Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b3e/388343.c115da.pdf
PDF · 137.7 KB
No categories available
10Sžd/25/2012
Najvyšší súd 10Sžd/25/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., H., zastúpeného
splnomocneným zástupcom Ing. Š., bytom S., proti žalovanému Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (predtým Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský
dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina), v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-111/KDI-SK-2009, KRP-112/KDI-SK-2009 z 12.
októbra 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/95/2009 –
43 z 2. novembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 21S/95/2009-43 zo dňa 2. novembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
I.
Konanie o priestupku
Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresného
dopravného inšpektorátu č. p.: ORP-P-408/ODI-2009-II z 24. júla 2009 bol žalobca M. (ďalej
iba žalobca) uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. januára 2009 (ďalej len ZP) na tom skutkovom
základe, že
dňa 26. januára 2009 v čase o 09.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW,
ev. č. Z. v obci Bratislava po Miletičovej ulici v smere na ulicu Trenčiansku, pričom si
hliadka polície, ktorá vykonávala dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky
všimla, že predmetné vozidlo je na predných bočných sklách opatrené fóliami, následkom
čoho toto vozidlo zastavili. Po pristúpení hliadky polície k vozidlu malo toto stiahnuté predné
bočné sklá, pričom hliadka polície vyzvala vodiča M., aby si okná vytiahol hore, na čo vodič
uviedol, že má pokazenú elektroniku na vozidle a preto sa mu nedajú vytiahnuť hore.
Vodičovi M. bolo zadržané osvedčenie o evidencii vozidla č. S. Ďalšia jazda mu nebola
zakázaná, odber krvi nežiadal.
Za priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 60 Eur. Zároveň mu bola podľa
§ 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa
ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania
vo výške 16 Eur.
Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresného
dopravného inšpektorátu č. p.: ORP-P-538/ODI-2009-II z 24. júla 2009 bol žalobca M. (ďalej
iba žalobca) uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zák. č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení účinnom do 31. mája 2009 (ďalej len ZP) na tom skutkovom základe,
že
dňa 11. apríla 2009 v čase o 12.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW
330D, ev. č. Z. po ceste 11/583 v obci Teplička nad Váhom, okres Žilina v smere jazdy od
obce Gbeľany, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície. Pri kontrole vodič M.
nepredložil osvedčenie o vykonaní technickej kontroly a emisnej kontroly. Ďalšia jazda mu
nebola zakázaná, odber krvi nežiadal.
Za priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 20 Eur. Zároveň mu bola podľa
§ 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa
ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania
vo výške 16 Eur.
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát
rozhodnutím pod č. KRP-111/KDI-SK-2009, KRP-112/KDI-SK-2009 z 12. októbra 2009
o oboch odvolaniach žalobcu rozhodol tak, že výrokovú časť v zmysle ustanovenia § 59
ods. 2 Zákona o správnom konaní zmenil tak, že vypustil text týkajúci sa skutkov a nahradil
ho vlastným výrokom v bodoch 1/ a 2/ (skutky ostali totožné), upravil kvalifikácie skutkov
samostatne ku každému skutku a sankciu zmenil na 80 Eur a zaviazal žalobcu nahradiť trovy
konania v sume 16 Eur.
II.
Konanie na súde I. stupňa
Krajský súd v Žiline na základe žaloby žalobcu preskúmal správne konanie
a rozhodnutia v ňom vydané.
Žalobca v žalobe namietal porušenie svojho práva na osobnú účasť v priestupkovom
konaní poukazujúc na nedoručenie predvolania na ústne pojednávanie. Poukazoval tiež
na rozpor v jednom z rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, keď vo výroku bol
uvedený iný skutok než o akom sa písalo v odôvodnení.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Krajský súd preskúmaním rozhodnutia o odvolaní č. p. KPR-111/KDI-SK-2009,
KRP-112/KDI-SK-2009 zo dňa 12.10.2009 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Žalovaný v rámci svojho rozhodnutia výrokové časti uvedených rozhodnutí nahradil
spoločnou výrokovou časťou a obidve rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
potvrdil. V odôvodnení rozsudku sa ďalej zaoberal iba namietaným porušením práva
na obhajobu pre osobnú neúčasť žalobcu na ústnom pojednávaní, pričom túto námietku
vyhodnotil ako neopodstatnenú a žalobu preto zamietol.
III.
Odvolanie a vyjadrenie k nemu
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý podrobne
popísal spôsob predvolávania na ústne pojednávania dopravného inšpektorátu a vyvodil
z toho porušenie svojich práv v priestupkovom konaní, pretože sa ho nemohol osobne
zúčastniť tvrdiac, že buď mu bolo doručené po lehote alebo nevhodným spôsobom,
prostredníctvom hliadky polície na ulici, keď riadil osobné motorové vozidlo a policajná
hliadka ho zastavila, aby mu doručila predvolanie, čo on odmietol.
Žalobca však predovšetkým uviedol, že sa domnieva, že napadnutým rozsudkom bol
porušený zákon, lebo súd sa vôbec nevyporiadal s tým, že v správnom konaní nebol nezistený
skutkový stav veci, nevykonali sa základné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Bez predchádzajúceho odstránenia rozporov medzi obsahom listín žalovaného a
vyjadreniami žalobcu rozhodol iba na základe listín, dodaných žalovaným, vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz nemohli byť uplatnené, pretože ich výkon súd
prvého stupňa neumožnil a nemohli byť prezentované. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie prejednanie súdu prvého stupňa.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom krajského
súdu a preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
IV.
Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky
ako súdom odvolacím
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení
s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo
(podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla
bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania
nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací
súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti nepovažoval za potrebné na prejednanie veci
nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozhodnutie bolo verejne vyhlásené 13. februára 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012
zo dňa 12.12.2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo
policajného zboru v Žiline, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom
zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko
pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania
na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho
nástupníctva. Pod všeobecným označením „žalovaný“ v texte je preto nutné rozumieť tak
pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text
rozhodnutia týka.
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu,
ktorými bol žalobca uznaný za vinného z dvojnásobného priestupku podľa § 22 ods. 1
písm. i), a k) ZP na už uvedenom skutkovom základe, a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. V odôvodnení svojho
rozhodnutia krajský súd vôbec nepopisuje, čo bolo vlastne predmetom prieskumného konania
a úvahy, ktorými sa spravoval krajský súd pri svojom rozhodovaní. Jediné, čo je z rozsudku
zreteľné, je úvaha súdu o tom, či boli pri doručovaní predvolania porušené žalobcove práva
na obhajobu v priestupkovom konaní. Inak z rozsudku nie je zrejmé, o čom sa priestupkové
konanie konalo, aký bol jeho priebeh, či výsledok.
Úlohou súdu pritom bolo preskúmať, či priestupkové orgány dostatočne preukázali
skutkový stav, či už 26. januára 2009 bolo zakázané mať fólie na predných bočných sklách
podľa právneho predpisu, pretože správne orgány poukazovali na právne predpisy (dokonca
na Smernicu č. 77/649/EHS); je ale otázne, či už v čase spáchania skutku boli platné a účinné,
pretože vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
z 3. novembra 2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke
na pozemných komunikáciách č. 464/2009 Z. z. v ustanovení § 4 ods. 4 výslovne ustanovuje,
že umiestnenie fólií, dodatočné tónovanie skiel a vykonávanie úprav zasklených plôch,
ktoré majú za následok zníženie priepustnosti svetla, nie je povolené na čelnom skle a
na predných bočných sklách vozidla na strane vodiča a jeho spolujazdca okrem
zatemňovacieho pásu podľa odseku 3 písm. a) a okrem použitia bezpečnostných fólií podľa
odseku 3 písm. e). Vyhláška však nadobudla účinnosť až 20. novembra 2009. Bude preto
nevyhnutné zistiť, či taká konkrétna právna úprava platila už 26. januára 2009 alebo sa orgány
objasňujúce priestupok len domnievali, že tomu tak je na základe iných všeobecných
ustanovení o prevádzke motorových vozidiel na pozemných komunikáciách. Navyše by
napadnuté rozhodnutie malo obsahovať konkrétnu citáciu takého platného právneho predpisu,
aby obvinený z priestupku vedel, čoho sa dopustil a čo svojím konaním porušil.
Rovnako bolo potrebné preskúmať povinnosť vodiča mať pri sebe (a podľa akého
všeobecne záväzného právneho predpisu) osvedčenie o technickej kontrole a emisnej
kontrole.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) a
ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou krajského súdu
doplniť dokazovanie v naznačenom smere a podľa jeho výsledkov ustáliť, či sa žalobca vôbec
dopustil priestupkov, z ktorých bol uznaný za vinného.
Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym
názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 13. februára 2013
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková