Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/25/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., H., zastúpeného

splnomocneným zástupcom Ing. Š., bytom S., proti žalovanému Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (predtým Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský

dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina), v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-111/KDI-SK-2009, KRP-112/KDI-SK-2009 z 12.

októbra 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. –

43 z 2. novembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -43 zo dňa 2. novembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

I.

Konanie o priestupku

Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresného

dopravného inšpektorátu č. p.: ORP-P-408/ODI-2009-II z 24. júla 2009 bol žalobca M. (ďalej

iba žalobca) uznaný za vinného z priestupku podľa

Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. januára 2009 (ďalej len ) na tom skutkovom

základe, že

2

dňa 26. januára 2009 v čase o 09.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW,

ev. č. Z. v obci Bratislava po Miletičovej ulici v smere na ulicu Trenčiansku, pričom si

hliadka polície, ktorá vykonávala dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky

všimla, že predmetné vozidlo je na predných bočných sklách opatrené fóliami, následkom

čoho toto vozidlo zastavili. Po pristúpení hliadky polície k vozidlu malo toto stiahnuté predné

bočné sklá, pričom hliadka polície vyzvala vodiča M., aby si okná vytiahol hore, na čo vodič

uviedol, že má pokazenú elektroniku na vozidle a preto sa mu nedajú vytiahnuť hore.

Vodičovi M. bolo zadržané osvedčenie o evidencii vozidla č. S. Ďalšia jazda mu nebola

zakázaná, odber krvi nežiadal.

Za priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 60 Eur. Zároveň mu bola podľa

zákona o priestupkoch v spojení s vyhlášky č. , ktorou sa

ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania

vo výške 16 Eur.

Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresného

dopravného inšpektorátu č. p.: ORP-P-538/ODI-2009-II z 24. júla 2009 bol žalobca M. (ďalej

iba žalobca) uznaný za vinného z priestupku podľa

o priestupkoch v znení účinnom do 31. mája 2009 (ďalej len ) na tom skutkovom základe,

že

dňa 11. apríla 2009 v čase o 12.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW

330D, ev. č. Z. po ceste 11/583 v obci Teplička nad Váhom, okres Žilina v smere jazdy od

obce Gbeľany, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície. Pri kontrole vodič M.

nepredložil osvedčenie o vykonaní technickej kontroly a emisnej kontroly. Ďalšia jazda mu

nebola zakázaná, odber krvi nežiadal.

Za priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 20 Eur. Zároveň mu bola podľa

zákona o priestupkoch v spojení s vyhlášky č. , ktorou sa

ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania

vo výške 16 Eur.

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát

rozhodnutím pod č. KRP-111/KDI-SK-2009, KRP-112/KDI-SK-2009 z 12. októbra 2009

o oboch odvolaniach žalobcu rozhodol tak, že výrokovú časť v zmysle ustanovenia § 59

ods. 2 Zákona o správnom konaní zmenil tak, že vypustil text týkajúci sa skutkov a nahradil

ho vlastným výrokom v bodoch 1/ a 2/ (skutky ostali totožné), upravil kvalifikácie skutkov

samostatne ku každému skutku a sankciu zmenil na 80 Eur a zaviazal žalobcu nahradiť trovy

konania v sume 16 Eur.

3

II.

Konanie na súde I. stupňa

Krajský súd v Žiline na základe žaloby žalobcu preskúmal správne konanie

a rozhodnutia v ňom vydané.

Žalobca v žalobe namietal porušenie svojho práva na osobnú účasť v priestupkovom

konaní poukazujúc na nedoručenie predvolania na ústne pojednávanie. Poukazoval tiež

na rozpor v jednom z rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, keď vo výroku bol

uvedený iný skutok než o akom sa písalo v odôvodnení.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Krajský súd preskúmaním rozhodnutia o odvolaní č. p. KPR-111/KDI-SK-2009,

KRP-112/KDI-SK-2009 zo dňa 12.10.2009 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Žalovaný v rámci svojho rozhodnutia výrokové časti uvedených rozhodnutí nahradil

spoločnou výrokovou časťou a obidve rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu

potvrdil. V odôvodnení rozsudku sa ďalej zaoberal iba namietaným porušením práva

na obhajobu pre osobnú neúčasť žalobcu na ústnom pojednávaní, pričom túto námietku

vyhodnotil ako neopodstatnenú a žalobu preto zamietol.

III.

Odvolanie a vyjadrenie k nemu

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý podrobne

popísal spôsob predvolávania na ústne pojednávania dopravného inšpektorátu a vyvodil

z toho porušenie svojich práv v priestupkovom konaní, pretože sa ho nemohol osobne

zúčastniť tvrdiac, že buď mu bolo doručené po lehote alebo nevhodným spôsobom,

prostredníctvom hliadky polície na ulici, keď riadil osobné motorové vozidlo a policajná

hliadka ho zastavila, aby mu doručila predvolanie, čo on odmietol.

Žalobca však predovšetkým uviedol, že sa domnieva, že napadnutým rozsudkom bol

porušený zákon, lebo súd sa vôbec nevyporiadal s tým, že v správnom konaní nebol nezistený

skutkový stav veci, nevykonali sa základné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Bez predchádzajúceho odstránenia rozporov medzi obsahom listín žalovaného a

vyjadreniami žalobcu rozhodol iba na základe listín, dodaných žalovaným, vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

4

tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz nemohli byť uplatnené, pretože ich výkon súd

prvého stupňa neumožnil a nemohli byť prezentované. Žalobca navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie prejednanie súdu prvého stupňa.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom krajského

súdu a preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

IV.

Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky

ako súdom odvolacím

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení

s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

(podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a jednomyseľne

dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla

bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania

nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací

súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti nepovažoval za potrebné na prejednanie veci

nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozhodnutie bolo verejne vyhlásené 13. februára 2013 ( a ).

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012

zo dňa 12.12.2012 v zmysle o rozpočtových pravidlách

verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo

policajného zboru v Žiline, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom

zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko

pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania

na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho

nástupníctva. Pod všeobecným označením „žalovaný“ v texte je preto nutné rozumieť tak

pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text

rozhodnutia týka.

5

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je

rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu,

ktorými bol žalobca uznaný za vinného z dvojnásobného priestupku podľa § 22 ods. 1

písm. i), a k) na už uvedenom skutkovom základe, a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. V odôvodnení svojho

rozhodnutia krajský súd vôbec nepopisuje, čo bolo vlastne predmetom prieskumného konania

a úvahy, ktorými sa spravoval krajský súd pri svojom rozhodovaní. Jediné, čo je z rozsudku

zreteľné, je úvaha súdu o tom, či boli pri doručovaní predvolania porušené žalobcove práva

na obhajobu v priestupkovom konaní. Inak z rozsudku nie je zrejmé, o čom sa priestupkové

konanie konalo, aký bol jeho priebeh, či výsledok.

Úlohou súdu pritom bolo preskúmať, či priestupkové orgány dostatočne preukázali

skutkový stav, či už 26. januára 2009 bolo zakázané mať fólie na predných bočných sklách

podľa právneho predpisu, pretože správne orgány poukazovali na právne predpisy (dokonca

na Smernicu č. 77/649/EHS); je ale otázne, či už v čase spáchania skutku boli platné a účinné,

pretože vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

z 3. novembra 2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke

na pozemných komunikáciách č. v ustanovení výslovne ustanovuje,

že umiestnenie fólií, dodatočné tónovanie skiel a vykonávanie úprav zasklených plôch,

ktoré majú za následok zníženie priepustnosti svetla, nie je povolené na čelnom skle a

na predných bočných sklách vozidla na strane vodiča a jeho spolujazdca okrem

zatemňovacieho pásu podľa odseku 3 písm. a) a okrem použitia bezpečnostných fólií podľa

odseku 3 písm. e). Vyhláška však nadobudla účinnosť až 20. novembra 2009. Bude preto

nevyhnutné zistiť, či taká konkrétna právna úprava platila už 26. januára 2009 alebo sa orgány

objasňujúce priestupok len domnievali, že tomu tak je na základe iných všeobecných

ustanovení o prevádzke motorových vozidiel na pozemných komunikáciách. Navyše by

napadnuté rozhodnutie malo obsahovať konkrétnu citáciu takého platného právneho predpisu,

aby obvinený z priestupku vedel, čoho sa dopustil a čo svojím konaním porušil.

6

Rovnako bolo potrebné preskúmať povinnosť vodiča mať pri sebe (a podľa akého

všeobecne záväzného právneho predpisu) osvedčenie o technickej kontrole a emisnej

kontrole.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) a

ods. 2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou krajského súdu

doplniť dokazovanie v naznačenom smere a podľa jeho výsledkov ustáliť, či sa žalobca vôbec

dopustil priestupkov, z ktorých bol uznaný za vinného.

Podľa súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym

názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho

konania ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. februára 2013

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková