Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/9/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H., spoločnosť

s ručením obmedzeným, K., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. J. H., advokátom, S., proti

žalovanému: Mesto K., S., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. E. K., advokátkou, H.,

o zaplatenie 44 455,08 Eur s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. októbra 2011 č. k. -176, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania vo výške 520,48

Eur na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Zvolene rozsudkom zo dňa 17. 05. 2011 č. k. -152 návrh

žalobcu zamietol a zaviazal ho zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 5 420,72 Eur

na účet právnej zástupkyne žalovaného v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na Okresný súd Zvolen dňa

26. 10. 2010 sa domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia istiny 4 455,08 Eur titulom

náhrady škody a ušlého zisku, ktorý zavinil žalovaný.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako zhotoviteľ

a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 09. 11. 2007 zmluvu o dielo č. 8/2007 na dodávku

stavby „K. - kanalizácia U..“. Cena diela bola dohodnutá vo výške 2 784 637,90 Sk, čo je

92 433,04 Eur. Žalobca sa zaviazal začať s výstavbou do jedného týždňa odo dňa písomného

vyzvania žalovaným ako objednávateľom a termín ukončenia stavebných prác bol dohodnutý

do jedného roka od začatia stavby. Žalobca začal s prácami na stavbe dňa 14. 12. 2007

bez toho, aby mu žalovaný zaslal písomnú žiadosť - výzvu na začatie výstavby diela a bez

2

toho, aby mu žalovaný stavenisko odovzdal. Zápis o prevzatí staveniska v stavebnom denníku

zo dňa 14. 12. 2007 je podpísaný len zo strany žalobcu ako zhotoviteľa. K pozastaveniu prác

na stavbe došlo na základe písomného pokynu stavebného dozoru Ing. V. M. zo dňa 20. 02.

2008. Po pozastavení prác sa na stavbe ďalej nepracovalo, a žalobca listom zo dňa 10. 09.

2008 oznámil žalovanému, že zmluvu o dielo č. 8/2007 zrušuje z dôvodov pozastavenia prác

na stavbe a vzhľadom k tomu, že od februára 2008 nedostal od objednávateľa žiadne

vyjadrenie ohľadom ďalšieho postupu prác. V tomto liste tiež oznámil žalovanému, že

materiál v celkovej hodnote 200 529,-- Sk bude vyfakturovaný vrátane skladovej prirážky za

7 mesiacov až do doby, pokiaľ si ho žalovaný neprevezme. Tento list, ktorý bol doručený

žalovanému dňa 10. 09. 2008, považoval súd prvého stupňa za odstúpenie od zmluvy. Po

zhodnotení zisteného skutkového stavu dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh žalobcu

nie je dôvodný. Žalobca podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by

žalovaný porušil právnu povinnosť zo zmluvy o dielo, ktorú uzavrel so žalobcom, rovnako

nepreukázal, aká škoda žalobcovi vznikla a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi

porušením povinnosti a vznikom škody. V konaní bolo preukázané, že žalobca vykonával

práce v rozpore s projektom, hoci súd považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ by sa práce

boli vykonávali podľa projektu, došlo by k stretu s inžinierskymi sieťami. Žalobca mal

v takomto prípade postupovať v zmysle ust. a bez zbytočného

odkladu to oznámiť žalovanému, čo však neurobil. Súd prvého stupňa poukázal aj na ust.

, podľa ktorého v prípade vzniku skrytých prekážok,

pokiaľ zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred začatím vykonávania diela tieto

prekážky, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody a zhotoviteľ má nárok na cenu

za časť diela, ktorú do doby odhalenia skrytých prekážok vykonal. Súd prvého stupňa

uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha voči žalovanému ušlého zisku tak, ako tento nárok

špecifikoval v priebehu súdneho konania, mala byť v tomto výpočte už zahrnutá aj cena

za materiál, ktorý mal byť na dielo použitý. Súd prvého stupňa preto považoval návrh žalobcu

za nedôvodný a zamietol ho v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa

podľa ust. a

Na odvolanie žalobcu odvolací súd napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie

súdu prvého stupňa a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho

konania vo výške 520,26 Eur. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu,

dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci na základe rozsiahleho

3

dokazovania dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď

dospel k záveru, že žalobca nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného

za škodu tak, ako to tvrdil. Samotné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti

hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia je možno stručné, odvolací súd však nepovažuje

jeho rozsudok za nepreskúmateľný a ani za nepresvedčivý. V odôvodnení napadnutého

rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca

v tomto prípade nepreukázal splnenie predpokladov pre náhradu škody voči žalovanému.

Žalobca predovšetkým nepreukázal, že žalovaný porušil konkrétnu povinnosť z uzavretej

zmluvy, resp. že porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. Rovnako odvolací súd súhlasí

s tým, že žalobca nepreukázal vznik škody, náhrady ktorej sa domáhal v tomto konaní, a to

tak škody skutočnej, ale ani ušlého zisku. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu v tom, že

pre rozhodnutie tejto veci nie je podstatné, či odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo bolo

platné alebo nie. Podstatné však je, že žalobca nepreukázal porušenie povinností zo strany

žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým mala žalobcovi vzniknúť udávaná škoda.

Z vykonaného dokazovania je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalovaný bol ochotný

odkúpiť od žalobcu nezabudovaný materiál v hodnote 5 593,72 Eur, žiadal však, aby mu

žalobca tento materiál najprv dodal, zatiaľ čo žalobca trval na zaplatení faktúry s tým, že

po zaplatení ceny za tovar žalovanému tento privezie. Napokon však medzi účastníkmi

konania k dohode nedošlo. Stavebný materiál sa teda nachádza u žalobcu a jeho hodnota,

resp. cena, ktorú za tento materiál žalobca zaplatil svojim dodávateľom, nie je podľa názoru

odvolacieho súdu škodou, za ktorú zodpovedá žalovaný. Keďže žalobca nepreukázal prvý

a základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu žalovaného, a to porušenie povinnosti

z uzavretej zmluvy, nemá voči žalovanému nárok ani na náhradu ušlého zisku. Odvolací súd

v odôvodnení rozhodnutia taktiež uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta proti výške priznaných

trov prvostupňového konania, odvolací súd ho upozorňuje, že odvolanie nepodal, a preto nie

je dôvod skúmať rozsudok súdu prvého stupňa v tomto smere. Z uvedených dôvodov

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. ako vecne správny

potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142

ods. 1 a

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote dovolanie, v ktorom napadol

rozsudok krajského súdu s poukazom na to, že v konaní došlo k vadám podľa ust. § 237 písm.

f/ , nakoľko mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.

4

Dovolateľ svoje dovolanie dôvodí aj s poukazom na ust. , pretože

rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Má za to, že odvolací

súd porušil zákon, keď v zmysle ust. nenariadil predseda senátu

pojednávanie z dôvodu, že bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie (aj o navrhnuté

znalecké dokazovanie), čím odňal žalobcovi možnosť konať pred odvolacím súdom. Žalobca

zdôraznil, že v konaní riadne preukázal porušenie zmluvných povinností žalovaným, vznik

škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktoré skutočnosti

boli prednesené právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa

15. 03. 2011, s ktorými skutočnosťami sa však súdy riadne nevyporiadali. Žalobca dodal, že

odôvodnenie napadnutého rozsudku, ale aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, nemá úplný

podklad vo vykonanom dokazovaní, je podané v rozpore s výsledkami vykonaného

dokazovania, uvádzané dôkazy sú hodnotené nevyvážene a neobjektívne v neprospech

žalobcu, čím bola porušená rovnosť strán. Podľa žalobcu, žalovaný zastavil práce

na kanalizácii bez akéhokoľvek zdôvodnenia, neuviedol presnú príčinu zastavenia prác,

pričom podľa čl. V bod 4 predmetnej zmluvy o dielo, bol za zabezpečenia stavebného

povolenia zodpovedný žalovaný. Žiadny záznam stavebného dozoru žalovaného v stavebnom

denníku nepreukazuje, že by žalobca vykonával dielo v rozpore s projektom stavby, žalovaný

nikdy neuplatnil reklamáciu na vady diela, z ktorého dôvodu považuje žalobca námietku

žalovaného v tomto smere za jeho účelovú obranu. Žalobca dodal, že nezrušil zmluvu o dielo

svojvoľne, ale po rozsiahlej korešpondencii so žalovaným, ktorý mu znemožnil dokončiť

dielo a bol nečinný. Oprávnenosť náhrady priamej škody je podľa žalobcu preukázaná

náležite nepredajnosťou materiálu a žalobca po ukončení tohto súdneho sporu pristúpi k jeho

likvidácii, nakoľko bol vyradený z jeho účtovnej evidencie ako nepredajný majetok s nulovou

hodnotou. V prípade pochybností o výške ušlého zisku a výške škody mal podľa žalobcu súd

prvého stupňa v konaní nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré dokazovanie navrhol žalobca.

Dovolateľ má za to, že je právne bezvýznamné, či odstúpenie od zmluvy je platné alebo nie.

Rozhodné je, že žalovaný nemal vybavené platné stavebné povolenie a projektová

dokumentácia bola vypracovaná nekvalitne, z ktorého dôvodu musel žalobca zabezpečiť

vypracovanie novej projektovej dokumentácie. Za nepravdivé považuje žalobca aj vyjadrenie

žalovaného a pracovníkov z V., a. s., o nedodržaní STN, ktoré STN nie sú záväzné, pokiaľ ich

právna záväznosť nie je dohodnutá v zmluve, čo v danom prípade dohodnuté nebolo. V tejto

súvislosti žalobca dodal, že nemal v úmysle uvedené normy porušovať, avšak vzhľadom na

5

nekvalitnú projektovú dokumentáciu bol nútený k improvizácii, aby bolo dielo bez

akýchkoľvek vád.

Dovolateľ ďalej uviedol, že pri zhotovovaní diela postupoval aj podľa ust. § 552

, keď dňa 18. 12. 2007 práce na výkopoch pozastavil, pretože v strede

výkopu sa nachádza plynové potrubie, o čom má žalobca aj zápisy zo dňa 20. 12. 2007,

07. 01. 2008 a dňa 11. 01. 2008 v stavebnom denníku, ako aj listinu zo dňa 20. 02. 2008

podpísanú stavebným dozorom žalovaného. Nesprávne právne posúdenie vidí dovolateľ

v tom, že odvolací súd konštatoval porušenie ust. , pričom

vo všeobecnosti sa nepreukázalo splnenie predpokladov pre náhradu škody voči žalovanému.

Dovolateľ považuje za potrebné zdôrazniť, že na diele vykonanom žalobcom nikto nič

nemenil, presne tak, ako bolo vyhotovené, bolo aj skolaudované a nový projekt len reagoval

na vzniknutú realitu a tento projekt slúžil ako podklad ku kolaudácii, a nie k realizácii stavby.

Preto dovolateľ navrhuje rozhodnutie odvolacieho súdu, prípadne aj súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom si dovolateľ uplatnil aj náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému dovolaniu žalobcu uviedol, že mu nie je zrejmé,

na aký dôležitý verejný záujem dovolateľ poukazuje, keď tvrdí, že súd porušil zákon

nenariadením pojednávania podľa ust. Žalovaný má za to, že

tento dovolací dôvod nie je odňatím možnosti konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/

Žalovaný sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, ako aj súdu

prvého stupňa. Podľa žalovaného súdy dostatočne zistili skutkový stav veci vykonaným

dokazovaním, výsluchom svedkov, písomnými dokladmi, ako aj výsluchom samotných

účastníkov konania a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný poukázal

na skutočnosť, že žalobca začal práce vykonávať bez toho, aby žalovaný odovzdal stavenisko,

pričom jedným z dôvodov, že žalovaný nevyzval žalobcu na začatie diela bolo, že žalovaný

nevlastnil rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy k realizácii diela. Žalobca ďalej

v rozpore s projektovou dokumentáciou diela umožnil napojenie odbočiek na hlavnú vetvu

diela bez súhlasu žalovaného, pri vykonávaní diela porušil platnú STN, čo následne viedlo

k zásahu žalovaného a k nutnosti prerušenia prác na diele. Do dňa podania vyjadrenia nie je

dielo v jeho časti skolaudované pre dôvody na strane zhotoviteľa diela. Žalovaný trvá

na svojom vyjadrení a tvrdení, že žalobcovi nespôsobil škodu dočasným prerušením prác,

ktoré bol nutný prerušiť z dôvodu na strane zhotoviteľa diela. Žaloba je preto nedôvodná,

6

žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal vznik škody, výšku škody, ani

príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Obrana žalobcu v súvislosti

so započatím prác bez výzvy objednávateľa, s poukazom na skutočnosť, že objednávateľ

po zistení nezastavil práce, čím následne „akceptoval“ začatie prác na diele, je podľa

žalovaného bezpredmetná a právne irelevantná. Žalovaný má aj za to, že tvrdenie žalobcu

o vyhotovení diela bez vád, je v rozpore so skutočnosťou a aj s vykonaným dokazovaním.

Vady diela boli podľa žalovaného jasne popísané a preukázané a žalovaný zdôraznil, že

povinnosťou zhotoviteľa ako odborníka bolo včas upozorniť na vzniknuté prekážky diela

objednávateľa a s týmto konzultovať a navrhnúť riešenie, prípadne zmenu diela tak, ako je to

uvedené v ust. . Preto žalovaný navrhuje dovolanie

zamietnuť, resp. odmietnuť, nakoľko nie sú dané dôvody dovolania a rovnako nie sú dané ani

vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.

Žalovaný si uplatňuje aj trovy dovolacieho konania v sume 520,48 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu z dôvodov

taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených v ust. § 238.

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád, uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ,

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

7

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa

odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

rozsudok prvostupňového súdu potvrdený, pričom odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, z ktorého dôvodu dovolanie nie je

prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust.

, ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v ust.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. až e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či

postupom odvolacieho súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Podľa dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom

a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok

priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci. Dovolateľ predovšetkým namietal, že odvolací súd pochybil, keď

8

v konaní o odvolaní žalobcu nenariadil predseda senátu pojednávanie, nakoľko bolo potrebné

zopakovať a doplniť dokazovanie.

Podľa ust. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 ).

Dovolateľ uvádza, že odvolací súd nenariadil pojednávanie aj napriek tomu, že to

vyžadoval dôležitý verejný záujem, resp. ust. Dovolací súd

poukazuje na skutočnosť, že zákon pojem verejný záujem bližšie nedefinuje a záleží

na posúdení súdu, či v danej veci ide o verejný záujem. Ako interpretačné pravidlo slúži

definícia verejného záujmu obsiahnutá v Ústavného ,

v zmysle ktorého verejný záujem prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom,

alebo mnohým občanom. Predmetom konania je nárok z dvojstranného právneho úkonu –

zmluvy o dielo, čo nemožno považovať za vec, ktorej verejné prejednanie si vyžaduje

dôležitý verejný záujem.

Dovolací súd v súvislosti s obsahom podaného dovolania, resp. s dokazovaním

na odvolacom súde, zdôrazňuje aj to, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy

v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v sporovom prvostupňovom

konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacími

dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú charakteristické tým, že sa

považujú za výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní

pred súdom prvého stupňa, ktoré situácie sú ustanovené v znení ust.

Podľa ust. , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené

pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej

odvolacím dôvodom len vtedy, ak

9

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)

alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu

prvého stupňa.

Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k situáciám podľa ust. § 205a ods. 1

, ako aj, že by boli dané dôvody pre nariadenia pojednávania podľa ust.

(krajský súd nepovažoval za potrebné dokazovanie doplňovať ani zopakovať, súd

prvého stupňa nerozhodol podľa ust. , bez nariadenia pojednávania a nariadenie

pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem), odvolací súd v súlade s ustanovením

rozhodol o odvolaní žalobcu bez nariadenia pojednávania. Postupom

odvolacieho súdu nedošlo preto k odňatiu možnosti žalobcu pred súdom konať v zmysle ust.

K námietke žalobcu, že súdy nevykonali ním navrhnutý dôkaz nariadením

vypracovania znaleckého posudku, dovolací súd uvádza, že táto námietka žalobcu nie je

dôvodná, pretože súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je

povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (ust.

) a nie účastníka konania. Ak súd v priebehu konania nevykoná všetky

navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle ust. , lebo to

nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom (R 125/1999, R 6/2000).

V zmysle ust. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle ust. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne,

no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237

Z uvedeného dôvodu nie je dôvodná ani námietka dovolateľa, že súd nesprávne

10

vyhodnotil dôkazy, resp. že uvádzané dôkazy sú hodnotené nevyvážene a neobjektívne

v neprospech žalobcu.

Žalobca v dovolaní napokon namieta aj to, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, ale prípustnosť dovolania v zmysle

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle ust. a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval) a dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia žalobcom tvrdenej

procesnej vady v zmysle ust. a že najavo nevyšla ani žiadna iná vada,

uvedená v ust. , dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, že prípustnosť

dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ust.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu odmietol podľa ust. § 243b

ods. 5 v spojení s ust. ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5

v spojení s ust. a tak, že v dovolacom konaní úspešnému

žalovanému priznal nárok na ich náhradu za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie)

11

po 512,85 Eur a 1x paušálnu náhradu po 7,63 Eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/,

Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, t. j. trovy dovolacieho konania celkom vo výške 520,48 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová