Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/68/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Identifikačné číslo spisu: 1512010037 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Krajčovič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1512010037.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu na verejnom zasadnutí 29. januára 2013 v Bratislave o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podanom v trestnej veci proti obvinenému ml. G. I., vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , proti právoplatnému trestnému rozkazu z 9. februára 2012, sp. zn. , podľa , a , takto

rozhodol:

Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 9. februára 2012, sp. zn. , v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava V zo 14. marca 2012, sp. zn. , právoplatným 11. apríla 2012 bol výrokom o uložení súhrnného trestu z dôvodu uvedeného v

porušený zákon

v ustanovení § 42 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného ml. G. I..

Tento právoplatný trestný rozkaz v spojení s opravným uznesením zo 14. marca 2012, sp. zn. , sa zrušuje vo výroku o treste.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 9. februára 2012, sp. zn. v spojení s opravným uznesením tohto súdu zo 14. marca 2012, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2012 bol obvinený ml. G. I. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 5. marca 2010 v čase od 16,20 hod. do 16,30 hod. v Bratislave na Panónskej ceste č. 16/A v OC Carrefour Slovensko odcudzil 1 ks plyšovú hračku v hodnote 7,89 Eur a 1 ks 0,7 l fľašu zn. Kopaničiarska Slivka tým spôsobom, že bez zaplatenia prešiel cez pokladničnú zónu, kde bol zadržaný pracovníkom bezpečnostnej služby, tovar bol nepoškodený vrátený do predajne, v prípade odcudzenia tovaru by vznikla škoda poškodenej spoločnosti Carrefour Slovensko Retail Value Stores, a.s. so sídlom Panónska cesta č. 16/A Bratislava škoda krádežou vo výške 13,78 Eur, a tohto skutku sa dopustil po tom, čo mu bol dňa 27.07.2009 Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava V, Obvodného oddelenia Policajného zboru Petržalka-juh uložená bloková pokuta pod číslom AB 174056 vo výške 15.- Eur za spáchanie priestupku proti majetku podľa zákona číslo o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Za to bol odsúdený podľa Tr. zák. s použitím , , , , Tr. v znení zákona č. 576/2010 Z.z. podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému výkon tohto trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste v právoplatnom trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava V zo 4. augusta 2010, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti citovanému právoplatnému trestnému rozkazu z 9. februára 2012 podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky na podnet podpredsedu Okresného súdu Bratislava V dovolanie v neprospech obvineného ml. G. I. z dôvodu uvedeného v predpokladajúceho, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Podľa názoru dovolateľa je uplatnený dovolací dôvod naplnený v jeho druhej alternatíve (nesprávna aplikácia iného hmotnoprávneho ustanovenia) tým, že pri ukladaní súhrnného trestu došlo k porušeniu zákona v prospech obvineného ml. G. I. v ustanovení Tr. zák., podľa ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo 4. augusta 2010, sp. zn. , bol síce obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok, ovšem ku dňu vydania (9. februára 2012) resp. doručenia teraz dovolaním napadnutého trestného rozkazu obvinenému (16. februára 2012), uznesením Okresného súdu Bratislava V z 29. novembra 2011, sp. zn. , právoplatným v ten istý deň, bolo rozhodnuté, že obvinený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace vykoná so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ku dňu vydania trestného rozkazu vo veci obvineného ml. G. I., vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , bol teda obvinenému uložený vo veci tohto istého súdu nepodmienečný trest odňatia slobody. Pretože podmienečný trest odňatia slobody možno považovať za miernejší trest v porovnaní s nepodmienečným trestom odňatia slobody, ustanovenie § 42 ods. 2 Tr. zák. bránilo vo veci uloženie súhrnného trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a pri správnom použití zákona mal byť obvinenému uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov minister spravodlivosti Slovenskej republiky navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa vyslovil, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 9. februára 2012, sp. zn. , v spojení s opravným uznesením toho istého súdu zo 14. marca 2012, sp. zn. , bol vo výroku o treste porušený zákon v ustanovení Tr. zák. v prospech obvineného ml. G. I., aby podľa napadnutý trestný rozkaz v

spojení s opravným uznesením zrušil vo výroku o treste, zároveň aby zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušenú časť trestného rozkazu obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a aby podľa Okresnému súdu Bratislava V prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že napadnutým trestným rozkazom nedošlo k porušeniu § 42 ods. 2 Tr. zák., pretože samotná skutočnosť, že došlo k nariadeniu predchádzajúceho podmienečne odloženého trestu odňatia slobody ešte predtým ako bol uložený súhrnný trest neznamená, že obvinenému bol predchádzajúcim rozsudkom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. V posudzovanej veci uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 29. novembra 2011, sp. zn. , o nariadení výkonu podmienečne odloženého trestu je nepochybne len uznesením obsahovo nadväzujúcim na trestný rozkaz a nemožno ho zamieňať s ním samotným (s rozhodnutím o uložení trestu). Spomenuté uznesenie preto bolo správne zrušené zároveň so zrušením výroku o treste trestného rozkazu vo veci . Generálny prokurátor ďalej uviedol, že obvinený pri ukladaní súhrnného trestu musí byť zásadne v rovnakej situácii ako pri ukladaní úhrnného trestu. Pokiaľ by súd v predmetnej trestnej veci rozhodoval o obidvoch zbiehajúcich sa trestných činoch obvineného naraz v jednom konaní, určite by mu neuložil nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože neboli na to splnené zákonné podmienky.

Podľa názoru generálneho prokurátora k porušeniu zákona došlo iným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V, a to uznesením z 27. apríla 2012, sp. zn. , ktorým bolo v rozpore s ustanovením rozhodnuté o započítaní skúšobnej doby podmienečného odsúdenia do skúšobnej doby určenej pri uložení súhrnného trestu vo veci . Keďže uvedené uznesenie dovolaním napadnuté nebolo a právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 9. februára 2012, sp. zn. , zákon porušený nebol, generálny prokurátor navrhol dovolanie ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky odmietnuť podľa

Zástupca generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že sa celkom nestotožňuje s podaným písomným vyjadrením s tým, že rozhodnutie ponecháva na uváženie dovolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote podľa , oprávneným subjektom uvedeným v s obsahovými náležitosťami v zmysle , a tiež to, že sú dané dôvody dovolania. V nadväznosti na toto zistenie určil termín verejného zasadnutia na ktorom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého trestného rozkazu, proti ktorému minister spravodlivosti podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, súvisiaceho s preskúmavaným výrokom napadnutého rozhodnutia so zameraním na uplatnený dovolací dôvod a zistil, že výrokom o súhrnom treste odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu bol porušený zákon v prospech obvineného ml. G. I. v ustanovení Tr. zák., ktoré bolo nesprávne samosudkyňou prvostupňového súdu aplikované a nie v ustanovení Tr. zák., na ktoré poukazuje dovolateľ. Uvedený rozdielny záver dovolacieho súdu však nič nemení na správnosti názoru ministra spravodlivosti, že pôvodne podmienečný trest odňatia slobody uložený obvinenému vo veci Okresného súdu Bratislava V, , bolo treba v čase ukladania súhrnného trestu odňatia slobody vo veci považovať za nepodmienečný trest odňatia slobody so zreteľom na právoplatné uznesenie vo veci z 29. novembra 2011, ktorým bolo vyslovené, že obvinený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace vykoná so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ostatne citované uznesenie nie je len rozhodnutím obsahovo nadväzujúcim na výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo 4. augusta 2010, sp. zn. , ako sa mylne domnieva generálny prokurátor v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu, ale tvorí súčasť výroku o treste pôvodného rozhodnutia. Podmienečné odsúdenie nie je osobitným druhom trestu. Predstavuje iba modalitu trestu odňatia slobody, ktorého výkon zatiaľ nie je realizovaný a ku ktorému za splnenia zákonom stanovených podmienok nemusí dôjsť. Pokiaľ súd rozhodne, že obvinený sa v skúšobnej dobe

neosvedčil, zároveň s rozhodnutím, že trest odňatia slobody sa vykoná, rozhodne aj o spôsobe výkonu tohto trestu. Ide o výrok, ktorý je v rozsudku spojený s rozhodovaním o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý trest bez tohto súvisiaceho výroku by nebol vykonateľný. Rozhodovanie o ukladaní súhrnného trestu nie je v súvislosti so zmenou právne významných okolností retrospektívne pri posúdení, či predchádzajúce odsúdenie právne existuje (§ 42 ods. 3 Tr. zák.) a vzhľadom na právnu povahu trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu (ktorý nie je podmienečným odsúdením) ani nemôže byť pri posúdení písomnosti predchádzajúceho odsúdenia (§ 42 ods. 2 veta druhá Tr. zák.) v otázke podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Pri ukladaní súhrnného trestu sa trest odňatia slobody uložený skorším rozsudkom posudzuje podľa právneho stavu tohto trestu v čase aktuálneho rozhodovania.

Ak došlo k nariadeniu nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého skorším rozsudkom podľa § 50 ods. 4 alebo § 52 ods. 1 Tr. zák. predtým ako bol uložený súhrnný trest, považuje sa tento trest za nepodmienečný. Z tohto vyplýva, že ak súd neupustí od uloženia súhrnného trestu (§ 44 Tr. zák.) uloží v zmysle § 42 ods. 1, ods. 2 veta druhá Tr. zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu vyšší súhrnný trest odňatia slobody ako trest uložený skorším rozsudkom a jeho výkon podmienečne neodloží podľa § 49, § 50 Tr. zák. prípadne podľa § 51 , § 52 Tr. zák.

Uvedené závery nijako nespochybňujú to, že obvinený má byť pri ukladaní súhrnného trestu zásadne v rovnakom postavení ako pri ukladaní úhrnného trestu. V posudzovanej veci to znamená, že obvinený by v dôsledku spáchania nového úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe musel vykonať nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu mal byť v predmetnej veci uložený ako súhrnný pri správnej aplikácii zákona.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil podľa vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona v prospech obvineného ml. G. I., podľa napadnutý trestný rozkaz v chybnej časti zrušil, zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušenú časť napadnutého rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa Okresnému súdu Bratislava V prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol pri rešpektovaní vysloveného právneho názoru ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.