Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/39/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K., S.,

nar. X. a H., nar. X., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny v Bratislave, deti rodičov, otca Ing. I. K., bytom B., zastúpeného JUDr. I. B.,

advokátom v B., a matky Ing. V. K., bytom B., zastúpenej JUDr. I. Z., advokátkou v B.,

o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. apríla 2012

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V uznesením z 22. februára 2012 č.k. -26

odmietol návrh otca na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorým sa domáhal uloţiť matke

povinnosť obnoviť Dohodu o lekárskej starostlivosti pre maloleté deti v Základnej škole Z.

u pôvodnej ošetrujúcej lekárky MUDr. L., prihlásiť maloletého S. na druhý polrok školského

roku 2011/2012 do I. B triedy na Základnej škole N., prihlásiť maloletú H. do predškolského

zariadenia S. na F. a podpísať prihlášku maloletej H. v MŠ R.R.. Svoje rozhodnutie oprel

o ustanovenie a a s poukazom na to, ţe podľa ustanovenia

§ 35 Zákona o rodine súd v prípade nezhody rodičov súvisiacej s výkonom (realizáciou) ich

rodičovských práv a povinností rozhoduje výlučne na návrh niektorého z rodičov, keď

v takýchto prípadoch neprichádza do úvahy začatie konania z úradnej povinnosti podľa § 81

ods. 1 v spojení s ustanovením Keďţe otec maloletých detí ani na

výzvu súdu neodstránil vady návrhu v podstatnom smere, keď neuviedol, čoho sa mieni

domáhať návrhom vo veci samej, v danom konaní nemoţno pokračovať aj preto, ţe bez

znalosti predmetu meritórneho konania je vylúčené, aby súd mohol zhodnotiť existenciu

dôvodov podmieňujúcich prípadné nariadenie predbeţného opatrenia. Konštatoval tieţ, ţe aj

ak by sa navrhovateľ vo veci samej mienil domáhať uloţenia rovnakej povinnosti, akej sa

domáhal predbeţným opatrením, návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia by nemohol

vyhovieť s poukazom na cieľ predbeţných opatrení, ktorým je provizórna (dočasná) úprava

pomerov účastníkov konania s cieľom umoţniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie otca maloletých detí uznesením z 27. apríla

2012 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh otca

na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia v prvom rade konštatoval, ţe návrh

na nariadenie predbeţného opatrenia musí primárne spĺňať všeobecné a špecifické náleţitosti

návrhu v zmysle v spojení s a Ak návrh

nespĺňa všeobecné náleţitosti podania v zmysle a , ako

aj náleţitosti vyţadované pri nariaďovaní predbeţného opatrenia, súd vyzve uznesením

navrhovateľa na opravu, resp. doplnenie návrhu; uvedené neplatí na konanie, ktoré môţe súd

začať bez návrhu ( ). Nakoľko ustanovenie zaraďuje

medzi konania vo veciach starostlivosti o maloletých (v ktorých v zmysle

môţe súd začať konať bez návrhu) i konanie o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia

nemôţu dohodnúť, t. zn. konanie podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine, s prihliadnutím

na charakter konania starostlivosti súdu o maloletých a na obsah návrhu otca na nariadenie

predbeţného opatrenia smerujúceho k riešeniu podstatných vecí súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností odvolací súd vyslovil názor, ţe ustanovenie § 75 ods. 3

posledná veta nemoţno vykladať bez prihliadnutia na ustanovenie

v spojení s ustanovením , čo znamená, ţe rozhodnutie prvostupňového

súdu o odmietnutí návrhu otca na nariadenie predbeţného opatrenia nie je vecne správne.

S poukazom na účel právnej úpravy inštitútu predbeţného opatrenia však odvolací súd

uzavrel, ţe v danom prípade návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nemoţno vyhovieť,

nakoľko otec maloletých detí neosvedčil potrebu navrhovanej dočasnej úpravy. Pokiaľ otec

namieta zjavné nezhody rodičov v otázkach súvisiacich s voľbou ošetrujúcej lekárky oboch

maloletých detí, ako i voľby základnej školy pre maloletého S. a materskej školy pre maloletú

H., tieto je potrebné uplatniť v konaní o veci samej, t.j. v konaní začatom podľa ustanovenia

§ 35 Zákona o rodine na návrh jedného z rodičov pri ich nezhode v súvislosti s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti maloletým a ich umiestnením v základnej škole, resp. materskej

škole.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu (a súčasne proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 30. apríla 2012 sp. zn. aţ – pozn.

dovolacieho súdu) podal dovolanie otec maloletých detí, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodov podľa a , ako

aj z dôvodu, ţe „rozhodnutie je nezákonné a v rozpore s legislatívou SR a medzinárodnými

dohovormi, ktorými je SR viazaná“. Odvolaciemu súdu predovšetkým vytkol, ţe konal bez

súvisiacej spisovej dokumentácie () v dôsledku čoho je uznesenie odvolacieho

súdu nepreskúmateľné a rozhodovanie odvolacieho súdu bez spisu je porušením čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na to, ţe v konaní

(vedenom na Okresnom súde Bratislava V – pozn. dovolacieho súdu) sp. zn.

podal dňa 29.12.2010 návrh na predbeţné opatrenie, kde ţiadal aj rozhodnutie súdu o nástupe

maloletého S. do jeho školy na N., ktorú si sám vybral na základe exkurzie z MŠ R. a svoj

záujem pokračovať v jednej z najlepších škôl, kde má spoluţiakov z MŠ, čo prejavil aj

v doplnení znaleckého posudku č. 19 PhDr. B. z augusta 2011, ktorý je súčasťou spisu

, ktorý však nebol odvolaciemu súdu dodaný. „Odvolací súd potvrdzuje

nesprávnosť postupu súdu“, keď návrh (na vydanie predbeţného opatrenia – pozn.

dovolacieho súdu) rozdelil na dve časti, ktoré spolu priamo súvisia, ale samostatne neriešia

potrebu úpravy rovnocenného zákonného styku maloletých detí s otcom, návratu maloletých

detí do miesta trvalého bydliska a ukončenie protiprávneho 26 mesačného odlúčenia

maloletých detí z domova. Absurdným rozdelením predbeţného opatrenia tak odvolací súd

súvisiace skutočnosti návrhu na vydanie predbeţného opatrenia posudzoval v rôznych

senátoch (v „Civilno Občianskom konaní“ a v „Poručenskom senáte“), čím podľa názoru otca

maloletých detí nemohlo byť súdom vykonané správne posúdenie veci.

Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení ţiadala dovolanie otca ako neprípustné

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné pre úplnosť dodať, ţe z hľadiska

prípustnosti dovolania moţno za zmenu rozhodnutia (rozsudku alebo uznesenia) súdu prvého

stupňa odvolacím súdom povaţovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne

zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojim iným

rozhodnutím o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné,

rozdielne rozhodnutie vo veci samej. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúce rozhodnutie (v danom

prípade uznesenie) odvolacieho súdu nie je preto rozhodujúce, ako odvolací súd sformuloval

výrok svojho uznesenia (či ho formálne označil ako zmeňujúce, hoci v skutočnosti ide

o potvrdzujúce uznesenie), prípadne ako v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorých pri rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa

alebo ). V prejednávanej veci z porovnania výrokových častí uznesení súdov

niţších stupňov je zrejmé, ţe odvolací súd napriek pouţitej formulácii o zmene uznesenia

súdu prvého stupňa v skutočnosti (podľa obsahu) jeho uznesenie potvrdil, keď podstatné

je, ţe obe uznesenia (uznesenie súdu prvého stupňa a uznesenie odvolacieho súdu)

sú súhlasné v tom, ţe (zhodne) návrhu otca maloletých detí návrhu na nariadenie predbeţného

opatrenia nevyhoveli.

S poukazom na vyššie uvedené a súčasne s poukazom na ustanovenie § 239 ods. 3

, podľa ktorého ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,

predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu

na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva

a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,

v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením, nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nielen ţe nevykazuje znaky ţiadneho

z rozhodnutí uvedených v a , ale proti ktorému ustanovenie

dovolanie výslovne nepripúšťa, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania otca

maloletých detí z nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno

ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd však nezistil

existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v Nezistil ani

podmienky prípustnosti dovolania podľa , na ktoré zrejme poukazoval

dovolateľ prostredníctvom tvrdenia o porušení čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ku ktorému malo dôjsť jednak tým, ţe odvolací súd konal a rozhodol

bez súvisiacej spisovej dokumentácie a jednak tým, ţe odvolací súd potvrdil nesprávnosť

postupu súdu, spočívajúceho v „absurdnom rozdelení“ návrhu na nariadenie predbeţného

opatrenia na dve časti.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Zo spisu však nemoţno vyvodiť, ţe by súdy v prejednávanej veci

v prípade dovolateľa nerešpektovali niektoré z týchto práv.

Základné právo účastníka súdneho konania na spravodlivý proces zaručujúci

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Podľa , kaţdý má právo domáhať

sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo

na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

Otcom maloletých detí namietaný postup súdov v prejednávanej veci, z ktorého

v dovolaní vyvodzuje porušenie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

však nemoţno povaţovať za procesnú vadu v zmysle Vyššie

v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené tvrdenia dovolateľa, o ktoré opiera prípustnosť

dovolania sú vo svojej podstate námietkou, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), ktoré rovnako, ako inú procesnú vadu

( ) povaţuje síce za prípustné dovolacie

dôvody (ktoré moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), avšak samotná iná procesná

vada, ani samotné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladajú.

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu;

pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté

rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné

nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia ţiadnej z procesných vád v zmysle , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie otca maloletých detí podľa v spojení

s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1

písm. a/ v spojení s

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková