vykonanie exekúcie

chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský

súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými

stranami je v súlade s ust. § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná

rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy alebo doložky k zmluve rozhodcovský

rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Rozhodcovskú doložku v

predmetnej veci si povinná osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala s ostatnými

štandardnými podmienkami. Mohla len Zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal

dodávateľ ako prvý.

Ohľadom tvrdení o nemožnosti skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v

exekučnom konaní a o prekážke veci právoplatne rozsúdenej, odvolací súd poukázal na

uznesenie Ústavného súdu SR z 24. februára 2011, č. k.: -19. V zmysle tohto

rozhodnutia exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku mohol exekučný titul

preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z

procesného hľadiska. Za neopodstatnenú odvolací súd označil i námietku o znemožnení

plnenia vzniknutého zo zmluvy v dôsledku zastavenia exekúcie. Uznesenie o zastavení

exekúcie nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných

predpisov vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle Zmluvy.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením a , že v

tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci a už prv začalo konanie, ust.

, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, ust. , že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom. Ďalej svoje dovolanie odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. b/

, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a ust. , že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Uviedol, že rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté v súlade so zákonom. Tiež je

neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku,

nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, hoci podľa zákona bol potrebný.

Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci a rovnako je

právne záväzný ako rozsudok všeobecného súdu, po uplynutí lehoty na plnenie je aj

vykonateľný - spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Dovolateľ má za to, že exekučný súd

nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské

konanie, ani zmluvu na základe ktorej bol vydaný. Doručený rozhodcovský rozsudok má pre

účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Teda je

tu prekážka „res iudicata“. Uvedeným konaním súdu podľa dovolateľa dochádza k porušeniu

článku 2 ods. 2 SR, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd svojím konaním išiel nad rámec

zákona nerešpektujúc ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní a rozhodoval o správnosti

rozhodcovského rozsudku. Zákonodarca prijatím Zákona o rozhodcovskom konaní umožnil

mimosúdne riešenie sporov s tým, že za určitých podmienok pripustil súdnu kontrolu

rozhodcovského rozsudku. Účastník rozhodcovského konania má však iba zákonom

obmedzenú možnosť brániť sa proti rozhodcovským rozsudkom. Exekučný súd v zmysle § 44

ods. 2 Exekučného poriadku po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul z hľadiska súladu so zákonom, teda posudzuje predložené dokumenty, ale

nepreskúmava ich po hmotnoprávnej ani procedurálnej stránke, keďže na takýto postup nemá

právomoc, nakoľko by otváral konanie, ktoré nie je oprávnený sám meritórne rozhodnúť.

Ďalej uviedol, že exekučný súd nie je súdom, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch voči

exekučnému titulu, a že v exekučnom konaní súd nepreskúmava vecnú správnosť

rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Rovnako v tomto rámci vykladá vec aj súdny dvor,

ktorý vo veci C-40/08 vyslovil úradnú povinnosť exekučného súdu skúmať či dohoda

(rozhodcovská doložka) medzi spotrebiteľom a podnikateľom, ktorou je založená právomoc

rozhodcovského súdu, je alebo nie je nekalou podmienkou, a to v rozsahu, v akom mu to

umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá. Súdny dvor ES v žiadnom zo svojich rozhodnutí

týkajúcich sa výkladu smernice 93/13/EHS nevyslovil nekalosť takéhoto dojednania, ale

naopak trvá na tom, že jeho nekalosť môže byť daná len pri splnení konkrétnych podmienok.

Absencia právomoci exekučného súdu rušiť či meniť rozhodcovský rozsudok v kombinácii s

rozhodnutím o nevydaní poverenia alebo zastavení exekúcie predstavuje zásah do práva

oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu v spojení s právom na ochranu vlastníckeho

práva.

Pre prieskum rozhodcovského rozsudku zákon predpokladá plnú kontrolnú jurisdikciu

pre rozhodcu postupujúceho podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní a redukovanú

kontrolnú jurisdikciu pre súd, konajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe

žaloby. Exekučnému súdu nemožno priznať väčší rozsah preskúmavacej pôsobnosti aká mu

vyplýva z uvedených prípadov. Ďalej má dovolateľ za to, že právo na výkon rozhodnutia je

integrálnou súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu. Konaním súdu mu bolo odňaté

právo domáhať sa svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní,

nakoľko súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v

súlade so zákonom za nevykonateľné, čím oprávnenému spôsobil ujmu, teda konal i v rozpore

so zásadou, že nikomu nie je možné odoprieť spravodlivosť. Poukázal na výrok Súdneho

dvora EÚ v prípade P. (C243/08) a v prípade A. (C-40/08). Ďalej uviedol, že pri porovnaní

definície nekalých podmienok vo viacerých jazykoch vychádzajúc zo smernice Rady

93/13/EHS z 05. apríla 1993 a neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

dospel k záveru, že slovenská verzia je zavádzajúca. Podľa slovenskej verzie sa zdá ako keby

sa atribút neupravenosti právnymi predpismi vzťahoval k sporom. Ostatné verzie ukazujú, že

atribút neupravenosti právnymi predpismi sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že

zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom

arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi, to však nie je prípad rozhodcovského

konania. Oprávnený má za to, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v zmysle smernice

nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Uviedol, že treba brať na zreteľ povinnosť

súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora

vo veci C-14/83 S.). Voľbou spotrebiteľa bolo uzavrieť zmluvu s uvedenou doložkou, čo

potvrdil svojím podpisom. Súd svojím rozhodnutím vyslovil vôľu zmluvných strán za

irelevantnú, zasiahol do zmluvnej voľnosti strán, odňal oprávnenému právo uspokojiť svoju

pohľadávku, porušil základné princípy právneho štátu. Dovolateľ má zato, že rozhodcovský

súd postupoval v súlade so zákonom. V rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským

súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá

strana sporu. Rozhodcami sú bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce

z rôznych oblastí Slovenska. Dovolateľ v súvislosti so záverom súdu, že rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka konania na plnenie ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené, resp. odporuje dobrým mravom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z

30. októbra 2009, sp. zn.: .

Ďalej má dovolateľ za to, že odvolací súd sa vo vzťahu k námietkam oprávneného v

napadnutom uznesení obmedzil len na ich citáciu. Aj napriek zásady zákazu retroaktivity a

riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu, súd nezaujal k tvrdeniam oprávneného žiadne

stanovisko. Súd nepotvrdil ani nepoprel opodstatnenosť tvrdení oprávneného uvedených v

odvolaní. Uvedeným postupom došlo podľa oprávneného k porušeniu práva na spravodlivé

súdne konanie garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a SR a k odňatiu možnosti oprávneného konať pred súdom v

zmysle , keďže oprávnený nemal možnosť podať kvalifikované

odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa v dôsledku nedostatočného odôvodnenia jeho

rozhodnutia a odvolací súd sa ani nezaoberal odvolacími dôvodmi oprávneného. Ďalej

dovolateľ poukázal na dôvodovú správu k ust. a

uviedol, že podľa dôvodovej správy je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom, keďže

nebráni dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na všeobecnom súde. Oprávnený je

toho názoru, že z ust. vyplýva, že o neprijateľnosti podmienky v

spotrebiteľskej zmluve môže rozhodnúť súd aj bez návrhu rozsudkom, pokiaľ ide o sporové

9

konanie. Uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať v exekučnom konaní, keďže tam

rozhoduje súd uznesením.

Uviedol, že Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje povinnému podať v lehote 30

dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu na jeho zrušenie. Povinný však

nevyvinul žiadnu aktivitu za účelom ochrany svojich práv.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že o bankách v znení účinnom

v čase uzavretia Zmluvy o úvere v ust. § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť

svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že prípadné

spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. P., a.s. si splnila svoju zákonnú povinnosť

inkorporovaním rozhodcovskej doložky do Zmluvy o úvere a povinný potvrdil, že prijíma

návrhy predložené v Obchodných podmienkach.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho zmenil tak, aby súdnemu

exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie udelil alebo alternatívne, aby napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa , dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa , dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

10

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 písm. c/.

Podľa , dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia,

c) ide uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani o

uznesenie uvedené v a Rovnako na danú vec nemožno

aplikovať ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené, prípustnosť

dovolania v zmysle nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, že by rozhodnutie

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.

by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a/ až g/

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na

11

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred

súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. nie je predmet konania

významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesné neprípustné.

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ vo svojom dovolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

§ 237 písm. d/, písm. e/ a písm. f/, ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania. Dovolací súd

nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté niektorou z uvedených

procesných vád.

Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/

, t.j. že sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá , ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka je daná vtedy, ak v

novom konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom

konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom

už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb.

Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní

rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je

žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom

konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie

žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú

právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo

singulárnej sukcesie.

Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený

žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak

vyplýva z rovnakých skutkových okolností.

Namietal, že súdy v danom prípade v rozpore so zákonom po vecnej stránke

preskúmavali rozsudok rozhodcovského súdu - exekučný titul. Uviedol, že doručený

rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako

právoplatný rozsudok všeobecného súdu. A len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova. Tvrdil, že iba v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (ust.

o rozhodcovskom konaní) za splnenia zákonom

požadovaných náležitostí, je možné pristúpiť k preskúmavaniu vecnej stránky

rozhodcovského rozsudku. Bol toho názoru, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť

či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.

Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ namietal nesprávnu aplikáciu a výklad Zákona č.

osudných exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov, resp. namietal nesprávne právne posúdenie veci. Z obsahu tejto námietky sa javí, že

nejde o námietku dovolateľa v zmysle , ale napáda vecnú správnosť

právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili

svoje rozhodnutia.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s. r. o., A., IČO: X., proti povinnej: J., nar. X., T., o vymoženie 328,34 eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.: , na základe

exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo 17. mája 2011, sp. zn.: ISA0410034,

13

ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri R., a. s., nepredchádzalo žiadne

iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté, preto nejde o vec

rozsúdenú v zmysle ustanovenia namietaného oprávneným.

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou

uvedenou v ust.

Ďalej dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v ust. § 237 písm.

e/ , že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh. Bez

návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v ust. a Ak

nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide o

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Dovolateľ k tejto vade namietal, že v danej veci súd preskúmaval materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania o

zrušenie rozhodcovského rozsudku, čím poprel jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tzn., že v danej veci bol návrh na začatie

exekučného konania podaný. V tomto prípade z obsahového hľadiska ( )

nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v zmysle

ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú oprávnený uvádza vo väzbe na

otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov (ich právneho

posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutie.

Námietka dovolateľa preto o existencii vady uvedenej v ust. nie

je opodstatnená.

14

Dovolateľ v dovolaní tiež namietal, že odvolací súd svojím postupom oprávnenému

ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

K tejto námietke dovolateľ uviedol, že právo na výkon rozhodnutia je súčasťou práva

na súdnu a inú právnu ochranu. Konaním súdu bolo oprávnenému odňaté právo domáhať sa

svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko súd vyslovil

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné, čím

oprávnenému spôsobil ujmu. Ďalej namietal, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí nezaujal

žiadne stanovisko k námietkam oprávneného uvedeným v odvolaní. Nepotvrdil a ani nepoprel

opodstatnenosť tvrdení oprávneného v odvolaní. Ďalej uviedol, že nemal možnosť podať

kvalifikované odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa v dôsledku nedostatočného

odôvodnenia jeho rozhodnutia a odvolací súd sa nezaoberal ani uvedenými odvolacími

dôvodmi.

Taktiež námietku oprávneného, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je

oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky, dovolací súd na túto námietku

prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade

uvedenej v ust. § 237 písm. f/ O. s. p, resp. či v konaní pred súdmi nižších stupňov nebola

oprávnenému ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. O procesnú vadu

konania uvedenú v tomto ustanovení ide tiež v prípade zamietnutia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom

stanovené podmienky. Takým zamietnutím sa totiž oprávnenému odopiera právo na výkon

vykonateľného rozhodnutia.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva podľa č1. 46 ods. 1 a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

15

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník

mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Podľa , každý má právo domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v

prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, II.

ÚS 251/03).

16

V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie na základe návrhu oprávneného na podklade exekučného titulu - rozhodcovského

rozsudku zo 17. mája 2011, sp. zn.: ISA0410034, ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ

SÚD zriadený pri R., a. s. Exekučný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že právomoc rozhodcovského

rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako

neprijateľnej podmienke v zmysle ), tým bol

exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom.

Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu)

odvolací súd i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy

(rozhodcovskej doložky).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo

veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený

právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali

vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce

zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ,t. j. oprávnenie posúdiť, či

tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci

za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto

interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy

premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné

17

odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy

v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. V tejto

súvislosti dovolací súd uvádza, že vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu SR (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: ).

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v

súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia

zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu.

Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu

byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada

(princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži

svoje práva" alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto

ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti

skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v

konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné),

v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v

spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd

oprávnený, a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v

prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo

zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto

postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V

tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18.

septembra 2012, sp. zn.: .

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a

tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že

spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného. Listiny predložené oprávneným takýto záver umožňovali. Zo Zmluvy o úvere

uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi

zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže jej súčasťou sú (ako predtlačený

18

formulár) Obchodné podmienky pre úver, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku

9.2 týchto podmienok. Dovolací súd sa stotožnil aj s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom

konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Preto správnym

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie súdy neodňali oprávnenému možnosť konať pred súdom.

Dovolací súd dospel k záveru, že nie je dôvodná ani námietka dovolateľa týkajúca sa

nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového a

odvolacieho súdu.

Skutočnosť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o

argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (R. c. Š. z 09. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s. 12, § 29, H. c. Š. z

09. decembra 1994, séria A, č. 303-B, G. c. G. z 29. mája 1997, H. c. F. z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. , toto

ustanovenie sa primerane požije aj na uznesenie ( ). Toto ustanovenie sa

uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a

zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré

sa preskúmava v odvolacom konaní ().

19

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle uvedených

zákonných ustanovení.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným

predložené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o

nesplnení podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a že odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v v

žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv oprávneného.

Dovolateľ v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke dovolateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust.

dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

20

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a

nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli

opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale

nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesné prípustné, ale o taký prípad v

danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnej zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnej nepriznal

z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2013

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

21

Mgr. Monika Poliačiková