Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/365/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P. K., bývajúcej v P.K.,

zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti žalovaným 1/ J. Č., bývajúcemu v K.

a 2/ M. Č., bývajúcemu v K., zastúpenými JUDr. M. K., advokátom so sídlom v K.,

o umorenie listiny, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. júla 2012 sp. zn.

, rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením z 2. mája 2012 č.k. -16 zamietol návrh

žalobkyne na umorenie listiny – kúpnej zmluvy zo 16. januára 2002 uzavretej žalobkyňou ako

kupujúcou a predávajúcim M. Č. (právnym predchodcom žalovaných), predmetom ktorej bol

dvojizbový byt č. X., nachádzajúci sa na X.. poschodí bytového domu č. súpisné IV. X., P.

ul., č. V. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj

spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj spoluvlastnícky

podiel na pozemku č. parcely X.. Svoje rozhodnutie zdôvodnil citáciou § 185i ods. 1, 2, § 185

ods. 1 a s poukazom na to, že umoriť možno len takú stratenú alebo zničenú listinu,

ktorú treba predložiť na uplatnenie práva a ktorú nemožno nahradiť inak a samotná povaha

súkromnoprávnych listín vylučuje ich umorenie, lebo vznik takejto listiny je závislý výlučne

na vôli subjektov a je v ich dispozícii, pričom ich stratu alebo zničenie je možné nahradiť aj

inými dôkaznými prostriedkami. Stratu kúpnej zmluvy je možné nahradiť dohodou o prevode

vlastníckeho práva uzavretú s dedičmi po poručiteľovi a v prípade sporu je možné podať

návrh na určenie vlastníckeho práva a dokázať existenciu nadobúdacieho dôvodu aj iným

spôsobom ako len predložením originálu kúpnej zmluvy.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne uznesením z 31. júla 2012 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (, ). Zdôraznil, že

umožňuje umorenie len takej stratenej alebo zničenej listiny, ktorú treba

predložiť na uplatnenie práva a ktorú nemožno inak nahradiť a dodal, že odsek 3 označeného

ustanovenia stanovuje výnimku z odseku 1, keď určité listiny, ktoré inak treba predložiť

na uplatnenie práva, z umorenia vylučuje. I keď odsek 1 uvedeného ustanovenia bližšie

nevymedzuje, čo treba rozumieť pod listinou, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva,

z odseku 3 konkrétne označujúceho niektoré takéto listiny, aj z ďalších upravujúcich

umorovacie konanie, teda systematickým výkladom možno podľa názoru odvolacieho súdu

vyvodiť, že dispozitívne listiny (t.j. listiny, u ktorých zákon alebo dohoda účastníkov

vyžaduje písomnú formu, napr. zmluva o prevode nehnuteľnosti alebo závet) majú síce

konštitutívnu funkciu pre vznik právneho pomeru, nie sú však hmotnoprávnou podmienkou

pre prevod a zánik práva. Oprávnený, ktorému sa takáto listina stratila alebo zničila

má možnosť inými procesnými prostriedkami dokázať, že písomná forma, úkonu predpísaná

právnym predpisom alebo dohodnutá medzi stranami, bola dodržaná.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Prípustnosť

dovolania vyvodzovala z a ako dovolací dôvod uvádzala nesprávne

právne posúdenie veci odvolacím súdom ( ). Poukázala na to, že

občianske súdne konanie zabezpečuje realizáciu základného práva zakotveného v čl. 46 ods. 1

prostredníctvom úpravy v

a iných občianskoprávnych predpisov, a to takým postupom a rozhodnutiami súdov, ktoré

bezvýnimočne vychádzajú z ustanovení a iných

občianskoprávnych predpisov pri zachovávaní zmyslu a obsahu základných práv zaručených

. Podľa jej názoru odvolací súd porušil jej základné právo

vyplývajúce z tak, že nesprávne interpretoval

ustanovenia až , ktoré upravujú konanie o umorenie listín, čím znemožnil

uplatnenie jej práva na umorenie kúpnopredajnej zmluvy napriek tomu, že zákon (občiansky

súdny poriadok) jej takéto právo (domáhať sa umorenia listiny) umožňuje realizovať. Mala

za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v (dôvody zmätočnosti) – ako

účastníčke konania sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, najmä v súvislosti s výkladom ustanovenia

, keď mala za to, že odvolací súd nemohol systematickým výkladom dôjsť

k záveru, že dispozitívne listiny sú vylúčené z umorenia, a to z toho dôvodu, že k takémuto

záveru možno dôjsť len reštriktívnym výkladom. Vychádzajúc z právnej teórie žalobkyňa

mala za nepochybné, že odvolací súd nepoužil systematický výklad na interpretáciu

relevantných ustanovení, ale v skutočnosti použil reštriktívny výklad, ktorého dôsledkom bolo

obmedzenie (zúženie) obsahu interpretovaného ustanovenia

o dispozitívne listiny, pričom k takémuto obmedzeniu tohto interpretovaného ustanovenia

nemožno dôjsť systematickým výkladom a preto je v nesúlade tak s gramatickým výkladom,

ako aj doslovným výkladom tohto ustanovenia. Uvedený nesprávny záver odvolacieho súdu

je v rozpore so znením až 185s , v ktorých sa nachádza právna úprava konania

o umorenie listín a taktiež nezodpovedá ani gramatickému výkladu a doslovnému výkladu

týchto ustanovení. Žiadala preto uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaní navrhli dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním

nevykazuje znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno prípustnosť dovolania žalobkyne

vyvodiť z a

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím

súdom nebola v konaní zistená.

So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a žalobkyni

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jej základného práva vyplývajúceho z Slovenskej

republiky.

Každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky ( ).

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Obsah dovolania svedčí o názore dovolateľky, že k procesnej vade konania v zmysle

došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím

súdom. Dovolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie

dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou

činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať

dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretože právnym posudzovaním

veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné

práva účastníka.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, tak ako namietala dovolateľka v podanom dovolaní, môže byť len

odôvodnením dovolania v zmysle v prípade, ak je dovolanie

prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

žalovaného nemožno vyvodiť ani z ustanovenia , a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobkyne ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

ods. 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovaných vzniknuté v súvislosti s ich vyjadrením

k dovolaniu nepovažoval, vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné na účelné bránenie

práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková