Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)038/387310.0d60ba.pdf
PDF · 240.76 KB
No categories available
8Sžf/7/2012
Najvyšší súd 8Sžf/7/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobcu: C., S., so sídlom Š., N., IČO: X., zastúpený Advokátskou kanceláriou
J.. L. B., S., so sídlom Š., N., IČO: X., v mene ktorej koná J.. L. B., advokát, proti
ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/3108-
15793/2011/992128-r zo dňa 16. februára 2011, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre č. k. 11S/51/2011-40 zo dňa 22. novembra 2011, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 11S/51/2011-40 zo dňa 22. novembra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. I/224/3108-15793/2011/992128-r zo dňa 16. februára 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/
O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania 523,44 €,
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu ţalobcu Advokátska
kancelária J.. L. B., S., N..
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia
len O. s. p.) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. I/224/3108-15793/2011/992128-r zo dňa 16. februára 2011, ktorým ţalovaný
potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vráble č. 628/230/33-3162/10/Há zo dňa
5. mája 2010, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o správe daní“)
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume 2549,49 € z dôvodu
porušenia ust. § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len zák. o DPH).
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd posudzoval zákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu v zmysle ustanovení § 2 ods. 1
písm. a/, b/ v spojení s § 8 ods. 1 písm. a/, s § 9 ods. 1, s § 15 ods. 1, s § 19 ods. 2, s § 22
ods. 1 a s § 43 ods. 1 zák. o DPH a v zmysle ustanovení § 2 ods. 6 a s § 29 ods. 1, 2, 8 zák.
o správe daní a súčasne v zmysle čl. 131 a čl. 24 Smernice Rady č. 2006/112/ES (ďalej len
Smernica).
Krajský súd povaţoval medzi účastníkmi za sporný výklad ustanovení § 19 ods. 2
a § 43 ods. 1 zák. o DPH a to, či ţalobcovi vznikol nárok na oslobodenie od dane pri dodaní
tovaru z tuzemska do iného členského štátu alebo či ekonomickú činnosť, vykonávanú
v zmysle predloţenej Dealerskej zmluvy, uzavretej s obchodným partnerom v rámci EU –
poskytovanie záručných opráv autobusov v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov, bolo
potrebné posudzovať podľa § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, t.j.
ako sluţbu v tých prípadoch, kde ţalobca pouţil náhradné diely, ktoré mal vo svojom
vlastníctve a tieto nezdanil vôbec.
Krajský súd z pripojených administratívnych spisov zistil, ţe v kontrolovanom
zdaňovacom období január aţ december 2007 daňový subjekt (ţalobca), v zmysle Dealerskej
zmluvy zo dňa 9. decembra 2003 a jej príloh platných pre rok 2007 č. X. uzavretej so
spoločnosťou K., A. (od 3.1.2007 I. C. R., A.) ţalobca ako dealer nakupoval a predával tovar
nakúpený v Českej republike od výrobcu I.. Tovar od tohto dodávateľa ţalobca uviedol do
daňových priznaní DPH ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, ktorý zdanil a daň si
odpočítal; následne predaj tohto tovaru na území SR zdanil a zákazníkom poskytol dvojročnú
záruku. Ţalobca na základe Dealerskej zmluvy vystupoval ako autorizovaný dealer K.,
poverený distribúciou a servisom jej výrobkov a zaviazal sa pod svojím menom a vo svoj
vlastný prospech predávať výrobky K. konečným zákazníkom, ktorých sídlo sa nachádza na
území SR. Ţalobca vykonával kontrolu a úpravu výrobkov K. pred dodaním, záručné práce
(servis) a asistenčný nonstop servis, servis zameraný na opravy, ako i opravy vozidiel K.,
ktoré sa uţ nevyrábajú s tým, ţe K. bude dodávať zmluvné výrobky ţalobcovi so všetkými
právami podľa záruk uvedených v zmluve.
Krajský súd uviedol, ţe daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia bolo zistené,
ţe v prípade oprávnenej reklamácie ţalobca vyhotovil odberateľské faktúry pre dodávateľskú
spoločnosť I. C. R., A. za servis výrobkov K. vykonaných na Slovensku, konkrétne za
servisné prehliadky, za záručné opravy, pri ktorých neboli pouţité náhradné diely a za záručné
opravy, pri ktorých náhradné diely pouţité boli, a to v celkovej výške 594 784,30 Sk, z toho
cena práce ako základ dane bola 115 498,00 Sk DPH 0 Sk. Správca dane po kontrole zvýšil
daň a základ dane, pretoţe cenu použitého náhradného dielu ţalobca fakturoval bez dane.
Ţalobou napadnutým rozhodnutím ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane
o vyrubení rozdielu za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume 2549,49 € z dôvodu porušenia §
19 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ zák. o DPH s tým, ţe záručné opravy autobusov
vykonané v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov a zároveň v zmysle dealerskej zmluvy
na Slovensku a za protihodnotu, zdanil iba čiastočne, a to tak, ţe cenu vykonanej práce zdanil
sadzbou 19 % a cenu pouţitých náhradných dielov, ktoré mal vo svojom vlastníctve, nezdanil
vôbec.
Podľa názoru krajského súdu si ţalobca nesprávne vysvetlil svoj postup pri
poskytovaní záručných opráv autobusov (nakúpených od výrobcu v Českej republike
a predaných na Slovensku) v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov pokiaľ tvrdil,
ţe správca dane postupoval nesprávne, ak mu vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie tak,
ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a dorubil mu daň z dôvodu, ţe u vymenených
náhradných dielov, ktoré vlastnícky patrili ţalobcovi pri záručných opravách nepostupoval
zmysle § 19 ods. 2 a pouţitý náhradný diel na výmenu poškodenej súčiastky u reklamovaného
autobusu nezdanil pri vrátení tejto súčiastky výrobcovi tvrdiac, ţe ako autorizovaný dealer
výrobcu autobusov I. C. R., A. (predtým K., A.) postupoval podľa Dealerskej zmluvy
a v rámci záručnej opravy pri opodstatnenej reklamácii poškodenú súčiastku – náhradný diel
vymenil, ktorý vrátil výrobcovi ako tovar bez DPH z dôvodu, ţe uţ raz vymenený náhradný
diel bol zaplatený ako súčiastka autobusu, a preto postupoval podľa § 43 ods. 1 zák. o DPH,
t.j. uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v ráme
v rámci EU, majúc za to, ţe išlo o sluţbu – servis a prevod vlastníckeho práva k poškodenému
tovaru – náhradného dielu prešla na výrobcu, pričom rozhodujúci charakter má náhradný diel
tovar, a nie sluţba (úhrada za pracovný čas), nesúhlasiac s tvrdením správcu dane
a ţalovaného.
Krajský súd zastával názor, ţe v preskúmavanej veci je potrebné rozlišovať vzťah
medzi ţalobcom ako daňovým subjektom vo vzťahu k svojim zákazníkom v rámci
poskytovania záručných opráv v zmysle Dealerskej zmluvy a vzťah medzi ţalobcom ako
daňovým subjektom a výrobcom autobusov I., ktoré ţalobca od tohto dodávateľa nakupoval
a zároveň sa zaviazal ako podnikateľ poskytovať záručné a pozáručné opravy na nakúpené
autobusy od výrobcu a ním predané zákazníkom na území Slovenskej republiky. Uviedol, ţe
pokiaľ ţalobca ako predajca autobusov, ktoré sám predtým odkúpil od uvedeného výrobcu K.
(I.), vo vzťahu k svojim zákazníkom (kupujúcim) vystupuje ako predávajúci a tento vzťah sa
medzi nimi posudzuje v zmysle §§ 411 a nasl. Obchodného zákonníka s poukazom na to, ţe
reklamačné konanie je upravené v inom právnom predpise, ktorý ţalobca ako predávajúci
musí dodrţať, inak by niesol sankcie podľa príslušného právneho predpisu.
Zák. o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii tovaru, majúc za to, ţe to ani nie
je nutné, pretoţe sluţbu a dodanie tovaru daňový subjekt vţdy musí posúdiť z hľadiska zák.
o DPH, ktorý je špecifickým zákonom vo vzťahu k daňovému subjektu, ktorý je zároveň
v preskúmavanej veci i podnikateľským subjektom ako právnická osoba a nakúpený tovar,
autobusy, predáva a poskytuje i servisné sluţby.
Ďalej krajský súd konštatoval, ţe v zmysle § 9 zák. o DPH je potrebné povaţovať za
sluţbu kaţdé plnenie za protihodnotu, ktoré nie je dodaním tovaru, avšak z hľadiska
správneho uplatnenia dane za sluţbu je potrebné vychádzať z konkrétneho druhu
poskytovanej sluţby. Podľa druhu sluţby platiteľ môţe zistiť, aký princíp bude platiť pri jej
zdanení z hľadiska miesta jej dodania. Rovnako je dôleţité, kto sluţbu dodal, teda či platiteľ
dane je v tuzemsku alebo či sluţbu dodáva zahraničná osoba. Miesto dodania sluţby je
dôleţité z hľadiska aplikácie národného zákona resp. na posúdenie či takýto zákon sa na
dodanú sluţbu nepouţije.
Krajský súd povaţoval za zákonný postup správcu dane ako aj ţalovaného, pretoţe
správca dane vyrubil ţalobcovi rozdiel dane iba v tých prípadoch uplatnenej reklamácie
a pouţitých náhradných dielov za poškodenú súčiastku autobusu, v ktorých ţalobca pouţil na
výmenu nový náhradný diel, ktorý mal na sklade, ktorý riadne kúpil v tuzemsku alebo aj od
iného dodávateľa z iného členského štátu, za ktorý riadne odviedol daň. Správca dane pouţil
terminológiu „zloţená sluţba“ a takýmto spôsobom vyloţil ust. § 9, teda sluţbu poskytovanú
ţalobcom, pričom správca dane jasne vysvetlil v čom bol nesprávny postup ţalobcu, teda
v čom porušil zák. o DPH pokiaľ poskytoval záručný a pozáručný servis reklamovaných
autobusov v zmysle dealerskej zmluvy a uplatnený postup ţalobcu, keď v prípade oprávnenej
reklamácie vyhotovil v prospech výrobcu odberateľskú faktúru, ale DPH v nej uplatnil k cene
práce (vynaloţený pracovný čas), avšak cenu pouţitého náhradného dielu v jeho vlastníctve
fakturoval bez dane a uplatnil pritom reţim dodávok oslobodených od dane v zmysle § 43
ods. 1 zák. o DPH.
Krajský súd ďalej uviedol, ţe správca dane v súlade so zákonom odôvodnil svoje
rozhodnutie, ţe tento postup môţe uplatniť daňový subjekt (platiteľ dane) len vtedy, ak tovar
bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte, bol fyzicky prepravený
z tuzemska do iného členského štátu a predaj bol uskutočnený za protihodnotu. S poukazom
na výsledky daňovej kontroly u ţalobcu nešlo o takýto prípad, pretoţe reklamované chybné
súčiastky ţalobca iba vrátil výrobcovi do Českej republiky, teda do iného členského štátu
v rámci EU z dôvodu, aby splnil dohodnuté podmienky podľa uzavretej dealerskej zmluvy,
pričom ide o právny vzťah iba medzi ţalobcom a výrobcom, s poukazom na to, ţe
zákonodarca v zák. o DPH jednoznačne rozlišuje dodanie tovaru a stanovuje i podmienky
tohto dodania a poskytnutie sluţby, kde tieţ upravuje podmienky dodania sluţby spolu
s následkami.
Podľa názoru krajského súdu, ak sa poskytuje sluţba na výrobok, kde je potrebné
vymeniť súčiastku, ktorá je neoddeliteľná od predaného výrobku, aby bol funkčný
(čo je i prípad reklamácie poškodeného dielu predaného autobusu), takúto sluţbu nie
je moţné rozdeliť na sluţbu za prácu podľa § 9 zák. o DPH a náhradný diel posúdiť ako
dodanie tovaru podľa § 8 zák. o DPH ako to tvrdí ţalobca, pretoţe takýto tovar nespĺňa
podmienky v zmysle zák. o DPH a je súčasťou sluţby ako takej poskytnutej za protihodnotu,
povaţujúc záver ţalovaného a správcu dane, ţe u ţalobcu išlo o poskytnutie sluţby, za
správny a súladný so zák. o DPH a so Smernicou, keďţe pri posudzovaní poskytovania
záručných a pozáručných opráv na reklamovaných autobusoch vychádzali zo skutočného
obsahu právneho úkonu.
Krajský súd dospel k záveru, ţe ak ţalobca v zmysle dohodnutých podmienok podľa
Dealerskej zmluvy vracal výrobcovi autobusov I. so sídlom CZ chybné súčiastky, bolo to z
dôvodu, aby v prípade oprávnenej reklamácie si mohol uplatniť u tohto výrobcu svoje nároky
zo zmluvy podľa prílohy G3 odsek 6, keďţe ide o vzťah výrobcu ako dodávateľa tovaru
a zákazníka – ţalobcu ako odberateľa výrobkov, ktorý poskytuje i záručný a pozáručný servis
na tieto výrobky na území Slovenskej republiky, avšak ako samostatný subjekt, ktorý nie je
pobočkou výrobcu na území Slovenskej republiky, teda o subjekt prepojený ekonomicky
s materskou organizáciou, t.j. výrobcom – I.. Správne orgány vychádzali zo skutkových
zistení na základe predloţených faktúr a dokladov u tých prípadov, pri ktorých ţalobca pouţil
náhradné diely v rámci servisných sluţieb do predaných autobusov a zákazník si uplatnil
reklamáciu na poškodenú súčiastku a ţalobca túto sluţbu, t.j. vymenený náhradný diel
fakturoval bez dane, čím porušil zák. o DPH, lebo sluţbu v zmysle daňových predpisov je
potrebné vykladať tak, ţe ide o poskytnuté plnenie za protihodnotu, teda nielen za čas
nevyhnutný na výmenu poškodenej súčiastky, ale aj hodnotu samotnej súčiastky, ktorá bola
pouţitá, a teda nie je moţné charakter takejto sluţby rozdeliť na dve časti tak, ako to vykladal
ţalobca.
Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe záručný a pozáručný servis, ktorý ţalobca
poskytoval na území Slovenskej republiky bolo potrebné podradiť pod článok 24 bod prvý
Smernice a článok 44 Smernice, ktorá upravuje miesto poskytovania sluţby zdaniteľnou
osobou, z ktorého článku (44 Smernice) vyplýva, ţe ide o zdaniteľnú osobu, ktorá koná ako
taká, miestom poskytovania sluţieb je miesto, kde má táto osoba zriadené sídlo svojej
ekonomickej činnosti, majúc za to, ţe ţalobca v kontrolovaných prípadoch podľa
predloţených faktúr mal postupovať podľa § 9, § 15, § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1
písm. b/ zák. o DPH a v tých prípadoch, kde poskytol sluţbu – servis záručnej opravy
autobusu (predaného zákazníkovi) v rámci zákonnej reklamácie, mal vystaviť faktúry i na
vymenený náhradný diel, ktorý bol v jeho vlastníctve (ktorý mal na sklade) s daňou, keďţe
vymenený náhradný diel zostal v tuzemsku, s poukazom na to, ţe išlo o sluţbu, kde základom
dane bola protihodnota, ktorú dodávateľ prijal alebo mal prijať od príjemcu plnenia alebo inej
osoby za zdaniteľný obchod zníţená o daň (§ 22 ods. 2 zák. o DPH), s tým, ţe základ dane
v preverovaných prípadoch zahŕňal cenu vykonanej práce a zároveň aj cenu pouţitého
náhradného dielu a dňom dodania predmetnej sluţby vznikla ţalobcovi daňová povinnosť
z poskytnutej sluţby záručnej opravy vrátane pouţitých náhradných dielov. V preskúmavanej
veci ţalovaný a správca dane nerozhodovali o zaťaţení reklamovaného náhradného dielu
(chybná súčiastka) daňou 19 % DPH, ale o zaťaţení pouţitého náhradného dielu, ktorý bol vo
vlastníctve ţalobcu, ktorý bol oddanený pri jeho kúpe od dodávateľov z tuzemska, čo potvrdil
i ţalobca v podanej ţalobe, ţe daň z tohto tovaru si odpočítal, tovar však zostal na území SR.
Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 5. januára 2012
odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobou napadnuté rozhodnutie zruší
a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov konania.
Uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na obsah dealerskej zmluvy, kde je uvedené, ţe jeho nároky spočívajú vo
finančnej úhrade za pracovný čas – servis a za pouţitý poškodený diel nutný k výmene.
V uvedených podmienkach je rozčlenená a presne identifikovaná samostatne sluţba
a samostatne tovar, nie tak ako uvedenú činnosť hodnotil správca dane. Hodnotenie
predmetného dodania ako zloţenej sluţby povaţoval za rozporné s § 9 zák. o DPH.
Poskytnutá sluţba nemala prevládajúci charakter, jej rozsah bol niţší ako cena náhradných
dielov, teda rozhodujúci charakter mal tovar – náhradný diel. V skutočnosti bolo realizované
dodanie tovaru a poskytnutie sluţby, nie zloţené plnenie zahrnuté do sluţby. Dealerská
zmluva upravuje postup pre reklamácii, podľa ktorého bol ţalobca povinný vrátiť
reklamované súčiastky náhradné diely spoločnosti K. A./I. C. R., A. v zmluvne určenej lehote.
Správca dane sám potvrdil, ţe v prípade záručných opráv autobusov sa zmluvné strany
dohodli na poskytnutí konkrétneho plnenia za protihodnotu, t.j. na výmene alebo na oprave
chybnej súčiastky a vrátení reklamovaných súčiastok. Svoju argumentáciu správne orgány
posunuli len do roviny, ţe bola poskytnutá zloţená sluţba, ktorá bola zdanená čiastočne,
a preto rozdiel dodaňujú. Ţalobca mal za to, ţe fakturácia medzi zmluvnými partnermi
rozčlenená zvlášť na sluţby a zvlášť na tovar bola súladná so zák. o DPH a správna.
Namietal, ţe správne orgány, ako aj prvostupňový súd nesprávne vyhodnotili skutkové
zistenia týkajúce sa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi reklamácie výrobkov
(autobusov) alebo ich častí, ktoré priamo vo svojich rozhodnutia citovali a vyvodili z nich
nesprávny právny záver. Uviedol, ţe tým, ţe vystavil faktúru za poškodený náhradný diel –
súčiastku pre výrobcu K., A. (I. C. R., A.) vo výške 95 % z tarifnej ceny K., A. – I. C. R., A.
bez dane, uskutočnil finančné vyrovnanie v zmysle dealerskej zmluvy. Uviedol, ţe v zmysle
zák. o DPH, dodanie tovaru podľa § 8 je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza
k zmene vlastníckeho práva, s poukazom na to, ţe v tomto prípade správca dane dodaňuje
nové náhradné diely, ktoré boli pouţité pri záručných opravách (pre majiteľov autobusov)
a podľa správcu dane mali byť fakturované s daňou pre I. C. R., S. ako dodanie tovaru, čo ale
nezodpovedá zásadám logického myslenia a nie je v súlade s § 8 zák. o DPH, keď vlastnícke
právo k vymenenému tovaru v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Z dôvodu, ţe
ide o záručnú opravu daňový doklad – faktúra za dodanie tovaru nemôţe byť vystavená pre
majiteľa autobusu a je nelogické, aby bola faktúra vystavená pre výrobcu, pretoţe tomu nová
vymenená súčiastka nebude dodaná, ani sa nestane jej vlastníkom, a preto ţaloba vystavuje
pre výrobcu – K., A. – I. C. R., A. faktúru, ktorej predmetom je pouţitý náhradný diel,
z dôvodu, ţe vlastnícke právo prechádza na uvedenú spoločnosť. Správca dane nebral do
úvahy dôkaz predloţený ţalobcom, z ktorého je jednoznačné, ţe tovar, ktorý bol predmetom
vystavených faktúr skutočne opustil tuzemsko – Slovenskú republiku, keď poškodené
náhradné diely boli zasielané na posúdenie k výrobcovi, čo je zaevidované v systéme
INTRASTAT, s poukazom na to, ţe z uvedených dôkazov vyplýva, ţe tovar uvedený
na faktúre je tovar, ktorý je uvedený v colnom štatistickom systéme a tento tovar opustil
tuzemsko a bol dodaný (za protihodnotu) a prepravený do iného členského štátu.
Správca dane nebral do úvahy zmluvne dohodnuté podmienky obchodných partnerov
pre fakturáciu sluţby, pouţitého materiálu a tovaru. Pokiaľ boli zmluvne dohodnuté
podmienky v medziach zákona a zákon ich priamo neupravuje, správcovi dane neprináleţí
spochybňovať dohodnuté podmienky. Zák. o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii
tovarov, a tak nemoţno z jeho ustanovení dospieť k záveru, ţe bol porušený zákon, ak
ţalobca postupoval voči zmluvnému partnerovi podľa zmluvne dohodnutých podmienok
v rozsahu zák. o DPH. Zdôraznil, ţe v prípade, ak reklamácia nie je výrobcom uznaná,
fakturácia uhradená nie je a následne ţalobca hodnotu súčiastky fakturuje majiteľovi autobusu
s DPH a daň dovedie do štátneho rozpočtu.
Ţalobca ďalej namietal, ţe tým, ţe správca dane dodaňuje nové náhradné diely, ktoré
boli pouţité pri záručných opravách (pre majiteľov autobusov) a podľa správcu dane mali byť
fakturované s daňou pre I. C. R., A. ako dodanie tovaru, nerieši však základnú podmienku
vlastníckeho práva k tovaru, ktoré ale v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu.
Vyslovil názor, ţe nakoľko sa jedná o záručnú opravu, daňový doklad – faktúra za dodanie
tovaru nemôţe byť vystavená pre majiteľa autobusu, ale pre výrobcu, ktorý v zmysle
dohodnutých podmienok platí za reklamáciu, s poukazom na to, ţe keďţe zák. o DPH nerieši
reklamačné konanie, tak podnikateľský subjekt musí postupovať tak, aby neporušil zákon
o reklamačnom konaní a zároveň rešpektoval zák. DPH v jeho základnej podstate.
Ţalobca uviedol, ţe je potrebné posudzovať kaţdú činnosť hlavne podľa toho, aký má
charakter – tovar a sluţba samostatne, pričom tento názor je uvádzaný aj v usmerneniach
ESD. Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je vhodné najprv vykonať analýzu
zdaniteľného obchodu a pozrieť sa, aký cieľ majú jednotlivé prvky plnenia pre zákazníka.
Na základe tejto analýzy je moţné určiť, či ide o jedno zloţené plnenie s jedným základom
dane alebo o viaceré odlišné plnenia a stanoviť, o aký zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom
dane ide, teda či ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie sluţby, s poukazom na to, ţe Súdny
dvor EU sa opiera o to, čo je účelom a zámerom plnenia, aký je cieľ oslobodenia od dane a či
plnenie tomuto cieľu zodpovedá úplne alebo čiastočne a súčasne, ţe z platnej judikatúry
Súdneho dvora EU vyplýva, ţe kaţdé plnenie má byť zvyčajne povaţované za odlišné
a nezávislé plnenie.
Správca dane chybnou interpretáciou právnych predpisov spochybnil hodnovernosť
ţalobcu a zároveň tým spochybňuje hodnoty, ktoré ţalobca uznáva a ktoré sú späté s celou
jeho existenciou. Záverom vyslovil názor, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, vôbec sa nevysporiadal s prevodom práva nakladať
s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. 1 zák. o DPH), t.j. uvedené plnenie poskytnutú sluţbu
a dodanie tovaru – poškodeného, reklamovaného, dodaného do iného členského štátu
(§ 43 zákon DPH oslobodenie od dane) prekvalifikoval do zloţeného plnenia, ktoré
má charakter sluţby, napriek tomu, ţe bol dodaný do iného členského štátu, namietajúc,
ţe správca dane neoprávnene zdanil dodanie tovaru v tuzemsku, pretoţe k dodaniu tovaru
v tuzemsku nedošlo, ale v skutočnosti bol dodaný do iného členského štátu.
K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 27. januára 2012 vyjadril
ţalovaný tak, ţe uviedol, ţe sa pridrţiava podrobných vyjadrení, ktoré boli zaslané Krajskému
súdu v Nitre a sú súčasťou spisu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel
k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p.
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. februára 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
10 8Sžf/7/2012
Podľa § 250ja ods. 7 O. s. p., ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako
odvolací súd v obdobnej veci, aká uţ bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môţe
v odôvodnení poukázať uţ len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení
uvedie.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platného v čase zdaniteľného
plnenia predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
b) poskytnutie sluţby (ďalej len ,,dodanie sluţby“) za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu
Európskych spoločenstiev (ďalej len ,,členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.
Podľa § 8 ods. 1 zák. o DPH, dodaním tovaru je
a) dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak
tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné
a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa
predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,
ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného
Národnou bankou Slovenska,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej
zmluvy.
Podľa § 9 ods. 1 zák. o DPH, dodaním sluţby je kaţdé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému
vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva uţívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdrţať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) sluţby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom
alebo na základe zákona.
11 8Sžf/7/2012
Podľa § 22 ods. 1 zák. o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo sluţby je
všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia
alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo sluţby, zníţenú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj
dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo sluţby.
Podľa § 19 ods. 1 zák. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Podľa § 43 ods. 1 zák. o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo
nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň
v inom členskom štáte.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia ţalovaného
č. I/224/3108-15793/2011/992128-r zo dňa 16. februára 2011, ktorým ţalovaný potvrdil
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vráble č. 628/230/33-3162/10/Há zo dňa 5. mája
2010, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o správe daní“)
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume 2549,49 €, keďţe
správca dane prekvalifikoval zdaniteľné plnenie, ktoré bolo deklarované ţalobcom ako
intrakomunitárne dodanie vadného náhradného dielu výrobcovi K., a.s (I. C. R., A.) za
odplatu vo výške 95 % z tarifnej ceny výrobcu.
12 8Sžf/7/2012
V právnej praxi preto môţe v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať
k situácii, ţe prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou nie je interpretovaný
ústavne konformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu
právomoc sú pri výkone svojej moci v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy viazané aj právnou úpravou
obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7
Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie
postupovať tieţ v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej
únie, v rámci ktorého postupu je ich povinnosťou prihliadať aj na judikatúru Európskeho
súdneho dvora v danej oblasti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe obdobná vec uţ bola predmetom konania
pred tunajším súdom pod sp. zn. 3Sţf/5/2012, 3Sţf/6/2012 (rovnako aj pod sp. zn.
2Sţf/7/2012, 4Sţf/6/2012, 4Sţf/11/2012, 5Sţf/7/2012, 6Sţf/11/2012), pričom obdobnosť veci
vyplýva z totoţnosti posudzovanej právnej otázky, a preto pouţijúc ustanovenie § 250ja
ods. 7 O. s. p., na tieto rozhodnutia v ďalšom obsahu poukazuje a z ich uvádza odôvodnenia:
Spor v prvom rade spočíva v tom, či na faktúrach žalobcu deklarované dodanie tovaru
I. C. R., A. sa týka nového náhradného dielu, ktorý bol použitý (vymenený) pri oprave, alebo
či deklarované dodanie tovaru sa týka vadného náhradného dielu, ktorý žalobca v zmysle
zmluvných podmienok záručných opráv na základe Dealerskej zmluvy č. X. zo dňa 9.12.2003
a jej prílohy – G3, vracal výrobcovi I. C. R., A., Č. R.. Prvotný problém podľa zistenia senátu
spočíva v identite tovaru deklarovaného vo faktúrach.
Žalobca tvrdil, že vo faktúrach deklarované zdaniteľné plnenie je tovar – vrátený
vadný náhradný diel – súčiastka, zaslaný výrobcovi do iného členského štátu EU (Českej
republiky). V tomto prípade ide o oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského
štátu EU v zmysle § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. Dodanie tovaru do ČR je preukázané. Cena
poškodeného náhradného dielu, ako aj jeho hmotnosť sú uvedené na faktúre a totožné
s hlásením, ktoré bolo vystavené štatistickým systémom INTRASTAT pre obeh tovaru v rámci
EU, platný v roku 2007.
Naproti tomu správca dane vychádzal zo zistenia, že deklarovaným tovarom boli nové
náhradné diely, vymenené (použité) pri oprave, ktoré sa stali súčasťou celkovej služby
žalobcu, poskytnutej žalovanému na území SR. Správca dane pritom vychádzal zo zmluvných
13 8Sžf/7/2012
podmienok medzi žalobcom a I. C. R., A., podľa ktorých mal žalobca vyúčtovať cenu služby
a použitého náhradného dielu. Zmluvné podmienky, príloha G3 Dealerskej zmluvy hovoria
o použitom náhradnom diele, ktorý pojem výkladom zodpovedá novému náhradnému dielu,
ktorý bol pri záručnej oprave namontovaný.
Senát dospel k záveru, že nemožno odhliadnuť od skutočnosti, že faktúry súčasne plnili
funkciu dodacieho listu. Tovar bol na faktúrach jednoznačne identifikovaný ako vadný
náhradný diel popisom i hmotnosťou, ktorý žalobca vracal výrobcovi do Českej republiky.
Použitá formulácia „vývozca výrobkov uvedených v tomto dokumente vyhlasuje...“. Uvedené
nasvedčuje, že žalobca vystavoval faktúry v rozpore s dikciou zmluvných podmienok, ktoré mu
určovali faktúrou vyúčtovať použitý, t.j. nový náhradný diel. Odchýlenie sa od zmluvných
podmienok je však súkromnoprávnou záležitosťou daňových subjektov, ktoré môžu zavedením
vlastných obchodných zvyklostí dať autonómny význam neurčitým zmluvným pojmom a zmeniť
spôsob uskutočňovania vzájomných plnení. Či k takémuto postupu došlo by malo potvrdiť I.
C. R., A. Z hľadiska daňového a pre správcu dane je rozhodujúce reálne, materiálne
uskutočnené plnenie a skutočnosť, aby toto reálne plnenie zodpovedalo deklarovanému
plneniu vo faktúre. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či zo skutočností, ktoré mu boli
predložené vyplýva, že ide o jedno plnenie, bez ohľadu na zmluvnú štruktúru plnení (Súdny
dvor EU C-425/06 Part Service Srl, bod 54).
Okolnosti nasvedčujú tomu, že žalobca skutočne vo faktúrach uvádzal dodanie
vadného náhradného dielu za protihodnotu 95 % tarifných cien výrobcu. Ide o atypickú
daňovú transakciu, spočívajúcu v odplatnom plnení za vadný náhradný diel, ktorá v kontexte
záručnej opravy však môže mať reálny hospodársky dôvod. Pokiaľ ide o spätný prevod
vlastníckeho práva k vadnej súčiastke ako hnuteľnej veci, ten sa ex lege uskutočňoval
tradíciou, reálnym odovzdaním. Výrobca v dôsledku reklamácie k vymenenému
náhradnému dielu vlastnícke právo nenadobúdal. To prešlo na konečného zákazníka, ktorý
bol vlastníkom v záručnej lehote opravovaného autobusu. V konaní nebolo osvedčené, že
cieľom transakcie by bolo zneužitie systému DPH. V tejto súvislosti senát považuje za
potrebné poukázať na bod 47 rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-425/06 Part Service Srl
„voľba podnikateľa medzi oslobodenými plneniami a plneniami podliehajúcimi dani sa môže
zakladať na množstve prvkov a najmä na úvahách daňovej povahy, týkajúcich sa objektívneho
režimu DPH. Keď má platiteľ dane možnosť výberu medzi dvoma plneniami, šiesta smernica
mu neukladá vybrať si to, ktoré implikuje platbu najvyššieho DPH. Naopak, platiteľ dane
14 8Sžf/7/2012
má právo vybrať si štruktúru svojej činnosti tak, aby obmedzil svoj daňový dlh (Rozsudok
Halifax a i. už citovaný, bod 73).
Pokiaľ predmetom reálneho dodania tovaru výrobcovi autobusov do Českej republiky
bol vadný náhradný diel oproti finančnému vyrovnaniu 95% tarifných cien výrobcu, správca
dane nemôže „skutkovo“ prekvalifikovať toto plnenie tak, že jeho predmetom bol nový
náhradný diel. Identita reálnej daňovej transakcie a reálneho dodania tovaru sa „skutkovo“
prekvalifikovať nedá, bez zmeny dôkaznej situácie. Prekvalifikácia môže spočívať iba v inej
subsumpcii materiálne daného skutkového stavu.
Pre DPH je rozhodujúce zachovanie princípu daňovej neutrality. V prípade dodania
tovaru do iného členského štátu EU je tovar oslobodený od DPH na výstupe iba v prípade,
ak bol skutočne prepravený z tuzemska a platiteľ je schopný túto skutočnosť správcovi dane
preukázať. Je dôležité, či výrobca I. C. R., A., V. M.., Č. R. pri dodaní – vrátení vadnej
súčiastky žalobcom uplatnil systém samozdanenia dodania tovaru zo Slovenskej republiky do
Českej republiky ako iného členského štátu EU (reverse – charge). Mechanizmus reverse
charge uľahčuje odberateľovi, v tomto prípade výrobcovi, zdaniť tovar – vadnú súčiastku vo
svojom štáte bez zložitého uplatňovania nároku na odpočet dane v inom štáte (SR).
Senát ďalej vyhodnotil ako podstatnú skutkovú okolnosť (konštatovanú aj súdom
prvého stupňa na str. 6 rozsudku), že žalobca ako dealer od výrobcu autobusy aj nakupoval
a následne ich vo vlastnom mene predával konečným zákazníkom (bod 59.1.1. Dealerskej
zmluvy). Táto skutočnosť nebola žalovaným v daňovom konaní podrobnejšie analyzovaná.
Vyplýva z nej však, že ak bol dealer súčasne v postavení kupujúceho, právny režim jeho
nárokov zo záruky je obdobný ako režim konečných zákazníkov, t.j. nárok ex lege vrátiť vadnú
súčiastku a žiadať finančnú kompenzáciu.
Posúdenie, ktorý z prvkov uskutočnenej daňovej transakcie prevláda má povahu
zásadnej právnej otázky, ktorá nie je explicitne riešená ani v zákone o DPH, ani v smernici.
Inštitút tzv. zloženého plnenia a jeho právnej kvalifikácie je vytvorený judikatúrou Súdneho
dvora EU. Pokiaľ žalovaný predmet konania posúdil ako zložené plnenie, mal sa pri svojej
subsumpcii odvolať aj na konkrétne rozsudky Súdneho dvora EU. Pri neexistencii
explicitného ustanovenia v zákone o DPH a v smernici, rozsudky Súdneho dvora vypĺňajú
právnu medzeru. V prípade, že žalovaný dôjde k záveru, že na danú situáciu neexistuje
15 8Sžf/7/2012
rozsudok, v tom prípade musí svojou argumentáciu vytvoriť súdu podklad pre prípadné
položenie prejudiciálnej otázky v následnom súdnom konaní.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. l veta prvá O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi
priznal právo na ich náhradu spolu vo výške 523,44 € spočívajúcu v
- náhrade za zaplatené súdne poplatky z podanej ţaloby a podaného odvolania, á 66 €,
t.j. vo výške 132 €
- náhrade za úkony právnej pomoci vo výške v akej boli vyčíslené za rok 2011 vo
výške 217,32 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci
samej - ţaloba /§ 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
sluţieb v znení neskorších predpisov/, vo výške á 101,25 €, reţijný paušál k dvom
úkonom /§ 16 ods. 3 Vyhlášky/, vo výške á 7,41 €), za rok 2013 vo výške 108,88 €
(písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie) vo výške 101,25 €, reţijný paušál
vo výške 7,63 €), spolu vo výške 326,20 € zvýšenú o DPH v sadzbe 20 %,
t.j. 391,44 €.
Najvyšší súd nepriznal náhradu trov konania uplatnenú za účasť na pojednávaní, keď
z obsahu súdneho spisu (č. l. 37) je zrejmé, ţe na súde prvého stupňa nebolo vo veci
nariadené pojednávanie a verejného vyhlásenia rozsudku sa ţalobca ani jeho právny zástupca
nezúčastnil.
Pre úplnosť najvyšší súd poznamenáva, ţe vo veciach správneho súdnictva predmetom
konania je posúdenie, či postup a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané
v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú
v peniazoch, a preto je v tomto prípade na vyčíslenie výšky tarifnej odmeny potrebné
aplikovať § 11 ods. 4 Vyhlášky, ktoré ustanovenie predstavuje osobitnú úpravu pre veci
správneho súdnictva.
Nakoľko však náhrada za poskytnuté úkony právnej pomoci bola vyčíslená vo výške
niţšej ako by patrila podľa tarifne stanovenej odmeny, súd postupujúc podľa zásady iudex ne
eat ultra petita partium, priznal náhradu za poskytnuté úkony právnej pomoci v uplatnenej
výške.
16 8Sžf/7/2012
Ţalovaný je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 246c ods. 1 O. s. p. uhradiť na bankový účet právneho zástupcu ţalobcu, č. ú. X. vedený v
T. A., v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. februára 2013
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská