Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/12/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P. s.r.o., so sídlom B.,

IČO: X., zastúpenej JUDr. A. C., advokátkou v B., proti povinnému M. P., bytom D.,

o vymoženie 2 157,34 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.

, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 13. júla

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 13. júla

2010 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza uznesením z 30. marca 2010 č.k. -10 zamietol

ţiadosť súdneho exekútora Mgr. D. K. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, ţe oprávnená

sa návrhom zo dňa 22.1.2010, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 3.2.2010, domáhala

vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok zo dňa 31.8.2009, sp. zn. R., ktorým bola povinnému uloţená povinnosť zaplatiť

oprávnenej sumu 64 992,02 Sk (2 157,34 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 %

ročne od 17.7.2008 aţ do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške

1 499,79 Sk (49,79 €). Záväzkovoprávny vzťah medzi oprávnenou a povinným, z dôvodu

porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe „Zmluvy

o revolvingovom úvere“ uzavretej medzi povinným a oprávnenou dňa 13.2.2007.

Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa

ustanovení o spotrebiteľskom práve, predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a má

charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia

V danom prípade bola rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere ako

rozhodcovská doloţka. V zásade bola daná v doloţke voľba moţnosti riešiť spor z predmetnej

zmluvy buď súdnym konaním alebo v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíva na

ţalobcovi. Spotrebiteľ však vzhľadom k tomu, ţe ţalobcom v spotrebiteľských úveroch je

spravidla veriteľ, ktorý sa domáha plnenia z porušovania zmluvy, potom nemá ţiadnu

moţnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporov v prípadoch, keď ţalobu podáva veriteľ, teda

oprávnený (á). Výber osoby rozhodcu evidentne uskutočnil sám veriteľ, ktorý zostavil znenie

rozhodcovskej doloţky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. V tejto skutočnosti

prvostupňový súd videl nekalú povahu dojednania o moţnosti riešenia sporu. Za výrazne

jednostrannú a pre spotrebiteľa poškodzujúcu povaţoval úpravu v rozhodcovskej doloţke,

podľa ktorej v prípade, ţe nebude môcť ani jeden z uvedených rozhodcov prevziať funkciu

rozhodcu, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Aj v prípadoch ak by dlţník osobu rozhodcu

namietal, resp. všetkých rozhodcov v rozhodcovskej zmluve uvedených, je výber náhradného

rozhodcu znova na veriteľovi. Rozhodca, ktorého si teda vyberá výlučne oprávnený (á), je

oprávnený vydať aj bez vypočutia ţalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v ţalobnom

návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňaţnej sumy. Ţalovaný teda spotrebiteľ nemal ţiadnu

moţnosť ovplyvniť tak výber rozhodcu a vyjadriť sa k návrhu. Vychádzajúc z komplexnej

úpravy rozhodcovskej doloţky ju súd prvého stupňa povaţoval v celosti za neprijateľnú

podmienku a teda neplatnú, pričom poukázal aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora.

Dôvodil, ţe predloţený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu

v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doloţky, nemoţno

povaţovať za spôsobilý exekučný titul. Pre rozpor exekučného titulu a tým i návrhu

a ţiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom ale aj úniovým právom,

prvostupňový súd zamietol ţiadosť o udelenie poverenia v celom rozsahu.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávnenej uznesením z 13. júla 2010 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia

sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu a skonštatoval

správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. S poukazom na výklad smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uviedol, ţe

po preskúmaní veci „nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani

v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci

dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie § 45

ods. 1, 2 o rozhodcovskom konaní v platnom znení a vykonal

aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd

prvého stupňa správne povaţoval danú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi zo dňa

13.2.2007 za spotrebiteľskú zmluvu podľa a následne

sa v plnom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý rozhodcovskú

doloţku v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ vo veci

vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doloţky,

ktorú súd povaţuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s ust. § 53 ods. 5

, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol ţiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie“.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená a navrhla

ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s Odvolaciemu súdu vytkla, ţe pri rozhodovaní

o podanom odvolaní sa zaoberal skúmaním napadnutého uznesenia výlučne z odvolacieho

dôvodu podľa ustanovenia , t.j. nesprávneho právneho posúdenia

veci. Z iných dôvodov uplatnených v podanom odvolaní uznesenie súdu prvého stupňa

neskúmal. Zároveň ani nevyslovil, ţe uplatnenie ostatných odvolacích dôvodov nie je na

mieste, je neprípustné alebo nedôvodné. Tým, ţe odvolací súd sa výlučne zaoberal skúmaním

napadnutého uznesenia z hľadiska správnosti právneho posúdenia, a nie aj ostatnými

odvolacími dôvodmi, oprávnenej odňal reálnu a efektívnu moţnosť konať pred súdom. Podľa

názoru oprávnenej takýto postup odvolacieho súdu je zaťaţený vadou zmätočnosti. Odvolací

súd vybavil odvolanie formálne odkazom na ustanovenie bez toho, aby

prejednal vec v súlade a v rozsahu podľa ustanovenia Samotná aplikácia

ustanovenia je v tejto veci sporná, keďţe prvostupňové rozhodnutie

sa s námietkami oprávnenej v odvolaní vôbec nevyporiadava a teda, pokiaľ odvolací súd

odkazuje a stotoţňuje sa s odôvodnením tohto rozhodnutia, ide o nepreskúmateľné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Zvyšnú časť dovolania oprávnená venuje vlastnej právnej

argumentácii súvisiacej s rozsahom oprávnení exekučného súdu.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z tých rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pre

záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny názor

účastníka tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Podstatná časť dovolacích námietok oprávnenej spočíva v zásade v tvrdení, ţe

odvolacím súdom jej bola odňatá reálna a efektívna moţnosť konať pred súdom, keď

z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je moţné zistiť, či a ako sa vysporiadal,

okrem správnosti právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom, aj s ďalšími odvolacími

námietkami.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz

Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko

vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu

Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu

vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje , podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé. V spojitosti s toto ustanovenie primerane platí aj pre

odôvodnenie uznesenia súdu. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré

sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka

na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia

práva dozvedieť o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma moţnosť

náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov

a teda sa mu odníma moţnosť konať pred súdom.

Podľa názoru dovolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred

odvolacím súdom v prejednávanej veci.

Z odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia je zrejmé, ţe odvolací súd

sa s odvolacími námietkami dovolateľky v zásade vysporiadal len tým, ţe v náväznosti

na v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie súdu prvého stupňa,

s ktorým sa stotoţnil, a konštatovaním, ţe po preskúmaní veci nezistil nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností.

Takéto odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu nezodpovedá poţiadavke na riadne

a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti preto nemoţno inak, len

súhlasiť s námietkami dovolateľky, ţe z takéhoto odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie

je moţné zistiť, či sa odvolací súd okrem uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2

písm. f/ zaoberal aj ďalšími štyrmi odvolacími dôvodmi a ako sa s nimi vysporiadal,

keďţe o týchto odvolacích dôvodoch v rozhodnutí odvolacieho súdu niet ţiadnej zmienky.

Neexistencia dôvodov súdneho rozhodnutia má za následok jeho nepreskúmateľnosť a tým

i jeho nepresvedčivosť, čo je vadou konania, ktorou sa, ako uţ bolo uvedené, účastníkovi

odníma moţnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa

je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tieţ okolnosťou, pre

ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková