Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/235/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ľ. G.,

bývajúcej vo Z., zastúpenej JUDr. Ing. J. M., advokátkou vo Z., proti odporcom 1/ B., so

sídlom vo Z., 2/ V. B., bývajúcemu vo Z., o návrhu na začatie konania na náhradu

škody ušlej mzdy, doplatok do plného platu, trov konania a odškodného 100 000 €,

o odmietnutom podaní navrhovateľky, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 22. septembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. septembra 2011

sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Zvolen z 19. júla 2011

č.k. -120 a vec vracia Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením z 19. júla 2011 č.k. -120 odmietol

podanie navrhovateľky, ktoré mohlo byť návrhom na začatie konania. Rozhodnutie

odôvodnil poukazom na , Uviedol, že navrhovateľka napriek výzve

okresného súdu svoje písomné podanie neopravila a nedoplnila v stanovenej lehote a aj

napriek jej písomným podaniam odôvodnenie návrhu je nejasné a nezrozumiteľné, nie je

z neho zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností si uvedené nároky uplatňuje.

Pre tento nedostatok podania nemohol súd v konaní pokračovať.

2

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. septembra 2011 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ). Rozhodnutie

odôvodnil tým, že navrhovateľka napriek výzve okresného súdu svoje podanie nedoplnila

ani neopravila tak, aby z neho bolo zrejmé, čoho sa svojím podaním domáha. Aj odvolací

súd bol názoru, že na základe podaní navrhovateľky nebolo možné rozhodnúť o tom,

čoho sa navrhovateľka svojimi podanými návrhmi domáhala a na základe akých

skutočností si nároky uplatňovala. Navrhovateľka bola poučená podľa ,

a bola tiež poučená podľa Súd teda nemohol vo veci konať

a rozhodnúť. Na základe podaní navrhovateľky by okresný súd nemohol zamerať ani

prípravu na pojednávanie v danej veci.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie.

Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu ako aj okresného súdu a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237

písm. f/ Navrhovateľka považuje rozhodnutie súdu za nesprávne a nezákonné,

pretože po doručení uznesenia súdu prvého stupňa (výzvy) postupovala podľa pokynov

súdu a svoj návrh doplnila podaním z 11. augusta 2010 (presne označila účastníkov

konania, označila dôkazy a pripojila všetky listinné dôkazy, ďalej uviedla čoho sa

domáha, teda presný petit, ktorý je tak určitý ako aj zrozumiteľný). Keď súd prvého

stupňa po právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. novembra

2010 sp. zn. (č.l. 62), opätovne vyzval navrhovateľku na doplnenie

návrhu, postupoval podľa názoru navrhovateľky v rozpore s ustanovením ,

pretože toto ustanovenie opätovnú výzvu na doplnenie návrhu nepripúšťa. Uviedla, že je

postačujúce, ak v návrhu vyjadrila podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe

opísaného skutkového stavu domáha a súd bol povinný formulovaný žalobný petit

posudzovať z obsahového hľadiska. Návrh navrhovateľky v spojení s doplnením návrhu

z 11. augusta 2010 má všetky náležitosti návrhu, teda je z neho zjavné, ktorému súdu je

určený, ktorej veci sa týka a čo sleduje, je podpísaný, datovaný a v podaniach

navrhovateľky je obsiahnuté aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. Z návrhu

navrhovateľky je totiž zjavné, že si uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcu

v rozdiele medzi výškou invalidného dôchodku, ktorého je navrhovateľka poberateľkou

3

a výškou priemernej mesačnej mzdy, pričom táto škoda jej bola spôsobená

zamestnávateľom – odporkyňou 1/, a jej zamestnancom a priamym nadriadeným

navrhovateľky – odporcom 2/.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená

advokátkou ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1

). Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených

uznesení, preto dovolanie podľa nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle až e/,

nenamietala a tieto nezistil ani dovolací súd.

V dovolaní sa ako dovolací dôvod uvádza, že navrhovateľke bola v konaní odňatá

možnosť pred súdom konať.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť pred

súdom konať ide tiež vtedy, ak súd podľa odmietne podanie (žalobu),

hoci podmienky pre tento postup nie sú dané.

v ustanovení nevyžaduje, aby žalobca

po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku

súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak

žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného

skutkového stavu domáha. Petit žaloby, tak ako žalobca formuluje v podanej žalobe alebo

neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového

(t.j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada).

Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný

petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu

a nemenia jeho zmysel.

Navrhovateľka svoj návrh na začatie konania označila ako návrh na náhradu

škody ušlej mzdy, doplatok do platu, trovy konania a odškodné 100 000 €. Svoj návrh

doplnila podaním doručeným súdu 11. augusta 2010 (č.l . 10), pričom presne označila

účastníkov konania, označila dôkazy, pripojila listinné dôkazy a určila rozdiel medzi

výškou invalidného dôchodku a priemernou mesačnou mzdou. Rovnako aj podanie

na č.l . 129 spisu sa týka veci samej. Z obsahu jednotlivých podaní možno vyvodiť, že

navrhovateľka sa svojím návrhom domáha náhrady škody spočívajúcej v rozdiele medzi

výškou invalidného dôchodku, ktorého je navrhovateľka poberateľkou a výškou

priemernej mesačnej mzdy, pričom rovnako je z podaní zrejmé, že navrhovateľka

poukazovala na to, že škoda jej bola spôsobená zamestnávateľom – odporkyňou 1/, a jej

zamestnancom a priamym nadriadeným navrhovateľky – odporcom 2/.

Výklad a používanie a musí v celom rozsahu rešpektovať

základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa ods. l Slovenskej

republiky. Súd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho

poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou

a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu

bez zákonného podkladu. Súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať

v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ). Občianske

súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť

na jej upevňovanie a rozvíjanie ( ). Prílišný formalizmus pri posudzovaní

úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých

náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú

nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú

v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

Sám to vyjadruje tak, že umožňuje odmietnuť podanie

podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky návrhu (žaloby)

pokračovať. Možnosťou pokračovať v konaní v tomto zmysle je možnosť súdu konať

a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené

nedostatky žalôb. Musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu

(pozri napr. ).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľke bola znemožnená realizácia jej

procesného práva na to, aby súd konal ďalej o návrhu a že teda v predmetnom konaní

došlo k procesnej vade podľa ustanovenia , zakladajúcej prípustnosť

a zároveň dôvodnosť dovolania. Táto vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací

súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní

postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť totiž považované za správne.

So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté potvrdzujúce

uznesenie odvolacieho súdu zrušil podľa ; pre rovnakú vadu zrušil

tiež uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento odmietol podanie navrhovateľky, a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2013 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová