Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MObdo/6/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., a. s., Š., IČO: X., proti

ţalovanému:

1/ E., s. r. o., M., IČO: X.,

2/ JUDr. D., nar. X., J., 3/ M., nar. X., V., zastúpená opatrovníčkou: N., Okresný súd

Bratislava IV., o zaplatenie 14 910,43 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn.: , o mimoriadnom dovolaní

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 28. septembra 2011, č. k.: -105, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 28. septembra 2011, č. k.: -105 v o v ý r o k u, ktorým zmenil rozsudok

Okresného súdu Bratislava V. z 26. mája 2011, č. k.: -84, t a k, ţe zmenkový

platobný rozkaz č. k.: -17 z 30. januára 2009 z r u š u j e v c e l o m

r o z s a h u a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom z 26. mája 2011, č. k.: -84

zmenkový platobný rozkaz č. k.: -17 zo dňa 30. januára 2009 ponechal

v platnosti v celom rozsahu a navrhovateľovi náhradu trov námietkového konania nepriznal.

2

Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe súd vyhovel návrhu ţalobcu v plnom rozsahu

a zmenkovým platobným rozkazom č. k.: -17 zo dňa 30. januára 2009

uloţil ţalovanému 1/ ako priamemu zmenkovému dlţníkovi a ţalovaným 2/ a 3/

ako zmenkovým ručiteľom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobcovi zmenkovú

sumu 14 910,43 eur (449 171,49 Sk) so 6% ročným úrokom od 23. októbra 2008

do zaplatenia, zmenkovú odmenu 49,70 eur a trovy konania 897,43 eur. Ţalovaný 2/ podal

v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých uviedol,

ţe ţalovaná 3/ sa dopustila podvodného konania a je voči jej osobe vedené trestné konanie.

Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie.

Ţalobca originálom zmenky, ktorú vystavil ţalovaný 1/, ako vlastnú zmenku

v Bratislave dňa 17. decembra 2004 preukázal, ţe sa zaviazal zaplatiť na rad ţalobcu dňa

22. októbra 2008 zmenkovú sumu 14 910,43 eur (449 191,49 Sk) bez protestu. Predmetnú

zmenku avalovali ţalovaní 2/ a 3/. Predloţením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náleţitosti

predpísané v ustanovení čl. I.

ţalobca svoj nárok na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom preukázal ţalovaný

2/ a 3/, prevzali ručenie za splnene nie záväzku ţalovaného 1/. Podľa § 32 ods. 2 zákona

č. záväzok zmenkového ručiteľa je platný aj vtedy, ak záväzok za ktorý

sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu, neţ pre vady formy. Z citovaného ustanovenia

vyplýva, ţe záväzok zmenkového ručiteľa je nezávislý na záväzku dlţníka. Aj v prípade,

ak by sa dlţník zbavil svojej povinnosti vyplývajúcej zo zmenky preukázaním námietok,

môţe sa zmenkový veriteľ úspešne domáhať plnenia voči veriteľovi. Zmenkový ručiteľ môţe

podľa § 17 ZZŠ robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných

vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby,

za ktorú bolo ručenie prevzaté, k majiteľovi zmenky. Námietky ţalovaného 2/ poukazujúce

na podvodné konanie ţalovaného 3/ povaţoval súd za irelevantné. Záväzok zmenkového

ručiteľa je skutočným zabezpečovacím záväzkom, vyznačuje sa akcesoritou ku zmenke,

splatnosťou zmenky trvá a zaniká. Okolnosť, ţe ide o avalistu na zabezpečovacej zmenke,

nemôţe bez ďalšieho znamenať, ţe avalista má akýkoľvek vzťah ku kauzálnej pohľadávke,

zmenkou zabezpečenej. Ak by ručiteľ mal mať proti remitentovi nejaké kauzálne námietky,

muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimo zmenkových vzťahov, teda zo zmluvy,

v ktorej by bol dohodnutý okruh prípustných námietok. Ak k takejto dohode nedošlo,

avalista nemôţe bez ďalšieho, len preto, ţe je avalistom, pouţívať námietky osoby,

za ktorú je na zmenke podpísaný, obdobne ako má moţnosť vznášať dlţníkove námietky

3

obecný ručiteľ. Tomu toto právo priznáva zákon. Avalistovi však ZZŠ takéto oprávnenie

neustanovuje. V danom prípade ide o abstraktné zmenkové ručenie, bez akéhokoľvek

vzťahu ku kauzálnej pohľadávke zmenkou zabezpečeného. V konaní nebolo preukázané,

ţe by ţalobca nadobudol zmenku v zlej viere (§ 10 ZZŠ), preto sa avalista s úspechom

nemohol domôcť ním namietanej skutočnosti.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe zmenkový

platobný rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom, a ţe včas uplatnené námietky ţalovaného

2/ nie sú dôvodné. Ţalovaný 2/ nepreukázal nijakým spôsobom neplatnosť zmenky,

ani nepredloţil doklad o zaplatení zmenkovej sumy. Hoci o povinnosti predloţiť,

resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení bol riadne poučený, túto si nesplnil.

Keďţe námietky ţalovaného 2/ súd hodnotil ako nedôvodné, zmenkový platobný rozkaz

ponechal v platnosti v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia

Na základe odvolania ţalovaného 2/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom

z 28. septembra 2011, č. k.: -105 rozsudok Okresného súdu Bratislava V.

v Bratislave č. k.: -84 z 26. mája 2011 zmenil tak, ţe zmenkový platobný

rozkaz č. k.: -17 z 30. januára 2009 zrušil v celom rozsahu. Ţalovanej

2/ náhradu trov námietkového konania nepriznal a tieţ ţalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe súd prvého stupňa dostatočne

zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej

stránke. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 01. augusta 2011 samotný ţalobca

však potvrdil, ţe zmenkou zabezpečený záväzok zanikol dňa 22. apríla 2008, teda ešte

pred podaním ţaloby s plnením v zmysle . Za tohto stavu

by podľa názoru odvolacieho súdu vyhovenie ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha plnenia

zo zmenky, ktorá slúţila na zabezpečenie pohľadávky a ktorá v priebehu času bola

uspokojená, odporovalo zásadám poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného

zákonníka. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa ţalovanej

2/ podľa zmenil a o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia ,

a

4 5 MObdo/6/2012

Na základe podnetu ţalobcu napadol rozsudok Krajského súdu v Bratislave

Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním z 12. novembra 2012,

v ktorom navrhol zrušiť rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2011,

č. k.: -105 v časti výroku, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu

Bratislava V. z 26. mája 2011, č. k.: -84 tak, ţe zmenkový platobný rozkaz

č. k.: -17 z 30. januára 2009 sa zrušuje v celom rozsahu.

Podľa názoru Generálneho prokurátora rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

bol porušený zákon. Pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného 2/ vychádzal odvolací súd

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky poukázal

na ustanovenia , 2, 3, 175 ods. 1, 213 ods. 2, 237 písm. f/ , zmenkového

a šekového ( ďalej len ZZŠ ), a ZZŠ.

V predmetnom súdnom konaní nebolo sporné, ţe vymáhaná pohľadávka existuje.

Ţalovaná 2/ namietala len skutočnosť, ţe pohľadávka bola uplatnená predčasne. Ţalobca

preukázal dôvodnosť právneho nároku pravou zmenkou (doplnenou blankozmenkou)

a to v súlade s ustanovením , ktorej pravosť, ako aj výšku dlţnej sumy

navyše ţalovaná 2/ v námietkach ani v odvolaní nenamietala. Ţalovaná 2/ v námietkach

uviedla, ţe avalovala blankozmenku v prospech ţalovanej 3/, ktorej chcela pomôcť

v podnikaní v dobrej viere, ţe úver bude riadne splácaný. Ţalovaná 3/ sa mala dopustiť

trestnej činnosti tým spôsobom, ţe prístroj, ktorý bol predmetom záloţného práva v prospech

ţalobcu, podvodným spôsobom prelízingovaný v dvoch lízingových spoločnostiach, ktoré

tým boli uvedené do omylu. Predmet záloţného práva má v drţbe spoločnosť A., s. r. o.,

ktorej konateľ tieţ podal na ţalovanú 3/ trestné oznámenie a spláca za ňu dve lízingové

zmluvy. Ţalovaná 3/ prestala úver splácať, čím celý záväzok ostal na ţalovanej 2/.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky v dovolaní uviedol, ţe v zmysle ustanovenia

je odporca v podaných námietkach povinný uviesť všetko,

čo proti zmenkovému rozkazu namieta. Uvedený záver potvrdzuje konštantná judikatúra,

z ktorej vyplýva, ţe z hľadiska koncentračnej zásady platí, ţe v námietkach proti

zmenkovému platobnému rozkazu musí byť uvedené všetko, či uţ správ hmotného alebo

procesného, v opačnom prípade nejde o dôvodné námietky (R47/2001).

V podanom odvolaní ţiadala ţalovaná 2/ zmenkový platobný rozkaz v časti zrušiť

na podklade právnej argumentácie, ktorú predtým v podaných námietkach neuviedla a to,

5 5 MObdo/6/2012

ţe ţalobca nepostupoval pri vyplnení blankozmenky dohodnutým spôsobom – finančnú

čiastku 1 000 000 Sk mal pouţiť na zaplatenie esteticko-medicínskeho prístroja,

ktorý mal v tom čase reálne existovať a jeho existencia mala byť overená a skontrolovaná.

Ţalovaná 2/ v odvolaní uviedla, ţe v skutočnosti však bola uvedená suma zaslaná na účet

ţalovanému 1/, ktorého konateľkou bola ţalovaná 3/. Z uvedenými prostriedkami

bolo v skutočnosti naloţené v rozpore s účelom zmluvy. Ţalovaná 3/ ihneď ako obdrţala celú

sumu prestala úver splácať. Ţalovaná 2/ v odvolaní tieţ uviedla, ţe ţalobca priamym zaslaním

peňazí nepostupoval s odbornou starostlivosťou, existenciu dohodnutého predmetu kúpy

neoveril, teda k uvedenému stavu došlo aj jeho zavinením.

Odvolací súd nesprávnou interpretáciou vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu ţalovanej

2/ dospel k záveru, ţe vymáhaná pohľadávka zanikla. V kontexte vykonaného

dokazovania však bolo nesporné, ţe ţalovaná 2/ existenciu záväzku nepopierala a túto

skutočnosť neuviedla ani v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Dôsledkom

koncentračnej zásady je skutočnosť, ţe to, čo nebolo uvedené v námietkach podaných

v zákonnej lehote, nebude moţné neskôr uplatniť a ani na ne prihliadnuť. Ani v odvolacom

konaní nemoţno prihliadnuť na námietky, ktoré odporca neuplatnil včas proti zmenkovému

platobnému rozkazu (ZSP 87/2006). Ţalovaná 2/ nevzniesla kauzálnu námietku, teda

nenamietala neexistenciu, resp. uhradenie pohľadávky, ktorú zmenka zabezpečovala.

Odvolací súd ani za predpokladu, ţe by ţalovaná 2/ takúto argumentáciu v odvolaní pouţila,

nemohol na ňu prihliadať a musel by ju odmietnuť.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky poukázal tieţ na to, ţe v priebehu konania

neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o zániku nároku ţalobcu

z predloţenej zmluvy. Aj samotné vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu len logicky dopĺňa

skutkový stav a je plne v súlade so všetkými vyjadreniami ţalobcu. Preto rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktorým bol uplatnený nárok zamietnutý, vychádzalo z nesprávnych

skutkových zistení, a v tejto súvislosti odvolací súd vec aj nesprávne právne posúdil v zmysle

ustanovenia prijal záver, ţe uplatnený nárok medzičasom

zanikol.

Odvolací súd tieţ pri rozhodovaní nepostupoval dôsledne v intenciách ustanovenia §

213 ods. 2 Pri rozhodovaní o odvolaní aplikoval ustanovenie Občianskeho

zákonníka, ktoré povaţoval za rozhodujúce pre posúdenie veci. Uvedené ustanovenie však pri

6

doterajšom rozhodovaní na súde prvého stupňa nebolo pouţité. Výzva v zmysle § 213 ods. 2

je plnením osobitnej povinnosti odvolacieho súdu, ktorou sa má zabezpečiť

účastníkovi konania riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolanie. Pokiaľ

odvolací súd nepostupoval v súlade s ustanovením , odňal účastníkovi

konania moţnosť konať pred súdom v zmysle ().

Odvolací súd aplikáciou ustanovenia svoje rozhodnutie

nečakane zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, k týmto právnym

záverom sa ţalobca nemal moţnosť vyjadriť, čím mu znemoţnil realizáciu jeho procesných

práv. Podľa názoru Generálneho prokurátora Slovenskej republiky konanie odvolacieho súdu

a jeho rozhodnutie je postihnuté vadou podľa ustanovenia

Preto za podmienok uvedených v v spojení s

písm. a/ a poukazom na a podal

na základe podnetu účastníka konania Generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie, keďţe rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bol porušený

zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania,

ktorú nie je moţno dosiahnuť inými prostriedkami.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu z 05. februára 2013 uviedol,

ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s obsahom podané mimoriadneho dovolania Generálneho

prokurátora Slovenskej republiky. Ţiadal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

Krajského súdu v Bratislave, vo výroku ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu

Bratislava V., zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

K dovolaniu sa tieţ vyjadril ţalovaný 2/. Uviedol, ţe sa v celom rozsahu pridrţiava

doterajších vyjadrení a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave povaţuje za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania podaného včas

Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky ( ) na podnet účastníka

konania, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

a ) a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie Krajského súdu

v Bratislave nie je vecne správne.

V zmysle mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak:

a) v konaní došlo k vadnám uvedených v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Na výskyt procesných vád konania, vymenovaných v a tieţ tzv. iných

procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada

Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen v konaní o dovolaní (viď ),

ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď v spojení s

ods. 1 ), bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom

prostriedku uplatnené. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád, uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

(t. j., či v danej veci nejde o nedostatok právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka

byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom,

či súdom nesprávne obsadeným). Osobitne sa pri tom sústredil na námietku mimoriadneho

dovolania, spočívajúca v tom, ţe účastníkom konania bola postupom súdu odňatá moţnosť

konať, s tým, ţe odvolací súd nepostupoval v súlade s ustanovením

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu Občianky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastní tri pojmové znaky:

1) odňatie moţnosti konať pred súdom,

2) to ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3) moţnosť konať pred súdom sa odňala aj účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem

odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom

8

je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi

konania realizáciu jeho procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných

mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O

vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípade s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti uvádza, ţe vada

konania podľa znamená porušenie , ako aj

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (napr. ).

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na

to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa , ak je odvolací súd tohto názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité

a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

Odvolací súd na základe vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu ţalovanej 2/ proti rozsudku

súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe vymáhaná pohľadávka zanikla. V kontexte

vykonaného dokazovania však bolo nesporné, ţe ţalovaná 2/ existenciu záväzku nepopierala

a túto skutočnosť neuviedla ani v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu.

V priebehu konania na základe vykonaného dokazovania neboli preukázané také skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali záver o zániku nároku ţalobcu v dôsledku plnenia záväzku.

Pri rozhodovaní o odvolaní Krajský súd v Bratislave aplikoval ustanovenie § 559

, ktoré povaţoval za rozhodujúce pre posúdenie veci. Uvedené

ustanovenie však pri doterajšom rozhodovaní na súde prvého stupňa nebolo pouţité.

Výzva v zmysle je plnením osobitnej povinnosti odvolacieho súdu,

ktorou sa má zabezpečiť účastníkovi súdneho konania, riadny prístup k spravodlivému

procesu aj po podaní odvolania. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby sa takýmto ustanovením

zabránilo vydávania tzv. prekvapivých rozhodnutí. Pokiaľ odvolací súd nepostupoval v súlade

9

s ustanovením , odňal účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom

v zmysle psím. f/ ( R33/2011 ). Pokiaľ odvolací súd pri rozhodovaní vychádza

z iného právneho dôvodu ako súd prvého stupňa a vychádza zo skutočnosti, ktoré neboli

ţalobcom tvrdené a ani súd prvého stupňa sa nimi vo svojom rozhodnutí nezaoberal, bez toho

aby účastníkovi konania umoţnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predloţiť

dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili

významnými, odníme takémuto účastníkovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ ( ZSP 6/2005 ).

Odvolací súd aplikáciou ustanovenia svoje rozhodnutie

nečakane zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, k týmto právnym

záverom sa ţalobca nemal moţnosť vyjadriť, čím mu znemoţnil realizáciu jeho procesných

práv.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ

( ţalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( ţalovaný ),

prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( § 157 ods. 2 O. s. p ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné ( základné ) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

závaţných a pre samotné rozhodnutie v ovplyvňujúcich súvislostiach. Účastník konania má

právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany,

t. j. uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu ( , ).

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vţdy posudzované so zreteľom na konkrétny

prípad. Povinnosťou všeobecného súdu je teda uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné

dôkazy, na ktorých svoje rozhodnutie zaloţil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov

sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia ( napr. ,

).

10

V danom prípade odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil v súlade

s ustanovením Pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd

nahrádza toto rozhodnutie svojim rozhodnutím. Rozhodnutie odvolacieho súdu musí preto

obsahovať nie len úplné a výstiţné zdôvodnenie ale aj všetko to, čo je potrebné z hľadiska

určitosti a vykonateľnosti rozhodnutia o otázkach predstavujúcich predmet odvolacieho

konania vrátane súvisiacich otázok. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom

opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Podľa názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu nemá náleţitosti uvedené v ustanovení

Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia nedal

presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany

a nereagoval na podstatné odvolacie námietky. V odôvodnení rozhodnutia poukázal

iba na vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu ţalovanej 2/ a to zo dňa 1. augusta 2011, z ktorého

vyvodil, ţe zmenkou zabezpečený záväzok zanikol dňa 22. apríla 2008, teda ešte pred

podaním ţaloby, splnením v zmysle . Z podania ţalobcu zo dňa

1. augusta 2011 však nevyplýva, ţe došlo k zániku nároku ţalobcu splnením zo strany

ţalovaných. Ţalobca v tomto podaní len uviedol, ţe posledná splátka úveru bola uhradená

22. apríla 2008. Neuvádza však, ţe touto úhradou zanikol jeho nárok zo zmenky.

Z odôvodnenia rozsudku absolútne nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s ustanovením

a , či povaţoval námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu

za opodstatnené, akými úvahami sa súd riadil pri preskúmavaní relevantnosti námietok proti

zmenkovému platobnému rozkazu, z akých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd na jednej strane konštatuje, ţe súd prvého stupňa

dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec správne posúdil

aj po právnej stránke, na druhej strane uvádza, ţe záväzok zabezpečený zmenkou zanikol dňa

22. apríla 2008, teda ešte pred podaním ţaloby a preto by vyhovenie ţaloby odporovalo

zásadám poctivého obchodného styku v zmysle . Takýto záver

súdu je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nedostatočne odôvodnený,

nepresvedčivý, nepreskúmateľný a v rozpore aj s tvrdením ţalovanej 2/, ktorá počas konania,

ani v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, ani v odvolaní nepopierala

existenciu záväzku a netvrdila, ţe došlo k zániku nároku ţalobcu splnením a to zaplatením

zmenkovej sumy, ktorá je predmetom tohto konania.

11

Z uvedeného teda vyplýva, ţe rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bolo porušené

základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v konaní došlo k procesnej

vade v zmysle a preto je dôvodná námietka dovolateľa, ţe postupom

odvolacieho súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

Z uvedených dôvodov vyplýva, ţe Generálny prokurátor Slovenskej republiky

dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa v spojení s

ods. 1 písm. f/ , keďţe to vyţadovala ochrana práv a právom chránených záujmov

účastníka konania a túto ochranu nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami,

preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( v spojení s ), bez toho

aby sa zaoberal opodstatnenosťou uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 243f ods. 1

písm. c/ V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného

ako aj dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. februára 2013

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková