Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/78/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného J. D. pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí

a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

30. januára 2013 v Bratislave dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. februára 2012,

sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo 17. októbra 2011, sp. zn. , bol

obvinený J. D. uznaný za vinného zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej

výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ potom ako nezistený páchateľ na nezistenom mieste a v nezistenom čase vyhotovil

bankovku v nominálnej hodnote 200,- Eur, sériového čísla X00459985263, túto si zadovážil

nezisteným spôsobom a dňa 31.07.2007 v nočných hodinách vo V. K. odovzdal túto

bankovku D. L., aby mu ju zamenil na slovenské koruny v herni Royal

vo V. K., hoci vedel, že sa jedná o falošnú bankovku a D. L. bankovku 06.08.2007 predložil

v pobočke V. banky a.s. vo V. K., pričom posudkom Národnej banky Slovenska bolo zistené,

2

že sa jedná o falzifikát stupňa nebezpečnosti „3“ podarený, čím spôsobil D. L. škodu vo výške

199,16 Eur,

2/ potom ako nezistený páchateľ na nezistenom mieste a čase vyhotovil 4 kusy

bankoviek v nominálnej hodnote každá 200,- Eur sériových čísel X0045998446,

X00459986306, X00459984794 a X00459978038, uvedené bankovky si v nezistenom čase

a nezisteným spôsobom zadovážil a tieto v presne nezistených dňoch v mesiaci januári 2008

odovzdal v počte 3 kusy E. Š., aby mu ich zamenil na slovenské koruny a jeden kus A. S., aby

mu ju zamenila na slovenské koruny v Bare B. na ul. K. v B., hoci vedel, že sa jedná o falošné

bankovky a posudkom Národnej banky Slovenska, ktorej boli bankovky predložené, bolo

zistené, že sa jedná o falzifikáty stupňa nebezpečnosti „3“ podarené, čím spôsobil N. S. a P. S.

škodu vo výške 746,86 Eur.

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len okresný súd) za to obvineného J. D. odsúdil podľa

§ 270 odsek 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, m/, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák.

k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 2 (dva) mesiace, pričom

podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež mu podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák.

uložil trest zákazu činnosti, a to riadiť všetky motorové vozidlá na dobu 5 (päť) rokov.

Nakoniec podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký

Krtíš z 25. januára 2010, sp. zn. ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade odvolania obvineného J. D. rozsudkom z

2. februára 2012, sp. zn. , podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 zrušil napadnutý

rozsudok vo výroku o treste a postupom podľa sám

vo veci rozhodol tak, že obvineného J. D. odsúdil podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42

ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

9 (deväť) rokov, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia

slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež mu podľa

§ 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti, a to riadiť všetky motorové vozidlá na dobu

5 (päť) rokov. Nakoniec podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného

súdu Veľký Krtíš z 25. januára 2010, sp. zn. ako aj všetky rozhodnutia na tento

3

výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili

podklad.

Dňa 9. augusta 2012 bolo okresnému súdu doručené dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor), ktoré podal proti vyššie

citovanému rozsudku krajského súdu v neprospech obvineného J. D.

V dovolaní generálny prokurátor argumentoval tým, že rozsudkom krajského súdu,

ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol v ustanoveniach § 38 ods. 8, § 41 ods. 2

a § 42 ods. 1 Tr. zák. porušený zákon v prospech obvineného J. D., pretože napadnuté

rozhodnutie je založené na nesprávnom použití hmotno-právneho ustanovenia, čím bol

naplnený dôvod dovolania v zmysle a obvinenému bol uložený

trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu

podľa

Generálny prokurátor v dovolaní vytýkal krajskému súdu, že pri ukladaní súhrnného

trestu odňatia slobody nesprávne vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 8 Tr. zák., podľa ktorého

je však možné upraviť trestnú sadzbu len pri zvyšovaní alebo znižovaní trestnej sadzby podľa

§ 38 Tr. zák., t. j. len v prípade zistenia prevažujúceho pomeru poľahčujúcich alebo

priťažujúcich okolností. Ustanovenie § 38 ods. 8 Tr. zák. je špeciálnym ustanovením

a nemožno ho (ani analogicky) použiť pri postupe podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Pri ukladaní

trestu odňatia slobody podľa asperačnej zásady upravenej v § 41 ods. 2 Tr. zák., na ktorú

odkazuje ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák., sa horná hranica trestnej sadzby uvedená

v osobitnej časti zvyšuje o jednu tretinu bez ohľadu na dolnú hranicu

trestnej sadzby. Polovica trestnej sadzby sa vypočíta sčítaním zvýšenej hornej a nedotknutej

dolnej trestnej sadzby a súčet sa vydelí dvoma. Trest sa potom uloží nad jednu polovicu takto

určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

Generálny prokurátor v neposlednom rade poukázal aj na ustálenú judikatúru,

konkrétne na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky č. 32/2009.

Z uvedených dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa vyslovil, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu

4

v Banskej Bystrici z 2. februára 2012, sp. zn. , bol porušený zákon

v ustanoveniach § 38 ods. 8, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného

J. D., aby postupom podľa zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu

v celom rozsahu a podľa prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom

rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

Okresný súd v súlade s ustanovením vyzval obvineného J. D., aby sa k

dovolaniu generálneho prokurátora vyjadril. Ten svoje právo využil a písomným podaním

doručeným 12. októbra 2012 sa domáhal preskúmania napadnutého rozsudku

z dôvodu, že v rámci uloženia súhrnného trestu mu neboli zrušené dve predchádzajúce

odsúdenia, ale len jedno.

Spisový materiál Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. spolu s dovolaním

generálneho prokurátora bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený

na rozhodnutie 23. novembra 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) postupom podľa

predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie generálneho

prokurátora a zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo

podané oprávnenou osobou ( ) a v lehote a na mieste, kde možno

tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ). Zároveň ale zistil,

že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú

splnené dôvody dovolania ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež dovolací súd) úvodom pripomína,

že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného

prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom

poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov,

ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú

ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom

v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom

konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola

vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti

5

podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná

inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.

Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Naopak z ustanovenia expresis verbis vyplýva, že dovolací súd

je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Platí tiež, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov,

o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa

V opačnom prípade, teda ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty

stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa

odmietnuť.

Generálny prokurátor v posudzovanej trestnej veci uplatnil vo vzťahu k výroku

o treste dovolacie dôvody podľa a V rámci oboch

uplatnených dôvodov zhodne argumentoval v podstate tým, že v trestnej veci obvineného

J. D. súhrnný trest odňatia slobody uložený Okresným súdom Veľký Krtíš v trvaní

10 (desať) rokov a 2 (dva) mesiace bol v súlade s ustanovením § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,

keďže asperačná zásada bola aplikovaná správne na dolnej hranici takto určenej trestnej

sadzby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc zo zjednocujúceho stanoviska

sp. zn. Tpj 46/2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 1/2011 pod poradovým číslom 5 považuje

za potrebné uviesť, že výrok o treste možno napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len

prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa Vzájomný vzťah

dovolacích dôvodov podľa a je

taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym

hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste.

6

Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov

nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste - § 41,

§ 42 Tr. zák. (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu – použitie asperačnej

zásady) môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom

špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku.

Podľa dovolanie možno podať, ak bol uložený trest

mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zistil, že krajský súd ako súd

odvolací pri aplikácii asperačnej zásady postupoval v rozpore s kogentným ustanovením

§ 41 ods. 2 Tr. zák. a s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu

v Trenčíne z 8. apríla 2009, sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 32/2009. Z uvedeného

rozhodnutia vyplýva, že

I. ak pri rozhodovaní o treste majú byť použité ustanovenia o úprave trestnej sadzby

uvedenej v osobitnej časti z dôvodu uvedeného v , , ,

ods. 6 , a ,

konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa

príslušných ustanovení . Následne sa vykoná úprava takto stanovenej

trestnej sadzby podľa režimu a napokon sa určí konkrétne

rozpätie trestnej sadzby podľa ;

II. zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa

a zníženie dolnej hranice trestnej sadzby podľa sa vykoná len

s prihliadnutím na upravenú hornú, resp. dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom ustanovenie

veta za bodkočiarkou sa v týchto prípadoch nepoužije;

7

III. pod pojmom zákonom stanovená trestná sadzba sa rozumie sadzba trestu odňatia

slobody uvedená v osobitnej časti po jej úprave podľa ustanovení

všeobecnej časti ; to neplatí, pokiaľ ide o zločin, ktorý sa považuje

za obzvlášť závažný v zmysle .

Z uvedeného potom vyplýva záver, že krajský súd tým, že obvinenému

J. D. uložil súhrnný trest odňatia slobody s použitím asperačnej zásady vo výmere 9 (deväť)

rokov, porušil zákon v ustanovení § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného J.

D., čím naplnil dovolací dôvod podľa , keďže svojím

rozhodnutím nesprávne aplikoval ustanovenie kogentnej povahy.

V tomto smere však Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť,

že po podaní dovolania generálnym prokurátorom došlo k zásadnej zmene v otázke týkajúcej

sa aplikácie asperačnej zásady.

Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn.

publikovanom v Zbierke bolo rozhodnuté,

že v v znení neskorších predpisov slová

v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej

sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 .

Podľa článku 125 ods. 3 ustanovenie slová v texte

za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby

odňatia slobody“ v znení neskorších predpisov dňom

vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť.

Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie ustanovenie tohto zákona do súladu

s , stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

Vychádzajúc z tohto nálezu potom Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že u obvineného J. D. pri použití asperačnej zásady prichádza do úvahy trestná sadzba

v rozpätí od 7 rokov do 13 rokov 4 mesiace, a to s poukazom na § 270 ods. 2 Tr. zák.

a § 41 ods. 2 Tr. zák. S prihliadnutím na vyššie uvedené by potom trest odňatia slobody

uložený rozsudkom krajského súdu zodpovedal vyššie uvedenému nálezu.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie generálneho

prokurátora podľa odmietol ako nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2013

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová