Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
58c/387974.c236d1.pdf
PDF · 152.6 KB
No categories available
2Sžp/2/2012
Najvyšší súd 2Sžp/2/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Prof. MUDr. T. J., DrSc.,
bytom L., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Šrobár, Advokátska kancelária, so sídlom
Laurinská 12, Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Košiciach,
Komenského 52, Košice, za účasti: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská
31, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. januára 2011, č.
2011/00151, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/37/2011-41 z 20. októbra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/37/2011-41 z 20. októbra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6S/37/2011-41 z 20. októbra 2011, zastavil
konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného z 28. januára 2011, č. 2011/00151, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ, Trieda SNP č. 39, Košice,
č. A-2010/13944-03/II/GAZ z 20. septembra 2010, ktorým bola povolená líniová stavba
„Výstavba 2x110 kV vedenia pre napojenie viacsystémového vedenia na distribučnú sústavu
v lokalite B.“ na pozemkoch: v kat. ú. B. registra „C“ parc. č. X., X., X., X., X., X., X., X.,
X., X., X., X., X., X., X., X., X., X.; v kat. ú. B. na pozemkoch registra „C“ parc. č. X., X.,
X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X. až X., X., X., X., X., X., X., X., X. až X.,
X. až X., X. až X., X., X., X. až X., X., X., X., X., X., X., X. až X.; v kat. ú. L. na pozemkoch
registra „E“ parc. č. X., X., registra „C“ parc. č. X., X., X., X. až X., X., X., X., X., X., X., X.,
X. X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X.,
X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X.; v kat. ú. P. na pozemkoch
registra „C“ parc. č. X., X., X., X., X., registra „E“ parc. č. X., X., X., X., X., X., X., X., X.,
X., X., X. až X., X. až X., X. až X., X. až X., X., X. až X., X. až X., X. až X., X.; v kat. ú. B.
na pozemkoch registra „C“ parc. č. X., X. a registra „E“ parc. č. X., pre stavebníka
Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská č. 31, Košice.
Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd bez nariadenia
pojednávania preskúmal pripojený administratívny spis, ktorý súdu predložil žalovaný
a skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať čo vyplýva z ustanovenia
§ 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Z obsahu pripojeného
administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca je vlastníkom parcely nachádzajúcej sa
v katastrálnom území L. a to číslo X., na tejto parcele, ktorej skutočne je vlastníkom žalobca
nemá byť umiestnená povoľovaná líniová stavba a dokonca táto parcela sa nenachádza ani na
tzv. osi vedenia danej líniovej stavby a ani nezasahuje do ochranného pásma, ktoré je
vytýčené pozdĺž celej stavby v rozsahu 15 m od krajného vodiča na každú stranu, čo detailne
vyplýva z nákresu situácie katastrálnej mapy na strane č. 8 až 13, ktorá je súčasťou
projektovej dokumentácie.
Podľa názoru krajského súdu, z § 59 ods. 1 stavebného zákona č. 50/1967 Zb. (ďalej
len „stavebný zákon“) jasne vyplýva, kto môže byť účastníkom stavebného konania, pretože
v danom prípade krajský súd preskúmava rozhodnutie stavebného orgánu, ktorým bola
povolená líniová stavba, teda nejde o územné konanie; tým je stavebník, osoby, ktoré majú
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov
a stavieb ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté, ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva
z osobitného predpisu, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, projektant v časti, ktorá sa
týka projektu stavby.
Žalobca je vlastníkom parc. č. X. v kat. ú. L. a ako už bolo uvedené, na tejto parcele
nie je umiestnená povoľovaná líniová stavba, táto parcela sa nenachádza ani na tzv. osi
vedenia danej líniovej stavby a nezasahuje ani do ochranného pásma, ktoré je vytýčené pozdĺž
celej stavby, t. j. nie je dotknutá ani ochranným pásmom.
Z uvedených dôvodov podľa názoru krajského súdu žalobca nemohol byť účastníkom
stavebného konania, a preto ani nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby o preskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu.
Preto krajský súd podľa § 250d ods. 3 OSP konanie zastavil z dôvodu, že žalobca nie
je oprávnenou osobou na podanie takejto žaloby.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP s tým, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo konanie bolo zastavené
a navyše ani žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.
Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Podľa jeho názoru, záver krajského súdu o nedostatku procesnej
legitimácie žalobu je nesprávny a nemá oporu v OSP ani v stavebnom zákone. Poukázal na to,
že z § 59 ods. 1 vyplýva, že účastníkmi stavebného konania sú za zákonom stanovených
podmienok aj vlastníci susediacich pozemkov a stavieb, pričom on je vlastníkom susediaceho
pozemku s pozemkom, na ktorom sa nachádza povoľovaná stavba a je vlastníkom, ktorého
práva boli stavebným povolením priamo dotknuté. Na túto skutočnosť poukázal už aj
v žalobe, v ktorej sa vyjadril, že pod pojmom susedný pozemok treba podľa § 139 ods. 2
písm. c/ stavebného zákona rozumieť taký pozemok, ktorý má spoločnú hranicu s pozemkom,
na ktorom sa má uskutočniť stavba, a tiež sa ďalej vyjadril, že vzhľadom na charakter
a dopady povolenej stavby je zrejmé, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy
vlastníkov susedných pozemkov sú dotknuté. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí
(na str. 5) však konštatoval, že na predmetnej parcele, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, nie je
umiestnená povoľovaná líniová stavba, táto parcela sa nenachádza ani na tzv. osi vedenia
danej líniovej stavby a ani nezasahuje do ochranného pásma, ktoré je vytýčené pozdĺž celej
stavby, t.j. nie je dotknutá ani ochranným pásmom, a z toho dôvodu mal krajský súd za to, že
žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho
orgánu. Poukázal tiež na to, že krajský súd napriek skutočnosti, že žalobca bol účastníkom
administratívneho konania, ktoré viedol žalovaný, ďalej konštatoval, že žalobca nemohol byť
účastníkom stavebného konania, a preto nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby.
Odvolávajúc sa na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 14/01 zdôraznil, že podľa jeho názoru splnil všetky
zákonné podmienky na to, aby sa mohol prostredníctvom žaloby podľa druhej hlavy OSP
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv. Žalobca bol účastníkom administratívneho
konania, využil v administratívnom konaní riadny opravný prostriedok a v zákonnej lehote
podal žalobu na vecne príslušnom súde. Napriek splneniu všetkých zákonných podmienok
krajský súd skonštatoval, že žalobu podala neoprávnená osoba, ktorá nemohla byť účastníkom
stavebného konania. Žalobca má za to, že postupom správneho orgánu v spojení
s odmietnutím jeho aktívnej legitimácie na podanie žaloby, bolo porušené aj jeho právo na
spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde, ako aj zásada spravodlivého procesu.
Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním z 3. januára 2012, v ktorom žiadal
napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť pričom poukázal na obsah
svojho vyjadrenia k žalobe, v ktorom žiadal zamietnuť žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu a tiež uviedol, že odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol, v čom vidí
nesprávnosť postupu súdu vo veci, t.j. nesprávnosť zastavenia konania z titulu nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Krajský súd v Košiciach podľa
názoru žalovaného nerozhodoval o merite veci, t.j. nepreskúmaval žalobou napadnuté
rozhodnutie preto, že v prvom rade musí byť preskúmané splnenie podmienok žalobcu na
podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Keďže na strane žalobcu bol
zistený nedostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby o preskúmanie predmetného
rozhodnutia, bolo vo veci vydané odvolaním napadnuté uznesenie.
Zúčastnený účastník sa k odvolaniu vyjadril podaním z 11. januára 2012 v ktorom
žiadal uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť, pričom poukázal na to, že
uvedená stavba nestojí na pozemku žalobcu a tento nie je stavbou priamo ani nepriamo
dotknutý. To znamená, že stavba ani nezasahuje na pozemok vo vlastníctve žalobcu, ani ho
neobmedzuje vymedzené ochranné pásmo, ktoré stanovuje zákon č. 656/2004 Z. z.
o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike"), konkrétne
ustanovenie § 36 ods. 2 písm. b/. Dané ustanovenie zákona o energetike definuje ochranné
pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia ako pásmo vymedzené zvislými
rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od
krajného vodiča. Vzdialenosť obidvoch rovín od krajných vodičov je pri napätí od 35 kV
do 110 kV vrátane, 15m. Ani uvedená zákonná šírka ochranného pásma sa nedotýka pozemku
žalobcu. Žalobca v odvolaní uvádza a opiera sa o ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného
zákona, ktorý hovorí, že „účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb,
ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným
povolením priamo dotknuté“. Podľa názoru zúčastneného účastníka, žalobca vo svojich
vyjadreniach v súvislosti s daným ustanovením opomenul podmieňovaciu spojku „ak“,
vzhľadom na to, že sa domáha postavenia účastníka stavebného konania a teda aktívne
legitimovanej osoby v súdnom spore z dôvodu susediaceho pozemku, avšak nevzal do úvahy
to, že susediaci pozemok by mal byť stavbou priamo dotknutý. Táto podmienka v prípade
pozemku žalobcu však podľa názoru zúčastneného účastníka splnená nie je. Na základe
uvedených faktov je možné konštatovať, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej vecnej
legitimácie v zmysle § 250 ods. 2 OSP. Keďže v zmysle vyššie uvedeného a v súlade so
stavebným povolením pozemok žalobcu zostal nedotknutý tak stavbou ako aj ochranným
pásmom, žalobca na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu ukrátený nebol
a nespĺňal ani podmienku byť účastníkom stavebného konania. Čo sa týka vyjadrení žalobcu
v odvolaní ohľadom toho, že stavba mení krajinný obraz územia a má negatívny dopad na
zdravie a majetok vlastníkov nehnuteľností na ktorých bola stavba postavená, vrátane
susediacich pozemkov a to z titulu ochranného pásma, tieto vyjadrenia považoval zúčastnený
účastník za irelevantné a zavádzajúce z dôvodu, že parcela žalobcu nespadá do ochranného
pásma danej stavby, a jednak z titulu toho, že dané vyjadrenia sú len domnienky a svedčia
o neznalosti problematiky ohľadom technických a bezpečnostných noriem, ktoré dané
vedenie spĺňa. Takisto argument ohľadom výrazného znehodnotenia nehnuteľnosti žalobcu
z titulu stavby je bezpredmetný a neopodstatnený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250ja v spojení s § 246c
OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Zo spisu krajského súdu vyplýva, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ktorým bola povolená líniová stavba vedenia vysokého napätia,
ktorá zasahuje do vlastníckeho práva veľkého počtu vlastníkov nehnuteľností, na ktorých
sa stavba uskutočňuje, ako aj susediacich pozemkov a predovšetkým posúdenie otázky,
či vlastník susediaceho pozemku, ktorý bol účastníkom správneho konania, je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP.
Podľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
Podľa ods. 2, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 250 ods. 1 účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu
uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by
mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Podľa ods. 2 žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na
svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom
konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú
osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane
susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom
a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.
Z vyššie uvedených ustanovení OSP je zrejmé, že účastníkom konania pred súdom na
strane žalobcu je vždy účastník správneho konania, za určitých okolností dokonca aj ten
subjekt, ktorý tvrdí, že sa s ním v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ním
ako s účastníkom konať malo.
Z administratívneho aj súdneho spisu vyplýva, že žalobca je vlastníkom pozemku,
ktorý bezprostredne susedí s pozemkami, na ktorých sa stavba realizuje.
Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobcu za účastníka stavebného konania
považoval, nakoľko rozhodol aj o jeho odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu,
keď jeho odvolanie posúdil ako „odvolanie subjektu patriaceho do širšieho okruhu dotknutých
subjektov“.
Z uvedeného je zrejmé, že samotný žalovaný bol toho názoru, že predmetná stavba sa
môže dotýkať práv a právom chránených záujmov aj vlastníkov tých pozemkov, ktoré susedia
s pozemkami, na ktorých sa stavba priamo realizuje. V tomto kontexte sa jeho úvahy
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, či sa žalobca domáhal, aby mu bolo priznané
postavenie účastníka konania, alebo nie, javia ako irelevantné a na žalobcu je potrebné
hľadieť ako na účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, keď ho za
takéhoto považovali správne orgány obidvoch stupňov.
Za týchto procesných okolností sa námietky žalovaného týkajúce sa nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu v súdnom konaní javia ako účelové a záver krajského súdu
o tom, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ktorou napáda zákonnosť
postupu a rozhodnutia správneho orgánu vydaného v správnom konaní, ktorého účastníkom
sám bol, nemá oporu v procesnom predpise.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov uznesenie krajského súdu
zrušil, podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, nakoľko postupom krajského súdu bola žalobcovi
odňatá možnosť konať pred súdom.
V novom konaní bude úlohou krajského súdu zákonnosť postupu a rozhodnutia
žalovaného riadne preskúmať a v merite veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodne aj
o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 30. januára 2013
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská