Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/26/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E., so sídlom Z., IČO: X.,

právne zastúpeného Advokátska kancelária M., M., S., s. r. o., so sídlom H., IČO: X., proti

žalovanému 1/ P. T., a. s., Z., IČO: X., žalovanému 2/ Ing. P. B., bytom M., obaja právne

zastúpení JUDr. M. O., advokátom, M., žalovanému 3/ Ing. P. P., bytom H., v konaní

o zaplatenie 100 000,-- € s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného 1/ a 2/ proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 2. februára 2012, č. k. -439, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného 1/ a 2/ o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 21. 09. 2011, č. k. -411 pripustil

vstup Ing. P. B., bytom M., do konania ako žalovaného 2/ a vstup Ing. P. P., bytom H.,

do konania ako žalovaného 3/. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanie žalobcu zo dňa

18. 04. 2011 je podľa jeho obsahu výlučne podaním podľa ust. , t. j.

návrhom na pripustenie žalovaných 2/ a 3/ do predmetného konania. Toto podanie nie je

kumulovaným návrhom, spojeným s návrhom na zmenu žaloby, o ktorej by bolo potrebné

rozhodovať podľa ust. Súd prvého stupňa konštatoval, že boli splnené

podmienky príslušného zákonného ustanovenia na rozhodnutie o pripustení do konania

ďalších žalovaných, a to žalovaného 2/ a 3/, aj za dodržania princípu hospodárnosti

občianskeho súdneho konania, preto takémuto návrhu vyhovel.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie žalovaného 1/ a 2/ napadnutým

uznesením ich odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odmietol a žalobcovi náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. Po poukaze na ust. a veta prvá

2

v spojení s ust. v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

pôvodne žalovaný, a to v danom prípade žalovaný 1/, ani ten, koho pristúpenie na strane

žalovaného bolo pripustené (žalovaný 2/), právo podať odvolanie nemajú, keďže sa s takýmto

návrhom nevyžaduje súhlas žalovaného. V tejto súvislosti dal do pozornosti aj judikované

rozhodnutie R č. 28/2000 a č. 6/2000 zo súdnej praxe, podľa ktorých dospel k záveru, že

v danom prípade bolo potrebné odvolanie žalovaného 1/ a 2/ odmietnuť podľa ust. § 218 ods.

1 písm. b/ , pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 2 prvá

veta a ust.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie v zákonnej

lehote, ktoré odôvodnili tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/

Podľa dovolateľov súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, nesprávne vyhodnotili

obsah a dôsledky návrhu žalobcu zo dňa 18. 04. 2011, čo má podľa nich za následok

absolútnu zmätočnosť vedenia súdneho konania a odňatie možnosti konať pred súdom.

Vyslovili názor, že súd prvého stupňa pochybil, keď nerozhodol v predmetnej veci o zmene

petitu návrhu žalobcu vo vzťahu k žalovaným, ktorých vstup do konania pripustil. Dovolatelia

zdôraznili, že v civilnom procese nemožno žalovaný nárok uplatniť alternatívne alebo

eventuálne proti iným subjektom, pokiaľ by žalovaný 1/ nebol podľa úvahy súdu pasívne

legitimovaný. Z tohto dôvodu súd nekonal v súlade so zákonom a prípadné ďalšie vedenie

konania je chaotické a špekulatívne, ako aj zaťažené vadami ústavného charakteru. V tejto

súvislosti poukázali dovolatelia na judikát č. R 33/2009, podľa ktorého, za zmenu žaloby

treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak

následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe.

V dovolaní ďalej uviedli, že formulácia navrhovaného meniaceho petitu ako

alternatívneho petitu je zmätočná. Novo uplatnený petit má zaväzovať spoločne a nerozdielne

iba žalovaných 2/ a 3/, pričom o povinnosti žalovaného 1/ ako ďalšieho účastníka konania by

súd v enunciáte už nemal vôbec rozhodovať. Týmto je podľa dovolateľov porušená zásada,

podľa ktorej súd v rozsudku rozhodne o celej veci, resp. o právach a povinnostiach každého

účastníka konania. Ohľadom eventuálneho návrhu poukázali na judikát č. R 52/1999.

3

Dovolatelia považovali návrh žalobcu na pristúpenie Ing. P. B. a Ing. P. P. do konania

ako žalovaných 2/ a 3/ za nesprávny, keďže v danom prípade podľa ich názoru prichádza do

úvahy zámena účastníkov podľa ust. S poukazom

na ust. taktiež zdôraznili, že súd prvého stupňa nevykonal

žiadne relevantné dokazovanie vo vzťahu ku skutočnosti, či právny úkon (zmluva o postúpení

pohľadávok) bol alebo nebol schválený, kedy a kým. Podľa dovolateľov je otázne, či

výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ďalej

poukázali aj na tú skutočnosť, že absencia rozhodnutia súdu prvého stupňa o zmene žaloby,

má za následok, že petit návrhu znie iba na zaviazanie k povinnosti žalovaného 1/ a neexistuje

žiadny petit vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/. Súd prvého stupňa tým podľa dovolateľov priamo

podporuje žalobcu na podávanie špekulatívnych a eventuálnych petitov žalôb proti viacerým

subjektom za účelom úspory súdnych poplatkov.

Žalobca sa k dovolaniam nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ). Dospel pritom k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti

neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia až

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

4

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust.

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti

podľa ust. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho

súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

Podľa ust. , dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo, ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska.

Podľa ust. , dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa ust. ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

5

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V posudzovanom prípade nešlo o prípad prípustnosti dovolania podľa § 239 ods. 1

, lebo nešlo o uznesenie, ktorým by bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa, ale

ani o potvrdzujúce uznesenie, u ktorého by boli splnené podmienky prípustnosti dovolania

podľa , , Dovolanie podľa týchto ustanovení teda nie je

prípustné.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania

podľa ust.

Dovolatelia vady konania v zmysle ust. až e/ a v dovolaní

nenamietali a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov, že im bola postupom súdu odňatá možnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

V podanom dovolaní dovolatelia namietli, že súd prvého stupňa a odvolací súd,

nesprávne vyhodnotili obsah a dôsledky návrhu žalobcu zo dňa 18. 04. 2011, čo má podľa

6

nich za následok absolútnu zmätočnosť vedenia súdneho konania a odňatie možnosti konať

pred súdom a nesprávne rozhodli, keď pripustili žalovaného 2/ a 3/ do konania.

K námietke nesprávne vyhodnoteného návrhu žalobcu z 18. 04. 2011 dovolací súd

považuje za potrebné uviesť, že každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu. Úvahu súdu, či

uvedené podanie žalobcu je návrhom podľa ustanovenia , a či výsledky

doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí

s predbežným hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia súdu a jeho

myšlienkového postupu; správnosť tejto úvahy z hľadiska výskytu vady v zmysle § 237 písm.

f/ dovolací súd nemôže prehodnocovať (rozhodnutie 49/2007 ZSP). Súčasne je

potrebné poukázať na výlučné dispozičné právo žalobcu so žalobou, preto prípadný, vadný

procesný postup súdu prvého stupňa súvisiaci s návrhom z 18. 04. 2011 sa dotýka procesných

práv žalobcu, ktorému patrí právo namietať vadu konania.

Žalobca navrhol pripustiť, aby do konania pristúpili ďalší účastníci na strane

žalovaného (č. l. 396), súd prvého stupňa preto rozhodol o takomto návrhu žalobcu v súlade

s nižšie citovaným ustanovením Proti tomuto jeho rozhodnutiu podali

žalovaní 1/ a 2/ odvolanie, ktoré odvolací súd odmietol (ust. ).

Podľa ustanovenia môže súd na návrh účastníka pripustiť, aby

do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný,

ak má vystupovať na strane navrhovateľa. Bez návrhu takéto pristúpenie ďalšej osoby nie je

možné. Z dispozičnej zásady, ovládajúcej začatie sporového konania vyplýva, že pristúpenie

ďalšieho účastníka na strane odporcu môže navrhnúť len navrhovateľ. Odporca túto možnosť

nemá. Návrhu, aby do konania pristúpil ďalší účastník na strane navrhovateľa, môže súd

vyhovieť len vtedy, ak s týmto táto osoba vysloví súhlas, pretože nikto sa nemôže proti svojej

vôli stať navrhovateľom. Súhlas toho, kto má vystupovať na strane odporcu, sa nevyžaduje,

keďže odporca nemôže určovať okruh účastníkov konania. Povinnosťou súdu je rozhodnúť

o takomto návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania.

Otázku práva na odvolanie proti rozhodnutiu o pripustení pristúpenia ďalšieho

účastníka na strane odporcu rieši rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

7

z 26. mája 1998, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 28/2000 tak, že proti uzneseniu súdu

o pripustení pristúpenia ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu je odvolanie

zásadne prípustné, pretože to zákon výslovne nevylučuje. K podaniu odvolania je subjektívne

legitimovaný účastník, ale nie každý účastník môže podať odvolanie. Odvolanie nemôže

podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení uznesenia tohto práva výslovne vzdal (§ 207 ods. 2

) a tiež ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, i menej významná

ujma na jeho právach. Môže ho podať navrhovateľ (žalobca), ktorý takýto návrh

(na pristúpenie) nepodal, resp. ktorý s pristúpením do konania nesúhlasil, pokiaľ súd

pristúpenie účastníka pripustil. Ani pôvodný odporca (žalovaný), ani ten, koho pristúpenie

na strane odporcu bolo pripustené, právo podať odvolanie nemajú, lebo pôvodného odporcu

sa rozhodnutie o pripustení ďalšieho účastníka na jeho strane netýka a žiadnemu z týchto

účastníkov nebola výrokom spôsobená ujma na jeho právach. Od týchto záverov, z ktorých

vychádzal aj odvolací súd, ako z odôvodnenia jeho uznesenia vyplýva, nemal dôvod sa ani

v predmetnej veci dovolací súd odchýliť.

Keďže žalovaní 1/ a 2/ nemali právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa, ktorým pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného,

odvolací súd tým, že odmietol ich odvolanie, neodňal žalovaným možnosť konať pred súdom

v zmysle

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dovolanie žalovaných 1/ a 2/ podľa ust. § 243b

ods. 5 v spojení s ust. odmietol ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

8

V Bratislave dňa 29. januára 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová