Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13CoCsp-31-2021.pdf
PDF · 102.67 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v sporežalobcu Y. L. E., E. so sídlom D. X, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. H. XXX, XXX XX Z. H., právne zastúpený advokátkou JUDr. Zuzana Karaffová, so sídlom Námestie slobody 50, 083 01 Sabinov, o zaplatenie 1.920,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 32Csp/60/2020-165 zo dňa 29. apríla 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 451, § 456, § 457, § 100, § 107, § 48, § 52 ods. 2, § 53 ods. 9, § 54, § 517, § 524 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 10, § 1 ods. 2, § 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 497, § 708, § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu E. E.. so žalovaným Q. o osobnom účte, predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii s vedením bežného účtu, vydaním platobnej karty, špecifikácia elektronických služieb k účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky. Dňa 20.04.2015 uzatvorili zmluvné strany aj zmluvu o platobnej karte, ktorej prílohou bol sadzobník poplatkov. Listom označeným ako výpoveď zmluvy zo dňa 14.03.2017 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že vypovedá zmluvu na základe ktorej mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie, s výpovednou dobou dva mesiace a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť toho povoleného prečerpania. Listom označeným ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 29.06.2017 pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý a vedený účet, a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto
oznámenia. Výzvou zo dňa 12.09.2018 vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť pohľadávky a oznámila aj výšku pohľadávky. Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo dňa 17.12.2019 k postúpeniu pohľadávky z nepovoleného debetu v prospech žalobcu. Listom zo dňa 03.01.2019 oznámila banka žalovanému postúpenie pohľadávky z nepovoleného debetu na účte fyzickej osoby v prospech žalobcu. Z prehľadu platobnej histórie účtu vyplýva, že k poslednému čerpaniu žalovaným došlo dňa 30.06.2016, kedy došlo k výberu sumy 2.000,- Eur.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v časti poskytnutia úveru - povoleného prečerpania uzatvorili zmluvné strany spotrebiteľskú zmluvu o revolvingovom úvere. Táto zmluva však nespĺňa podstatné náležitosti vyžadované zákonom, a to dobu trvania zmluvy, celkovú výšku, konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie a právo na odstúpenie od zmluvy. Z uvedeného dôvodu je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že žalobca nepredložil dôkazy o doručení odstúpenia od zmluvy o povolenom prečerpaní a výpoveď zmluvy o osobnom účte, avšak žalovaný tieto skutkové tvrdenia nepoprel, preto ide o nesporné skutkové tvrdenia. Žalobca uviedol, že odstúpenie od zmluvy doručoval ako obyčajnú listovú zásielku, preto nedisponuje doručenkou a ani podacím hárkom, preto mal za to, že uvedené odstúpenie od zmluvy zo dňa 29.06.2017 muselo byť žalovanému doručené najneskôr dňa 02.07.2017. Aj napriek uvedenému nebolo preukázané, ani tvrdené, že by právny predchodca žalobcu upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie jeho práva, preto nemožno považovať výzvu na okamžité splatenie úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému za platnú. Aj keď žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný podpísal dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, túto skutočnosť ničím nepreukázal. Účinným odstúpením od zmluvy nastupuje režim bezdôvodného obohatenia. Žalobca odstúpil od zmluvy podaním zo dňa 29.06.2017 doručeným žalovanému dňa 02.07.217. Týmto dňom sa stalo odstúpenie od zmluvy účinným a v tento deň už žalobca mal vedomosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Od uvedeného momentu začala žalobcovi plynúť dvojročná premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia,. Keďže žaloba vo veci bola podaná až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby - 16.10.2019, žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
6. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia. V prvom rade namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, keďže v bode 48. odôvodnenia je spomínané doručenie výpovede zmluvy o povolenom prečerpaní, ale následne žiadnym spôsobom nie je právne posúdené a v súvislosti s ukončením zmluvy nebolo ani len spomenuté, pričom bez akéhokoľvek zdôvodnenia bola žaloba zamietnutá. Zastáva názor, že je potrebné dôsledne rozlišovať zmluvný vzťah na základe ktorého boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky, resp. povolené prečerpanie a zmluvný vzťah na základe ktorého postupca poskytol a viedol účet pre žalovaného, pričom má za to, že súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia zamenil tieto právne inštitúty. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach. Uviedol, že v predmetnom prípade vypovedal zmluvu na základe ktorej poskytol žalovanému povolené prečerpanie k účtu, a teda výpoveďou zmluvy sa táto zrušila uplynutím výpovednej doby a s účinkami ex nunc. Zmluvné povinnosti zostali zachované a uplatnený nárok vyplýva zo zmluvného vzťahu a nie z titulu bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že postupca platne podaním zo dňa 14.03.2017 vypovedal zmluvu na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, pričom zmluvy zanikla uplynutím výpovednej doby s účinkami ex nunc. Na základe uvedeného jednoznačne považuje za preukázané, že postupca vypovedal zmluvu na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky, preto súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ uzavrel, že zmluva sa zrušila od počiatku a nárok žalobcu je uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu, resp. ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.
7. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný tak, že rozsudok súdu prvej inštancie je zákonným rozhodnutím a vychádza zo správne zisteného skutkového i právneho stavu. Neuznal a poprel tvrdenia uvádzané žalobcom v odvolaní, pričom ich považuje za špekulatívne. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa
zmluvy, ktorá odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky dohodnuté medzi stranami sporu, ktoré sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia od podľa právnej úpravy v Občianskom zákonníku. Ďalej poukázal na to, že aj napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodom, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy z oblasti spotrebiteľského práva, pričom poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v tomto smere. Okrem toho opätovne poukázal na to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto právnom spore, čo vlastne aj od počiatku namietal. Uviedol, že žalobca nepreukázal, aby jeho právny predchodca akýmkoľvek spôsobom skúmal, či zisťoval jeho príjem, záväzky a ani rodinný stav, preto je potrebné konštatovať, že došlo k hrubému porušeniu povinností veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver, preto je predmetná zmluva bezúročná a bez poplatkov a zároveň právny predchodca žalobcu nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z uvedeného vyplýva aj nevyhnutný záver, a to, že neboli naplnené podmienky pre postúpenie pohľadávky. Trval na to, že zmluva, ktorú uzatvoril je na predtlačenom formulár a neobsahuje nielen základné náležitosti, ale najmä zákonom predpísané náležitosti, a to aj RPMN, konečne náklady, špecifikáciu splátok, časové obdobia v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, odplatu podľa osobitných predpisov a špecifikáciu poplatkov. Pokiaľ zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň si vyčíslil vzniknuté trovy odvolacieho konania. Navrhol, aby odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
8. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že trvá na podanom odvolaní a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. ho zruší a vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
14. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.
17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
18. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy. Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť žalovaného ako spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.
19. Právna úprava odstúpenia od zmluvy je upravená v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka o úverovej zmluve, môže veriteľ odstúpiť od
zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka sa s odstúpením od zmluvy zásadne spája aj zrušenie zmluvy, a to od začiatku. Z uvedeného teda vyplýva, že právna úprava odstúpenia od zmluvy uvedená v Občianskom zákonníku je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšia, pričom takejto výhodnejšej úpravy sa žalovaný ako spotrebiteľ vzdať nemohol, a to s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských úveroch v zmysle ktorých sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré sú mu týmto zákonom priznané, prípadne si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 Občianskeho zákonníka). Akákoľvek iná dohoda, ktorá by posúvala moment zrušenia zmluvy na iný, neskorší termín, zhoršuje zmluvné postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Napriek tomu, že Občiansky zákonník umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa aj na inom zrušení zmluvy než od jej začiatku, v prípade spotrebiteľského vzťahu je táto možnosť výrazne obmedzená. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že následky odstúpenia od zmluvy boli upravené priamo nie priamo v zmluve ale vo Všeobecných obchodných podmienkach, preto nemožno takéto dojednanie považovať za platné.
20. Žalobca v podanom odvolaní poukazoval na to, že je potrebné odlišovať výpoveď zmluvy a odstúpenie od zmluvy, pretože tieto sa viažu na odlišné záväzkové vzťahy. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie však vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o osobnom účte, kde jedným z jej predmetom bolo poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky. Z uvedeného tak vyplýva, že odstúpením od samotnej Zmluvy o osobnom účte došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, a to aj pre prípad povoleného prečerpania. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že účinným odstúpením od zmluvy nastal medzi zmluvnými stranami režim bezdôvodného obohatenia, a teda zmluvné strany si boli povinné vrátiť všetko, čo dostali od druhej zmluvnej strany.
21. Súd prvej inštancie sa v predmetnom prípade zaoberal aj otázkou premlčania, a to v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, a to, že pre plynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený (v tomto prípade žalobca) skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca odstúpil od zmluvy listom datovaným na deň 29.06.2017, pričom tento zasielal ako obyčajnú listovú zásielku, o čom nepredložil dôkaz, avšak žalovaný toto tvrdenie nepoprel, preto mal za to, že ide o nesporné skutkové tvrdenie. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na to, že čas doručenia obyčajnej listovej zásielky trvá 2 dni (podľa údajov uvedených Slovenskou poštou, a.s.) dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetné odstúpenie od zmluvy muselo byť žalovanému doručené najneskôr dňa 02.07.2017, a teda od tohto dátumu je potrebné odvíjať začiatok plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na to, že žaloba v predmetnej veci bola na súde podaná až dňa 16.10.2019, bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Odvolací súd však k uvedenému uvádza, že predmetné odstúpenie od zmluvy nemohlo byť žalovanému doručené najneskôr dňa 02.07.2017, pretože uvedený deň pripadol na nedeľu, preto za najneskorší deň doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému možno považovať až pondelok 03.07.2017 a až od tohto dňa je potom následne možné odvíjať začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Uvedené však nič nemení na správnom závere súdu prvej inštancie, že v predmetnom prípade došlo k uplatneniu nároku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené tak súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol.
22. Záverom poukazuje odvolací súd ešte na to, že vzhľadom na premlčanie žalobcovho nároku nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako ani odvolacími námietkami žalobcu, prípade ďalšími vyjadreniami sporových strán v priebehu odvolacieho konania.
23. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
24. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 C.s.p..
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).