Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f5f/400523.6b6a7a.pdf
PDF · 145.61 KB
No categories available
5MObdo/6/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 MObdo/6/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., a. s., Š., IČO: X., proti
ţalovanému:
1/ E., s. r. o., M., IČO: X.,
2/ JUDr. D., nar. X., J., 3/ M., nar. X., V., zastúpená opatrovníčkou: N., Okresný súd
Bratislava IV., o zaplatenie 14 910,43 eur s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn.: 3CbZm 80/2010, o mimoriadnom dovolaní
Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 28. septembra 2011, č. k.: 3CoZm 32/2011-105, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 28. septembra 2011, č. k.: 3CoZm 32/2011-105 v o v ý r o k u, ktorým zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava V. z 26. mája 2011, č. k.: 3CbZm 80/2010-84, t a k, ţe zmenkový
platobný rozkaz č. k.: 3Zm 592/2008-17 z 30. januára 2009 z r u š u j e v c e l o m
r o z s a h u a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V. rozsudkom z 26. mája 2011, č. k.: 3CbZm 80/2010-84
zmenkový platobný rozkaz č. k.: 3Zm 592/2008-17 zo dňa 30. januára 2009 ponechal
v platnosti v celom rozsahu a navrhovateľovi náhradu trov námietkového konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe súd vyhovel návrhu ţalobcu v plnom rozsahu
a zmenkovým platobným rozkazom č. k.: 3Zm 592/2008-17 zo dňa 30. januára 2009
uloţil ţalovanému 1/ ako priamemu zmenkovému dlţníkovi a ţalovaným 2/ a 3/
ako zmenkovým ručiteľom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobcovi zmenkovú
sumu 14 910,43 eur (449 171,49 Sk) so 6% ročným úrokom od 23. októbra 2008
do zaplatenia, zmenkovú odmenu 49,70 eur a trovy konania 897,43 eur. Ţalovaný 2/ podal
v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých uviedol,
ţe ţalovaná 3/ sa dopustila podvodného konania a je voči jej osobe vedené trestné konanie.
Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie.
Ţalobca originálom zmenky, ktorú vystavil ţalovaný 1/, ako vlastnú zmenku
v Bratislave dňa 17. decembra 2004 preukázal, ţe sa zaviazal zaplatiť na rad ţalobcu dňa
22. októbra 2008 zmenkovú sumu 14 910,43 eur (449 191,49 Sk) bez protestu. Predmetnú
zmenku avalovali ţalovaní 2/ a 3/. Predloţením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náleţitosti
predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb.
ţalobca svoj nárok na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom preukázal ţalovaný
2/ a 3/, prevzali ručenie za splnene nie záväzku ţalovaného 1/. Podľa § 32 ods. 2 zákona
č. 191/1950 Zb. záväzok zmenkového ručiteľa je platný aj vtedy, ak záväzok za ktorý
sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu, neţ pre vady formy. Z citovaného ustanovenia
vyplýva, ţe záväzok zmenkového ručiteľa je nezávislý na záväzku dlţníka. Aj v prípade,
ak by sa dlţník zbavil svojej povinnosti vyplývajúcej zo zmenky preukázaním námietok,
môţe sa zmenkový veriteľ úspešne domáhať plnenia voči veriteľovi. Zmenkový ručiteľ môţe
podľa § 17 ZZŠ robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby,
za ktorú bolo ručenie prevzaté, k majiteľovi zmenky. Námietky ţalovaného 2/ poukazujúce
na podvodné konanie ţalovaného 3/ povaţoval súd za irelevantné. Záväzok zmenkového
ručiteľa je skutočným zabezpečovacím záväzkom, vyznačuje sa akcesoritou ku zmenke,
splatnosťou zmenky trvá a zaniká. Okolnosť, ţe ide o avalistu na zabezpečovacej zmenke,
nemôţe bez ďalšieho znamenať, ţe avalista má akýkoľvek vzťah ku kauzálnej pohľadávke,
zmenkou zabezpečenej. Ak by ručiteľ mal mať proti remitentovi nejaké kauzálne námietky,
muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimo zmenkových vzťahov, teda zo zmluvy,
v ktorej by bol dohodnutý okruh prípustných námietok. Ak k takejto dohode nedošlo,
avalista nemôţe bez ďalšieho, len preto, ţe je avalistom, pouţívať námietky osoby,
za ktorú je na zmenke podpísaný, obdobne ako má moţnosť vznášať dlţníkove námietky
obecný ručiteľ. Tomu toto právo priznáva zákon. Avalistovi však ZZŠ takéto oprávnenie
neustanovuje. V danom prípade ide o abstraktné zmenkové ručenie, bez akéhokoľvek
vzťahu ku kauzálnej pohľadávke zmenkou zabezpečeného. V konaní nebolo preukázané,
ţe by ţalobca nadobudol zmenku v zlej viere (§ 10 ZZŠ), preto sa avalista s úspechom
nemohol domôcť ním namietanej skutočnosti.
Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe zmenkový
platobný rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom, a ţe včas uplatnené námietky ţalovaného
2/ nie sú dôvodné. Ţalovaný 2/ nepreukázal nijakým spôsobom neplatnosť zmenky,
ani nepredloţil doklad o zaplatení zmenkovej sumy. Hoci o povinnosti predloţiť,
resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení bol riadne poučený, túto si nesplnil.
Keďţe námietky ţalovaného 2/ súd hodnotil ako nedôvodné, zmenkový platobný rozkaz
ponechal v platnosti v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia
Na základe odvolania ţalovaného 2/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom
z 28. septembra 2011, č. k.: 3CoZm 32/2011-105 rozsudok Okresného súdu Bratislava V.
v Bratislave č. k.: 3CbZm 80/2010-84 z 26. mája 2011 zmenil tak, ţe zmenkový platobný
rozkaz č. k.: 3Zm 592/2008-17 z 30. januára 2009 zrušil v celom rozsahu. Ţalovanej
2/ náhradu trov námietkového konania nepriznal a tieţ ţalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej
stránke. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 01. augusta 2011 samotný ţalobca
však potvrdil, ţe zmenkou zabezpečený záväzok zanikol dňa 22. apríla 2008, teda ešte
pred podaním ţaloby s plnením v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka. Za tohto stavu
by podľa názoru odvolacieho súdu vyhovenie ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha plnenia
zo zmenky, ktorá slúţila na zabezpečenie pohľadávky a ktorá v priebehu času bola
uspokojená, odporovalo zásadám poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného
zákonníka. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa ţalovanej
2/ podľa § 220 O. s. p. zmenil a o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1,
§ 142 ods. 1 a § 141 ods. 1 O. s. p.
4 5 MObdo/6/2012
Na základe podnetu ţalobcu napadol rozsudok Krajského súdu v Bratislave
Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním z 12. novembra 2012,
v ktorom navrhol zrušiť rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2011,
č. k.: 3CoZm 32/2011-105 v časti výroku, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu
Bratislava V. z 26. mája 2011, č. k.: 3CbZm 80/2010-84 tak, ţe zmenkový platobný rozkaz
č. k.: 3Zm 592/2008-17 z 30. januára 2009 sa zrušuje v celom rozsahu.
Podľa názoru Generálneho prokurátora rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
bol porušený zákon. Pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného 2/ vychádzal odvolací súd
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky poukázal
na ustanovenia § 1, 2, 3, 175 ods. 1, 213 ods. 2, 237 písm. f/ O. s. p., § 32 ods. 1 zmenkového
a šekového zákona č. 191/1950 Zb. ( ďalej len ZZŠ ), § 32 ods. 2 a 3 ZZŠ.
V predmetnom súdnom konaní nebolo sporné, ţe vymáhaná pohľadávka existuje.
Ţalovaná 2/ namietala len skutočnosť, ţe pohľadávka bola uplatnená predčasne. Ţalobca
preukázal dôvodnosť právneho nároku pravou zmenkou (doplnenou blankozmenkou)
a to v súlade s ustanovením § 175 ods. 1 O. s. p., ktorej pravosť, ako aj výšku dlţnej sumy
navyše ţalovaná 2/ v námietkach ani v odvolaní nenamietala. Ţalovaná 2/ v námietkach
uviedla, ţe avalovala blankozmenku v prospech ţalovanej 3/, ktorej chcela pomôcť
v podnikaní v dobrej viere, ţe úver bude riadne splácaný. Ţalovaná 3/ sa mala dopustiť
trestnej činnosti tým spôsobom, ţe prístroj, ktorý bol predmetom záloţného práva v prospech
ţalobcu, podvodným spôsobom prelízingovaný v dvoch lízingových spoločnostiach, ktoré
tým boli uvedené do omylu. Predmet záloţného práva má v drţbe spoločnosť A., s. r. o.,
ktorej konateľ tieţ podal na ţalovanú 3/ trestné oznámenie a spláca za ňu dve lízingové
zmluvy. Ţalovaná 3/ prestala úver splácať, čím celý záväzok ostal na ţalovanej 2/.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky v dovolaní uviedol, ţe v zmysle ustanovenia
§ 175 ods. 1 O. s. p. je odporca v podaných námietkach povinný uviesť všetko,
čo proti zmenkovému rozkazu namieta. Uvedený záver potvrdzuje konštantná judikatúra,
z ktorej vyplýva, ţe z hľadiska koncentračnej zásady platí, ţe v námietkach proti
zmenkovému platobnému rozkazu musí byť uvedené všetko, či uţ správ hmotného alebo
procesného, v opačnom prípade nejde o dôvodné námietky (R47/2001).
V podanom odvolaní ţiadala ţalovaná 2/ zmenkový platobný rozkaz v časti zrušiť
na podklade právnej argumentácie, ktorú predtým v podaných námietkach neuviedla a to,
5 5 MObdo/6/2012
ţe ţalobca nepostupoval pri vyplnení blankozmenky dohodnutým spôsobom – finančnú
čiastku 1 000 000 Sk mal pouţiť na zaplatenie esteticko-medicínskeho prístroja,
ktorý mal v tom čase reálne existovať a jeho existencia mala byť overená a skontrolovaná.
Ţalovaná 2/ v odvolaní uviedla, ţe v skutočnosti však bola uvedená suma zaslaná na účet
ţalovanému 1/, ktorého konateľkou bola ţalovaná 3/. Z uvedenými prostriedkami
bolo v skutočnosti naloţené v rozpore s účelom zmluvy. Ţalovaná 3/ ihneď ako obdrţala celú
sumu prestala úver splácať. Ţalovaná 2/ v odvolaní tieţ uviedla, ţe ţalobca priamym zaslaním
peňazí nepostupoval s odbornou starostlivosťou, existenciu dohodnutého predmetu kúpy
neoveril, teda k uvedenému stavu došlo aj jeho zavinením.
Odvolací súd nesprávnou interpretáciou vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu ţalovanej
2/ dospel k záveru, ţe vymáhaná pohľadávka zanikla. V kontexte vykonaného
dokazovania však bolo nesporné, ţe ţalovaná 2/ existenciu záväzku nepopierala a túto
skutočnosť neuviedla ani v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Dôsledkom
koncentračnej zásady je skutočnosť, ţe to, čo nebolo uvedené v námietkach podaných
v zákonnej lehote, nebude moţné neskôr uplatniť a ani na ne prihliadnuť. Ani v odvolacom
konaní nemoţno prihliadnuť na námietky, ktoré odporca neuplatnil včas proti zmenkovému
platobnému rozkazu (ZSP 87/2006). Ţalovaná 2/ nevzniesla kauzálnu námietku, teda
nenamietala neexistenciu, resp. uhradenie pohľadávky, ktorú zmenka zabezpečovala.
Odvolací súd ani za predpokladu, ţe by ţalovaná 2/ takúto argumentáciu v odvolaní pouţila,
nemohol na ňu prihliadať a musel by ju odmietnuť.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky poukázal tieţ na to, ţe v priebehu konania
neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o zániku nároku ţalobcu
z predloţenej zmluvy. Aj samotné vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu len logicky dopĺňa
skutkový stav a je plne v súlade so všetkými vyjadreniami ţalobcu. Preto rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorým bol uplatnený nárok zamietnutý, vychádzalo z nesprávnych
skutkových zistení, a v tejto súvislosti odvolací súd vec aj nesprávne právne posúdil v zmysle
ustanovenia § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. prijal záver, ţe uplatnený nárok medzičasom
zanikol.
Odvolací súd tieţ pri rozhodovaní nepostupoval dôsledne v intenciách ustanovenia §
213 ods. 2 O. s. p. Pri rozhodovaní o odvolaní aplikoval ustanovenie § 559 Občianskeho
zákonníka, ktoré povaţoval za rozhodujúce pre posúdenie veci. Uvedené ustanovenie však pri
doterajšom rozhodovaní na súde prvého stupňa nebolo pouţité. Výzva v zmysle § 213 ods. 2
O. s. p. je plnením osobitnej povinnosti odvolacieho súdu, ktorou sa má zabezpečiť
účastníkovi konania riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolanie. Pokiaľ
odvolací súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p., odňal účastníkovi
konania moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (ER33/2011).
Odvolací súd aplikáciou ustanovenia § 559 Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie
nečakane zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, k týmto právnym
záverom sa ţalobca nemal moţnosť vyjadriť, čím mu znemoţnil realizáciu jeho procesných
práv. Podľa názoru Generálneho prokurátora Slovenskej republiky konanie odvolacieho súdu
a jeho rozhodnutie je postihnuté vadou podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.
Preto za podmienok uvedených v § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1
písm. a/ O. s. p. a poukazom na § 237 písm. f/ O. s. p. a § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. podal
na základe podnetu účastníka konania Generálny prokurátor Slovenskej republiky
mimoriadne dovolanie, keďţe rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bol porušený
zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania,
ktorú nie je moţno dosiahnuť inými prostriedkami.
Ţalobca vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu z 05. februára 2013 uviedol,
ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s obsahom podané mimoriadneho dovolania Generálneho
prokurátora Slovenskej republiky. Ţiadal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, vo výroku ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu
Bratislava V., zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
K dovolaniu sa tieţ vyjadril ţalovaný 2/. Uviedol, ţe sa v celom rozsahu pridrţiava
doterajších vyjadrení a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave povaţuje za vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania podaného včas
Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na podnet účastníka
konania, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.
a § 243i ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave nie je vecne správne.
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak:
a) v konaní došlo k vadnám uvedených v § 237,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania, vymenovaných v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. iných
procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada
Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O. s. p.),
ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242
ods. 1 O. s. p.), bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom
prostriedku uplatnené. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád, uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p.
(t. j., či v danej veci nejde o nedostatok právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka
byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad
odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom,
či súdom nesprávne obsadeným). Osobitne sa pri tom sústredil na námietku mimoriadneho
dovolania, spočívajúca v tom, ţe účastníkom konania bola postupom súdu odňatá moţnosť
konať, s tým, ţe odvolací súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 213 ods. 1 O. s. p.
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle ustanovenia § 237f O. s. p. rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občianky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastní tri pojmové znaky:
1) odňatie moţnosti konať pred súdom,
2) to ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3) moţnosť konať pred súdom sa odňala aj účastníkovi konania.
Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem
odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom
je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi
konania realizáciu jeho procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O
vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípade s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti uvádza, ţe vada
konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. znamená porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (napr. II.ÚS 261/06).
V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na
to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Podľa § 213 ods. 2 O. s. p., ak je odvolací súd tohto názoru, ţe sa na vec vzťahuje
ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité
a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu
tohto ustanovenia vyjadrili.
Odvolací súd na základe vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu ţalovanej 2/ proti rozsudku
súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe vymáhaná pohľadávka zanikla. V kontexte
vykonaného dokazovania však bolo nesporné, ţe ţalovaná 2/ existenciu záväzku nepopierala
a túto skutočnosť neuviedla ani v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu.
V priebehu konania na základe vykonaného dokazovania neboli preukázané také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali záver o zániku nároku ţalobcu v dôsledku plnenia záväzku.
Pri rozhodovaní o odvolaní Krajský súd v Bratislave aplikoval ustanovenie § 559
Občianskeho zákonníka, ktoré povaţoval za rozhodujúce pre posúdenie veci. Uvedené
ustanovenie však pri doterajšom rozhodovaní na súde prvého stupňa nebolo pouţité.
Výzva v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. je plnením osobitnej povinnosti odvolacieho súdu,
ktorou sa má zabezpečiť účastníkovi súdneho konania, riadny prístup k spravodlivému
procesu aj po podaní odvolania. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby sa takýmto ustanovením
zabránilo vydávania tzv. prekvapivých rozhodnutí. Pokiaľ odvolací súd nepostupoval v súlade
s ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p., odňal účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 psím. f/ O. s. p. ( R33/2011 ). Pokiaľ odvolací súd pri rozhodovaní vychádza
z iného právneho dôvodu ako súd prvého stupňa a vychádza zo skutočnosti, ktoré neboli
ţalobcom tvrdené a ani súd prvého stupňa sa nimi vo svojom rozhodnutí nezaoberal, bez toho
aby účastníkovi konania umoţnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predloţiť
dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili
významnými, odníme takémuto účastníkovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O. s. p. ( ZSP 6/2005 ).
Odvolací súd aplikáciou ustanovenia § 559 Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie
nečakane zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, k týmto právnym
záverom sa ţalobca nemal moţnosť vyjadriť, čím mu znemoţnil realizáciu jeho procesných
práv.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ
( ţalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( ţalovaný ),
prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia ( § 157 ods. 2 O. s. p ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď
na podstatné ( základné ) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia
závaţných a pre samotné rozhodnutie v ovplyvňujúcich súvislostiach. Účastník konania má
právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany,
t. j. uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu ( IV.ÚS 215/03, III.ÚS 60/04 ).
Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vţdy posudzované so zreteľom na konkrétny
prípad. Povinnosťou všeobecného súdu je teda uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné
dôkazy, na ktorých svoje rozhodnutie zaloţil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia ( napr. III.ÚS 328/05,
V danom prípade odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil v súlade
s ustanovením § 220 O. s. p. Pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd
nahrádza toto rozhodnutie svojim rozhodnutím. Rozhodnutie odvolacieho súdu musí preto
obsahovať nie len úplné a výstiţné zdôvodnenie ale aj všetko to, čo je potrebné z hľadiska
určitosti a vykonateľnosti rozhodnutia o otázkach predstavujúcich predmet odvolacieho
konania vrátane súvisiacich otázok. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom
opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Podľa názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu nemá náleţitosti uvedené v ustanovení
§ 157 ods. 2 O. s. p. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia nedal
presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany
a nereagoval na podstatné odvolacie námietky. V odôvodnení rozhodnutia poukázal
iba na vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu ţalovanej 2/ a to zo dňa 1. augusta 2011, z ktorého
vyvodil, ţe zmenkou zabezpečený záväzok zanikol dňa 22. apríla 2008, teda ešte pred
podaním ţaloby, splnením v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka. Z podania ţalobcu zo dňa
1. augusta 2011 však nevyplýva, ţe došlo k zániku nároku ţalobcu splnením zo strany
ţalovaných. Ţalobca v tomto podaní len uviedol, ţe posledná splátka úveru bola uhradená
22. apríla 2008. Neuvádza však, ţe touto úhradou zanikol jeho nárok zo zmenky.
Z odôvodnenia rozsudku absolútne nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s ustanovením
§ 175 ods. 1 a 3 O. s. p., či povaţoval námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu
za opodstatnené, akými úvahami sa súd riadil pri preskúmavaní relevantnosti námietok proti
zmenkovému platobnému rozkazu, z akých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd na jednej strane konštatuje, ţe súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec správne posúdil
aj po právnej stránke, na druhej strane uvádza, ţe záväzok zabezpečený zmenkou zanikol dňa
22. apríla 2008, teda ešte pred podaním ţaloby a preto by vyhovenie ţaloby odporovalo
zásadám poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. Takýto záver
súdu je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nedostatočne odôvodnený,
nepresvedčivý, nepreskúmateľný a v rozpore aj s tvrdením ţalovanej 2/, ktorá počas konania,
ani v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, ani v odvolaní nepopierala
existenciu záväzku a netvrdila, ţe došlo k zániku nároku ţalobcu splnením a to zaplatením
zmenkovej sumy, ktorá je predmetom tohto konania.
Z uvedeného teda vyplýva, ţe rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bolo porušené
základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v konaní došlo k procesnej
vade v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a preto je dôvodná námietka dovolateľa, ţe postupom
odvolacieho súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle
Z uvedených dôvodov vyplýva, ţe Generálny prokurátor Slovenskej republiky
dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f
ods. 1 písm. f/ O. s. p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a právom chránených záujmov
účastníka konania a túto ochranu nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami,
preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave
a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243i O. s. p. v spojení s § 243b O. s. p. ), bez toho
aby sa zaoberal opodstatnenosťou uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 243f ods. 1
písm. c/ O. s. p. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného
ako aj dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. februára 2013
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková