Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/2/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. Z.,

zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach,

dieťaťa rodičov D. Z., zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom

Advokátskej kancelárie v Košiciach, Štúrova 20 a Mgr. K. Z., zastúpeného Advokátskou

kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štefánikova 26 za účasti starej matky

D. S.S., zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie

v Košiciach, Štúrova 20, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností,

nariadení predbežného opatrenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a

o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a nariadení

predbežného opatrenia, vedenej Okresným súdom Košice II pod sp.zn.

, o dovolaní otca maloletej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 5. novembra 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením z 10. septembra 2012 č.k. -10

dočasne zveril maloletú B. Z. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky D. S..

Uznesením z 12. septembra 2012 č.k.

-13 zamietol návrh na vydanie predbeţného opatrenia otca maloletej, podaný

dňa 11. septembra 2012, ktorým sa domáhal, aby konajúci súd dočasne zveril maloletú B. do

jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku maloletej prispievať na jej výţivu. Proti obom

uzneseniam podal otec maloletej odvolanie.

2

Krajský súd v Košiciach uznesením z 27. septembra 2012 sp.zn. vrátil

prvostupňovému súdu vec ako predčasne predloţenú, nakoľko dospel k záveru, ţe sú splnené

zákonné podmienky na spojenie veci ( ) a uloţil mu povinnosť spojiť veci

vedené pod sp.zn. a na spoločné konanie.

D. S., stará matka maloletého dieťa, zobrala späť svoj návrh na nariadenie

predbeţného opatrenia, ktorým ţiadala zveril maloletú do jej náhradnej osobnej starostlivosti

a navrhla toto konanie zastaviť. Uviedla, ţe výchova maloletej B. v súčasnosti prebieha tak,

ţe dieťa sa zdrţiava tak u svojho otca, ako aj podľa svojho ţelania v jej starostlivosti.

Konštatovala, ţe maloletej B. v doterajšom výchovnom prostredí nehrozí ţiadna ujma, preto

nie sú splnené zákonné podmienky pre jej zverenie

do starostlivosti otca predbeţným opatrením.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 5. novembra 2012 sp.zn.

pripustil späťvzatie návrhu starej matky na nariadenie predbeţného opatrenia, zrušil

uznesenie Okresného súdu Košice II z 10. septembra 2012 č.k. -10 a konanie

o nariadení predbeţného opatrenia v tejto časti zastavil. Potvrdil uznesenie z 12. septembra

2012 č.k. -13. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd

prvého stupňa, ţe neboli splnené zákonne podmienky pre vyhotovenie návrhu otca, ale

nestotoţnil sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, konkrétne, ak v odôvodnení uviedol, ţe

návrh otca zamietol preto, ţe uţ predbeţným opatrením upravil dočasne pomery maloletej

tak, ţe ju zveril dočasne starej matke, pretoţe jej matka, ktorej bola maloletá doposiaľ

zverená, sa nachádza v zadrţiavacej väzbe v M. a stará matka v plnom rozsahu supluje

starostlivosť matky o maloletú v jej doterajšom výchovnom prostredí. Odvolací súd dospel

k presvedčeniu, ţe v tomto prípade nebola preukázaná potreba dočasne upraviť pomery

účastníkov konania, nakoľko nebola osvedčená ani danosť práva, lebo nebolo preukázané, ţe

by maloletej B. hrozila bezprostredná ujma, odôvodňujúca ingerenciu súdu formou nariadenia

predbeţného opatrenia. Z obsahu spisu, konkrétne z vyjadrení otca, starej matky a kolízneho

opatrovníka nepochybne vyplynulo, ţe výchova a starostlivosť o maloletú je spontánne

zabezpečovaná v súčasnej dobe predovšetkým jej otcom, u ktorého sa zdrţiava, odkedy sa jej

matka nachádza v zadrţiavacej väzbe v M. Otca v jeho výkone rodičovských práv nikto

neruší, ani neobmedzuje (stará matka napriek tomu, ţe jej maloletá bola zverená do dočasnej

starostlivosti vykonateľným rozhodnutím, rešpektovala vôľu maloletej zotrvať v starostlivosti

otca a nedomáhala sa núteného výkonu rozhodnutia súdu) a je jej zákonným zástupcom, čo

vyplýva priamo zo zákona, preto neboli splnené zákonné predpoklady nariadenia predbeţného

opatrenia, pretoţe neexistuje naliehavosť ingerencie súdu do pomerov účastníkov. Odvolací

súd v tejto súvislosti poukázal

na späťvzatie návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia starou matkou, z ktorého bolo

zrejmé, ţe nemá ani v úmysle brániť otcovi v starostlivosti o maloletú. Odvolací súd ďalej

uviedol, ţe predbeţné opatrenie má slúţiť na dočasné zabezpečenie ochrany porušených

a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho pouţitie je namieste, ak sa vyţaduje

okamţitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie

predbeţného opatrenia je naliehavosť potreby predbeţnej úpravy pomerov. V konaniach

starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa a iba v prípade bezprostredného

ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závaţného dôvodu, je namieste predbeţným

opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Rozpory medzi rodičmi maloletej, resp.

príbuznými a rodičmi maloletej nemôţu byť bez ďalšieho dôvodom pre okamţitú ingerenciu

súdu vo forme nariadenia predbeţného opatrenia. Pretoţe v tomto prípade otec maloletej

nepreukázal, ţe by ţivot a zdravie maloletého dieťaťa bolo bezprostredne ohrozené, ani iný

závaţný dôvod, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku ako vecne správne

potvrdil podľa

Keďţe navrhovateľka – stará matka dieťaťa zobrala návrh na nariadenie predbeţného

opatrenia v celom rozsahu späť a ţiadala konanie zastaviť a z postoja otca maloletej v konaní

(odvolaním napadol rozhodnutie súdu o dočasnom zverení maloletej do starostlivosti starej

matky) podľa názoru odvolacieho súdu vyplynulo, ţe so späťvzatím súhlasí, odvolací súd

pripustil späťvzatie návrhu podľa 208 , zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým

zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a konanie o tomto návrhu

zastavil.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu do výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, a to

dočasného zverenia maloletého dieťaťa do jeho výchovy, podal dovolanie otec maloletej,

ktorý ho v tomto rozsahu ţiadal zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť svojho mimoriadneho opravného prostriedku dôvodil s poukazom na § 237 f/

a jeho dôvodnosť podľa ,b, /c / Uviedol, ţe v dôsledku

závaţného pochybenia v postupe odvolacieho súdu boli porušené jeho procesné práva –

vyjadriť sa k veci a vysloviť svoj súhlas/nesúhlas so späťvzatím návrhu na vydanie

predbeţného opatrenia, čím mu nepochybne bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Uviedol, ţe svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol svoj súhlas so späťvzatím návrhu, doručil

súdu 7. novembra 2012, pričom uţ 5. novembra 2012 odvolací súd v uznesení uviedol, ţe sa

nevyjadril a sám vyvodil jeho súhlas, vzhľadom k jeho odvolaniu proti uzneseniu, ktorým bol

zamietnutý jeho návrh. Namietal i rýchlosť, ktorou súd vo veci rozhodol a tieţ, ţe súd prvého

stupňa – vzhľadom na dôvod, ktorý viedol k zamietajúcemu rozhodnutiu – jeho návrh

v zásade vecne neposudzoval. Dôvod jeho zamietnutia to nevyţadoval. A rozhodujúce

skutočnosti, ktoré mali zakladať dôvod na zverenie maloletej B. do jeho starostlivosti, nechal

opomenuté. Aţ odvolací súd ako súd druhej inštancie – ktorému však prináleţí právomoc

prieskumná – posúdil jeho návrh z vecno-právneho hľadiska. Takýmto postupom mu však

bola odňatá jedna súdna inštancia. V odvolacom štádiu konania uţ nemal moţnosť

k skutočnostiam odôvodňujúcim iný záver odvolacieho súdu o naliehavosti jeho zásahu

zaujímať akékoľvek stanoviská, alebo aspoň spochybňovať a vyjadrovať sa aj k ich právnej

relevantnosti. Znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka v takomto prípade je

prakticky dôsledkom nerešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania odvolacím súdom, lebo účastníkovi konania odopiera moţnosť prieskumu

správnosti nových skutkových zistení. Záverom uviedol, ţe vzhľadom na uţ očakávaný

postup dovolacieho súdu, ktorý sa po zistení základnej vady konania pravidelne obmedzí len

na usmernenie súdnej praxe, čo do aplikácie a závery týkajúce

sa veci samej – zvlášť pokaľ ide o aplikáciu hmotného práva – ponechá stranou, poukazuje

na osobitnú potrebu posúdenia otázky naliehavosti zásahu súdu do pomerov maloletého

dieťaťa, posúdením záujmu maloletého dieťaťa za situácie, ak rodič, ktorému bolo dieťa

zverené, mu z objektívnych dôvodov osobnú starostlivosť poskytovať nemôţe a druhý

z rodičov síce fakticky osobnú starostlivosť vrátane ostatných rodičovských práv a povinností

vykonáva, avšak bez akéhokoľvek legálneho rámca. Tvrdenie, ţe ho v tomto výkone nik

neruší (podloţené späťvzatim návrhu na vydanie predbeţného opatrenia) je unáhlené

a irelevantné. S osobitným dôrazom poukázal na mimoriadnu potrebu posúdenia (aj) tejto

otázky dovolacím súdom, nakoľko prístup k súdu a k dovolaciemu konaniu, má byť

zabezpečený nielen pre otázky procedurálne, ale najmä pre otázky merita veci; v opačnom

prípade – vychádzajúc z doterajšej praxe dovolacieho súdu – moţno dovolanie povaţovať

za prostriedok ochrany výlučne procesných práv, vo vzťahu k ostatným atribútom zákonného

rozhodnutia celkom nadbytočný a nepotrebný, nakoľko prakticky v poslednej inštancii

vo veci samej vţdy rozhodujú krajské súdy.

Matka maloletej a ako aj stará matka vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho navrhli ako

neprípustné odmietnuť. Uviedli, ţe otec maloletej v dovolaní výslovne uviedol rozsah,

v ktorom napáda rozhodnutie odvolacieho súdu a prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia

a to, ţe sa mu, ako účastníkovi konania, odňala moţnosť konať

pred súdom. Ako je však zrejmé z obsahu uznesenia odvolacieho súdu sp.zn.

o pripustení späťvzatia návrhu starej matky, zrušení uznesenia prvostupňového súdu

a zastavení konania, rozhodol odvolací súd prvým výrokom svojho uznesenia. Otec maloletej

však výslovne v dovolaní uviedol, ţe dovolaním napáda druhý výrok napadnutého uznesenia.

So zreteľom na uvedené nemoţno identifikovať, akú súvislosť by malo mať odňatie moţnosti

otcovi konať pred súdom, ktorého sa mal dopustiť odvolací súd vo vzťahu k rozhodovaniu

o odvolaní otca maloletej proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o zverení maloletej

do výchovy starej matky, ktoré našlo svoje vyjadrenie v prvom výroku uznesenia odvolacieho

súdu zo dňa 5. novembra 2012 s prípustnosťou otcovho dovolania voči druhému,

potvrdzujúcemu výroku označeného uznesenia odvolacieho súdu. Poukázali na to, ţe § 96

sa vzťahuje nepochybne na späťvzatie návrhu na začatie konania vo veci samej.

Explicitne to vyplýva z formulácie obsiahnutej v tomto zákonnom ustanovení, a to

predovšetkým z ods. 1, v ktorom sa uvádza, ţe navrhovateľ môţe vziať za konania späť

návrh na jeho začatie, a z ods. 2, v ktorom je výslovne uvedené, ţe súd konanie nezastaví, ak

odporca so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí. Tretí odsek citovaného

zákonného ustanovenia uvádza, ţe nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde

k spätvzatiu návrhu skôr, neţ sa začalo pojednávanie, alebo ak ide späťvzatie návrhu

na rozvod manţelstva, alebo určenie, či tu manţelstvo je, alebo nie je. Osobitnosť úpravy

týkajúcej sa predbeţného opatrenia vo vzťahu ku konaniu vo veci samej vyplýva, okrem

iného, aj z ustanovenia , v ktorom, v prípade, ţe návrh na nariadenie

predbeţného opatrenia bol odmietnutý, alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným

účastníkom uznesenie o odmietnutí, alebo zamietnutí, ale dokonca ani prípadné odvolanie

navrhovateľa. Poukázali na to, ţe odvolací súd otcovi priznal viac práv, ako mu z ustanovení

vyplýva, keď mu doručoval podanie starej matky, ktorým táto

vzala svoj návrh na nariadenie predbeţného opatrenia späť.

Kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Na tomto mieste povaţuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, ţe dovolanie nie je

"ďalším odvolaním", ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných (, ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád a ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa zákon ( ). Dovolací súd nie je

treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd, na

rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá moţnosť vykonávať dokazovanie

(viď veta druhá ).

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho

výrok napadnutý.

Dovolanie v danom prípade smeruje len proti jednému z výrokov uznesenia

odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je podľa

prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

V sú ale uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým

dovolanie nie je procesne prípustné, i keď prípadne vykazujú znaky uznesení uvedených

v a Ustanovenie takto spod úpravy danej

a 2 vyníma určité uznesenia (medziiným uznesenie odvolacieho súdu o predbeţnom

opatrení), proti ktorým v dôsledku toho dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.

Dovolanie otca maloletej, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu

o predbeţnom opatrení, je preto podľa neprípustné.

Dovolanie v predmetnej právnej veci by v dôsledku toho mohlo byť procesne

prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237

, ktoré vady dovolací súd skúma vţdy bez ohľadu na to, či sú v dovolaní namietané

( druhá veta ).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

(aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe § 237

nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené.

Dovolateľ v danej veci nenamietal vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

a dovolací súd procesné vady tejto povahy ani nezistil. Otec maloletej ale tvrdí, ţe

odvolací súd tým, ţe rozhodol skôr, ako mu bol zaslaný zo strany účastníka v konaní súhlas

so späťvzatím návrhu na vydanie predbeţného opatrenia, odňal mu moţnosť konať

pred súdom v zmysle

Dovolací súd poukazuje však na tú skutočnosť, ţe namietaná vada musí byť spojená

s konaním, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého výroku odvolacieho súdu. To v danej

veci nie je splnené, nakoľko ako dovolateľ výslovne uviedol, napáda druhý výrok uznesenia

odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie o zamietnutí návrhu

na vydanie predbeţného opatrenia. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

nie je významný subjektívny názor účastníka konania, tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je záver (zistenie) dovolacieho súdu, ţe

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie o tomto výroku napadnutého

uznesenia pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou znemoţňujúcou

otcovi maloletej realizáciu jeho procesných práv a treba uviesť, ţe otec maloletej vo vzťahu

k tomuto konania ani vadu podľa f / nenamietal.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky, vzhľadom na obsah a dôvody

procesne neprípustného mimoriadneho opravného prostriedku otca maloletej, v ktorých

nad rámec a v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky hodnotí spôsob

rozhodovania dovolacieho súdu, udáva, ţe pokiaľ dovolateľ uplatnil aj tzv. dovolacie dôvody

v zmysle , a , ich úspešné uplatnenie je podmienené záverom

dovolacieho súdu, ţe dovolanie je procesne prípustné. Pokiaľ dovolací súd nedospeje

k tomuto záveru, platná právna úprava mu neumoţňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej

a pristúpiť k posúdeniu napadnutého rozhodnutia a konania, v ktorom bolo vydané. Ak by

dovolací súd posudzoval opodstatnenosť uplatnenia jednotlivých dovolacích dôvodov napriek

tomu, ţe boli uplatnené v procesne neprípustnom dovolaní, porušil by základné právo

na súdnu ochranu účastníka na opačnej procesnej strane (porovnaj ).

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli

9

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie v súlade s § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. februára 2013

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová