Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/7/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci ţalobcu: C., S., so sídlom Š., N., IČO: X., zastúpený Advokátskou kanceláriou

J.. L. B., S., so sídlom Š., N., IČO: X., v mene ktorej koná J.. L. B., advokát, proti

ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/3108-

15793/2011/992128-r zo dňa 16. februára 2011, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre č. k. -40 zo dňa 22. novembra 2011, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -40 zo dňa 22. novembra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. I/224/3108-15793/2011/992128-r zo dňa 16. februára 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/

z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania 523,44 €,

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu ţalobcu Advokátska

kancelária J.. L. B., S., N..

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia

len ) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

2

ţalovaného č. I/224/3108-15793/2011/992128-r zo dňa 16. februára 2011, ktorým ţalovaný

potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vráble č. 628/230/33-3162/10/Há zo dňa

5. mája 2010, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o správe daní“)

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume 2549,49 € z dôvodu

porušenia ust. v nadväznosti na o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len zák. o DPH).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd posudzoval zákonnosť

preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu v zmysle ustanovení § 2 ods. 1

písm. a/, b/ v spojení s § 8 ods. 1 písm. a/, s § 9 ods. 1, s § 15 ods. 1, s § 19 ods. 2, s § 22

ods. 1 a s § 43 ods. 1 zák. o DPH a v zmysle ustanovení § 2 ods. 6 a s § 29 ods. 1, 2, 8 zák.

o správe daní a súčasne v zmysle čl. 131 a čl. 24 Smernice Rady č. 2006/112/ES (ďalej len

Smernica).

Krajský súd povaţoval medzi účastníkmi za sporný výklad ustanovení § 19 ods. 2

a § 43 ods. 1 zák. o DPH a to, či ţalobcovi vznikol nárok na oslobodenie od dane pri dodaní

tovaru z tuzemska do iného členského štátu alebo či ekonomickú činnosť, vykonávanú

v zmysle predloţenej Dealerskej zmluvy, uzavretej s obchodným partnerom v rámci EU –

poskytovanie záručných opráv autobusov v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov, bolo

potrebné posudzovať podľa § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, t.j.

ako sluţbu v tých prípadoch, kde ţalobca pouţil náhradné diely, ktoré mal vo svojom

vlastníctve a tieto nezdanil vôbec.

Krajský súd z pripojených administratívnych spisov zistil, ţe v kontrolovanom

zdaňovacom období január aţ december 2007 daňový subjekt (ţalobca), v zmysle Dealerskej

zmluvy zo dňa 9. decembra 2003 a jej príloh platných pre rok 2007 č. X. uzavretej so

spoločnosťou K., A. (od 3.1.2007 I. C. R., A.) ţalobca ako dealer nakupoval a predával tovar

nakúpený v Českej republike od výrobcu I.. Tovar od tohto dodávateľa ţalobca uviedol do

daňových priznaní DPH ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, ktorý zdanil a daň si

odpočítal; následne predaj tohto tovaru na území SR zdanil a zákazníkom poskytol dvojročnú

záruku. Ţalobca na základe Dealerskej zmluvy vystupoval ako autorizovaný dealer K.,

poverený distribúciou a servisom jej výrobkov a zaviazal sa pod svojím menom a vo svoj

vlastný prospech predávať výrobky K. konečným zákazníkom, ktorých sídlo sa nachádza na

území SR. Ţalobca vykonával kontrolu a úpravu výrobkov K. pred dodaním, záručné práce

(servis) a asistenčný nonstop servis, servis zameraný na opravy, ako i opravy vozidiel K.,

3

ktoré sa uţ nevyrábajú s tým, ţe K. bude dodávať zmluvné výrobky ţalobcovi so všetkými

právami podľa záruk uvedených v zmluve.

Krajský súd uviedol, ţe daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia bolo zistené,

ţe v prípade oprávnenej reklamácie ţalobca vyhotovil odberateľské faktúry pre dodávateľskú

spoločnosť I. C. R., A. za servis výrobkov K. vykonaných na Slovensku, konkrétne za

servisné prehliadky, za záručné opravy, pri ktorých neboli pouţité náhradné diely a za záručné

opravy, pri ktorých náhradné diely pouţité boli, a to v celkovej výške 594 784,30 Sk, z toho

cena práce ako základ dane bola 115 498,00 Sk DPH 0 Sk. Správca dane po kontrole zvýšil

daň a základ dane, pretoţe cenu použitého náhradného dielu ţalobca fakturoval bez dane.

Ţalobou napadnutým rozhodnutím ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane

o vyrubení rozdielu za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume 2549,49 € z dôvodu porušenia §

19 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ zák. o DPH s tým, ţe záručné opravy autobusov

vykonané v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov a zároveň v zmysle dealerskej zmluvy

na Slovensku a za protihodnotu, zdanil iba čiastočne, a to tak, ţe cenu vykonanej práce zdanil

sadzbou 19 % a cenu pouţitých náhradných dielov, ktoré mal vo svojom vlastníctve, nezdanil

vôbec.

Podľa názoru krajského súdu si ţalobca nesprávne vysvetlil svoj postup pri

poskytovaní záručných opráv autobusov (nakúpených od výrobcu v Českej republike

a predaných na Slovensku) v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov pokiaľ tvrdil,

ţe správca dane postupoval nesprávne, ak mu vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie tak,

ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a dorubil mu daň z dôvodu, ţe u vymenených

náhradných dielov, ktoré vlastnícky patrili ţalobcovi pri záručných opravách nepostupoval

zmysle § 19 ods. 2 a pouţitý náhradný diel na výmenu poškodenej súčiastky u reklamovaného

autobusu nezdanil pri vrátení tejto súčiastky výrobcovi tvrdiac, ţe ako autorizovaný dealer

výrobcu autobusov I. C. R., A. (predtým K., A.) postupoval podľa Dealerskej zmluvy

a v rámci záručnej opravy pri opodstatnenej reklamácii poškodenú súčiastku – náhradný diel

vymenil, ktorý vrátil výrobcovi ako tovar bez DPH z dôvodu, ţe uţ raz vymenený náhradný

diel bol zaplatený ako súčiastka autobusu, a preto postupoval podľa § 43 ods. 1 zák. o DPH,

t.j. uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v ráme

v rámci EU, majúc za to, ţe išlo o sluţbu – servis a prevod vlastníckeho práva k poškodenému

tovaru – náhradného dielu prešla na výrobcu, pričom rozhodujúci charakter má náhradný diel

tovar, a nie sluţba (úhrada za pracovný čas), nesúhlasiac s tvrdením správcu dane

a ţalovaného.

4

Krajský súd zastával názor, ţe v preskúmavanej veci je potrebné rozlišovať vzťah

medzi ţalobcom ako daňovým subjektom vo vzťahu k svojim zákazníkom v rámci

poskytovania záručných opráv v zmysle Dealerskej zmluvy a vzťah medzi ţalobcom ako

daňovým subjektom a výrobcom autobusov I., ktoré ţalobca od tohto dodávateľa nakupoval

a zároveň sa zaviazal ako podnikateľ poskytovať záručné a pozáručné opravy na nakúpené

autobusy od výrobcu a ním predané zákazníkom na území Slovenskej republiky. Uviedol, ţe

pokiaľ ţalobca ako predajca autobusov, ktoré sám predtým odkúpil od uvedeného výrobcu K.

(I.), vo vzťahu k svojim zákazníkom (kupujúcim) vystupuje ako predávajúci a tento vzťah sa

medzi nimi posudzuje v zmysle § a nasl. s poukazom na to, ţe

reklamačné konanie je upravené v inom právnom predpise, ktorý ţalobca ako predávajúci

musí dodrţať, inak by niesol sankcie podľa príslušného právneho predpisu.

Zák. o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii tovaru, majúc za to, ţe to ani nie

je nutné, pretoţe sluţbu a dodanie tovaru daňový subjekt vţdy musí posúdiť z hľadiska zák.

o DPH, ktorý je špecifickým zákonom vo vzťahu k daňovému subjektu, ktorý je zároveň

v preskúmavanej veci i podnikateľským subjektom ako právnická osoba a nakúpený tovar,

autobusy, predáva a poskytuje i servisné sluţby.

Ďalej krajský súd konštatoval, ţe v zmysle § 9 zák. o DPH je potrebné povaţovať za

sluţbu kaţdé plnenie za protihodnotu, ktoré nie je dodaním tovaru, avšak z hľadiska

správneho uplatnenia dane za sluţbu je potrebné vychádzať z konkrétneho druhu

poskytovanej sluţby. Podľa druhu sluţby platiteľ môţe zistiť, aký princíp bude platiť pri jej

zdanení z hľadiska miesta jej dodania. Rovnako je dôleţité, kto sluţbu dodal, teda či platiteľ

dane je v tuzemsku alebo či sluţbu dodáva zahraničná osoba. Miesto dodania sluţby je

dôleţité z hľadiska aplikácie národného zákona resp. na posúdenie či takýto zákon sa na

dodanú sluţbu nepouţije.

Krajský súd povaţoval za zákonný postup správcu dane ako aj ţalovaného, pretoţe

správca dane vyrubil ţalobcovi rozdiel dane iba v tých prípadoch uplatnenej reklamácie

a pouţitých náhradných dielov za poškodenú súčiastku autobusu, v ktorých ţalobca pouţil na

výmenu nový náhradný diel, ktorý mal na sklade, ktorý riadne kúpil v tuzemsku alebo aj od

iného dodávateľa z iného členského štátu, za ktorý riadne odviedol daň. Správca dane pouţil

terminológiu „zloţená sluţba“ a takýmto spôsobom vyloţil ust. § 9, teda sluţbu poskytovanú

ţalobcom, pričom správca dane jasne vysvetlil v čom bol nesprávny postup ţalobcu, teda

v čom porušil zák. o DPH pokiaľ poskytoval záručný a pozáručný servis reklamovaných

autobusov v zmysle dealerskej zmluvy a uplatnený postup ţalobcu, keď v prípade oprávnenej

reklamácie vyhotovil v prospech výrobcu odberateľskú faktúru, ale DPH v nej uplatnil k cene

5

práce (vynaloţený pracovný čas), avšak cenu pouţitého náhradného dielu v jeho vlastníctve

fakturoval bez dane a uplatnil pritom reţim dodávok oslobodených od dane v zmysle § 43

ods. 1 zák. o DPH.

Krajský súd ďalej uviedol, ţe správca dane v súlade so zákonom odôvodnil svoje

rozhodnutie, ţe tento postup môţe uplatniť daňový subjekt (platiteľ dane) len vtedy, ak tovar

bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte, bol fyzicky prepravený

z tuzemska do iného členského štátu a predaj bol uskutočnený za protihodnotu. S poukazom

na výsledky daňovej kontroly u ţalobcu nešlo o takýto prípad, pretoţe reklamované chybné

súčiastky ţalobca iba vrátil výrobcovi do Českej republiky, teda do iného členského štátu

v rámci EU z dôvodu, aby splnil dohodnuté podmienky podľa uzavretej dealerskej zmluvy,

pričom ide o právny vzťah iba medzi ţalobcom a výrobcom, s poukazom na to, ţe

zákonodarca v zák. o DPH jednoznačne rozlišuje dodanie tovaru a stanovuje i podmienky

tohto dodania a poskytnutie sluţby, kde tieţ upravuje podmienky dodania sluţby spolu

s následkami.

Podľa názoru krajského súdu, ak sa poskytuje sluţba na výrobok, kde je potrebné

vymeniť súčiastku, ktorá je neoddeliteľná od predaného výrobku, aby bol funkčný

(čo je i prípad reklamácie poškodeného dielu predaného autobusu), takúto sluţbu nie

je moţné rozdeliť na sluţbu za prácu podľa § 9 zák. o DPH a náhradný diel posúdiť ako

dodanie tovaru podľa § 8 zák. o DPH ako to tvrdí ţalobca, pretoţe takýto tovar nespĺňa

podmienky v zmysle zák. o DPH a je súčasťou sluţby ako takej poskytnutej za protihodnotu,

povaţujúc záver ţalovaného a správcu dane, ţe u ţalobcu išlo o poskytnutie sluţby, za

správny a súladný so zák. o DPH a so Smernicou, keďţe pri posudzovaní poskytovania

záručných a pozáručných opráv na reklamovaných autobusoch vychádzali zo skutočného

obsahu právneho úkonu.

Krajský súd dospel k záveru, ţe ak ţalobca v zmysle dohodnutých podmienok podľa

Dealerskej zmluvy vracal výrobcovi autobusov I. so sídlom CZ chybné súčiastky, bolo to z

dôvodu, aby v prípade oprávnenej reklamácie si mohol uplatniť u tohto výrobcu svoje nároky

zo zmluvy podľa prílohy G3 odsek 6, keďţe ide o vzťah výrobcu ako dodávateľa tovaru

a zákazníka – ţalobcu ako odberateľa výrobkov, ktorý poskytuje i záručný a pozáručný servis

na tieto výrobky na území Slovenskej republiky, avšak ako samostatný subjekt, ktorý nie je

pobočkou výrobcu na území Slovenskej republiky, teda o subjekt prepojený ekonomicky

s materskou organizáciou, t.j. výrobcom – I.. Správne orgány vychádzali zo skutkových

6

zistení na základe predloţených faktúr a dokladov u tých prípadov, pri ktorých ţalobca pouţil

náhradné diely v rámci servisných sluţieb do predaných autobusov a zákazník si uplatnil

reklamáciu na poškodenú súčiastku a ţalobca túto sluţbu, t.j. vymenený náhradný diel

fakturoval bez dane, čím porušil zák. o DPH, lebo sluţbu v zmysle daňových predpisov je

potrebné vykladať tak, ţe ide o poskytnuté plnenie za protihodnotu, teda nielen za čas

nevyhnutný na výmenu poškodenej súčiastky, ale aj hodnotu samotnej súčiastky, ktorá bola

pouţitá, a teda nie je moţné charakter takejto sluţby rozdeliť na dve časti tak, ako to vykladal

ţalobca.

Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe záručný a pozáručný servis, ktorý ţalobca

poskytoval na území Slovenskej republiky bolo potrebné podradiť pod článok 24 bod prvý

Smernice a článok 44 Smernice, ktorá upravuje miesto poskytovania sluţby zdaniteľnou

osobou, z ktorého článku (44 Smernice) vyplýva, ţe ide o zdaniteľnú osobu, ktorá koná ako

taká, miestom poskytovania sluţieb je miesto, kde má táto osoba zriadené sídlo svojej

ekonomickej činnosti, majúc za to, ţe ţalobca v kontrolovaných prípadoch podľa

predloţených faktúr mal postupovať podľa § 9, § 15, § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1

písm. b/ zák. o DPH a v tých prípadoch, kde poskytol sluţbu – servis záručnej opravy

autobusu (predaného zákazníkovi) v rámci zákonnej reklamácie, mal vystaviť faktúry i na

vymenený náhradný diel, ktorý bol v jeho vlastníctve (ktorý mal na sklade) s daňou, keďţe

vymenený náhradný diel zostal v tuzemsku, s poukazom na to, ţe išlo o sluţbu, kde základom

dane bola protihodnota, ktorú dodávateľ prijal alebo mal prijať od príjemcu plnenia alebo inej

osoby za zdaniteľný obchod zníţená o daň (§ 22 ods. 2 zák. o DPH), s tým, ţe základ dane

v preverovaných prípadoch zahŕňal cenu vykonanej práce a zároveň aj cenu pouţitého

náhradného dielu a dňom dodania predmetnej sluţby vznikla ţalobcovi daňová povinnosť

z poskytnutej sluţby záručnej opravy vrátane pouţitých náhradných dielov. V preskúmavanej

veci ţalovaný a správca dane nerozhodovali o zaťaţení reklamovaného náhradného dielu

(chybná súčiastka) daňou 19 % DPH, ale o zaťaţení pouţitého náhradného dielu, ktorý bol vo

vlastníctve ţalobcu, ktorý bol oddanený pri jeho kúpe od dodávateľov z tuzemska, čo potvrdil

i ţalobca v podanej ţalobe, ţe daň z tohto tovaru si odpočítal, tovar však zostal na území SR.

Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 5. januára 2012

odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobou napadnuté rozhodnutie zruší

a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov konania.

Uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7

Poukázal na obsah dealerskej zmluvy, kde je uvedené, ţe jeho nároky spočívajú vo

finančnej úhrade za pracovný čas – servis a za pouţitý poškodený diel nutný k výmene.

V uvedených podmienkach je rozčlenená a presne identifikovaná samostatne sluţba

a samostatne tovar, nie tak ako uvedenú činnosť hodnotil správca dane. Hodnotenie

predmetného dodania ako zloţenej sluţby povaţoval za rozporné s § 9 zák. o DPH.

Poskytnutá sluţba nemala prevládajúci charakter, jej rozsah bol niţší ako cena náhradných

dielov, teda rozhodujúci charakter mal tovar – náhradný diel. V skutočnosti bolo realizované

dodanie tovaru a poskytnutie sluţby, nie zloţené plnenie zahrnuté do sluţby. Dealerská

zmluva upravuje postup pre reklamácii, podľa ktorého bol ţalobca povinný vrátiť

reklamované súčiastky náhradné diely spoločnosti K. A./I. C. R., A. v zmluvne určenej lehote.

Správca dane sám potvrdil, ţe v prípade záručných opráv autobusov sa zmluvné strany

dohodli na poskytnutí konkrétneho plnenia za protihodnotu, t.j. na výmene alebo na oprave

chybnej súčiastky a vrátení reklamovaných súčiastok. Svoju argumentáciu správne orgány

posunuli len do roviny, ţe bola poskytnutá zloţená sluţba, ktorá bola zdanená čiastočne,

a preto rozdiel dodaňujú. Ţalobca mal za to, ţe fakturácia medzi zmluvnými partnermi

rozčlenená zvlášť na sluţby a zvlášť na tovar bola súladná so zák. o DPH a správna.

Namietal, ţe správne orgány, ako aj prvostupňový súd nesprávne vyhodnotili skutkové

zistenia týkajúce sa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi reklamácie výrobkov

(autobusov) alebo ich častí, ktoré priamo vo svojich rozhodnutia citovali a vyvodili z nich

nesprávny právny záver. Uviedol, ţe tým, ţe vystavil faktúru za poškodený náhradný diel –

súčiastku pre výrobcu K., A. (I. C. R., A.) vo výške 95 % z tarifnej ceny K., A. – I. C. R., A.

bez dane, uskutočnil finančné vyrovnanie v zmysle dealerskej zmluvy. Uviedol, ţe v zmysle

zák. o DPH, dodanie tovaru podľa § 8 je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza

k zmene vlastníckeho práva, s poukazom na to, ţe v tomto prípade správca dane dodaňuje

nové náhradné diely, ktoré boli pouţité pri záručných opravách (pre majiteľov autobusov)

a podľa správcu dane mali byť fakturované s daňou pre I. C. R., S. ako dodanie tovaru, čo ale

nezodpovedá zásadám logického myslenia a nie je v súlade s § 8 zák. o DPH, keď vlastnícke

právo k vymenenému tovaru v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Z dôvodu, ţe

ide o záručnú opravu daňový doklad – faktúra za dodanie tovaru nemôţe byť vystavená pre

majiteľa autobusu a je nelogické, aby bola faktúra vystavená pre výrobcu, pretoţe tomu nová

vymenená súčiastka nebude dodaná, ani sa nestane jej vlastníkom, a preto ţaloba vystavuje

pre výrobcu – K., A. – I. C. R., A. faktúru, ktorej predmetom je pouţitý náhradný diel,

z dôvodu, ţe vlastnícke právo prechádza na uvedenú spoločnosť. Správca dane nebral do

úvahy dôkaz predloţený ţalobcom, z ktorého je jednoznačné, ţe tovar, ktorý bol predmetom

8

vystavených faktúr skutočne opustil tuzemsko – Slovenskú republiku, keď poškodené

náhradné diely boli zasielané na posúdenie k výrobcovi, čo je zaevidované v systéme

INTRASTAT, s poukazom na to, ţe z uvedených dôkazov vyplýva, ţe tovar uvedený

na faktúre je tovar, ktorý je uvedený v colnom štatistickom systéme a tento tovar opustil

tuzemsko a bol dodaný (za protihodnotu) a prepravený do iného členského štátu.

Správca dane nebral do úvahy zmluvne dohodnuté podmienky obchodných partnerov

pre fakturáciu sluţby, pouţitého materiálu a tovaru. Pokiaľ boli zmluvne dohodnuté

podmienky v medziach zákona a zákon ich priamo neupravuje, správcovi dane neprináleţí

spochybňovať dohodnuté podmienky. Zák. o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii

tovarov, a tak nemoţno z jeho ustanovení dospieť k záveru, ţe bol porušený zákon, ak

ţalobca postupoval voči zmluvnému partnerovi podľa zmluvne dohodnutých podmienok

v rozsahu zák. o DPH. Zdôraznil, ţe v prípade, ak reklamácia nie je výrobcom uznaná,

fakturácia uhradená nie je a následne ţalobca hodnotu súčiastky fakturuje majiteľovi autobusu

s DPH a daň dovedie do štátneho rozpočtu.

Ţalobca ďalej namietal, ţe tým, ţe správca dane dodaňuje nové náhradné diely, ktoré

boli pouţité pri záručných opravách (pre majiteľov autobusov) a podľa správcu dane mali byť

fakturované s daňou pre I. C. R., A. ako dodanie tovaru, nerieši však základnú podmienku

vlastníckeho práva k tovaru, ktoré ale v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu.

Vyslovil názor, ţe nakoľko sa jedná o záručnú opravu, daňový doklad – faktúra za dodanie

tovaru nemôţe byť vystavená pre majiteľa autobusu, ale pre výrobcu, ktorý v zmysle

dohodnutých podmienok platí za reklamáciu, s poukazom na to, ţe keďţe zák. o DPH nerieši

reklamačné konanie, tak podnikateľský subjekt musí postupovať tak, aby neporušil zákon

o reklamačnom konaní a zároveň rešpektoval zák. DPH v jeho základnej podstate.

Ţalobca uviedol, ţe je potrebné posudzovať kaţdú činnosť hlavne podľa toho, aký má

charakter – tovar a sluţba samostatne, pričom tento názor je uvádzaný aj v usmerneniach

ESD. Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je vhodné najprv vykonať analýzu

zdaniteľného obchodu a pozrieť sa, aký cieľ majú jednotlivé prvky plnenia pre zákazníka.

Na základe tejto analýzy je moţné určiť, či ide o jedno zloţené plnenie s jedným základom

dane alebo o viaceré odlišné plnenia a stanoviť, o aký zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom

dane ide, teda či ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie sluţby, s poukazom na to, ţe Súdny

dvor EU sa opiera o to, čo je účelom a zámerom plnenia, aký je cieľ oslobodenia od dane a či

plnenie tomuto cieľu zodpovedá úplne alebo čiastočne a súčasne, ţe z platnej judikatúry

Súdneho dvora EU vyplýva, ţe kaţdé plnenie má byť zvyčajne povaţované za odlišné

a nezávislé plnenie.

9

Správca dane chybnou interpretáciou právnych predpisov spochybnil hodnovernosť

ţalobcu a zároveň tým spochybňuje hodnoty, ktoré ţalobca uznáva a ktoré sú späté s celou

jeho existenciou. Záverom vyslovil názor, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, vôbec sa nevysporiadal s prevodom práva nakladať

s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. 1 zák. o DPH), t.j. uvedené plnenie poskytnutú sluţbu

a dodanie tovaru – poškodeného, reklamovaného, dodaného do iného členského štátu

(§ 43 zákon DPH oslobodenie od dane) prekvalifikoval do zloţeného plnenia, ktoré

má charakter sluţby, napriek tomu, ţe bol dodaný do iného členského štátu, namietajúc,

ţe správca dane neoprávnene zdanil dodanie tovaru v tuzemsku, pretoţe k dodaniu tovaru

v tuzemsku nedošlo, ale v skutočnosti bol dodaný do iného členského štátu.

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 27. januára 2012 vyjadril

ţalovaný tak, ţe uviedol, ţe sa pridrţiava podrobných vyjadrení, ktoré boli zaslané Krajskému

súdu v Nitre a sú súčasťou spisu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. februára 2013 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

10

Podľa , ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako

odvolací súd v obdobnej veci, aká uţ bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môţe

v odôvodnení poukázať uţ len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení

uvedie.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platného v čase zdaniteľného

plnenia predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,

b) poskytnutie sluţby (ďalej len ,,dodanie sluţby“) za protihodnotu v tuzemsku

uskutočnené zdaniteľnou osobou,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu

Európskych spoločenstiev (ďalej len ,,členský štát“),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 8 ods. 1 zák. o DPH, dodaním tovaru je

a) dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak

tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné

a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa

predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,

ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného

Národnou bankou Slovenska,

b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej

zmluvy.

Podľa § 9 ods. 1 zák. o DPH, dodaním sluţby je kaţdé plnenie, ktoré nie je dodaním

tovaru podľa § 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému

vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva uţívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdrţať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) sluţby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom

alebo na základe zákona.

11

Podľa § 22 ods. 1 zák. o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo sluţby je

všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia

alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo sluţby, zníţenú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj

dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo sluţby.

Podľa § 19 ods. 1 zák. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom

dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti

do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do

katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej

zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Podľa § 43 ods. 1 zák. o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je

odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo

nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň

v inom členskom štáte.

Podľa SR, štátne orgány môţu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia ţalovaného

č. I/224/3108-15793/2011/992128-r zo dňa 16. februára 2011, ktorým ţalovaný potvrdil

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vráble č. 628/230/33-3162/10/Há zo dňa 5. mája

2010, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o správe daní“)

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume 2549,49 €, keďţe

správca dane prekvalifikoval zdaniteľné plnenie, ktoré bolo deklarované ţalobcom ako

intrakomunitárne dodanie vadného náhradného dielu výrobcovi K., a.s (I. C. R., A.) za

odplatu vo výške 95 % z tarifnej ceny výrobcu.

12

V právnej praxi preto môţe v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať

k situácii, ţe prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s nie je interpretovaný

ústavne konformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu

právomoc sú pri výkone svojej moci v zmysle viazané aj právnou úpravou

obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7

SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie

postupovať tieţ v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej

únie, v rámci ktorého postupu je ich povinnosťou prihliadať aj na judikatúru Európskeho

súdneho dvora v danej oblasti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe obdobná vec uţ bola predmetom konania

pred tunajším súdom pod sp. zn. , (rovnako aj pod sp. zn.

, , , , ), pričom obdobnosť veci

vyplýva z totoţnosti posudzovanej právnej otázky, a preto pouţijúc ustanovenie § 250ja

ods. 7 , na tieto rozhodnutia v ďalšom obsahu poukazuje a z ich uvádza odôvodnenia:

Spor v prvom rade spočíva v tom, či na faktúrach žalobcu deklarované dodanie tovaru

I. C. R., A. sa týka nového náhradného dielu, ktorý bol použitý (vymenený) pri oprave, alebo

či deklarované dodanie tovaru sa týka vadného náhradného dielu, ktorý žalobca v zmysle

zmluvných podmienok záručných opráv na základe Dealerskej zmluvy č. X. zo dňa 9.12.2003

a jej prílohy – G3, vracal výrobcovi I. C. R., A., Č. R.. Prvotný problém podľa zistenia senátu

spočíva v identite tovaru deklarovaného vo faktúrach.

Žalobca tvrdil, že vo faktúrach deklarované zdaniteľné plnenie je tovar – vrátený

vadný náhradný diel – súčiastka, zaslaný výrobcovi do iného členského štátu EU (Českej

republiky). V tomto prípade ide o oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského

štátu EU v zmysle Dodanie tovaru do ČR je preukázané. Cena

poškodeného náhradného dielu, ako aj jeho hmotnosť sú uvedené na faktúre a totožné

s hlásením, ktoré bolo vystavené štatistickým systémom INTRASTAT pre obeh tovaru v rámci

EU, platný v roku 2007.

Naproti tomu správca dane vychádzal zo zistenia, že deklarovaným tovarom boli nové

náhradné diely, vymenené (použité) pri oprave, ktoré sa stali súčasťou celkovej služby

žalobcu, poskytnutej žalovanému na území SR. Správca dane pritom vychádzal zo zmluvných

13

podmienok medzi žalobcom a I. C. R., A., podľa ktorých mal žalobca vyúčtovať cenu služby

a použitého náhradného dielu. Zmluvné podmienky, príloha G3 Dealerskej zmluvy hovoria

o použitom náhradnom diele, ktorý pojem výkladom zodpovedá novému náhradnému dielu,

ktorý bol pri záručnej oprave namontovaný.

Senát dospel k záveru, že nemožno odhliadnuť od skutočnosti, že faktúry súčasne plnili

funkciu dodacieho listu. Tovar bol na faktúrach jednoznačne identifikovaný ako vadný

náhradný diel popisom i hmotnosťou, ktorý žalobca vracal výrobcovi do Českej republiky.

Použitá formulácia „vývozca výrobkov uvedených v tomto dokumente vyhlasuje...“. Uvedené

nasvedčuje, že žalobca vystavoval faktúry v rozpore s dikciou zmluvných podmienok, ktoré mu

určovali faktúrou vyúčtovať použitý, t.j. nový náhradný diel. Odchýlenie sa od zmluvných

podmienok je však súkromnoprávnou záležitosťou daňových subjektov, ktoré môžu zavedením

vlastných obchodných zvyklostí dať autonómny význam neurčitým zmluvným pojmom a zmeniť

spôsob uskutočňovania vzájomných plnení. Či k takémuto postupu došlo by malo potvrdiť I.

C. R., A. Z hľadiska daňového a pre správcu dane je rozhodujúce reálne, materiálne

uskutočnené plnenie a skutočnosť, aby toto reálne plnenie zodpovedalo deklarovanému

plneniu vo faktúre. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či zo skutočností, ktoré mu boli

predložené vyplýva, že ide o jedno plnenie, bez ohľadu na zmluvnú štruktúru plnení (Súdny

dvor EU C-425/06 Part Service Srl, bod 54).

Okolnosti nasvedčujú tomu, že žalobca skutočne vo faktúrach uvádzal dodanie

vadného náhradného dielu za protihodnotu 95 % tarifných cien výrobcu. Ide o atypickú

daňovú transakciu, spočívajúcu v odplatnom plnení za vadný náhradný diel, ktorá v kontexte

záručnej opravy však môže mať reálny hospodársky dôvod. Pokiaľ ide o spätný prevod

vlastníckeho práva k vadnej súčiastke ako hnuteľnej veci, ten sa ex lege uskutočňoval

tradíciou, reálnym odovzdaním. Výrobca v dôsledku reklamácie k vymenenému

náhradnému dielu vlastnícke právo nenadobúdal. To prešlo na konečného zákazníka, ktorý

bol vlastníkom v záručnej lehote opravovaného autobusu. V konaní nebolo osvedčené, že

cieľom transakcie by bolo zneužitie systému DPH. V tejto súvislosti senát považuje za

potrebné poukázať na bod 47 rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-425/06 Part Service Srl

„voľba podnikateľa medzi oslobodenými plneniami a plneniami podliehajúcimi dani sa môže

zakladať na množstve prvkov a najmä na úvahách daňovej povahy, týkajúcich sa objektívneho

režimu DPH. Keď má platiteľ dane možnosť výberu medzi dvoma plneniami, šiesta smernica

mu neukladá vybrať si to, ktoré implikuje platbu najvyššieho DPH. Naopak, platiteľ dane

14

má právo vybrať si štruktúru svojej činnosti tak, aby obmedzil svoj daňový dlh (Rozsudok

Halifax a i. už citovaný, bod 73).

Pokiaľ predmetom reálneho dodania tovaru výrobcovi autobusov do Českej republiky

bol vadný náhradný diel oproti finančnému vyrovnaniu 95% tarifných cien výrobcu, správca

dane nemôže „skutkovo“ prekvalifikovať toto plnenie tak, že jeho predmetom bol nový

náhradný diel. Identita reálnej daňovej transakcie a reálneho dodania tovaru sa „skutkovo“

prekvalifikovať nedá, bez zmeny dôkaznej situácie. Prekvalifikácia môže spočívať iba v inej

subsumpcii materiálne daného skutkového stavu.

Pre DPH je rozhodujúce zachovanie princípu daňovej neutrality. V prípade dodania

tovaru do iného členského štátu EU je tovar oslobodený od DPH na výstupe iba v prípade,

ak bol skutočne prepravený z tuzemska a platiteľ je schopný túto skutočnosť správcovi dane

preukázať. Je dôležité, či výrobca I. C. R., A., V. M.., Č. R. pri dodaní – vrátení vadnej

súčiastky žalobcom uplatnil systém samozdanenia dodania tovaru zo Slovenskej republiky do

Českej republiky ako iného členského štátu EU (reverse – charge). Mechanizmus reverse

charge uľahčuje odberateľovi, v tomto prípade výrobcovi, zdaniť tovar – vadnú súčiastku vo

svojom štáte bez zložitého uplatňovania nároku na odpočet dane v inom štáte (SR).

Senát ďalej vyhodnotil ako podstatnú skutkovú okolnosť (konštatovanú aj súdom

prvého stupňa na str. 6 rozsudku), že žalobca ako dealer od výrobcu autobusy aj nakupoval

a následne ich vo vlastnom mene predával konečným zákazníkom (bod 59.1.1. Dealerskej

zmluvy). Táto skutočnosť nebola žalovaným v daňovom konaní podrobnejšie analyzovaná.

Vyplýva z nej však, že ak bol dealer súčasne v postavení kupujúceho, právny režim jeho

nárokov zo záruky je obdobný ako režim konečných zákazníkov, t.j. nárok ex lege vrátiť vadnú

súčiastku a žiadať finančnú kompenzáciu.

Posúdenie, ktorý z prvkov uskutočnenej daňovej transakcie prevláda má povahu

zásadnej právnej otázky, ktorá nie je explicitne riešená ani v zákone o DPH, ani v smernici.

Inštitút tzv. zloženého plnenia a jeho právnej kvalifikácie je vytvorený judikatúrou Súdneho

dvora EU. Pokiaľ žalovaný predmet konania posúdil ako zložené plnenie, mal sa pri svojej

subsumpcii odvolať aj na konkrétne rozsudky Súdneho dvora EU. Pri neexistencii

explicitného ustanovenia v zákone o DPH a v smernici, rozsudky Súdneho dvora vypĺňajú

právnu medzeru. V prípade, že žalovaný dôjde k záveru, že na danú situáciu neexistuje

15

rozsudok, v tom prípade musí svojou argumentáciu vytvoriť súdu podklad pre prípadné

položenie prejudiciálnej otázky v následnom súdnom konaní.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa veta prvá

v spojení s a ods. l veta prvá tak, ţe úspešnému ţalobcovi

priznal právo na ich náhradu spolu vo výške 523,44 € spočívajúcu v

- náhrade za zaplatené súdne poplatky z podanej ţaloby a podaného odvolania, á 66 €,

t.j. vo výške 132 €

- náhrade za úkony právnej pomoci vo výške v akej boli vyčíslené za rok 2011 vo

výške 217,32 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci

samej - ţaloba /§ 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb v znení neskorších predpisov/, vo výške á 101,25 €, reţijný paušál k dvom

úkonom /§ 16 ods. 3 , vo výške á 7,41 €), za rok 2013 vo výške 108,88 €

(písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie) vo výške 101,25 €, reţijný paušál

vo výške 7,63 €), spolu vo výške 326,20 € zvýšenú o DPH v sadzbe 20 %,

t.j. 391,44 €.

Najvyšší súd nepriznal náhradu trov konania uplatnenú za účasť na pojednávaní, keď

z obsahu súdneho spisu (č. l. 37) je zrejmé, ţe na súde prvého stupňa nebolo vo veci

nariadené pojednávanie a verejného vyhlásenia rozsudku sa ţalobca ani jeho právny zástupca

nezúčastnil.

Pre úplnosť najvyšší súd poznamenáva, ţe vo veciach správneho súdnictva predmetom

konania je posúdenie, či postup a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané

v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú

v peniazoch, a preto je v tomto prípade na vyčíslenie výšky tarifnej odmeny potrebné

aplikovať § 11 ods. 4 Vyhlášky, ktoré ustanovenie predstavuje osobitnú úpravu pre veci

správneho súdnictva.

Nakoľko však náhrada za poskytnuté úkony právnej pomoci bola vyčíslená vo výške

niţšej ako by patrila podľa tarifne stanovenej odmeny, súd postupujúc podľa zásady iudex ne

eat ultra petita partium, priznal náhradu za poskytnuté úkony právnej pomoci v uplatnenej

výške.

16

Ţalovaný je povinný náhradu trov konania podľa v spojení

s uhradiť na bankový účet právneho zástupcu ţalobcu, č. ú. X. vedený v

T. A., v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. februára 2013

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská