Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/38/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., s. r. o., so sídlom: K.,

IČO: X., zast. advokátom JUDr. F. N., so sídlom: K., proti žalovanému: Z. V. S., a. s.,

so sídlom: N., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. A. P., so sídlom: C., o zaplatenie 249 862,31

eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. ,

na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 9. februára 2012, č. k.

26Cob/85/2011/-559, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky ako súd prvého stupňa dňa 14. 03. 2011 vydal medzitýmny

rozsudok č. k. -525, ktorým vyslovil, že nárok žalobcu je daný.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že P. D. S., so sídlom: S. IČO: X. (ďalej len P. S.), sa

žalobou, doručenou súdu prvého stupňa dňa 20. 08. 2007, v spojení s doplnením petitu žaloby

zo dňa 12. 10. 2007, prvostupňovému súdu doručeným dňa 15. 10. 2007, domáhal voči

žalovanému zaplatenia pôvodne 2 500 000,-- Sk (82 984,80 eur) so 14,25%-nými ročnými

úrokmi z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia, a to z dôvodu

úhrady majetkovej ujmy za obdobie od 01. 05. 2004 do 17. 08. 2007. V žalobe uviedol, že

rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru v Nových Zámkoch, odbor

poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, č. OPLVH-1076/1985/1 zo dňa

21. 06. 1985, ako príslušného vodohospodárskeho orgánu v zmysle ustanovení § 2 a § 6

o štátnej správe vo vodnom hospodárstve, na základe návrhu Z.

V. a K. v B. a záväzného posudku vydaného bývalým ONV – okresným hygienikom

2

v Nových Zámkoch, boli určené a vymedzené na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej

nezávadnosti vodných zdrojov verejného vodovodu S., ochranné pásma vodných zdrojov

a stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vo vymedzených

ochranných pásmach (ďalej len „rozhodnutie“). Rozhodnutím boli zmenené vodoprávne

povolenia, udelené vodohospodárskym orgánom Okresným národným výborom v Nových

Zámkoch, rozhodnutiami č. OPLHV-1242/1976-110/1976-II zo dňa 01. 03. 1976 a č.

OPLVH-1120/1978-2 zo dňa 18. 07. 1978.

P. S. ďalej uviedlo, že o vodách v znení neskorších predpisov,

na základe ktorého boli vyhlásené ochranné pásma na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej

nezávadnosti vodných zdrojov, podľa rozhodnutia bol zrušený a s účinnosťou od 01. 06. 2002

nahradený o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „starý vodný zákon“). P. S. poukázalo

na ustanovenia § 77 ods. 3, § 28 ods. 6 a 7 starého vodného zákona, ako aj na skutočnosť, že

podrobnosti o majetkovej ujme a náhradách nákladov spojených s ochranou vodných zdrojov,

mali byť podrobne upravené všeobecne záväzným právnym predpisom v súlade

so splnomocňovacím ustanovením § 78 ods. 3 písm. e/ starého vodného zákona. Za účinnosti

starého vodného zákona však vykonávací predpis, upravujúci realizáciu úhrad majetkovej

ujmy a spôsob jej výpočtu, prijatý nebol.

Starý vodný zákon bol s účinnosťou od 01. 07. 2004 nahradený

Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov (ďalej len „nový vodný zákon“). Na základe

prechodného ustanovenia, uvedeného v § 80 ods. 3 nového vodného zákona, ochranné pásma

určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov podľa

doterajších právnych predpisov sa považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa

nového vodného zákona. Na základe ustanovenia § 32 ods. 6 nového vodného zákona,

za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov

patrí vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy

v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto

odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja.

Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie

obdobie alebo dohody o jednorazovej úhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej

ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

3

P. S. ďalej poukázalo na skutočnosť, že je oprávneným nájomcom pozemkov

evidovaných katastrálnym úradom v N., Správou katastra N., pre kat. územie S., N.

a maďarský S., na ktorých boli rozhodnutím vyhlásené ochranné pásma, zodpovedajúce

ochranným pásmam vodárenských zdrojov podľa starého aj nového vodného zákona, a preto

je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

V dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem vodárenských zdrojov došlo k obmedzeniu

hospodárenia P. S., a to na základe dodržiavania obmedzujúcich opatrení, stanovených

rozhodnutím. P. S. obhospodaruje pôdu, na ktorej nie je možné hospodáriť intenzívne bez

výrazných obmedzení a ako oprávnený nájomca nemôže plne realizovať všetky intenzifikačné

opatrenia smerujúce k zvýšeniu produkcie. V dôsledku dodržiavania obmedzujúcich opatrení

P. S. každoročne vykazuje znižovanie úžitkovosti chovu dobytka, zníženie produktivity práce,

efektívnosti výroby, znižovanie kvality mlieka a mäsa.

Prípisom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 25. 06. 2008 (správne má

znieť 26. 05. 2008), P. S. navrhlo zmenu účastníka konania na strane žalobcu, a to vzhľadom

na skutočnosť, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 05. 2008, uzavretou medzi ním

ako postupcom a spoločnosťou O., spol. s r. o., so sídlom: T., IČO:: X., ako postupníkom,

postúpil postupníkovi svoju pohľadávku voči žalovanému spolu s príslušenstvom, ktorá mu

vznikla z titulu nárokov na úhradu majetkovej ujmy a škody za obdobie od 01. 05. 2004 do

17. 08. 2007. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené zo strany P. S. a spoločnosti O., spol.

s r. o., žalovanému písomne listom zo dňa 07. 05. 2008. Následne zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 09. 05. 2008, uzavretou medzi spoločnosťou O., spol. s r. o. ako

postupcom a S. B., s. r. o., so sídlom: P., IČO: X. ako postupníkom, bola predmetná

pohľadávka postúpená spoločnosti B., s. r. o. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené

postupcom žalovanému listom zo dňa 09. 05. 2008.

Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. -80 zo dňa 29. 05. 2008

navrhovanú zmenu účastníkov na strane žalobcu pripustil.

Žalobca na pojednávaní dňa 12. 01. 2009 žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby tak,

že titulom náhrady majetkovej ujmy za obdobie od 01. 05. 2004 do 31. 12. 2007 si voči

žalovanému uplatňuje celkovú ujmu 249 862,31 eur, čím pôvodnú žalovanú sumu rozšíril

o 166.877,51 eur. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že pri vyčíslení majetkovej ujmy

4

za uvedené obdobie vychádzal zo znaleckých posudkov č. 6/2008 a č. 14/2008,

vypracovaných Doc. Ing. K. K., CSc., znalcom z odboru poľnohospodárstvo a ochrana

životného prostredia.

Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. -292 zo dňa 03. 02. 2009

zmenu žaloby pripustil.

Následne žalobca upresnil, že náhrady majetkovej ujmy sa od žalovaného domáha

za obdobie od 01. 05. 2004 do 12. 05. 2010 a poukázal na skutočnosť, že zmluvou

o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05. 2010 sa stal veriteľom pohľadávok celkovo

za obdobie od 01. 05. 2004 do 12. 05. 2010.

Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že

nájomca v žalobe tvrdí, že od 01. 05. 2004 je nájomcom pozemkov v kat. území S., N.

a maďarský S., ktoré sa nachádzajú v ochranných pásmach vodárenského zdroja určeného

rozhodnutím ONV. Namietal, že žalobca nevydokladoval, na akých pozemkoch uplatňuje

majetkovú ujmu, v čom mu bola spôsobená majetková ujma, v akej výške a rovnako ani

nepreukázal, na základe akého práva je nájomcom pozemkov v druhom ochrannom pásme

vodného zdroja od 01. 05. 2004. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa na neho neobrátil ani

ústne, ani písomne a nepožiadal ho o zaplatenie majetkovej ujmy, teda sa nepokúsil vec riešiť

dohodou tak, ako mu to ukladá vodný zákon. Následne žalovaný vo svojom vyjadrení

uviedol, že si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi, avšak žalobca rozsah svojho nároku

a ani jeho výšku doposiaľ nepreukázal.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku ďalej poukázal na rozhodnutie

bývalého ONV v Nových Zámkoch č. OPLVH-1242/1976-110/1976-II zo dňa 01. 03. 1976,

ktorým bola povolená stavba vodohospodárskeho diela: „S. VODOVOD“ za podmienok

presne špecifikovaných v uvedenom rozhodnutí.

Ďalším rozhodnutím bývalého ONV v Nových Zámkoch č. OPLVH-1120/1978-2

zo dňa 18. 07. 1978 bolo Z. V. a K. IPZ B. udelené povolenie na zriadenie

vodohospodárskych diel a na odber podzemnej vody z vodného zdroja HS-4 v S., a to

na základe skutočností, presne špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí.

5

Rozhodnutím bývalého ONV v Nových Zámkoch č. OPLVH-1076/1985/1 zo dňa

21. 06. 1985 v časti A bolo zmenené vodoprávne povolenie, udelené vodohospodárskym

orgánom ONV v Nových Zámkoch rozhodnutím č. OPLVH-1242/1976-110/1976-II zo dňa

01. 03. 1976 a č. OPLVH-1120/1978-2 zo dňa 18. 07. 1978 tým, že boli zrušené časti

citovaných rozhodnutí, ktorými boli stanovené ochranné pásma. Ostatné časti rozhodnutí

zostali naďalej v platnosti. V časti B citovaného rozhodnutia zo dňa 21. 06. 1985 boli určené

na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodného zdroja HS-3 a HS-4

verejného vodovodu S. ochranné pásma. V časti C citovaného rozhodnutia boli stanovené

podmienky pre využívanie ochranných pásiem vodných zdrojov podzemných vôd. V časti D

citovaného rozhodnutia boli za účelom odstránenia, resp. za účelom zabránenia nepriaznivých

účinkov pri obhospodarovaní pozemkov, pri hospodárskej činnosti, pri užívaní objektov

a zariadení v určených pásmach hygienickej ochrany vodárenských vodných zdrojov uložené

príslušným orgánom a organizáciám úlohy a obmedzenia. Súčasťou tohto rozhodnutia boli aj

prílohy č. 1, 2 a 3, pričom príloha č. 1 obsahovala podmienky stanovené vodohospodárskym

orgánom pre využívanie ochranného pásma druhého stupňa – vnútorného. Príloha č. 2

obsahovala podmienky stanovené vodohospodárskym orgánom pre využívanie ochranného

pásma druhého stupňa – vonkajšieho a príloha č. 3 obsahovala podmienky stanovené

vodohospodárskym orgánom pre ochranné pásmo druhého stupňa – spoločné – kvantitatívne.

Vo svojich právnych záveroch súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 26 ods. 2

a o vodách a a zákona

č. o vodách. K nároku žalobcu o náhradu majetkovej ujmy za obdobie

od 01. 05. 2004 do 12. 05. 2010 uviedol, že majetkovú ujmu uplatnenú za obdobie

od 01. 05. 2004 do 30. 06. 2004 je potrebné posudzovať podľa

o vodách, kým za obdobie od 01. 07. 2004 do 12. 05. 2010 podľa

o vodách v platnom znení (ďalej len vodný zákon), nakoľko starý vodný zákon bol

s účinnosťou od 01. 07. 2004 zrušený a nahradený vodným zákonom.

Vo vzťahu k námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalobca nepreukázal

svoju aktívnu legitimáciu, súd neakceptujúc túto námietku poukázal na rozhodnutie bývalého

ONV v Nových Zámkoch č. OPLVH-1076/1985/1 zo dňa 21. 06. 1985, ktorým boli

okresným hygienikom v Nových Zámkoch určené na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej

nezávadnosti vodných zdrojov verejného vodovodu S. ochranné pásma vodných zdrojov

a zároveň boli stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia

6

vo vymedzených ochranných pásmach. Uvedeným rozhodnutím boli zmenené vodoprávne

povolenia, udelené vodohospodárskym orgánom bývalým ONV v Nových Zámkoch

rozhodnutiami č. OPLVH-1242/1976-110/1976-II zo dňa 01. 03. 1976 a č.

OPLVH-1120/1978-2 zo dňa 18. 07. 1978. Z vyššie špecifikovaného rozhodnutia z roku 1985

súd považoval za preukázané, že týmto rozhodnutím boli vydané viaceré obmedzenia

pri obhospodarovaní pozemkov v ochrannom pásme vodných zdrojov, keďže ochranné pásmo

druhého stupňa – spoločné – kvantitatívne zostalo v platnosti a zostali v platnosti aj

obmedzujúce režimy z neho vyplývajúce. Obmedzujúce režimy bolo teda povinné dodržiavať

aj P. S. ako pôvodný žalobca. Uvedenú skutočnosť súd považoval za preukázanú aj

zo svedeckej výpovede Ing. S., ktorá potvrdila, že v ochrannom pásme druhého stupňa –

spoločného – kvantitatívneho, je potrebné v rozhodnutí špecifikované obmedzenia

dodržiavať.

Z predložených listín, najmä z rozhodnutia vydaného bývalým ONV N. v roku 1985,

mal súd za preukázané, že v bode 3 uvedeného rozhodnutia bolo poľnohospodárskym

subjektom uložených niekoľko úloh, týkajúcich sa hlavne dodržiavania osobitných

podmienok, týkajúcich sa hnojenia a ničenia škodcov. Z prílohy č. 3 k uvedenému

rozhodnutiu súd zistil, že boli osobitne stanovené aj ďalšie obmedzujúce opatrenia

pre ochranné pásmo druhého stupňa – spoločné – kvantitatívne, napríklad nemožnosť

budovania ďalších odberných zariadení a zabezpečovanie ochrany povrchových

a podzemných vôd pred ich znehodnocovaním, obmedzeniami nakladania s látkami, ktoré

môžu ohroziť akosť alebo zdravotnú nezávadnosť povrchových alebo podzemných vôd.

Uvedené obmedzenia bol povinný dodržiavať aj pôvodný žalobca s tým, že v prípade ich

porušenia mu hrozili sankcie zo strany príslušných kontrolných orgánov.

K otázke aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby súd prvého stupňa ďalej

uviedol, že pôvodný žalobca – P. S., bol nájomcom pozemkov, na ktorých bolo rozhodnutím

bývalého ONV N. vyhlásené ochranné pásmo, zodpovedajúce ochrannému pásmu

vodárenských zdrojov podľa starého vodného zákona, ako aj vodného zákona, a to počas

celého žalovaného obdobia. S poukazom na uvedené vyslovil, žalobca je na náhradu

majetkovej ujmy aktívne legitimovaný, pretože túto nadobudol postúpením od pôvodného

žalobcu.

7

Súd mal tiež za nesporné, že v danom prípade je daná aj pasívna legitimácia

žalovaného na úhradu majetkovej ujmy, pričom túto žalovaný žiadnym spôsobom ani

nerozporoval. V tejto súvislosti poukázal na oznámenie Slovenského hydrometeorologického

ústavu zo dňa 23. 01. 2008, na základe ktorého skonštatoval, že vodné zdroje v ochrannom

pásme využíva a odoberá z nich vodu žalovaný. Sám žalovaný na pojednávaní, konanom dňa

03. 11. 2008 uviedol, že si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi a doplnil, že žalobca

rozsah oprávnenia svojho nároku, ani jeho výšku doposiaľ nepreukázal.

Súd ďalej uviedol, že žalovaný si majetkovú ujmu za obdobie od 01. 05. 2004

do 31. 12. 2006 vyčíslil na základe znaleckého posudku č. 6/2006 zo dňa 30. 04. 2008, ktorý

vypracoval Doc. Ing. K. K., CSc. znalec z odboru poľnohospodárstvo a ochrana životného

prostredia. Výšku majetkovej ujmy za obdobie od 01. 01. 2007 do 31. 12. 2007 si žalovaný

(správne malo znieť žalobca) uplatnil v súlade so znaleckým posudkom č. 14/2008

zo dňa 09. 12. 2008, ktorý vypracoval ten istý znalec. Pri vyčíslení uplatnenej majetkovej

ujmy za obdobie od 01. 05. 2004 do 12. 05. 2010 žalobca podľa vlastného vyjadrenia

vychádzal z vyčíslenej majetkovej ujmy na základe citovaných znaleckých posudkov.

Z príloh k uvedeným znaleckým posudkom je zrejmé, že v období, za ktoré si žalobca, resp.

jeho predchodca uplatnil majetkovú ujmu, bolo P. S. nájomcom pozemkov v danej oblasti.

Vzhľadom na skutočnosť, že znalecké posudky za účelom určenia výšky majetkovej ujmy za

žalované obdobie nedal vyhotoviť súd, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný

správnosť a relevanciu týchto posudkov popiera, súd z dôvodu hospodárnosti a účelnosti

ďalšieho postupu v konaní, rozhodol v danom prípade len o základe nároku žalobcu, a to

v súlade s (ďalej len ) s tým, že o výške

nároku žalobcu, ako aj o trovách konania, rozhodne osobitným rozhodnutím.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, uznesením č. k.

-559 zo dňa 09. 02. 2012, napadnutý medzitýmny rozsudok podľa § 221 ods. 1

písm. h/ zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Nesprávne právne posúdenie veci podľa vyššie citovaného ustanovenia

odvolací súd vzhliadol v tom, že súd v danom prípade postupoval podľa § 152 ods. 2 veta

druhá a napadnutým medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci, hoci

na takýto postup neboli splnené podmienky. Vo vzťahu k uviedol, že

účelnosť rozhodnutia len o základe veci je vo všeobecnosti zachovaná iba v prípade, ak súd

8

prvého stupňa disponuje dostatkom skutkových zistení pre posúdenie všetkých sporných

otázok, vyplývajúcich z uplatňovaného nároku a spornou zostáva iba výška toho nároku, napr.

z dôvodu jej obtiažnej zistiteľnosti, vyvolávajúcej potrebu ďalšieho rozsiahleho dokazovania.

Zdôraznil, že žalobca si žalobou, podanou v prejednávanej veci, uplatňuje nárok na náhradu

majetkovej ujmy sčasti v zmysle o vodách a sčasti podľa

predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v o vodách.

Odvolací súd poukázal na a (správne

má znieť ) a v ich súvislosti na nariadenie vlády

Slovenskej republiky č. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady

za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady, ako aj neskoršie

nariadenie vlády Slovenskej republiky č. s rovnakým názvom, ktoré v

ods. 1 a 2 obsahujú zhodné definície pojmov náhrad za obmedzenie bežného

obhospodarovania. V § 2 ods. 1 uvedené vládne nariadenia zhodne určujú, že náhrada

za obmedzenie bežného obhospodarovania na poľnohospodárskom pozemku v dôsledku

zvýšenia nákladov nad bežné obhospodarovanie pozemku je rozdiel medzi skutočnými

nákladmi, vynaloženými na obhospodarovanie pozemku a priemernými nákladmi v danej

výrobnej oblasti v tom istom roku (pričom novšie vládne nariadenie obsahuje naviac iba

dovetok, že ide o rozdiel vyjadrený v peňažných prostriedkoch v slovenskej mene). V § 2

ods. 2 tie isté vládne nariadenia zhodne určujú, že náhrada za obmedzenie bežného

obhospodarovania na poľnohospodárskom pozemku v dôsledku zníženia produkcie je rozdiel

medzi priemernou produkciou v danej výrobnej oblasti a dosiahnutou produkciou v tom istom

roku (s rovnakým dovetkom ako je uvedený vyššie).

Z vyššie citovaných definícií výpočtu výšky náhrad žalovanej majetkovej ujmy mal

odvolací súd za zrejmé, že skutočnosť, že k majetkovej ujme, spôsobenej obmedzeniami

bežného obhospodarovania, reálne došlo, možno mať spoľahlivo za preukázanú v podstate až

vtedy, keď je už známa aj jej výška. V princípe je totiž možné, že existencia konkrétnych

obmedzení hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vôd, založených príslušným

rozhodnutím v konkrétnom prípade môže, ale aj nemusí mať za následok vznik majetkovej

ujmy na strane toho, kto na týchto pozemkoch hospodári a v prospech koho by právo na jej

náhradu prípadne svedčilo. Skonštatoval, že skutočnosť, či k majetkovej ujme došlo a či teda

žalobcovi zároveň vzniklo právo na jej náhradu, bude nad všetku pochybnosť zrejmá až

vtedy, keď už bude známa aj jej konkrétna výška. Na základe uvedeného odvolací súd dospel

9

k záveru, že vydanie medzitýmneho rozsudku je v danom prípade predčasné, keďže na jeho

vydanie nie sú splnené podmienky. Napadnutý medzitýmny rozsudok preto zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorému súčasne uložil rozhodnúť rozsudkom o celej

prejednávanej veci naraz ( veta prvá ), teda tak o jej základe, ako aj

o výške žalovaného peňažného plnenia s tým, že pri rozhodovaní o veci sa vysporiada aj

s ostatnými vecnými námietkami žalovaného, obsiahnutými v jeho odvolaní proti zrušenému

medzitýmnemu rozsudku.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 21. 05. 2012.

Proti zrušujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote

dovolanie žalobca (ďalej tiež ako dovolateľ) a navrhol, aby dovolací súd uznesenie Krajského

súdu v Nitre č. k. -559 zo dňa 09. 02. 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Podanie dovolania žalobca odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2

písm. a/ , teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konkrétne k procesnej

vade uvedenej v písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom), argumentujúc porušením ,

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, zabezpečujúcich právo na súdnu ochranu. Odvolaciemu súdu vytkol

nesprávnosť, nezákonnosť a arbitrárnosť jeho rozhodnutia. Dovolateľ má za to, že odvolací

súd vyslovil právne závery bez toho, aby sa vysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie

ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol tak na základe nepodloženej

právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. V tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ,

, , a č. k. -30. Odvolaciemu súdu ďalej

vytkol, že svoje rozhodnutie nečakane založil na inom právnom závere, než súd prvého

stupňa, čím dovolateľovi odňal možnosť namietať správnosť právneho názoru, zaujatého

odvolacím súdom na inštančne vyššom súde. Na rozdiel od iných žalobcov, uplatňujúcich si

v súdnych konaniach náhradu majetkovej ujmy, o základe ktorej súdy rozhodovali vo forme

medzitýmnych rozsudkov, dovolateľovi sa bez relevantného právneho dôvodu odníma

možnosť konať bez súdom, pretože v jeho prípade nie je právne možné rozhodnúť o základe

jeho právneho nároku medzitýmnym rozsudkom. Vo vzťahu k tejto forme súdneho

rozhodnutia odvolaciemu súdu vytkol, že svojím uznesením navodil procesno-právny stav,

ktorým právne paralyzoval možnosť rozhodnúť v predmetnom súdnom konaní spôsobom

10

vydania medzitýmneho rozsudku, záväzného pre ďalšie štádium súdneho konania. V dôsledku

tejto skutočnosti sa zmarila cesta k dohode účastníkov o úhrade majetkovej ujmy v zmysle

druhá veta o vodách v príslušnom znení. Poukázal

na , ktorý súdu pri voľbe procesného postupu, vyplývajúceho z uvedeného

ustanovenia umožňuje, aby medzitýmnym rozsudkom rozhodol o tom, či má účastník konania

na požadovanom plnení právo a v akom rozsahu, pričom jeho výrok zahŕňa posúdenie

skutkového stavu sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný, ako aj z neho

odvíjajúce sa právne posúdenie veci. Poukázal ďalej na princíp tzv. právnej fikcie,

znamenajúci, že skutkový a právny stav konania, s ktorým sa súd v medzitýmnom rozsudku

vysporiadal, už nie je možné napadnúť a spochybňovať a plne sa použije na ostatnú časť

konania, v ktorej súd rozhoduje už iba o výške požadovaného nároku. Pojmovo preto môže

byť medzitýmny rozsudok vymedzený prostredníctvom súdneho určenia iba kladne, a to, že

opodstatnenosť nároku je daná čo i len v minimálnej možnej výške.

K dovolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý dovolanie navrhol ako

neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom (, veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b

ods. 5 veta prvá v spojení s odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podľa veta prvá , ustanovenia , ,

a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie

súdu prvého stupňa ( ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/, veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ),

ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo ak ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky ( ).

V prejednávanej veci je dovolateľom napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

zrušil odvolaním napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Dovolanie teda smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nevykazuje znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení, preto dovolanie podľa prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia,

majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou

z vád, vymenovaných v až g/ , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania podľa ,

v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

12

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Procesnú vadu konania

v zmysle zakladá okrem iného aj absencia riadneho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia, z dôvodu ktorého je toto nepreskúmateľné.

Vo vzťahu k uvedenej procesnej vade dovolateľ namietol nedostatočné odôvodnenie

uznesenia odvolacieho súdu. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré

jeho vydaniu predchádzalo, je však dovolací súd toho názoru, že Krajský súd v Nitre svoje

rozhodnutie o zrušení medzitýmneho rozsudku súdu prvého stupňa náležite odôvodnil

v súlade s , ktoré sa v plnej miere uplatňuje aj v odvolacom konaní (

ods. 2 ). Na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia, odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa

preskúmava v odvolacom konaní (). Aj napriek vyššie ustanoveným

možnostiam je rozhodnutie odvolacieho súdu náležite odôvodnené, do svojho odôvodnenia

pojal kľúčové argumenty, na základe ktorých rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky

zrušil a z tohto dôvodu je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ústavne akceptovateľné.

Krajský súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal so skutočnosťou, že existencia

konkrétnych obmedzení hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vôd. založených

príslušným rozhodnutím v konkrétnom prípade môže, ale aj nemusí mať za následok vznik

majetkovej ujmy na strane toho, kto na týchto pozemkoch hospodári a v prospech koho by

právo na jej náhradu prípadne svedčalo. Vecne aj právne dostatočne argumentoval, keď

uviedol, že to, či k majetkovej ujme došlo a či teda žalobcovi vzniklo právo na jej náhradu,

bude možné ustáliť až vtedy, keď bude známa aj jej konkrétna výška.

Na základe uvedeného má preto dovolací súd za to, že odvolací súd pri odôvodnení

svojho rozhodnutia postupoval v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi zastúpenému

13

v odvolacom konaní advokátom neznemožnil uplatniť zákonné procesné práva, priznané mu

právnym poriadkom o občianskom súdnom konaní na zabezpečenie jeho práv a oprávnených

záujmov.

Okrem vyššie uvedenej námietky žalobca procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/

nekonkretizoval a neuviedol žiadne také dôvody, ktoré mali preukázať procesné

pochybenie odvolacieho súdu, majúce za následok odňatie práv žalobcu konať pred súdom.

Obsah jeho dovolania sa týka jeho nespokojnosti s vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia a právnym posúdením prejednávanej veci odvolacím súdom, pričom nepreukázal,

že právne posúdenie veci znamená odňatie jeho procesných práv v odvolacom konaní.

V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno

napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné

vecné nesprávnosti rozhodnutia. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod, bolo

možné úspešne použiť, len ak by prípustnosť dovolania vyplývala z ,

v posudzovanom prípade však tomu tak nie je.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd konštatuje, že postup

odvolacieho súdu bol zákonný a žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

Keďže v danom prípade dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je

podľa prípustné a vada, uvedená v (ani žiadna iná

procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia), zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd dovolací, dovolanie žalobcu podľa , veta prvá

v spojení s , ako neprípustné odmietol.

So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací

súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

14

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5, veta prvá

v spojení s a . Žalovaný bol v dovolacom

konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďže si však trovy

v dovolacom konaní napriek svojmu písomnému vyjadreniu k dovolaniu neuplatnil, dovolací

súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 12. 05. 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. januára 2013

JUDr. Alena Priecelová, v . r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová