Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/103/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne D. B., bývajúcej v Š.Š.,

proti ţalovaným 1/ S., so sídlom v Š.Š., zastúpenému JUDr. T. L., advokátkou v D., 2/ I., a.s.

so sídlom V.V., 3/ M. K., bývajúcemu vo Z., zastúpenému JUDr. J. H., advokátom

vo Z., 4/ J. K., bývajúcemu vo Z., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenej

na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného 3/ proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 25. mája 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo 17. septembra 2009 č.k.

zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej draţby

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Š., vedenej na Správe katastra v D. na LV č. X. ako byt č.

X. na 3. podlaţí, vchod X. v bytovom dome súp. č. X., stojaci na parc. č. X., na ul. M.Š.,

v spoluvlastníckom podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných zariadeniach tohto obytného

domu v podiele X, vykonanej ţalovaným 2/ dňa 2. augusta 2007 vo V., na základe ktorej bola

táto nehnuteľnosť priklepnutá vydraţiteľovi J. K.. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil

ustanovením a o dobrovoľných draţbách,

vecne tým, ţe účastníkmi konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby musia byť všetky

osoby, ktoré zákon o dobrovoľných draţbách označuje za účastníkov konania. Ţalobkyňa aţ

po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty ţiadala pribrať do konania ako účastníka

konania na strane ţalovanej aj vydraţiteľa J. K.. Keďţe pre neuplatnenie práva v zákonnej

2

lehote voči vydraţiteľovi právo ţalobkyne zaniklo, jej ţalobu zamietol. Rozhodnutie

o trovách konania ponechal na samostatné rozhodnutie.

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobkyne uznesením z 25. mája 2010 sp. zn.

zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa podaním zo 7. februára

2008 rozšírila ţalobu aj na vydraţiteľa J. K., o ktorom návrhu však súd prvého stupňa

nerozhodol. Uviedol, ţe v čase podania ţaloby ustanovenie

o dobrovoľných draţbách neobsahoval presné vymedzenie okruhu účastníkov súdneho

konania o neplatnosť draţby. Z dôvodu nejednotného výkladu súdov okruhu účastníkov

konania zákonodarca v ustanovení v znení zákona

č. aţ s účinnosťou od 1. januára 2008 presne vymedzil okruh účastníkov

takéhoto súdneho konania. Návrh ţalobkyne zo 7. februára 2008 na pristúpenie ďalšieho

účastníka do konania bolo preto potrebné povaţovať za súladné s citovaným ustanovením.

Vzhľadom na túto skutočnosť povaţoval postup súdu prvého stupňa aj predchádzajúci postup

odvolacieho súdu za príliš formalistický, nezodpovedajúci zásadám spravodlivého procesu.

S poukazom na uvedené v zmysle a , napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď zákon neustanovuje ţiadnu

lehotu, v ktorej sa osoby uvedené v musia stať účastníkmi

konania o určenie neplatnosti draţby.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný 3/, ktorý ţiadal, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval z ustanovenia t.j., ţe postupom odvolacieho súdu

mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, ţe konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

písm. c/ ). Za odňatie moţnosti pred súdom konať povaţoval skutočnosť, ţe odvolací

súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, v dôsledku čoho nemohol uplatniť svoje práva

v súdnom konaní, pričom ani na tabuli súdu sa nenachádzalo oznámenie o tom, ţe v tejto veci

súd vyhlási rozhodnutie, pričom počítal aj s tým, ţe v odvolacom konaní nie je moţný vstup

ani zámena účastníka. Ţalobkyňa podaním zo 7. februára 2008 jednoznačne vyjadrila, ţe

si neţiada za účastníka konania na strane ţalovaných vydraţiteľa J. K. ale M. K., na ktorého

vydraţiteľ darovacou zmluvou previedol vydraţený byt. Odvolací súd tak svojim postupom

3

odňal všetkým účastníkom na strane ţalovanej moţnosť konať pred súdom. Dovolateľ ďalej

namietal, ţe odvolací súd v rámci svojského výkladu tzv. poučovacej povinnosti, poučil

ţalobkyňu o tom, kto je a kto nie je pasívne legitimovaný v prejednávanej veci, čo povaţuje

za zásah mimoriadne neprimeraný a vykonaný týmto súdom, ktorým vedie ţalobkyňu k tomu,

čo má v danom prípade robiť, aby dosiahla ţiadaného právneho účinku, čím výrazne porušil

zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania ( ). Ďalej poukázal na

ustanovenie a novelu vykonanú , tieţ

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , pričom

z ustanovenia § 21 cit. zákona moţno vyvodiť, ţe ak niektorá z osôb označených za účastníka

konania o neplatnosť draţby nie je ţalobcom alebo jedným zo ţalobcov, musí byť ţalovanou

alebo jednou zo ţalovaných. Ţaloba ţalobkyne preto musela smerovať proti vydraţiteľovi,

ţalobkyňa ho však za účastníka konania na strane ţalovaných v ţalobe neoznačila, preto súd

prvého stupňa správne ţalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol, keď vecná

legitimácia sa ukáţe aţ v priebehu konania. Z povahy hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej

podanej ţaloby a priebehu konania nevyplýva právomoc a kompetencia odvolacieho súdu

určovať okruh účastníkov, ako to urobil odvolací súd, poučovať ţalobkyňu o tom, čo má

urobiť, ak chce byť v spore úspešná. Uznesenie odvolacieho súdu preto povaţuje za

nezákonné a nesprávne ( ).

Ţalobkyňa povaţovala dovolanie ţalovaného 3/ za nedôvodné.

Ţalovaný 1/ stotoţniac sa s tvrdením a dôvodmi uvedenými ţalovaným 3/ v dovolaní,

navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaný 2/ a 4/ vyjadrenie k dovolaniu ţalovaného 3/ nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1

písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bol zrušený

rozsudok súdu prvého stupňa), je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania,

ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím

súdom nebola v konaní zistená.

So zreteľom na ţalovaným 3/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

K odňatiu moţnosti ţalovaného 3/ pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť

tým, ţe odvolací súd X.. mája 2010 rozhodol bez nariadenia pojednávania a na úradnej tabuli

súdu ani na linku http://www.justice.gov.sk/sudy/zp.aspx. sa nenachádzalo oznámenie o tom,

ţe sa vyhlási rozhodnutie v tomto konaní.

V dovolacom konaní tak bolo potrebné posúdiť, či týmto postupom odvolacieho súdu

nedošlo k odňatiu moţnosti ţalovaného 3/ konať pred súdom.

Dňom 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť , ktorý novelizoval

, a to aj znenie ustanovenie .

6

Podľa (účinného od 15.10.2008 do 31.12.2011, t.j. v čase

rozhodovania odvolacím súdom) na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, a c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa , v ostatných prípadoch moţno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Z dikcie ustanovenia , , (v znení v rozhodnom čase)

vyplýva, ţe bez pojednávania nemôţe odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak

- zistí, ţe je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

V prejednávanej veci nejde o ţiaden prípad taxatívne uvedený v ustanovení § 214

ods. 1 , pre ktorý by odvolací súd mal povinnosť (zo zákona) nariadiť pojednávanie.

Dovolateľ odňatie konať pred súdom vyvodzoval tieţ zo skutočnosti, ţe na úradnej

tabuli súdu ani na linku http://www.justice.gov.sk/sudy/zp.aspx. sa nenachádzalo oznámenie

o tom, ţe sa vyhlási rozhodnutie v tomto konaní.

Podľa vety prvej , ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd

uznesením.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa ods 1 , uznesenie vyhlasuje predseda senátu prítomným účastníkom.

Podľa , rozsudky sa vyhlasujú v mene

Slovenskej republiky a vţdy verejne. Preto zákon vyţaduje aj v prípadoch, v ktorých

sa rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, aby súd oznámil miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením

(por. ), pričom porušenie tejto zákonnej povinnosti súdu je spravidla vţdy

aj porušením ústavnosti.

Pokiaľ potom z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, ţe

na uznesenie sa ustanovenia o rozsudku pouţijú len primerane, pričom z ustanovení § 167

aţ 171 nevyplýva povinnosť vyhlásiť verejne rozhodnutie súdu vydané vo forme

uznesenia, a táto povinnosť nevyplýva ani z , odvolací súd

nepochybil, ak oznámenie o vydaní rozhodnutia vo forme uznesenia neoznámil na úradnej

tabuli súdu, resp. na internetovej stránke.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených dospel k záveru, ţe

postup odvolacieho súdu nemal za následok odňatie moţnosti dovolateľa konať pred súdom

v zmysle ustanovenia Nedošlo k znemoţneniu realizácie jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe za postup súdu

odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia, nie je moţné povaţovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými

ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa

dovolateľovi znemoţnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom

súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov

v zmysle

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (spočívajúcou v „poučení

ţalobkyne o tom, kto je a kto nie je pasívne vecne legitimovaný ..... aby dosiahla ţiadaného

právneho účinku“ ), treba uviesť, ţe inú procesnú vadu ( ) povaţuje

za prípustný dovolací dôvod, ktorý moţno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie prípustné; samotná táto vada ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie

je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

Pokiaľ ide o dôvod dovolania dovolateľa spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení

veci podľa , tento je moţné preskúmať len v prípade, ţe dovolanie

je prípustné. Nakoľko tento, ak by aj bol daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania,

dovolací súd sa ním nezaoberal.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia a dovolacím

súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobcu 3/ v súlade s v spojení s

ods. 5 , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

ods. 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková