Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/137/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mesta Žiliny,

so sídlom v Žiline, Námestie obetí komunizmu 1, IČO: 00321796, proti odporcovi GRYF

MEDIA, s. r. o., so sídlom v Žiline - Bytčici, Pažite 56, zastúpenému Advokátskou

kanceláriou Bugala - Ďurček, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Drotárska cesta 102, v mene

a na účet ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Peter Ďurček, o vypratanie nehnuteľnosti,

vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2012

sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Žilina z 8. novembra 2011

č. k. -35 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 8. novembra 2011 č. k. -35 uložil

2

odporcovi povinnosť vypratať pozemky KNC parcelu č. 5790 vo výmere 4 395 m

- zastavané plochy a nádvoria, K., v časti na ulici M. zastavané 2 ks reklamnými

zariadeniami typu billboard o rozmeroch 5,1 x 2,4 m a KN parcelu č. 7 942/1 vo výmere

2

2 048 m- ostatné plochy, K., v časti na ulici C. zastavanej reklamným zariadením typu

billboard o rozmeroch 5,1 x 2,4 m do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy

konania vo výške 99,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že

vo veci rozhodol na pojednávaní (8. novembra 2011) bez prítomnosti odporcu (§ 101 ods. 2

), ktorý mal predvolanie riadne vykázané a svoju neúčasť neospravedlnil. V konaní

mal preukázané, že navrhovateľ (prenajímateľ) a vlastník predmetného pozemku prenajal

odporcovi (nájomcovi) časť pozemku za účelom umiestnenia reklamného zariadenia,

2

na základe zmluvy uzavretej 18. marca 2008 a dodatku k nej z 29. apríla 2009 na dobu určitú

do 31. decembra 2010. Podľa obsahu išlo o zmluvu inominátnu, z ktorej práva a povinnosti sa

spravovali obsahovo najbližšou právnou úpravou – úpravou nájmu veci. Zánikom zmluvného

vzťahu (uplynutím doby) stratil odporca právo užívať pozemok vo vlastníctve navrhovateľa

za účelom umiestnenia reklamného a propagačného zariadenia, preto bol dôvodný návrh na

jeho vypratanie týmto zariadením. Námietku vecnej pasívnej legitimácie odporcu vyhodnotil

súd za neopodstatnenú. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcu rozsudkom z 29. mája 2012 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1

) a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu zánikom zmluvného vzťahu stratil odporca právo, aby využíval vec -

pozemky vo vlastníctve navrhovateľa za účelom umiestnenia reklamných zariadení. Keďže

k ďalšiemu predĺženiu zmluvy medzi účastníkmi uzavretej (o umiestnení zariadenia) nedošlo,

je odporca predmetné pozemky povinný vypratať, lebo po uplynutí dohodnutej doby ich užíva

bez právneho dôvodu. Stotožnil sa aj so záverom súdu prvého stupňa o namietanej vecnej

pasívnej legitimácii odporcu, pretože ani do rozhodnutia odvolacieho súdu nebol preukázaný

prevod predmetu nájmu. V bližších podrobnostiach poukázal na podrobné odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia ( ). Pokiaľ ide o námietku odporcu o odňatí mu

možnosti konať pred súdom tým, že napriek jeho ospravedlneniu a žiadosti o odročenie

pojednávania, súd prvého stupňa pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti uviedol, že

na č. l. 42 spisu je založené ospravedlnenie odporcu datované dňom 4. novembra 2011,

zaslané súdu elektronickou poštou. Jeho dôvodom bola kolízia pojednávania v inej veci,

vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Zo stanoviska sudcu konajúceho v danej

veci uvedeného v predkladacej správe vyplýva, že ospravedlnenie odporcu a žiadosť

o odročenie pojednávania sa k nemu nedostali včas z dôvodu preťaženosti elektronickej

podateľne, preto vo veci rozhodol bez jeho prítomnosti. Aj napriek tejto skutočnosti odvolací

súd dospel k záveru o nedôvodnosti tejto námietky, pretože kolízia pojednávaní bez ďalšieho

nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Ak by sa aj podanie odporcu dostalo

ku konajúcemu sudcovi včas, tento by s najväčšou pravdepodobnosťou pojednávanie

neodročil a v dôvodoch rozhodnutia by skonštatoval, že dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania nebol daný (kolíziu pojednávaní za takýto považovať nemožno). O trovách

3

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s , keď

navrhovateľovi žiadne trovy tohto konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Navrhol, aby

dovolací súd zrušil rozsudky súdov nižších stupňov a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom ( )

postupom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozsudok prvostupňového súdu napriek

neexistencii procesného rozhodnutia prvostupňového súdu o ospravedlnení jeho neúčasti

na pojednávaní a žiadosti o odročenie a absencii vysporiadania sa s riadne a včas doručeným

ospravedlnením neúčasti a žiadosťou o odročenie pojednávania, neexistencii dôvodov

na pojednávanie a rozhodnutie vo veci samej v jeho neprítomnosti. Úlohou odvolacieho súdu

za žiadnych okolností nie je hádať a predpokladať, čo by („pravdepodobne“) urobil sudca

prvostupňového súdu, keby nastala určitá skutočnosť. S predmetným ospravedlnením sa

prvostupňový súd nijakým spôsobom nevysporiadal, nijakým spôsobom o ňom nerozhodol

a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody v rozpore so skutkovým stavom

(„nedostavil sa bez ospravedlnenia“). Nedostatky materiálno-technického a personálneho

zabezpečenia orgánov verejnej moci (súdov) idú na úkor štátu a v žiadnom prípade nemôžu

byť na ujmu účastníka konania. Podľa jeho názoru predmetné ospravedlnenie a žiadosť

o odročenie, je typickým procesným úkonom účastníka konania, ktorý si vyžaduje procesné

rozhodnutie, ktoré vydané nebolo.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že zákon síce dáva účastníkom konania

možnosť požiadať o odročenie pojednávania, konkrétne dôvody však posudzuje konajúci súd.

Zo zákonnej úpravy nevyplýva povinnosť súdu odročiť pojednávanie pri každej žiadosti

o odročenie, ale vždy to závisí od okolností konkrétneho prípadu. Odvolací súd sa s podanou

žiadosťou vysporiadal a rozhodol, že na odročenie pojednávania nie je dôvod. S tým sa

vysporiadal už aj súd prvého stupňa, o tejto obrane odporcu rozhodli dva stupne súdnej

sústavy a dovolacie konanie nemožno zneužívať ako tretí stupeň súdneho konania. Súčasne

vzhľadom na zásadu neúplného apelačného systému nie je teda možné ani predpokladať, že

prednes odporcu na pojednávaní by priniesol také skutočnosti, ktoré by mali za následok iné

rozhodnutie vo veci samej. Poukázal aj na ustanovenie (pojednávanie

na odvolacom súde nie je pravidlom, ale skôr zákonnou výnimkou).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4

Dovolaním odporcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil

prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný

právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa

neplatnosti zmluvnej podmienky podľa , Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie odporcu nie je podľa

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Odporca vady

konania v zmysle až e/ a nenamietal a ich existenciu nezistil ani

dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne

zameral na to, či v danej veci postupom súdov nižšieho stupňa nebola dovolateľovi odňatá

možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle treba

vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožní realizácia tých procesných

práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je

z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Pod pojmom postup súdu treba

rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu, ale aj úkony iných pracovníkov súdu,

v dôsledku ktorých bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. O vadu odňatia

účastníkovi možnosti konať pred súdom ide aj vtedy, ak súd prvého stupňa prejedná

a rozhodne vec v neprítomnosti účastníka konania (jeho právneho zástupcu), hoci podmienky

na takýto postup ( ) neboli splnené a odvolací súd neurobil nápravu.

Do obsahu základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom, nepatrí povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti

o odročenie pojednávania. Posúdiť opodstatnenosť „dôležitého dôvodu“ ( )

pre odročenie pojednávania v každom konkrétnom prípade je oprávnený výlučne konajúci súd

(pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. januára 1999).

To samozrejme predpokladá, že v čase prejednania veci má tento súd k dispozícii žiadosť

účastníka konania o odročenie pojednávania. Nemôže byť na ujmu účastníka konania, ak sa

sudca konajúceho súdu z dôvodu „preťaženosti elektronickej podateľne“ včas o podanej

žiadosti o odročenie pojednávania nedozvedel (ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie

pojednávania nemal k dispozícii).

6

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie

na deň 8. novembra 2011, na ktoré predvolal účastníkov konania (č. l. 29). Pojednávanie

a rozhodnutie v neprítomnosti odporcu ( ) odôvodnil (v rozhodnutí vo veci

samej) tým, že odporca mal predvolanie riadne vykázané a neúčasť neospravedlnil. Toto

tvrdenie ale nezodpovedá realite, pretože odporca sa (cestou právneho zástupcu) podaním

zo 4. novembra 2011 urobeným elektronickými prostriedkami ospravedlnil z dôvodu kolízie

s iným pojednávaním (vedeným na Najvyššom súde Slovenskej republiky) a súčasne požiadal

o odročenie nariadeného pojednávania a určenie nového termínu pojednávania (č. l. 42).

Pre preťaženosť elektronickej podateľne konajúci sudca v čase prejednania a rozhodovania

veci nemal toto ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania k dispozícii, z ktorého

dôvodu nemohol ani posudzovať jej opodstatnenosť z hľadiska (ne)existencie dôležitého

dôvodu pre odročenie pojednávania. Nemožno považovať za správny postup súdu, keď tak

urobil dodatočne v predkladacej správe krajskému súdu (č. l. 61). Tu uviedol, že „hoci sa

ospravedlnenie odporcu pre preťaženosť elektronickej podateľne nedostalo k sudcovi včas,

jednoznačne by jej nevyhovel, pretože postup odporcu vykazuje znaky účelovosti, v snahe čo

najviac oddialiť právoplatnosť rozhodnutia, k čomu smerujú aj útoky na súd a návrhy, ktoré

hraničia až so zásahom do nezávislosti súdu“. Nakoľko žiadosť o odročenie pojednávania

bola nepochybne zaslaná a doručená súdu pred pojednávaním, nemôže byť na ťarchu

odporcu, že sa konajúci sudca o nej dozvedel až po pojednávaní a rozhodnutí vo veci samej.

Odvolací súd konajúci o odvolaní odporcu uvedený nedostatok prvostupňového

konania neodstránil. Odvolanie prejednal a rozhodol o ňom bez nariadenia pojednávania

( ), hoci mu nič nebránilo odvolacie pojednávanie nariadiť. Len

v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že právny zástupca odporcu sa riadne a včas

ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní nariadenom na 8. novembra 2011, pričom súčasne

požiadal o odročenie pojednávania, avšak z dôvodu preťaženosti elektronickej podateľne sa

jeho podanie nedostalo včas ku konajúcemu sudcovi. Na základe toho potom okresný súd vec

prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu. Prihliadol len na obsah spisu a dosiaľ

vykonané dôkazy. Napriek tomu, na základe dôvodu žiadosti o odročenie pojednávania,

dospel odvolací súd k záveru, že ak by sa aj podanie dostalo ku konajúcemu sudcovi včas,

nešlo o dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Konajúci sudca by s najväčšou

pravdepodobnosťou aj tak pojednával, pričom v dôvodoch rozhodnutia by skonštatoval, že

dôvod na odročenie pojednávania nevidel, pretože za takýto kolíziu pojednávaní nepovažoval.

Preto postupom prvostupňového súdu, t. j. pojednávaním a rozhodnutím v neprítomnosti

odporcu (ktorý by sa ho aj tak nezúčastnil), nedošlo k odňatiu mu možnosti konať

pred súdom. Poznamenal, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho

prítomnosti, zaručené v nemožno chápať tak, že by

súd nemohol konať a rozhodnúť vec bez prítomnosti účastníka ale tak, že súd je povinný

umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. V prejednávanej veci pritom z obsahu spisu

vyplýva, že prvostupňový súd konal správne a zákonne, pretože odporcovi umožnil realizáciu

jeho ústavného práva tým, že ho riadne a včas predvolal na pojednávanie. Dôvod žiadosti

o odročenie pojednávania z hľadiska (ne)existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie

pojednávania nebol ale oprávnený hodnotiť (mohol tak urobiť len konajúci súd

pred rozhodnutím vo veci). V súvislosti s dôvodom uvedeným odporcom v žiadosti

o odročenie pojednávania dovolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 41/2002,

podľa ktorého „dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj

kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemožno

spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu“. Či takýto dôležitý dôvod pre odročenie

pojednávania u odporcu (ne)existoval mohol posúdiť súd prvého stupňa, ale

pred rozhodnutím vo veci samej.

Uvedeným nesprávnym postupom súdy nižšieho stupňa zasiahli do základného práva

odporcu zaručeného mu , t. j. práva, aby sa jeho vec

verejne prerokovala a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, čím

mu odňali možnosť konať pred súdom ( ). Táto vada konania zakladá

jednak prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak

závažnou procesnou vadou, nemôže byť vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto rozhodnutie krajského súdu, ale aj rovnakou vadou postihnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa, zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2013

JUDr. Ladislav Górász, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová