Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžp/2/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Prof. MUDr. T. J., DrSc.,

bytom L., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Šrobár, Advokátska kancelária, so sídlom

Laurinská 12, Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Košiciach,

Komenského 52, Košice, za účasti: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská

31, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. januára 2011, č.

2011/00151, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k.

-41 z 20. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.

-41 z 20. októbra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -41 z 20. októbra 2011, zastavil

konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného z 28. januára 2011, č. 2011/00151, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ, Trieda SNP č. 39, Košice,

č. A-2010/13944-03/II/GAZ z 20. septembra 2010, ktorým bola povolená líniová stavba

„Výstavba 2x110 kV vedenia pre napojenie viacsystémového vedenia na distribučnú sústavu

v lokalite B.“ na pozemkoch: v kat. ú. B. registra „C“ parc. č. X., X., X., X., X., X., X., X.,

X., X., X., X., X., X., X., X., X., X.; v kat. ú. B. na pozemkoch registra „C“ parc. č. X., X.,

X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X. až X., X., X., X., X., X., X., X., X. až X.,

X. až X., X. až X., X., X., X. až X., X., X., X., X., X., X., X. až X.; v kat. ú. L. na pozemkoch

2

registra „E“ parc. č. X., X., registra „C“ parc. č. X., X., X., X. až X., X., X., X., X., X., X., X.,

X. X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X.,

X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X.; v kat. ú. P. na pozemkoch

registra „C“ parc. č. X., X., X., X., X., registra „E“ parc. č. X., X., X., X., X., X., X., X., X.,

X., X., X. až X., X. až X., X. až X., X. až X., X., X. až X., X. až X., X. až X., X.; v kat. ú. B.

na pozemkoch registra „C“ parc. č. X., X. a registra „E“ parc. č. X., pre stavebníka

Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská č. 31, Košice.

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd bez nariadenia

pojednávania preskúmal pripojený administratívny spis, ktorý súdu predložil žalovaný

a skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať čo vyplýva z ustanovenia

(ďalej len „OSP“). Z obsahu pripojeného

administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca je vlastníkom parcely nachádzajúcej sa

v katastrálnom území L. a to číslo X., na tejto parcele, ktorej skutočne je vlastníkom žalobca

nemá byť umiestnená povoľovaná líniová stavba a dokonca táto parcela sa nenachádza ani na

tzv. osi vedenia danej líniovej stavby a ani nezasahuje do ochranného pásma, ktoré je

vytýčené pozdĺž celej stavby v rozsahu 15 m od krajného vodiča na každú stranu, čo detailne

vyplýva z nákresu situácie katastrálnej mapy na strane č. 8 až 13, ktorá je súčasťou

projektovej dokumentácie.

Podľa názoru krajského súdu, z stavebného (ďalej

len „stavebný zákon“) jasne vyplýva, kto môže byť účastníkom stavebného konania, pretože

v danom prípade krajský súd preskúmava rozhodnutie stavebného orgánu, ktorým bola

povolená líniová stavba, teda nejde o územné konanie; tým je stavebník, osoby, ktoré majú

vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov

a stavieb ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť

stavebným povolením priamo dotknuté, ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva

z osobitného predpisu, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, projektant v časti, ktorá sa

týka projektu stavby.

Žalobca je vlastníkom parc. č. X. v kat. ú. L. a ako už bolo uvedené, na tejto parcele

nie je umiestnená povoľovaná líniová stavba, táto parcela sa nenachádza ani na tzv. osi

vedenia danej líniovej stavby a nezasahuje ani do ochranného pásma, ktoré je vytýčené pozdĺž

celej stavby, t. j. nie je dotknutá ani ochranným pásmom.

Z uvedených dôvodov podľa názoru krajského súdu žalobca nemohol byť účastníkom

stavebného konania, a preto ani nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby o preskúmanie

rozhodnutia správneho orgánu.

3

Preto krajský súd podľa konanie zastavil z dôvodu, že žalobca nie

je oprávnenou osobou na podanie takejto žaloby.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa s tým, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo konanie bolo zastavené

a navyše ani žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie

konanie a rozhodnutie. Podľa jeho názoru, záver krajského súdu o nedostatku procesnej

legitimácie žalobu je nesprávny a nemá oporu v ani v stavebnom zákone. Poukázal na to,

že z § 59 ods. 1 vyplýva, že účastníkmi stavebného konania sú za zákonom stanovených

podmienok aj vlastníci susediacich pozemkov a stavieb, pričom on je vlastníkom susediaceho

pozemku s pozemkom, na ktorom sa nachádza povoľovaná stavba a je vlastníkom, ktorého

práva boli stavebným povolením priamo dotknuté. Na túto skutočnosť poukázal už aj

v žalobe, v ktorej sa vyjadril, že pod pojmom susedný pozemok treba podľa § 139 ods. 2

písm. c/ stavebného zákona rozumieť taký pozemok, ktorý má spoločnú hranicu s pozemkom,

na ktorom sa má uskutočniť stavba, a tiež sa ďalej vyjadril, že vzhľadom na charakter

a dopady povolenej stavby je zrejmé, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy

vlastníkov susedných pozemkov sú dotknuté. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí

(na str. 5) však konštatoval, že na predmetnej parcele, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, nie je

umiestnená povoľovaná líniová stavba, táto parcela sa nenachádza ani na tzv. osi vedenia

danej líniovej stavby a ani nezasahuje do ochranného pásma, ktoré je vytýčené pozdĺž celej

stavby, t.j. nie je dotknutá ani ochranným pásmom, a z toho dôvodu mal krajský súd za to, že

žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho

orgánu. Poukázal tiež na to, že krajský súd napriek skutočnosti, že žalobca bol účastníkom

administratívneho konania, ktoré viedol žalovaný, ďalej konštatoval, že žalobca nemohol byť

účastníkom stavebného konania, a preto nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby.

Odvolávajúc sa na a Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zdôraznil, že podľa jeho názoru splnil všetky

zákonné podmienky na to, aby sa mohol prostredníctvom žaloby podľa druhej hlavy

domáhať ochrany svojich subjektívnych práv. Žalobca bol účastníkom administratívneho

konania, využil v administratívnom konaní riadny opravný prostriedok a v zákonnej lehote

podal žalobu na vecne príslušnom súde. Napriek splneniu všetkých zákonných podmienok

krajský súd skonštatoval, že žalobu podala neoprávnená osoba, ktorá nemohla byť účastníkom

4

stavebného konania. Žalobca má za to, že postupom správneho orgánu v spojení

s odmietnutím jeho aktívnej legitimácie na podanie žaloby, bolo porušené aj jeho právo na

spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde, ako aj zásada spravodlivého procesu.

Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním z 3. januára 2012, v ktorom žiadal

napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť pričom poukázal na obsah

svojho vyjadrenia k žalobe, v ktorom žiadal zamietnuť žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej

legitimácie žalobcu a tiež uviedol, že odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol, v čom vidí

nesprávnosť postupu súdu vo veci, t.j. nesprávnosť zastavenia konania z titulu nedostatku

aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Krajský súd v Košiciach podľa

názoru žalovaného nerozhodoval o merite veci, t.j. nepreskúmaval žalobou napadnuté

rozhodnutie preto, že v prvom rade musí byť preskúmané splnenie podmienok žalobcu na

podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Keďže na strane žalobcu bol

zistený nedostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby o preskúmanie predmetného

rozhodnutia, bolo vo veci vydané odvolaním napadnuté uznesenie.

Zúčastnený účastník sa k odvolaniu vyjadril podaním z 11. januára 2012 v ktorom

žiadal uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť, pričom poukázal na to, že

uvedená stavba nestojí na pozemku žalobcu a tento nie je stavbou priamo ani nepriamo

dotknutý. To znamená, že stavba ani nezasahuje na pozemok vo vlastníctve žalobcu, ani ho

neobmedzuje vymedzené ochranné pásmo, ktoré stanovuje

o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike"), konkrétne

ustanovenie § 36 ods. 2 písm. b/. Dané ustanovenie zákona o energetike definuje ochranné

pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia ako pásmo vymedzené zvislými

rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od

krajného vodiča. Vzdialenosť obidvoch rovín od krajných vodičov je pri napätí od 35 kV

do 110 kV vrátane, 15m. Ani uvedená zákonná šírka ochranného pásma sa nedotýka pozemku

žalobcu. Žalobca v odvolaní uvádza a opiera sa o ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného

zákona, ktorý hovorí, že „účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke

alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb,

ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným

povolením priamo dotknuté“. Podľa názoru zúčastneného účastníka, žalobca vo svojich

vyjadreniach v súvislosti s daným ustanovením opomenul podmieňovaciu spojku „ak“,

5

vzhľadom na to, že sa domáha postavenia účastníka stavebného konania a teda aktívne

legitimovanej osoby v súdnom spore z dôvodu susediaceho pozemku, avšak nevzal do úvahy

to, že susediaci pozemok by mal byť stavbou priamo dotknutý. Táto podmienka v prípade

pozemku žalobcu však podľa názoru zúčastneného účastníka splnená nie je. Na základe

uvedených faktov je možné konštatovať, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej vecnej

legitimácie v zmysle . Keďže v zmysle vyššie uvedeného a v súlade so

stavebným povolením pozemok žalobcu zostal nedotknutý tak stavbou ako aj ochranným

pásmom, žalobca na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu ukrátený nebol

a nespĺňal ani podmienku byť účastníkom stavebného konania. Čo sa týka vyjadrení žalobcu

v odvolaní ohľadom toho, že stavba mení krajinný obraz územia a má negatívny dopad na

zdravie a majetok vlastníkov nehnuteľností na ktorých bola stavba postavená, vrátane

susediacich pozemkov a to z titulu ochranného pásma, tieto vyjadrenia považoval zúčastnený

účastník za irelevantné a zavádzajúce z dôvodu, že parcela žalobcu nespadá do ochranného

pásma danej stavby, a jednak z titulu toho, že dané vyjadrenia sú len domnienky a svedčia

o neznalosti problematiky ohľadom technických a bezpečnostných noriem, ktoré dané

vedenie spĺňa. Takisto argument ohľadom výrazného znehodnotenia nehnuteľnosti žalobcu

z titulu stavby je bezpredmetný a neopodstatnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250ja v spojení s § 246c

preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Zo spisu krajského súdu vyplýva, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného, ktorým bola povolená líniová stavba vedenia vysokého napätia,

ktorá zasahuje do vlastníckeho práva veľkého počtu vlastníkov nehnuteľností, na ktorých

sa stavba uskutočňuje, ako aj susediacich pozemkov a predovšetkým posúdenie otázky,

či vlastník susediaceho pozemku, ktorý bol účastníkom správneho konania, je aktívne

legitimovaný na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti .

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

6

Podľa ods. 2, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je

predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250 ods. 1 účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu

uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by

mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa ods. 2 žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na

svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom

konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú

osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane

susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom

a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.

Z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že účastníkom konania pred súdom na

strane žalobcu je vždy účastník správneho konania, za určitých okolností dokonca aj ten

subjekt, ktorý tvrdí, že sa s ním v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ním

ako s účastníkom konať malo.

Z administratívneho aj súdneho spisu vyplýva, že žalobca je vlastníkom pozemku,

ktorý bezprostredne susedí s pozemkami, na ktorých sa stavba realizuje.

Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobcu za účastníka stavebného konania

považoval, nakoľko rozhodol aj o jeho odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu,

keď jeho odvolanie posúdil ako „odvolanie subjektu patriaceho do širšieho okruhu dotknutých

subjektov“.

Z uvedeného je zrejmé, že samotný žalovaný bol toho názoru, že predmetná stavba sa

môže dotýkať práv a právom chránených záujmov aj vlastníkov tých pozemkov, ktoré susedia

s pozemkami, na ktorých sa stavba priamo realizuje. V tomto kontexte sa jeho úvahy

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, či sa žalobca domáhal, aby mu bolo priznané

postavenie účastníka konania, alebo nie, javia ako irelevantné a na žalobcu je potrebné

hľadieť ako na účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, keď ho za

takéhoto považovali správne orgány obidvoch stupňov.

7

Za týchto procesných okolností sa námietky žalovaného týkajúce sa nedostatku

aktívnej legitimácie žalobcu v súdnom konaní javia ako účelové a záver krajského súdu

o tom, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ktorou napáda zákonnosť

postupu a rozhodnutia správneho orgánu vydaného v správnom konaní, ktorého účastníkom

sám bol, nemá oporu v procesnom predpise.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov uznesenie krajského súdu

zrušil, podľa , nakoľko postupom krajského súdu bola žalobcovi

odňatá možnosť konať pred súdom.

V novom konaní bude úlohou krajského súdu zákonnosť postupu a rozhodnutia

žalovaného riadne preskúmať a v merite veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodne aj

o trovách tohto odvolacieho konania podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 30. januára 2013

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská