Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/287/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. T., a. s., so sídlom

B., IČO: X., proti povinnej D. D., s. r. o., so sídlom K., IČO: X., o vymoženie 918,75 €

s príslušenstvom, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. K. M., so sídlom K., proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. januára 2012, sp. zn. -41, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 31. januára 2012, sp. zn. -41 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom z 14. apríla

2011, č.k. Er 2731/01-20 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. O vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení

exekúcie rozhodol podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože povinný

výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Rozhodnutie

o náhrade trov exekúcie odôvodnil s poukazom na ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku,

ktoré presne stanovuje podmienky, za splnenia ktorých možno zaviazať oprávneného

k náhrade trov exekúcie, pod ktoré podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku

povinného. Súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený v čase podania návrhu na začatie

exekúcie v roku 2001 nemohol predpokladať, že povinný dňa 16. 04. 2010 zanikne a súd

nemohol zaviazať oprávneného na náhradu trov konania ani podľa ust. § 203 ods. 2

Exekučného poriadku, pretože exekúcia nebola zastavená na základe § 57 ods. 1 písm. h/

Exekučného poriadku, ale z dôvodu straty spôsobilosti byť účastníkom konania na strane

povinného, čo je neodstrániteľnou podmienkou konania.

Na odvolanie súdneho exekútora Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací,

napadnutým uznesením zo dňa 31. januára 2012, č.k. 7 CoE/78/2011-41 /3/2011-77 odvolanie

súdneho exekútora odmietol s poukazom na ust. ako odvolanie

podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Poukázal na ust. § 235 ods. 2 Exekučného

poriadku, a a ust. Exekučného poriadku v znení

účinnom do 31. 01. 2002. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie začalo

14. 06. 2001, z ktorého dôvodu konštatoval, že je potrebné ho dokončiť podľa Exekučného

poriadku v znení účinnom do 01. 02. 2002, ktoré nepriznáva súdnemu exekútorovi postavenie

účastníka konania, a preto súdny exekútor nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania

proti akémukoľvek rozhodnutiu v exekučnom konaní. Vychádzajúc z uvedeného následne

odvolací súd vyvodil, že odvolanie súdneho exekútora nemalo v zmysle

za následok zrušenie rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka zo zákona, pretože nebolo

podané oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému

odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť

a dôvodnosť dovolania vyvodzoval z ust. Vadu v zmysle uvedeného

zákonného ustanovenia videl v tom, že jeho odvolanie bolo odvolacím súdom odmietnuté,

hoci na to neboli splnené podmienky. Tým bolo porušené aj jeho právo na spravodlivé súdne

konanie zaručené v článku 46 ods. 1 . Podľa dovolateľa súdny

exekútor má postavenie účastníka konania, pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie, a to aj podľa

právnej úpravy, platnej pred 1. februárom 2002, pretože pri rozhodovaní o trovách exekúcie

sa postup súdu bezprostredne týka práv exekútora ustanovených zákonom, t. j. zákonného

nároku exekútora na trovy exekúcie oprávneného v ust. § 196 a § 200 Exekučného poriadku

(viď , , obdobne Krajský súd v Košiciach sp. zn.

-107). Odopretie práva na priznanie trov exekútorovi a odmietnutie odvolania

exekútorovi, ktorý nepochybne je účastníkom konania v časti trov exekúcie, je zároveň

v rozpore s SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, a teda porušením základných práv exekútora.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na jeho podanie, preskúmal napadnuté

uznesenie a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia § až 239

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa

ust. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu

trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

V danej právnej veci smeruje dovolanie účastníka konania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia.

Podľa ust. , dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo, ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska.

Podľa ust. , dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktorým bolo odmietnuté odvolanie súdneho exekútora, nie je v zmysle

dovolanie proti nemu (procesne) prípustné.

S prihliadnutím na námietky dovolateľa a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v až g/ ,

dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla

niektorá z týchto vád.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. až e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľ namietal procesnú vadu v zmysle , ktorú videl v tom,

že odvolací súd nesprávne odmietol jeho odvolanie v časti trov exekúcie, pretože ho pokladal

za osobu neoprávnenú na jeho podanie, keď Exekučný poriadok v znení účinnom

do 31. januára 2002 mu postavenie účastníka konania nepriznáva.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci. Podľa ustálenej judikatúry k odňatiu možnosti konať pred súdom

môže dôjsť aj odmietnutím odvolania odvolacím súdom, ak pre to neboli dané procesné

predpoklady.

Podľa článku 46 ods. 1 , každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

K porušeniu práva na súdnu ochranu podľa by došlo vtedy, pokiaľ

by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe)

fyzickej alebo právnickej osoby (viď sp.zn. ).

V prípade, že vyšší súdny úradník vydal rozhodnutie vo veci, je v súlade so znením čl.

142 ods. 2 poslednej vety , proti takému rozhodnutiu vždy

prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. Rozhodnutie vyššieho

súdneho úradníka nemôže byť vzhľadom na účel sledovaný čl. 142 ods. 2 v spojení s čl. 46

ods. 1 nikdy konečným rozhodnutím vo veci, lebo zverenie

výkonu súdnej moci iným osobám než sudcom musí mať v zmysle Slovenskej

republiky minimálne také obmedzenie, pri ktorom účastníkovi súdneho konania ostane

zachovaná možnosť domáhať sa prerokovania jeho veci nestranným a nezávislým sudcom

uplatnením opravného prostriedku (bez ohľadu na to, či túto možnosť účastník skutočne

využije) (viď sp. zn. ).

Odvolací súd v predmetnej veci zaujal názor, v ktorom nepripustil (resp. absolútne

vylúčil) možnosť, aby sa súdny exekútor mohol stať účastníkom exekučného konania, ktoré

sa začalo do 31. januára 2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) a v takto začatom

exekučnom konaní, preto súdnemu exekútorovi nepriznal právo na podanie odvolania.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uvedený názor odvolacieho súdu

nie je správny a odvolací súd mal súdneho exekútora považovať za účastníka pre určitý úsek

konania, aj keď v zmysle prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku

k úpravám účinným od 1. februára 2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku), nebolo možné

v danej veci aplikovať ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002,

a teda postavenie súdneho exekútora ako účastníka nebolo v zákone pôvodne výslovne

určené.

Podľa právnej teórie totiž účastníkom pre určitý úsek konania je osoba (fyzická alebo

právnická, prípadne štát), o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má v konaní

rozhodovať. Postavenie inej osoby ako účastníka konania pre určitú časť (exekučného)

konania je potrebné vyvodiť z konkrétnej situácie.

Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu práva na súdnu

ochranu podľa , ale aj podľa dohovoru je nielen právo každého

domáhať sa svojho práva na súde, ale aj právo byť účastníkom konania, v ktorom sa

rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, z čoho vyplýva, že každý má právo byť

účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach, lebo inak

v ňom nemôže chrániť svoje práva a právom chránené záujmy (viď sp. zn. -42).

Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tiež vyplýva, že právo súdneho

exekútora na náhradu trov exekučného konania možno považovať za súčasť základného práva

na súdnu ochranu podľa (viď sp. zn. -35).

V predmetnej veci rozhodnutie o trovách exekúcie sa dotýkalo práva súdneho

exekútora na náhradu týchto trov, a preto aj podľa právnej úpravy platnej pred 1. februárom

2002 bol súdny exekútor účastníkom exekučného konania v časti, v ktorej sa rozhodovalo

o trovách exekúcie, a to bez zreteľa na skutočnosť, že zákon toto jeho postavenie výslovne

neuvádzal. Pokiaľ preto odvolací súd jeho odvolanie odmietol, ako podané neoprávnenou

osobou, odňal mu možnosť konať pred súdom.

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je zo zákona vždy

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní

postihnutom touto vadou. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie, vydané v takomto konaní,

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené

skutočnosti napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. januára 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová