Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_21S-95-2009.pdf
PDF · 110.69 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/95/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: C. V., bytom Y. XX, X., zastúpeného splnomocneným zástupcom Ing. E.W., bytom D. K. XX, X., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina), v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-111/ KDI-SK-2009, KRP-112/KDI-SK-2009 z 12. októbra 2009, takto jednomyseľne
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ - Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina č.k. KRP-111/KDI-SK-2009, KRP-112/KDI-SK-2009 z 12. októbra 2009 podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. a vec správnemu orgánu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresného dopravného inšpektorátu č. p.: ORP-P-408/ODI-2009-II z 24. júla 2009 bol žalobca C. V. uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. januára 2009 na tom skutkovom základe, že dňa 26. januára 2009 v čase o 09.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW, ev. č. ZA-779DU v obci J. po C. ulici v smere na ulicu P., pričom si hliadka polície, ktorá vykonávala dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky všimla, že predmetné vozidlo je na predných bočných sklách opatrené fóliami, následkom čoho toto vozidlo zastavili. Po pristúpení hliadky polície k vozidlu malo toto stiahnuté predné bočné sklá, pričom hliadka polície vyzvala vodiča C. V., aby si okná vytiahol hore, na čo vodič uviedol, že má pokazenú elektroniku na vozidle a preto sa mu nedajú vytiahnuť hore. Vodičovi C. V. bolo zadržané osvedčenie o evidencii vozidla č. SF 898646. Ďalšia jazda mu nebola zakázaná, odber krvi nežiadal.
Za priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 60 Eur. Zároveň mu bola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.
Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresného dopravného inšpektorátu č. p.: ORP-P-538/ODI-2009-II z 24. júla 2009 bol žalobca C. V. uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. mája 2009 na tom skutkovom základe, že dňa 11. apríla 2009 v čase o 12.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW 330D, ev. č. ZA-779DU po ceste 11/583 v obci P. nad E., okres X. v smere jazdy od obce N., kde bol zastavený
a kontrolovaný hliadkou polície. Pri kontrole vodič C. V. nepredložil osvedčenie o vykonaní technickej kontroly a emisnej kontroly. Ďalšia jazda mu nebola zakázaná, odber krvi nežiadal.
Za priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 20 Eur. Zároveň mu bola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, t.j. žalovaný rozhodnutím pod č. KRP-111/KDI-SK-2009, KRP-112/KDI-SK-2009 z 12. októbra 2009 o odvolaniach žalobcu proti obom uvedený rozhodnutiam rozhodol tak, že výrokovú časť v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní zmenil tak, že vypustil text týkajúci sa skutkov a nahradil ho vlastným výrokom v bodoch 1/ a 2/ (skutky ostali totožné), upravil kvalifikácie skutkov samostatne ku každému skutku a sankciu zmenil na 80 Eur a zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania v sume 16 Eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z vykonaných dôkazov je možné konštatovať a je preukázané, že vozidlo BMW 330D, ev. č. ZA-779DU dňa 26.01.2009 v J. na C. ulici upútalo pozornosť hliadky polície, pretože malo na predných bočných sklách nainštalované fólie a preto sa hliadka rozhodla toto vozidlo zastaviť a skontrolovať. Vodičom vozidla bol žalobca, ktorý po príchode policajtov k vozidlu mal už stiahnuté obe predné sklá a na výzvu policajta, aby ich vytiahol uviedol, že sa mu nedajú vytiahnuť, pretože má na uvedených oknách pokazenú elektroniku. Osvedčenie o evidencii bolo vodičovi zadržané, pretože na predných bočných oknách boli fólie. Zo záznamu na potvrdení ďalej vyplýva, že závada bola odstránená a kontrola tohto bola vykonaná dňa 11.03.2009. Správny orgán poukázal na ust. § 21 ods. 2 písm. b) zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, podľa ktorého prevádzkovateľ vozidla nesmie v premávke na pozemných komunikáciách prevádzkovať vozidlo, ktoré sa nezhoduje so schváleným typom, alebo na ktorom boli vykonané neoprávnené zásahy do systému komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, alebo ktoré je dodatočne vybavené neschváleným systémom, komponentom alebo samostatnou technickou jednotkou. Uvedené sa vzťahuje aj na používanie fólií na zasklení predných bočných dverí vozidiel. V zmysle § 24 ods. 1 písm. a) citovaného zákona je takéto vozidlo nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách a musí byť vyradené z premávky do času, kým sa zistené chyby neodstránia. Výhľad vodiča motorového vozidla upravuje Smernica č. 77/649/EHS v platnom znení a predpisy EHK č. 43 a č. 46. Výhľad z miesta vodiča musí byť zabezpečený za každých prevádzkových a poveternostných podmienok. Sklami slúžiacimi k výhľadu z miesta vodiča je čelné sklo, predné bočné sklá a zadné sklo. Prestup svetla predného okna alebo iného zaskleného povrchu nemôže byť menší než 70%. Správny orgán zároveň poukázal na ust. § 8 ods. 5 zákona č. 725/2004 Z.z.. Na základe uvedeného štátny dopravný úrad nepovoľuje použitie fólií a dodatočné tónovanie na čelnom skle a predných bočných sklách vozidla kategórie M1, M2 a M3. Vyššie uvedeným konaním žalobca porušil ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Porušením uvedeného zákonného ustanovenia C. V. spáchal skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i) zákona č. 372/1990 Zb.. Uvedeného priestupku sa dopustí ten, kto vedie vozidlo vyradené z cestnej premávky alebo vozidlo vyradené z evidencie vozidiel alebo vozidlo, ktoré nie je opatrené evidenčným číslom, ak tejto povinnosti podlieha alebo vozidlo, ktoré nespĺňa podmienky na používanie v cestnej premávke.
Žalobca sa podaným návrhom domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí vydaných žalovaným pod č. KRP-111/KDI-SK-2009 a KRP-112/KDI-SK-2009 zo dňa 12.10.2009 a navrhol, aby krajský súd rozhodnutia správneho orgánu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na opätovné prejednanie správnemu orgánu. V návrhu uviedol, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že výroky rozhodnutia odporujú odôvodneniu rozhodnutia. Podľa výroku, ktorý správny orgán označil ako bod 1 bolo mu kladené za vinu, že mal použiť k jazde motorové vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť pripojeného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla bola prekročená. V odôvodnení sa však uvádza, že mal dňa 26.1.2009 v čase o 9.40 hod viesť vozidlo BMW, ŠPZ: ZA-779 DU po C. ulici v J., ktoré malo mať podľa policajného orgánu na predných bočných sklách fólie. Výrok teda hovorí o jednom skutku a odôvodnenie o inom skutku. To odporuje ustanoveniu § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. v platnom znení, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Ďalej poukázal na to, že neporušil žiadne ustanovenie exekučného poriadku.
Bod 2. napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľný, nedá sa z neho vôbec určiť akého iného priestupku sa mal dopustiť. Ďalej správny orgán v konaní uprel jemu ako účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu prináležia zo zákona. Konania viedol správny orgán tak, že predvolal jeho na deň, ktorý nastal skôr než deň, kedy obdržal predvolanku od správneho orgánu, v dôsledku čoho sa nemohol zúčastňovať na ústnych pojednávaniach a účinne hájiť svoje záujmy. Nezákonnosť postupu správneho organu spočívajúca v zneužití právomoci, vyvrcholila dňa 3.7.2009 v čase o 21:25 hod. na Y. ulici v X. v odbočovacom pruhu do podzemných garáží, kde za použitia výstražných majákov s využitím mimoriadnych oprávnení bol zastavený policajnou hliadkou, ktorí mu pri hájení svojich práv začali arogantným spôsobom nadávať, naznačovať fyzický útok, pričom mu po celý čas tykali. Z obavy pred takýmto konaním si privolal osobu, ktorú pred policajtmi splnomocnil v zmysle ustanovenia § 17 ods.1 zák. 71/1967 Zb. k zastupovaniu. Splnomocnenému zástupcovi následne povedali, že chcú doručiť dva listy, pričom splnomocnenec im oznámil, že tak môžu urobiť do jeho rúk, pretože je splnomocnencom jeho osoby. Policajti to však odmietli urobiť, na čo splnomocnený zástupca podal trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Žilina. Týmto konaním upreli jeho osobe právo nechať sa zastúpiť inou osobou a zároveň porušili ustanovenie § 24 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., podľa ktorého písomnosť možno doručiť aj splnomocnenému zástupcovi.
Žalovaný navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol. Uviedol, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací orgán postupoval samostatne, nestranne od zistení, hodnotení ako aj stanoviska orgánu prvého stupňa. Odvolací orgán preskúmal zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Odvolací orgán rozhodnutie o priestupku č. p. ORP-P-408/ ODI-2009-II zo dňa 24.7.2009 a rozhodnutie o priestupku č. p. ORP-P-538/ODI-2009-II zo dňa 24.7.2009 Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Žiline zmenil tak, že výroky z obidvoch citovaných rozhodnutí nahradil spoločným výrokom v zmysle ust. § 57 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch podľa ktorého, ak sa dopustil páchateľ viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní. Pokiaľ v žalobe poukazuje žalobca na priestupok spočívajúci v tom, že na jazdu použil motorové vozidlo, ktorého najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla bola prekročená, predmetné tvrdenie žalobcu nevyplýva z rozhodnutí, ktoré napadol žalobou. Ďalej, pokiaľ namietal žalobca, že neporušil ustanovenia zákona č. 84/2009 a zák. č. 233/95 Exekučného poriadku, odvolací správny orgán uvádza, že ide o celý názov zákona č. 84/2009 Z. z., tvrdenie žalobcu, že by mu boli kladené za vinu porušenia uvedených zákonov, považuje odvolací orgán za nepravdivé. Pokiaľ ide o doručovanie predvolania na ústne pojednávanie, uviedol, že žalobcovi prvostupňový správny orgán doručoval predvolania na ústne pojednávanie na deň 24.7.2009, tieto odmietol prevziať a to napriek tomu, že bol opakovane poučený o tom, že ak si zásielky nepreberie, budú sa považovať za doručené. Odvolací súd uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o tom, že by mu boli upreté práva v zmysle § 17 ods. 1 a § 24 ods. 1 Správneho poriadku a navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 21S/95/2009-43 zo dňa 02.11.2011 žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, majúc za to, že žaloba nie je dôvodná.
Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 10Sžd/25/2012-80 zo dňa 13. februára 2013 rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/95/2009-43 zo dňa 02. novembra 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že Najvyšší súd SR došiel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd vôbec nepopisuje, čo bolo vlastne predmetnom prieskumného konania a úvahy, ktorými sa spravoval krajský súd pri svojom rozhodovaní. Úlohou súdu bolo preskúmať, či priestupkové orgány dostatočne preukázali skutkový stav, či už 26. januára 2009 bolo zakázané mať fólie na predných bočných sklách podľa právneho predpisu, pretože správne orgány poukazovali na právne predpisy (dokonca na Smernicu č. 77/649/EHS) je ale otázne, či už v čase spáchania skutku boli platné a účinné, pretože vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 03. novembra 2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách č. 464/2009 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 4 výslovne ustanovuje, že umiestnenie fólií, dodatočné tónovanie
skiel a vykonávanie úprav zasklených plôch, ktoré majú za následok zníženie priepustnosti svetla, nie je povolené na čelnom skle a na predných bočných sklách vozidla na strane vodiča a jeho spolujazdca, okrem zatemňovacieho pásu podľa odseku 3 písm. a) a okrem použitia bezpečnostných fólií podľa odseku 3 písm. e). Vyhláška však nadobudla účinnosť až 20. novembra 2009. Bude preto nevyhnutné zistiť, či takáto konkrétna právna úprava platila už 26. januára 2009 alebo sa orgány objasňujúce priestupok len domnievali, že tomu tak je na základe iných všeobecných ustanovení o prevádzke motorových vozidiel na pozemných komunikáciách. Navyše by napadnuté rozhodnutie malo obsahovať konkrétnu citáciu takého platného právneho predpisu, aby obvinený z priestupku vedel, čoho sa dopustil a čo svojím konaním porušil. Rovnako bolo potrebné preskúmať povinnosť vodiča mať pri sebe osvedčenie o technickej kontrole a emisnej kontrole.
Krajský súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 250ja ods. 4 O.s.p. zameral svoju činnosť na zistenie, či sa žalobca dopustil priestupkov, z ktorých bol uznaný za vinného.
V zmysle ust. § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností a aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
V zmysle preskúmavaného rozhodnutia sa žalobca dopustil viacerých priestupkov (tzv. viacčinný súbeh) za čo mu druhostupňový správny orgán uložil sankciu vzťahujúcu sa na najprísnejšie postihnuteľný delikt (čím napravil pochybenie prvostupňového orgánu, ktorý každý z dvoch priestupkov, ktoré sú žalobcovi kladené za vinu prejednal osobitne).
Napadnutým rozhodnutím je žalobcovi kladené za vinu, že
1. Dňa 26.01.2009 viedol motorové vozidlo, ktoré malo na predných bočných sklách fólie.
2. 11.04.2009 viedol osobné motorové vozidlo a pri kontrole nepredložil osvedčenie o vykonaní technickej kontroly a emisnej kontroly.
Uvedeným konaním mal žalobca porušiť ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a dopustiť sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (platného do 31.01.2009).
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania, ktoré je žalobcovi kladené za vinu pod bodom 1, keď porušenie predpisov malo spočívať v nedovolenom použití fólií na predných bočných sklách, k uvedenému konaniu došlo 26.01.2009, čo je rozhodný čas pre určenie účinných právnych predpisov, ktoré sa na posúdenie veci vzťahujú.
Pokiaľ je žalobcovi kladené za vinu porušenie ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z. účinného v čase spáchania priestupku, z tohto ustanovenia vyplýva, že vodič je povinný použiť na jazdu len také vozidlo, ktoré vrátane nákladu spĺňa ustanovené podmienky. Vychádzajúc z dikcie tejto právnej normy, aby bolo možné konštatovať, že došlo k porušeniu citovanej právnej normy, nesplnenie ustanovených podmienok musí vyplývať z inej špeciálnej právnej normy.
Pokiaľ je žalobcovi kladené za vinu porušenie ust. § 22 ods. 1 písm. i) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku, uvedeného priestupku sa dopustí ten, kto vedie vozidlo vyradené z cestnej premávky alebo vozidlo vyradené z evidencie vozidiel, alebo vozidlo, ktoré nie je opatrené evidenčným číslom, ak tejto povinnosti podlieha alebo vozidlo, ktoré nespĺňa podmienky na používanie v cestnej premávke.
Na to, aby bolo možné konštatovať, že v rozpore s citovaným ustanovením vozidlo nespĺňa podmienky na používanie v cestnej premávke, musí vozidlo nespĺňať konkrétne podmienky, ktoré vyplývajú zo špeciálnej právnej normy.
Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia správny orgán považuje za nespĺňanie ustanovených podmienok v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z. a nespĺňanie podmienok na používanie v cestnej premávke v zmysle § 22 ods. 1 písm. i) zákona č. 372/1990 Zb. také konanie žalobcu, keď použil na jazdu vozidlo, ktoré malo na predných bočných sklách fólie.
Nedovolenosť takéhoto konania - používanie vozidla s fóliami na predných bočných sklách odvodzuje správny orgán od Smernice č. 77/649/EHS, ako aj ustanovení § 8 ods. 5, § 21 ods. 2 písm. b) zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách.
Pokiaľ však ide o zákon č. 725/2004 Z.z., z uvedeného právneho predpisu v stave účinnom ku dňu spáchania priestupku výslovný zákaz použitia fólií na predných bočných sklách nevyplýva. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia cituje znenie § 8 ods. 5 zákona č. 725/2004 Z.z., ktoré nie je zhodné so znením zákona účinným v čase spáchania priestupku.
Účinné znenie § 8 ods. 5 citovaného zákona ku dňu 26.1.2009 znie: ,, Štátny dopravný úrad udelí typové schválenie systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ak žiadateľ splnil podmienky uvedené v odsekoch 2 až 4 a ak typ systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky z hľadiska konštrukcie spľňajú technické požiadavky ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na vykonanie tohto zákona a z hľadiska funkcie alebo použitia neohrozujú bezpečnosť premávky na pozemných komunikáciach, životné prostredie alebo bezpečnosť cestujúcich, inak žiadosť zamietne.“
Pokiaľ správny orgán odvodzuje zákaz používania fólií na predných bočných sklách od Smernice č. 77/649/EHS, je potrebné poukázať, že na rozdiel od nariadenia ako prameňa práva EÚ, ktoré je priamo aplikovateľné bez ohľadu na implementáciu do právneho poriadku Slovenskej republiky, smernica nie je priamo aplikovateľná. Vo vzťahu ku smernici ako prameňu práva platí: ,, smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom, nie všetkým fyzickým a právnickým osobám“. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ustanovenia smernice musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou právnou silou, v podobe všeobecne záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky právnej istoty ( prípady C 475/07, C 57/07) Štát sa voči občanovi v žiadnom prípade nemôže dovolávať priamej aplikácie smernice, ako je to v predmetnom prípade.
Uvedená smernica síce bola do právneho poriadku transponovaná prijatím Nariadenia vlády SR 150/2006 Z.z, s účinnosťou od 15. marca 2006, ale z napadnutého rozhodnutia nevyplýva aplikácia citovaného nariadenia na súdenú vec.
Podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách upravuje v súčasnosti vyhláška č. 464/2009 Z.z. z 3.novembra 2009v ustanovení § 4 ods. 4, keď výslovne ustanovuje, že umiestnenie fólii, dodatočné tónovanie skiel a vykonávanie úprav zasklených plôch, ktoré majú za následok zníženie priepustnosti svetla nie je povolené na čelnom skle a na predných bočných sklách vozidla na strane vodiča a jeho spolujazdca, okrem zatemňovacieho pásu podľa odseku 3 písm. a) a okrem použitia bezpečnostných fólií podľa odseku 3 písm. e). Táto vyhláška nadobudla účinnosť až 20. novembra 2009 a na danú vec sa preto nevzťahuje.
Výrok rozhodnutia správneho orgánu musí byť dostatočne určitý a zrozumiteľný a v prípade rozhodnutia o priestupku musí tiež obsahovať ustanovenie, ktoré obvinený z priestupku porušil.
Odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, aké stanovisko zaujal správny orgán k návrhom a námietkam účastníkov, k ich vyjadreniam a podkladom.
Z rozhodnutia správneho orgánu musí byť tak zrejmé, čo je obvinenému z priestupku kladené za vinu, ktoré skutočnosti sú z hľadiska posúdenia priestupku rozhodné a ako právne správny orgán konanie obvineného z priestupku kvalifikoval.
Pokiaľ ide o použitie fólií na predných bočných sklách vozidla, ktoré použil žalobca na jazdu, práve toto konanie správny orgán považuje za nedovolené konanie žalobcu a toto sankcionuje. Nedovolenosť v predmetnom prípade žalovaný odvodzuje od smernice EÚ 77/649/EHS, ktorá nie je priamo aplikovateľná a zákona č.725/2004. Znenie ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 725/2004 Z.z. v znení, v akom ho správny orgán uviedol v odôvodnení rozhodnutia, v čase spáchania priestupku neplatilo, v rozhodnom čase, t.j. v čase spáchania priestupku uvedený predpis v znení citovanom v rozhodnutí nebol účinný.
V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovení zákon.
V zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
V zmysle citovaných článkov ide o príkaz ústavodarcu adresovaných všetkým štátnym orgánom v súlade s princípom právneho štátu, aby štátnu moc uplatňovali len pri splnení zákonných podmienok. Ide o vyjadrenie zákazu konať nad rámec zákona.
Uplatnenie priestupkovej zodpovednosti verejnej moci voči občanovi musí byť v súlade s vyššie uvedeným ústavným princípom. Ak má byť občan rozhodnutím správneho orgánu postihnutý za priestupok, z rozhodnutia správneho orgánu musí jednoznačne vyplynúť, akú platnú právnu úpravu občan porušil a v čom spočíva nedovolenosť jeho konania.
V napadnutom rozhodnutí správny orgán odvodzuje nedovolenosť konania žalobcu od použitia zatemňovacích fólií na prednom skle. Túto tvrdenú nedovolenosť neodvodil od žiadneho účinného a aplikovateľného právneho predpisu platného v čase spáchania priestupku.
Napadnuté rozhodnutie je tak nezákonné a krajský súd ho z vyššie uvedených dôvodov zrušil a vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Súd rozhodol o žalobe bez pojednávania v zmysle ust.§ 250f ods.3 O.s.p., keďže rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené v zmysle ust. § 250j ods. 3 O.s.p., kedy zákon nariadenie pojednávania nevyžaduje. Rozsudok bol verejne vyhlásený postupom v zmysle ust. § 156 ods.3 O.s.p.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca mal v konaní úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. Žalobca však nebol právne zastúpený, trovy právneho zastúpenia mu nevznikli (zastúpenie žalobcu splnomocneným zástupcom neodôvodňuje priznanie trov právneho zastúpenia). Trovy konania žalobcu spočívajú vo vyrubených súdnych poplatkoch v úhrnej výške 66 eur ( z podanej žaloby 33 eur, z podaného odvolania 33 eur).
Povinnosťou odvolacieho správneho orgánu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť konanie žalobcu z hľadiska jeho dovolenosti, resp. nedovolenosti podľa právnych predpisov, ktoré boli platné a účinné v čase, keď sa skutok stal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e.