Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9b3/387212.a983d4.pdf
PDF · 107.4 KB
No categories available
9So/187/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 9So/187/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,
v právnej veci navrhovateľa Ing. Mgr. J. K., bytom G., P. proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v P. z 19. augusta 2011, č. k. 5Sd/36/2011-22,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v P.
z 19. augusta 2011, č. k. 5Sd/36/2011-22, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 19. augusta 2011, č. k. 5Sd/36/2011-22, zrušil rozhodnutie
odporkyne číslo X. z 28. januára 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 14. apríla
2011, toho istého čísla, ktorými odporkyňa podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o
starobný dôchodok od 1. augusta 2010 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Právo na
náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým,
že navrhovateľ k uvedenému dňu nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia,
a keďže nedovŕšil dôchodkový vek pred 1.januárom 2004 a ani v období od 1.januára 2004
do 31.decembra 2007, ustanovenie § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa na neho
nevzťahuje. Podľa názoru krajského súdu ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
nemožno vykladať v neprospech navrhovateľa. Krajský súd považoval za nesporné, že
navrhovateľ odpracoval v I. pracovnej kategórii (1. kategórii funkcií) 33 rokov, aj keď
v inom systéme dôchodkového zabezpečenia, a tým dovŕšil dôchodkový vek dosiahnutím
55 roku veku, a teda sa na neho vzťahuje ustanovenie § 293aa v spojení s ustanovením § 273
ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Poukázala
na to, že doba služobného pomeru od 1.júna 1965 do 30. decembra 1999 ako aj obdobie
štúdia navrhovateľa od 1. septembra 1965 do 31. augusta 1966 na Vojenskej škole J. Žižku
v Bratislave a od 1. septembra 1966 do 30. júna 1969 na Vyššom delostreleckom učilišti
v Martine boli navrhovateľovi zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok, ktorý aj
v súčasnosti vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, a preto sa nepovažuje toto
obdobie podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového
poistenia na účely nároku na dôchodok podľa tohto zákona. V civilnom zamestnaní
(vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia) navrhovateľ získal obdobie dôchodkového
poistenia, zaradené do III. pracovnej kategórie, v dĺžke 11 rokov a 276 dní, nespĺňa
podmienky určené v § 274 zákona, a preto mu nevznikol nárok na určenie dôchodkového
veku z I. pracovnej kategórie. Keďže navrhovateľ ku dňu 1. augusta 2010, od ktorého žiadal
priznať starobný dôchodok a ku ktorému dovŕšil vek 62 rokov, nebol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok k uvedenému dňu. Námietky
navrhovateľa, že sa na neho vzťahuje ustanovenie § 293aa v spojení s § 273 ods. 5 zákona
odporkyňa považuje za neodôvodnené, pretože navrhovateľ nedovŕšil dôchodkový vek
pred 1. januárom 2004, ale až 1. augusta 2010. Z uvedených dôvodov odporkyňa namietla, že
rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto žiadala,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a preskúmavané rozhodnutia potvrdil.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne poukázal na zásadu zachovania už
vzniknutých nárokov a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľa a v medziach odvolania
bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne
nie je dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí
žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku..
Medzi účastníkmi bola sporná otázka zachovania nároku navrhovateľa na priznanie
starobného dôchodku z dôvodu splnenia vekovej podmienky 55 rokov (§ 274 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z.) pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 293aa v spojení s § 273
ods . 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
Z obsahu spisov vrátane administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že žiadosťou
z 3. decembra 2010 požiadal navrhovateľ o starobný dôchodok od 1. augusta 2010. Nebolo
sporné, že vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia navrhovateľ v rokoch 1963
až 1965 a 2000 až 2009 získal 11 rokov a 276 dní poistenia v III. pracovnej kategórii.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
účinnom do 31. decembra 2007 poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62
rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný
na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a nesplnil podmienky nároku
na starobný dôchodok do 31. decembra 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom
2005 (§ 273 ods. 2), má nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak bol dôchodkovo
poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na starobný dôchodok
vzniká najskôr od 1. januára 2005.
V zmysle § 293aa ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2008
poistencovi, ktorý pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný
dôchodok a do 31. decembra 2007 nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok
na starobný dôchodok, sa podmienky na nárok na starobný dôchodok po 31. decembri 2007
posudzujú podľa § 273 ods. 5.
Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 3.februára 2000
č.: 65407009293409-VÚSZ/DO 2 bol navrhovateľovi podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z.
priznaný výsluhový dôchodok od 31. decembra 1999, teda odo dňa prepustenia
zo služobného pomeru, pretože vykonával službu najmenej 20 rokov. Pre nárok na tento
dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby
vo vojenskej škole od 1. júna 1965 do 31. mája 1967, ďalšia služba vo vojenskej škole
od 1. júna1967 do 31. júla 1969 a doba služby vojaka z povolania od 1. augusta 1969
do 30. decembra 1999 v celkovom rozsahu 34 rokov a 7 mesiacov, z toho 33 rokov
v 1. kategórii funkcií a 1 rok v 2. kategórii funkcií.
Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce
zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Ustanovenie § 274 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. zakotvuje zásadu zachovania
získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce
zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31.decembra 2023.
Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu
zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľa
stanoviť iné (menej výhodné) podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Toto
ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62. roku veku.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu
pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie
funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená
do 1. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie
uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Je zrejmé, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona
č.100/1988 Zb., ktorá sa na profesionálnych vojakov nepoužije od 1. mája 1998 (§ 103 ods. 1
bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov). Do uvedeného dňa
navrhovateľ bol zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení (poistení) vo všeobecnom systému
sociálneho zabezpečenia (poistenia).
Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku v zmysle § 28 zákona č. 114/1999 Z. z. nie
je rozhodujúca okolnosť, či navrhovateľ vykonával službu v 1. kategórii funkcií.
Výkon služby v I. kategórii funkcií navrhovateľovi teda nebol zohľadnený pre nárok
a výšku dávky výsluhového zabezpečenia. Nároky vyplývajúce zo zamestnaní zaradených
v minulosti do I. a II. pracovnej kategórie, resp. I. a II. kategórie funkcií, spočívajúce
v znížení vekovej hranice pre nárok na starobný dôchodok sa vzhľadom na znenie § 274
ods. 1 zákona 461/2003 Z. z. zachovávajú bez ohľadu na to, či išlo o výkon služby policajtov
a vojakov, alebo výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností. Pri inom
riešení by dochádzalo k nerovnosti oprávnených osôb pred zákonom a ich prípadnej
diskriminácii len preto, že zamestnanie (poistená činnosť) bolo vykonávané v ozbrojených
zboroch.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ splnil podmienku
odpracovania 20 rokov v I. pracovnej kategórii pre vznik nároku na starobný dôchodok
dňom dovŕšenia 55 rokov veku podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 14
ods.4 a § 21 ods. 1 písm. b) zákona č.100/1988 Zb. Vek 55 rokov navrhovateľ dosiahol dňom
1.augusta 2003. Keďže ku dňu 1.augusta 2010 spĺňal aj podmienku viac ako 10 rokov
v tzv. civilnom zamestnaní, splnil vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia všetky
podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 293aa ods. 1 v spojení s § 273
ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považoval rozhodnutia odporkyne za nesúladné
so zákonom a preto podľa § 250ja ods.3 veta druhá v spojení s § 219 O.s.p. rozsudok
krajského súdu potvrdil.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa
na starobný dôchodok od 1. augusta 2010 znovu, pričom je viazaná právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 250ja ods.4 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1
v spojení s § 224 ods.1 a § 151 ods.1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
lebo úspešný navrhovateľ žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a odporkyňa bola
v odvolacom konaní neúspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. januára 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová