Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sd-63-2013.pdf
PDF · 98.52 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sd/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: S.. U. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. A. XXXX/XX, XXX XX J.,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8- 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 04.09.2013 č. XXX XXX XXXX X, v konaní o starobnom dôchodku, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2013.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.09.2013 č. XXX XXX XXXX X v zmysle ustanovení § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 17.05.2013 o priznanie starobného dôchodku od 25.11.2012.
Odporkyňa sa vo svojom rozhodnutí zaoberala žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 25.11.2012, t. j. odo dňa dovŕšenia 57 rokov veku. Zaoberala sa podmienkami ustanovenia § 65 ods. 1 a 2, § 274 ods. 1 zákona, v znení zákona č. 557/2007 Z. z.. Žiadosť navrhovateľa vyhodnotila aj podľa § 21 ods. 1 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s tým, že na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o sociálnom zabezpečení je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. Druhá pracovná kategória, resp. II. kategória funkcií nemá vplyv na zníženie vekovej podmienky na dovŕšenie dôchodkového veku, zachovanie nárokov z nej plynúcich je možné iba postupom podľa § 22 zákona o sociálnom zabezpečení, teda len pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok, a to u navrhovateľa dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov dňa 25.11.2017.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 01.10.2013 sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2013. Ako dôvody na preskúmanie predmetného rozhodnutia uviedol, že ku dňu podania svojej žiadosti o starobný dôchodok splnil obe podmienky nároku na tento dôchodok podľa nového zákona, a to vek 57 rokov dňom 25.11.2012, ako aj podmienku byť zamestnaný viac ako 25 rokov. Odpracovaných mal 9 rokov a 203 dní v II. pracovnej kategórii a 13 rokov a 307 dní v I. kategórií funkcií, čo je spolu viac ako 20 rokov. Tento nárok sa mu musí zachovať do roku 2023 podľa § 175 starého zákona a § 274 ods. 1 nového zákona.
Navrhovateľ namietal, že z odpracovanej doby viac ako 25 rokov mu doposiaľ nebola zhodnotená doba 14 rokov a 178 dní, čo tvorí meritum veci. Svoj nárok dokladoval potvrdením Ú. I. U. Z. W. U. C. O. S. I. (Ď. Q. „.) o dobe zhodnotenej pre priznanie výsluhového dôchodku.
Poukázal na názor Najvyššieho súdu SR, vyjadrený na I. zasadnutí správneho kolégia, že odporkyňa musí skúmať nárok na priznanie starobného dôchodku nielen s prihliadnutím na § 273 ods. 2 nového zákona v spojení s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 cit. zákona, ale aj podľa § 274 ods. 1 nového zákona, ktorý umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62 rokov veku. Najvyšší súd konštatoval, že v sociálnych veciach je vždy výhoda na strane poistenca a nie Sociálnej poisťovne a preto je nelogické a nemorálne, aby súčet doby v pracovnej kategórií a kategórií funkcií (vyše 20 rokov spolu rizika) bol nevýhodou a stratou pre poistenca. Súčet jednotlivých dôb kategórií by mal byť splnením podmienky na priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutie odporkyne považoval za diskriminačné. Navrhol preto zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť ho na ďalšie konanie a zaviazať odporkyňu svojim právnym názorom priznať mu starobný dôchodok.
Podľa vyjadrenia odporkyne zo dňa 17.10.2013 navrhovateľ nepreukázal, že by odporkyňa posudzovala jeho návrh na starobný dôchodok a prípadné zníženie dôchodkového veku inak, ako u ostatných poistencov v tej istej skutkovej a právnej situácii, teda diskriminačne, a zdôraznila, že získanie zamestnania v II. pracovnej kategórii nikdy u žiadneho poistenca nezaložilo nárok na zníženie dôchodkového veku. Žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení sa znova podrobne zaoberala žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 25.11.2012, t. j. odo dňa dovŕšenia 57 roku veku. Zaoberala sa podmienkami ustanovenia § 65 ods. 1 a 2, § 274 ods. 1 zákona, v znení zákona č. 557/2007 Z. z.. Žiadosť navrhovateľa vyhodnotila aj podľa § 21 ods. 1 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s tým, že na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o sociálnom zabezpečení je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. Druhá pracovná kategória, resp. II. kategória funkcií nemá vplyv na zníženie vekovej podmienky na dovŕšenie dôchodkového veku, zachovanie nárokov z nej plynúcich je možné iba postupom podľa § 22 zákona o sociálnom zabezpečení, teda len pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok.
Vo vyjadrení odporkyňa zotrvala na závere, že zníženie vekovej podmienky z II. kategórie funkcií je možné iba postupom podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečení. Na základe potvrdenia od Z. W. U. z 26.04.2013 uzatvorila, že k 31.12.1999 navrhovateľ získal len 13 rokov a 307 dní obdobia výkonu služby, zaradenej do I. kategórie funkcií. V zmysle § 174 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok z dôvodu, že nezískal 18 rokov v službe I. pracovnej kategórie. Nesplnil ani podmienky vzniku tohto nároku podľa § 174 ods. 1 písm. c/, d/ zákona o sociálnom zabezpečení a preto podľa v súčasnosti platných právnych predpisov navrhovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, t. j. dňa 25.11.2017.
K tomuto vyjadreniu navrhovateľ podaním zo dňa 11.11.2013 namietal správnosť záverov odporkyne citáciou rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/187/2011 a podaním zo dňa 31.01.2014 predložil súdu informáciu o stave individuálneho stavu poistenca vo C. Ž., R.. N.. J. R. U. A. od 15.08.1975 do 31.07.1986, s dodatkom k žiadosti o starobný dôchodok z 09.05.2013.
Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu navrhovateľa a splnomocnenej zástupkyne odporkyne a po oboznámení sa s obsahom dávkového spisu odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2013 bolo v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa krajský súd v plnej miere stotožnil.
Na pojednávaní, nariadenom na deň 12.02.2014, navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/187/2011, ako aj na § 132 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., v zmysle ktorého u vojakov z povolania sa zachováva nárok na starobný dôchodok, ak má vypracovaných 25 rokov a dosiahol vek 57 rokov, z toho 20 rokov služby v ostatných prípadoch. K bodu 2 svojho návrhu, že 14 rokov a 178 dní mu doposiaľ neboli zhodnotené, vysvetlil, že do toho započítal roky štúdia na I. A. Š. v rokoch 1971 až 1975, spolu s dobou vo C.P. Ž. v rokoch 1975 až 1986, kde získal 10 rokov a 354 dní vo funkciách od posunovača, cez vlakvedúceho, až po organizačného predáka, pričom Ž. A. bola zaradená do II. dôchodkovej kategórie, v roku 1983 pracoval v administratíve, zaradenej do III. pracovnej kategórie. Navrhol preto zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.
Splnomocnená zástupkyňa odporkyne navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na evidenčný list, na ktorom v prípade zamestnania vo C. Ž. je uvedené, že navrhovateľ pracoval ako predák technologickej dopravy.
Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 2 cit. zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 5 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo
e) 60 rokov.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 cit. zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Podľa ustanovenia § 174 ods. 1 cit. zákona občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
Podľa ustanovenia § 174 ods. 2 cit. zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku.
Na základe obsahu dávkového spisu odporkyne považoval krajský súd za preukázané, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 17.05.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 25.11.2012.
Odporkyňa následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2013 zamietla túto žiadosť u navrhovateľa podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení.
Z rozhodnutia odporkyne, ako aj z administratívneho spisu je zrejmé, že u navrhovateľa služba I. kategórie trvala k 31.12.1999, v zmysle zákonnej požiadavky uvedenej v § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa obsahu potvrdenia Z. W. U. zo dňa 26.04.2013, navrhovateľovi bol priznaný od 01.03.2011 podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, výsluhový dôchodok, do ktorého mu bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.12.1977 do 30.04.1978 (I. kategória funkcií) a doba trvania služobného pomeru príslušníka U. od 01.08.1986 do 31.12.1999 (I. kategória funkcií) a doba služobného pomeru príslušníka U. od 01.01.2000
do 28.02.2011), čo je 25 rokov. Tým splnil požiadavku ustanovenia § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, že bol zamestnaný najmenej 25 rokov. Z toho v I. kategórii funkcií do 31.12.1999 teda vykonával službu 13 rokov a 307 dní.
Odporkyňa vo svojom rozhodnutí správne prihliadla na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení a § 65 ods. 1, 2 zákona o sociálnom zabezpečení. Pri skúmaní podmienok nároku na starobný dôchodok zohľadnila ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s tým, že na účely zníženia dôchodkového veku, postupom podľa tohto ustanovenia, je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. V tomto zmysle teda II. pracovná kategória, resp. II. kategória funkcií nemá vplyv na zníženie vekovej podmienky na dovŕšenie dôchodkového veku. Zachovanie nárokov je možné iba postupom podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, teda len pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nemá nárok na starobný dôchodok postupom podľa § 21 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o sociálnom zabezpečení, odporkyňa sa správne zaoberala možnosťou zníženia vekovej podmienky postupom podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Navrhovateľ pri veku 57 rokov v zmysle § 174 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení nesplnil požiadavku 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, keďže získal v I. kategórii funkcií 13 rokov a 307 dní a v II. pracovnej kategórii vykonával civilné zamestnanie 9 rokov 203 dní. Na základe uvedených skutočností je správny záver odporkyne, že navrhovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, t. j. dňa 25.11.2017.
K odvolacej námietke navrhovateľa, týkajúcej sa rozsudku Najvyššieho súdu SR 9So/187/2011, ale aj k rozsudku Najvyššieho súdu, citovaného odporkyňou, sp. zn. 9So/138/2011 z 22.08.2012, krajský súd dodáva, že tieto nie sú aplikovateľné na konkrétne, individuálne posudzovaný prípad navrhovateľa.
Odvolací súd s ohľadom na zmienené skutočnosti dospel jednoznačne k záveru, že odporkyňa pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 25.11.2012 nepochybila. Z uvedených dôvodov preto krajský súd v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2013 ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.