Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/45/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Vráble, Hlavná 1221, Vráble, IČO: 00 307 641, zastúpený Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, Hlavná 1221, Vráble, proti žalovanej: S.. K. U., R. E. XX/X, J., o zaplatenie 9 728,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 01. marca 2018 č.k. -151 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9 728,34 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 1.1. Súd prvej inštancie mal za preukázaný skutkový stav, z ktorého vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. -19 zo dňa 24. 11. 2009 bolo začaté konkurzné konanie úpadcu V. poľnohospodárskych strojov, spol. s r.o. (ďalej len „OPS, spol. s r.o.“), so sídlom vo Vrábľoch, IČO: 31 418 562. Začatie konkurzného konania bolo uverejnené v Obchodnom vestníku pod č. K008909 (OV ). Za predbežnú správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená uznesením z 28. 12. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 05. 01. 2010, S.. K. U., t.j. žalovaná. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 10. 02. 2010 pod č. K000005. Okresný súd Nitra uznesením č. -89 zo dňa 04. 02. 2010 (právoplatné 26. 02. 2010) vyhlásil konkurz na majetok úpadcu OPS, spol. s r.o. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovanú. Zároveň vyzval všetkých veriteľov úpadcu, aby si svoje pohľadávky prihlásili do 45 dní od vyhlásenia konkurzu a poučil ich o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlásenie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 10. 02. 2010 pod č. K001306. Lehota na prihlásenie pohľadávok plynula od 11. 02. 2010 a skončila 29. 03. 2010. Žalobca svoju pohľadávku voči úpadcovi prihlásil v sume 6 903,59 eura (6 484,90 eura a 418,69 eura), ktorá je vedená v zozname pohľadávok veriteľov pod pol. č. 27. Uznesením zo dňa 18. 01. 2012 Okresný súd Nitra schválil návrh konečného rozvrhu výťažku pre 46 nezabezpečených veriteľov, medzi nimi aj pre pohľadávku žalobcu. Suma výťažku bola spolu 374 882,16 eura, z čoho na pohľadávku žalobcu pripadla suma 6 082,12 eura. Táto suma bola na účet navrhovateľa poukázaná dňa 31. 01. 2012. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 11. 05. 2012 zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu po splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04. 06. 2012, vykonateľnosť

26. 06. 2012. Následne uznesením z 03. 07. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. 07. 2012 odvolal žalovanú z funkcie správcu. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 11. 07. 2012. 1.2. Žalobca, ako správca dane z nehnuteľností, platobným výmerom č. 000232/2010 zo dňa 19. 05. 2010, právoplatným dňa 08. 06. 2010 daňovníkovi - spoločnosti V. poľnohospodárskych strojov, s. r. o. v konkurze, vyrubil daň z nehnuteľností za rok 2010 v celkovej výške 9 728,34 eura. Dňa 11. 06. 2010 daňovník uhradil sumu 1 242,45 eura. Dňa 02. 12. 2010 žalobca vyzval daňovníka na úhradu nezaplatenej časti dane z nehnuteľností za rok 2010 vo výške 8 485,89 eura. Dňa 21. 12. 2010 žalovaná podala za daňovníka námietky proti výzve na zaplatenie dane nehnuteľností. Dňa 14. 04. 2011 žalobca rozhodnutím námietky daňovníka zamietol. Žalobca, ako správca dane z nehnuteľností, platobným výmerom č. 000232/2011 zo dňa 15. 04. 2011 v spojitosti s rozhodnutím o odvolaní zo dňa 09. 08. 2011, právoplatným dňa 30. 08. 2011, daňovníkovi - spoločnosti V. poľnohospodárskych strojov, s. r. o. v konkurze, vyrubil daň z nehnuteľností za rok 2011 v celkovej výške 4 606,33 eura. Dňa 07. 06. 2011 daňovník uhradil sumu 2 596,16 eura, dňa 04. 07. 2011 sumu 563 eur a dňa 17. 08. 2011 sumu 204,72 eura. Dňa 07. 11. 2011 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dane z nehnuteľností za rok 2010 vo výške 8 485,89 eura a dane z nehnuteľností za rok 2011 vo výške 1 242,45 eura ako pohľadávok proti podstate v konkurznom konaní proti dlžníkovi V. poľnohospodárskych strojov, s. r. o. v konkurze. Z vyrubenej dane z nehnuteľností za rok 2010 do dňa podania žaloby nebola daňovníkom uhradená jej časť v sume 8 485,89 eura a z vyrubenej dane s z nehnuteľnosti za rok 2011 do dňa podania žaloby daňovníkom nebola uhradená jej časť v sume 1 242,45 eura. Zaplatenie žalovanej sumy je uplatňované voči žalovanej, ako správcovi, titulom náhrady škody. 1.3.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 12. 2011 (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ustanovením , zákona číslo o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení účinnom do 28. 12. 2010 (ďalej len „zákon o miestnych daniach“), , os. 3, , zákona číslo o správe daní a poplatkov a znení neskorších právnych predpisov, v znení účinnom do 31. 12. 2011 (ďalej len „zákon o správe daní“). 1.4.Súd prvej inštancie v prvom rade riešil otázku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej, ktorú žalovaná v priebehu celého konania namietala. Dospel k záveru, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej, keďže z ustanovenia zákona o konkurze vyplýva, že správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie je toho názoru, že tejto zodpovednosti za škodu sa správca konkurznej podstaty nezbaví tým, že bol z funkcie odvolaný. Zodpovednosť za škodu, a tým aj pasívna vecná legitimácia trvá aj po ukončení funkcie správcu. 1.5. Žalobca dlžníkovi, OPS, spol. s r.o., vyrubil daň z nehnuteľnosti za rok 2010 platobným výmerom č. 000232/2010 zo dňa 19. 05. 2010, právoplatným dňa 08. 06. 2010, a to v celkovej výške 9 728,34 eura. V zmysle o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení účinnom do 28. 12. 2010 (ďalej len „zákon o miestnych daniach“), vznikla táto daňová povinnosť 1. januára 2010 bez toho, aby bolo potrebné rozhodnutie správcu dane. Vyrubená daň je v zmysle cit. zákona splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. 12. len „zákon o správe daní“), na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Podľa zákona o správe daní vyhlásením konkurzu sa nesplatné daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu stávajú splatnými. Podľa zákona o správe daní, daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu. 1.6.Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka z nedoplatku úpadcu na dani z nehnuteľností za rok 2010, ktorá vznikla 01. 01. 2010 a pred vyhlásením konkurzu nebola splatná (keďže splatnou by bola v zmysle do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru, t.j. do 15 dní od 08. 06. 2010), sa v zmysle zákona o správe daní stala splatnou v deň vyhlásenia konkurzu a v zmysle tohto zákona sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu. Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii ide teda o pohľadávku proti podstate.

1.7.Žalobca počas konkurzného konania písomným podaním pohľadávku spočívajúcu v nezaplatenej dani z nehnuteľností za rok 2010 uplatnil u správcu konkurznej podstaty - žalovanej - ako pohľadávku proti podstate podľa § 87 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda ako pohľadávku, ktorá sa neuplatňuje prihláškou podľa § 28 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale ako pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a ktorá sa uplatňuje u správcu konkurznej podstaty. Keďže táto pohľadávka nebola žalovanou ako správkyňou konkurznej podstaty uznaná ako pohľadávka proti podstate, nebola riadne a včas uspokojená, žalobcovi tým vznikla škoda vo výške zodpovedajúcej neuspokojenej sume pohľadávky proti podstate. Čo sa týka výšky škody, vo vzťahu k tejto pohľadávke, súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdením žalobcu, že plnenie vyplatené dňa 11. 06. 2010 vo výške 1 242,45 eura nemožno považovať za čiastočnú úhradu dane z nehnuteľnosti za rok 2011, keďže v deň tejto úhrady daňová povinnosť za rok 2011 ešte nevznikla. Súd preto toto plnenie považoval za čiastočnú úhradu dane z nehnuteľnosti za rok 2010 a preto neuhradený zostatok dane bol 8 485,89 eura. 1.8. Za rok 2011 vyrubil žalobca úpadcovi daň z nehnuteľnosti platobným výmerom č. 000232/2011 zo dňa 15. 04 .2011 v spojení s rozhodnutím o odvolaní zo dňa 09. 08. 2011, právoplatným dňa 30. 08. 2011, a to v celkovej výške 4 606,33 eura. Táto pohľadávka bola správkyňou konkurznej podstaty správne zaradená ako pohľadávka proti podstate. Žalovaná k predmetnej pohľadávke tvrdila, že bola v plnom rozsahu uhradená štyrmi čiastočnými úhradami, a to dňa 11. 06. 2010 vo výške 1 242,45 eura, dňa 07. 06. 2011 vo výške 2 596,16 eura, dňa 04. 07. 2011 vo výške 563 eur a dňa 17. 08. 2011 vo výške 204,11 eura. Opakovane dodal, že plnenie poskytnuté dňa 11. 06. 2010 vo výške 1 242,45 eura nemohlo byť poskytnuté na úhradu dane z nehnuteľností za rok 2011, keďže táto daňová povinnosť ešte ani nevznikla, preto toto plnenie bolo potrebné započítať na daň za rok 2010. Po zohľadnení ostatných čiastočných úhrad (2 596,16 eura + 563 eur +204,11 eura) zostalo z daňovej pohľadávky za rok 2011 neuhradených 1 242,45 eura. 1.9. Súd prvej inštancie vedený týmito úvahami, dospel k záveru, že tak pohľadávka z nedoplatku úpadcu na dani z nehnuteľnosti za rok 2010 ako aj pohľadávka z nedoplatku úpadcu na dani z nehnuteľnosti za rok 2011 boli pohľadávkami proti podstate. V prípade, ak by správkyňa konkurznej podstaty postupovala správne a predmetné pohľadávky by zaradila medzi pohľadávky proti podstate, boli by v konkurznom konaní v celom rozsahu uspokojené. Pohľadávky z nedoplatku úpadcu na dani z nehnuteľnosti za rok 2010 a 2011 mali byť uspokojené v celkovej výške 14 334,67 eura, a to vo výške 9 728,34 eura ako pohľadávka na dani za rok 2010 a 4 606,33 eura ako pohľadávka na dani za rok 2011. Z pohľadávky za rok 2010 bola zaplatená suma 1 242,45 eura, preto k úhrade zostalo 8 485,89 eura. Z pohľadávky za rok 2011 bolo uhradená suma 2 596,16 eura, 563 eur a 204,72 eura, k úhrade ešte zostáva 1242,45 eur. Spolu za roky 2010 a 2011 neuhradená suma je 9 728,34 eura. Keďže táto suma mala byť žalobcovi v konkurze vyplatená, jej nevyplatením vznikla v tomto rozsahu žalobcovi škoda. Škoda vznikla v dôsledku pochybenia žalovanej, ako správkyne konkurznej podstaty, ktorá pohľadávku žalobcu z nedoplatku úpadcu na dani z nehnuteľností za rok 2010 neuznala ako pohľadávku proti podstate. Škoda teda vznikla v príčinnej súvislosti s pochybením žalovanej ako správkyne konkurznej podstaty. Za škodu podľa § 87 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate, správca. Tejto zodpovednosti sa správca môže zbaviť, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Konštatoval, že v danom prípade žalovaná nepreukázala, že postupovala s odbornou starostlivosťou, keďže v rozpore s platnou právnou úpravou neuznala pohľadávku žalobcu ako pohľadávku proti podstate. Konanie v rozpore s právnymi predpismi nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. 1.10. Súd prvej inštancie na námietku žalovanej, že žalobca po tom, čo žalovaná neuznala jeho pohľadávku proti podstate, mohol podať žalobu na súd, či žalovaná neoprávnene neuznala pohľadávku proti podstate, uviedol, že na predmetný spor je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinné do 31. 12. 2011. Ustanovenie § 87 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31. 12. 2011 neupravovalo možnosť veriteľa podať žalobu na súd na riešenie spornosti právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate v rámci incidenčného konania. Toto bolo zavedené až novelou vykonanou účinnou od 01. 01. 2012, a to v zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Takúto úpravu však zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31. 12. 2011 neobsahoval. Naopak zakotvoval zodpovednosť správcu veriteľovi pohľadávky za škodu, ktorá veriteľovi pohľadávky vznikla tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru,

že žalobca nemal inú zákonnú možnosť, ako si svoj nárok uplatniť. Námietky žalovanej spočívajúce v tom, že žalobca mohol podať odvolanie proti uzneseniam Okresného súdu Nitra, ktorými súd schválil konečný rozvrh výťažku a odvolal žalovanú z funkcie správkyne konkurznej podstaty, nepovažoval za relevantné, nakoľko nevyužitie týchto možností žalobcom nijakým spôsobom nezbavujú žalovanú jej zodpovednosti za vzniknutú škodu. 1.11. Zo všetkých uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil, že boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 9 728,34 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 1.12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v spore úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná. Namietala, že v rozsudku, v petite nie je uvedený dôvod, z akého by mala žalobcovi zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom. Konkurz bol vyhlásený dňa 10. 02. 2010, veritelia mohli prihlásiť svoje pohľadávky do 29. 03. 2010, žalobca si v tomto termíne uplatnil pohľadávku za nezaplatenú daň z nehnuteľnosti za rok 2009 vo výške 6 0903,59 eura a uspokojená bola vo výške 88,1%, t.j. 6 082,12 eura. Za rok 2010 si žalobca neuplatnil svoju pohľadávku prihláškou, pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu, dňom vyhlásenia sa stala splatnou. Súd nezisťoval, či uplatnená pohľadávka proti podstate nebola uplatnená aj za obdobie pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávka bola uplatnená za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010, t.j. aj za obdobie pred vyhlásením konkurzu. Po konzultácii so zástupcom veriteľov, ktorý potvrdil jej názor, že pohľadávka veriteľa nie je pohľadávkou proti podstate, z ktorého dôvodu ju zamietla. Žalobca žalobu proti správcovi na súd nepodal. Poukázala na veľký rozsah účtovných dokladov pri predaji majetku úpadcu, na veľký počet prihlášok, ako aj na skutočnosť, že konečný rozvrh schvaľoval Okresný súd v Nitre, ktorý preveroval predložené doklady tri mesiace a schválil rozvrh na prvýkrát bez akejkoľvek výhrady. Konečný rozvrh bol zverejnený v obchodnom vestníku. Uznesenie o zrušení konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 11. 05. 2012, kde v poučení bola možnosť odvolania sa do 15 dní. Uznesenie o odvolaní správcu bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 03. 07. 2019 s poučením o možnosti odvolania. Ani v jednom prípade žalobca možnosť odvolania nevyužil. Na základe týchto skutočností, nie je konkurzným správcom a nemá v tomto spore pasívnu legitimáciu, navrhuje žalobu zamietnuť. 3. Žalobca v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej opätovne popísal skutkový stav, zosumarizoval svoje vyjadrenia v konaní, jednoznačne tvrdiac, že tak daň z nehnuteľností za rok 2010, ako aj za rok 2011 boli v konkurznom konaní dlžníka jednoznačne pohľadávkami proti podstate. Tým, že tieto pohľadávky neboli riadne a včas uspokojené, vznikla na strane žalobcu škoda vo výške zodpovedajúcej neuspokojenej sume pohľadávok proti podstate. Dôvodom, prečo tieto pohľadávky neboli uspokojené, je práve a len nesprávny a nezákonný postup správcu. Správca jednoznačne nepostupoval s odbornou starostlivosťou, o predmetných pohľadávkach vedel a je chybou výlučne správcu, že tieto pohľadávky nevyhodnotil v súlade s relevantnou právnou úpravou správne ako pohľadávky proti podstate. Sú preto splnené všetky zákonné predpoklady - žalobcovi škoda vznikla, táto škoda vznikla v dôsledku pochybenia žalovanej a v príčinnej súvislosti s týmto pochybením. Zánik funkcie správcu v konkrétnom konkurznom konaní nemá za následok zánik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú v rámci tohto konkurzného konania. Žalovaná je preto aj po skončení konkurzného konania vo vzťahu k nároku na náhradu škody pasívne vecne legitimovanou. Taktiež nemá vplyv na dôvodnosť nároku na náhradu škody skutočnosť, že žalobca počas konkurzu nepodal proti žalovanej osobitnú žalobu. Zákon ani možnosť takejto žaloby neupravoval. Žalobca si preto mohol až žalobou na náhradu škody predmetný nárok uplatniť. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , zákon číslo , ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej podľa a , súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (, ), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa , po nariadení odvolacieho pojednávania podľa , dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené a dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. 5.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody voči žalovanej, ktorú mala spôsobiť vo výške 9 728,34 eura tým, že ako správkyňa konkurznej podstaty nezaradila pohľadávku za rok 2010 na dani z nehnuteľnosti za pohľadávku voči podstate.

5.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 9 728,34 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodil tým, že žalovaná pochybila ako správkyňa konkurznej podstaty, keď pohľadávku žalobcu na dani z nehnuteľnosti za rok 2010 nezaradila medzi pohľadávky voči podstate, čím nekonala s odbornou starostlivosťou a v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda. Za škodu zodpovedá žalovaná aj napriek tomu, že bola z funkcie správcu, po konečnom rozvrhu, odvolaná. 5.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná namietajúc, že pohľadávka žalobcu za rok 2010 nebola pohľadávkou proti podstate, žalobca si ju mal uplatniť prihláškou. Ďalej namietala svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní dôvodiac, že už správcom konkurznej podstaty nie je. Dodala, že žalobca mal možnosť počas konkurzu svoj nárok uplatniť, čo však neurobil. 6. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 27. marca 2019 č.k. -211 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o vecnej pasívnej legitimácie žalovanej. V dôsledku podaného dovolania žalobcom, dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu č.k. -211 zo dňa 27. marca 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že odvolací súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s ním konštatovaným nedostatkom vecnej pasívnej legitimácie žalovanej, rozhodnutie v tomto smere nedostatočným spôsobom jasne a relevantne nezdôvodnil a preto bolo nevyhnutené jeho rozhodnutie zrušiť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. októbra 2016, sp.zn. , ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (, , ). 7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, podľa , opätovne, po zrušení rozsudku zo dňa 27. marca 2019 dovolacím súdom, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, tiež dôvody odvolania a vychádzajúc zo záverov uznesenia dovolacieho súdu skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne, tak po právnej, ako aj skutkovej stránke, odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa , iba poukazuje. 8. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, poukazujúc na závery dovolacieho súdu a ním citované rozhodnutia tak Najvyššieho súdu SR (), ako aj Najvyššieho súdu Českej republiky (, ), odvolací súd iba dodáva , že žalovaná vykonávala funkciu správkyne konkurznej podstaty majetku dlžníka V. poľnohospodárskych strojov, spol. s r.o., so sídlom Štúrova 885, Vráble. V zmysle ustanovenia Zákona o konkurze zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate správca a tejto zodpovednosti sa správca nezbaví tým, že bol z tejto funkcie odvolaný. Zodpovednosť za škodu, tým aj pasívna vecná legitimácia, trvá aj po ukončení funkcie správcu (žalovaná bola vo funkcii správcu konkurznej podstaty úpadcu od 28. decembra 2009 do 03. júla 2012). Je nesporné, že žalobca si ako veriteľ uplatnil svoju pohľadávku voči úpadcovi, spočívajúcu v nezaplatenej dani z nehnuteľnosti za roky 2010 a 2011, ktorá pohľadávka má v zmysle ustanovenia zákona o konkurze, charakter pohľadávky proti podstate. Tým, že žalovaná, ako správkyňa konkurznej podstaty neuznala pohľadávku žalobcu na dani z nehnuteľnosti za rok 2010

ako pohľadávku proti podstate, z ktorého dôvodu pohľadávka nebola veriteľovi uhradená napriek tomu, že žalobcovi vyplatená mala a mohla byť, vznikla v tomto rozsahu žalobcovi škoda. Táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s pochybením žalovanej, ako správkyne konkurznej podstaty a to porušením ustanovení zákona o konkurze (§ 87 ods. 2), neuznaním pohľadávky ako pohľadávky proti podstate. Výškou škody sa podrobne zaoberal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku, konkrétne v bode 32. a 33., s ktorou výškou sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na toto odôvodnenie ďalej iba poukazuje. Týmto boli splnené všetky podmienky náhrady škody aj podľa ustanovenia . Za škodu zodpovedá žalovaná, ako vtedajšia správkyňa konkurznej podstaty podľa zákona o konkurze, ktorej zodpovednosti sa môže zbaviť iba v prípade, ak preukáže, že postupovala s odbornou starostlivosťou. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie skonštatoval, že žalovaná nepreukázala, že postupovala s odbornou starostlivosťou, keďže v rozpore s platnou právnou úpravou neuznala pohľadávku žalobcu ako pohľadávku proti podstate a to v rozpore s platnou právnou úpravou. Odvolací súd, stotožniac sa v plnom rozsahu s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku, podľa na tieto dôvody ďalej poukazuje. 10. Ustanovenie ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní. 11. Žalovaná v podanom odvolaní namieta, že pohľadávka bola uplatnená za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010, t.j. za obdobie pred vyhlásením konkurzu. S touto námietkou sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal v napadnutom rozsudku, a to konkrétne v bode 31. Odvolací súd, keďže sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, na toto odôvodnenie iba poukazuje. 11.1. K námietke odvolateľky, že žalobca nevyužil možnosť podania odvolania proti uzneseniu o zrušení konkurzu, či voči konečnému rozvrhu, odvolací súd iba dodáva, že túto námietku vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú, nakoľko pre rozhodnutie v danej veci je to právne bezpredmetné. V danej veci sa domáha náhrady škody v dôsledku pochybenia správkyne konkurznej podstaty. 12. Záverom odvolací súd iba dodáva, že k zmene jeho právneho názoru došlo na základe rozhodnutia dovolacieho súdu, ako aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdnych autorít. Aj s prihliadnutím na tieto dôvody napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení a a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho, ako aj dovolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím.

14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).