Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
316/387333.62e170.pdf
PDF · 159.28 KB
No categories available
5Tdo/78/2012
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 78/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného J. D. pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí
a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
30. januára 2013 v Bratislave dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. februára 2012,
sp. zn. 2 To 265/11 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo 17. októbra 2011, sp. zn. 8 T 42/2009, bol
obvinený J. D. uznaný za vinného zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej
výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1/ potom ako nezistený páchateľ na nezistenom mieste a v nezistenom čase vyhotovil
bankovku v nominálnej hodnote 200,- Eur, sériového čísla X00459985263, túto si zadovážil
nezisteným spôsobom a dňa 31.07.2007 v nočných hodinách vo V. K. odovzdal túto
bankovku D. L., aby mu ju zamenil na slovenské koruny v herni Royal
vo V. K., hoci vedel, že sa jedná o falošnú bankovku a D. L. bankovku 06.08.2007 predložil
v pobočke V. banky a.s. vo V. K., pričom posudkom Národnej banky Slovenska bolo zistené,
že sa jedná o falzifikát stupňa nebezpečnosti „3“ podarený, čím spôsobil D. L. škodu vo výške
199,16 Eur,
2/ potom ako nezistený páchateľ na nezistenom mieste a čase vyhotovil 4 kusy
bankoviek v nominálnej hodnote každá 200,- Eur sériových čísel X0045998446,
X00459986306, X00459984794 a X00459978038, uvedené bankovky si v nezistenom čase
a nezisteným spôsobom zadovážil a tieto v presne nezistených dňoch v mesiaci januári 2008
odovzdal v počte 3 kusy E. Š., aby mu ich zamenil na slovenské koruny a jeden kus A. S., aby
mu ju zamenila na slovenské koruny v Bare B. na ul. K. v B., hoci vedel, že sa jedná o falošné
bankovky a posudkom Národnej banky Slovenska, ktorej boli bankovky predložené, bolo
zistené, že sa jedná o falzifikáty stupňa nebezpečnosti „3“ podarené, čím spôsobil N. S. a P. S.
škodu vo výške 746,86 Eur.
Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len okresný súd) za to obvineného J. D. odsúdil podľa
§ 270 odsek 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, m/, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák.
k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 2 (dva) mesiace, pričom
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež mu podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák.
uložil trest zákazu činnosti, a to riadiť všetky motorové vozidlá na dobu 5 (päť) rokov.
Nakoniec podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš z 25. januára 2010, sp. zn. 8 T 95/2008 ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade odvolania obvineného J. D. rozsudkom z
2. februára 2012, sp. zn. 2 To 265/2011, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám
vo veci rozhodol tak, že obvineného J. D. odsúdil podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42
ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
9 (deväť) rokov, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež mu podľa
§ 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti, a to riadiť všetky motorové vozidlá na dobu
5 (päť) rokov. Nakoniec podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš z 25. januára 2010, sp. zn. 8 T 95/2008 ako aj všetky rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad.
Dňa 9. augusta 2012 bolo okresnému súdu doručené dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor), ktoré podal proti vyššie
citovanému rozsudku krajského súdu v neprospech obvineného J. D.
V dovolaní generálny prokurátor argumentoval tým, že rozsudkom krajského súdu,
ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol v ustanoveniach § 38 ods. 8, § 41 ods. 2
a § 42 ods. 1 Tr. zák. porušený zákon v prospech obvineného J. D., pretože napadnuté
rozhodnutie je založené na nesprávnom použití hmotno-právneho ustanovenia, čím bol
naplnený dôvod dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a obvinenému bol uložený
trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
Generálny prokurátor v dovolaní vytýkal krajskému súdu, že pri ukladaní súhrnného
trestu odňatia slobody nesprávne vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 8 Tr. zák., podľa ktorého
je však možné upraviť trestnú sadzbu len pri zvyšovaní alebo znižovaní trestnej sadzby podľa
§ 38 Tr. zák., t. j. len v prípade zistenia prevažujúceho pomeru poľahčujúcich alebo
priťažujúcich okolností. Ustanovenie § 38 ods. 8 Tr. zák. je špeciálnym ustanovením
a nemožno ho (ani analogicky) použiť pri postupe podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Pri ukladaní
trestu odňatia slobody podľa asperačnej zásady upravenej v § 41 ods. 2 Tr. zák., na ktorú
odkazuje ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák., sa horná hranica trestnej sadzby uvedená
v osobitnej časti Trestného zákona zvyšuje o jednu tretinu bez ohľadu na dolnú hranicu
trestnej sadzby. Polovica trestnej sadzby sa vypočíta sčítaním zvýšenej hornej a nedotknutej
dolnej trestnej sadzby a súčet sa vydelí dvoma. Trest sa potom uloží nad jednu polovicu takto
určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
Generálny prokurátor v neposlednom rade poukázal aj na ustálenú judikatúru,
konkrétne na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 32/2009.
Z uvedených dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 2. februára 2012, sp. zn. 2 To 265/2011, bol porušený zákon
v ustanoveniach § 38 ods. 8, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného
J. D., aby postupom podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu
v celom rozsahu a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom
rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
Okresný súd v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. vyzval obvineného J. D., aby sa k
dovolaniu generálneho prokurátora vyjadril. Ten svoje právo využil a písomným podaním
doručeným 12. októbra 2012 sa domáhal preskúmania napadnutého rozsudku
z dôvodu, že v rámci uloženia súhrnného trestu mu neboli zrušené dve predchádzajúce
odsúdenia, ale len jedno.
Spisový materiál Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8 T 42/2009 spolu s dovolaním
generálneho prokurátora bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený
na rozhodnutie 23. novembra 2012.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa
§ 378 Tr. por. predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie generálneho
prokurátora a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo
podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.) a v lehote a na mieste, kde možno
tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil,
že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú
splnené dôvody dovolania (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež dovolací súd) úvodom pripomína,
že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného
prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom
poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov,
ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú
ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom
v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom
konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola
vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti,
ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti
podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná
inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.
Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.
Naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expresis verbis vyplýva, že dovolací súd
je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Platí tiež, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov,
o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne
zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.
V opačnom prípade, teda ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné
ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty
stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Generálny prokurátor v posudzovanej trestnej veci uplatnil vo vzťahu k výroku
o treste dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ a písm. h/ Tr. por. V rámci oboch
uplatnených dôvodov zhodne argumentoval v podstate tým, že v trestnej veci obvineného
J. D. súhrnný trest odňatia slobody uložený Okresným súdom Veľký Krtíš v trvaní
10 (desať) rokov a 2 (dva) mesiace bol v súlade s ustanovením § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,
keďže asperačná zásada bola aplikovaná správne na dolnej hranici takto určenej trestnej
sadzby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc zo zjednocujúceho stanoviska
sp. zn. Tpj 46/2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 1/2011 pod poradovým číslom 5 považuje
za potrebné uviesť, že výrok o treste možno napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len
prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. Vzájomný vzťah
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je
taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym
hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste.
Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov
nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste - § 41,
§ 42 Tr. zák. (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu – použitie asperačnej
zásady) môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom
špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku.
Podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest
mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon
za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zistil, že krajský súd ako súd
odvolací pri aplikácii asperačnej zásady postupoval v rozpore s kogentným ustanovením
§ 41 ods. 2 Tr. zák. a s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu
v Trenčíne z 8. apríla 2009, sp. zn. 23 To 1/2009, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 32/2009. Z uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že
I. ak pri rozhodovaní o treste majú byť použité ustanovenia o úprave trestnej sadzby
uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona z dôvodu uvedeného v § 38 ods. 3, ods. 4, ods. 5,
ods. 6 Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona,
konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa
príslušných ustanovení § 38 Trestného zákona. Následne sa vykoná úprava takto stanovenej
trestnej sadzby podľa režimu § 41 ods. 2 Trestného zákona a napokon sa určí konkrétne
rozpätie trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona;
II. zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona
a zníženie dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona sa vykoná len
s prihliadnutím na upravenú hornú, resp. dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom ustanovenie
§ 38 ods. 8 veta za bodkočiarkou Trestného zákona sa v týchto prípadoch nepoužije;
III. pod pojmom zákonom stanovená trestná sadzba sa rozumie sadzba trestu odňatia
slobody uvedená v osobitnej časti Trestného zákona po jej úprave podľa ustanovení
všeobecnej časti Trestného zákona; to neplatí, pokiaľ ide o zločin, ktorý sa považuje
za obzvlášť závažný v zmysle § 11 ods. 3 Trestného zákona.
Z uvedeného potom vyplýva záver, že krajský súd tým, že obvinenému
J. D. uložil súhrnný trest odňatia slobody s použitím asperačnej zásady vo výmere 9 (deväť)
rokov, porušil zákon v ustanovení § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného J.
D., čím naplnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., keďže svojím
rozhodnutím nesprávne aplikoval ustanovenie kogentnej povahy.
V tomto smere však Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť,
že po podaní dovolania generálnym prokurátorom došlo k zásadnej zmene v otázke týkajúcej
sa aplikácie asperačnej zásady.
Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn.
PL.ÚS 106/2011 publikovanom v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z. z. bolo rozhodnuté,
že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová
v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej
sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa článku 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová v texte
za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody“ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom
vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť.
Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie ustanovenie tohto zákona do súladu
s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.
Vychádzajúc z tohto nálezu potom Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že u obvineného J. D. pri použití asperačnej zásady prichádza do úvahy trestná sadzba
v rozpätí od 7 rokov do 13 rokov 4 mesiace, a to s poukazom na § 270 ods. 2 Tr. zák.
a § 41 ods. 2 Tr. zák. S prihliadnutím na vyššie uvedené by potom trest odňatia slobody
uložený rozsudkom krajského súdu zodpovedal vyššie uvedenému nálezu.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie generálneho
prokurátora podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol ako nedôvodné.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. januára 2013
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová