Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-3-2022.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. marca 2022 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Z. N., nar. XX. decembra XXXX v E., trvale bytom E., T. XX,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
- menovaný v presne nezistenom čase dňa 1.1.2020 v Košiciach na križovatke ulíc Hlavnej a Bielej potom ako na ceste pri kvetináči našiel dámsku peňaženku modrej farby, tak z nej vybral bankomatovú platobnú kartu spoločnosti VUB, a.s. vystavenú na meno C. K. a následne predmetnú kartu neoprávnene použil pri platbe za tovar, a to v Potravinách RION na ulici Zimnej č. 16 v Košiciach kde predmetnou bankomatovou platobnou kartou bezkontaktnou platbou v čase o 12.47 hod. vykonal platbu vo výške 3,40,- EUR a v čase o 12.49 hod. vykonal platbu vo výške 2,48 EUR a následne s predmetnou bankomatovou platbou vykonal neoprávnenú platbu za tovar na čerpacej stanici spoločnosti Slovnaft na ulici Festivalové námestie č. 1 kde v čase o 13.00 hod. vykonal s predmetnou bankomatovou kartou bezkontaktnú platbu vo výške 2,79 EUR, čím takto menovaný neoprávnene použil bankomatovú platobnou kartu vystavenou spoločnosť VUB, a.s. na meno poškodenej C. K., nar. X.XX.XXXX, trvalé bytom E., ulica U. č. X a spôsobil jej tak celkovú škodu vo výške 8,67 EUR,
t e d a
- obstaral platobný prostriedok a tento neoprávnene použil,
č í m s p á c h a l
- prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12. 2020.
A za to mu súd
u k l a d á
podľa 219 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j, l), § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam a § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste uložený obvinenému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/23/2020 zo dňa 13. mája 2020, ktorým bol odsúdený podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j, l) Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka v spojení s uznesením zo dňa 20. júla 2021, ktorým súd v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že sa podmienečne odsúdený neosvedčil a trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Z odpisu registra trestov na čl. 241 je zrejmé, že obžalovaný tam má dva záznamy. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/11/2021 zo dňa 26. marca 2021 podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov do 26.9.2022.
Z trestného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/23/2020 je zrejmé, že obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom zo dňa 13. mája 2020 podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j, l) Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka v spojení s uznesením zo dňa 20. júla 2021, ktorým súd v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že sa podmienečne odsúdený neosvedčil a trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z trestného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/11/2021 je zrejmé, že obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom zo dňa 26. marca 2021 podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Po vyhodnotení uvedeného dôkazu súd konštatuje, vzhľadom na čas spáchania skutku 26.3.2021, že z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia ide o tzv. recidívu, nie je daný súbeh medzi touto vecou a prejednávanou vecou a uvedené odsúdenie nemá vplyv na ukladanie trestu.
K výroku o vine:
Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. pri splnení v zákonom stanovených podmienok.
K výroku o treste:
Súd obžalovanému Z. N. uložil podľa 219 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j, l), § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam a § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov nepodmienečne teda znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda analogicky ako v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Takýto postup umožňuje, resp. predpokladá stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016. Uloženie druhu a výšky trestu v tomto prípade nie je ani v rozpore s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona, kedy súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, ktorý sa nevymykal z rámca predpokladaného konania v skutkovej podstate predmetného trestného činu. Pokiaľ ide o zavinenie, resp. o pohnútku páchateľa, tento sa trestného činu dopustil vo finančnej tiesni, čo nemožno hodnotiť ako zvlášť zavrhnutia hodnú okolnosť, pričom súd konštatuje prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností. Pokiaľ ide o osobu páchateľa, obžalovaný síce má „len“ dva záznamy v odpise z registra trestov, z toho prvé odsúdenie je posudzované ako súbeh trestnej činnosti.
Súd v prípade obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona, pretože pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, pretože sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutoval.
Pri ukladaní trestu súd obžalovanému zohľadnil skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, pričom nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní, v podstate priznal spáchanie trestnej činnosti a svoje konanie oľutoval a súd takéto vyhlásenie o vine, na návrh procesných strán, prijal.
V súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Súd takto uložený trest považuje za dostatočný ako pre ochranu spoločnosti, tak aj pre nápravu páchateľa, pričom súd zdôrazňuje, že v prípade obžalovaného je účelom trestu generálna prevencia, teda ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Súd v súvislosti s uložením súhrnného trestu ako nepodmienečného trestu, hoci pôvodný trest odňatia slobody v zbiehajúcej sa trestnej veci OS Košice I sp. zn. 10T/23/2020 bol uložený s podmienečným odkladom, opakuje argumentáciu prokurátora z podaného odporu, ktorá sa opiera o rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Tdo/68/2012 zo dňa 29.1.2013, že ak došlo k nariadeniu výkonu podmienečného trestu odňatia slobody uloženého skorším rozsudkom podľa § 50 ods. 4 alebo § 52 ods. 1 Tr. zák. predtým, ako bol uložený súhrnný trest, považuje sa tento trest, výkon ktorého bol pôvodne podmienečne odložený, za nepodmienečný. Z tohto vyplýva, že ak súd neupustí od uloženia súhrnného trestu (§ 44Tr. zák.), uloží
- v zmysle § 42 ods. 1, ods. 2 veta druhá Tr. zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu prísnejší súhrnný trest odňatia slobody ako trest uložený skorším rozsudkom a jeho výkon podmienečne neodloží podľa § 49, § 50 Tr. zák. prípadne podľa § 51, § 52 Tr. zák. Keďže Okresný súd Košice I v zbiehajúcej sa trestnej veci sp. zn. 10T/23/2020 uznesením zo dňa 20.7.2021 (právoplatným 6.8.2021) rozhodol, že Martin Šofranko sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a pôvodne podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody vykoná, nebolo možné uložiť obžalovanému v prejednávanej veci súhrnný trest iný ako nepodmienečný, ktorý súd zároveň s poukazom na analogický postup ako v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu súčasne znížil na najnižšiu možnú úroveň.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.