Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b67/387496.8c8404.pdf
PDF · 115.43 KB
No categories available
7So/17/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/17/2012
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci navrhovateľa M. J., nar. X., bytom T., N. č. X., zastúpeného opatrovníčkou
JUDr. J.J., nar. X. X., bytom T., N. č. X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave,
Ulica 29. augusta č. 8, o výšku invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29. novembra 2011, č. k. 24Sd/155/2011-41, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 29. novembra
2011, č. k. 24Sd/155/2011-41 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne z 28. apríla
2011 číslo X. z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 29. novembra 2011, č. k. 24Sd/155/2011-41,
potvrdil rozhodnutie z 28. apríla 2011 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 30. januára 2010
v sume 186,40 € mesačne. Zároveň týmto rozhodnutím podľa § 82 zákona o sociálnom
poistení v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 404/2010 Z. z. od 1. januára 2011 odporkyňa zvýšila navrhovateľovi tento
invalidný dôchodok na sumu 189,80 € mesačne.
V odôvodnení uviedol, že invalidný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný preto, že
podľa posudku posudkového lekára, pobočky v Trnave z 29. marca 2011 má navrhovateľ
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, čo vyplýva
zo zákonného spôsobu určenia sumy invalidného dôchodku, ktorý je uvedený v § 73 zákona
o sociálnom poistení. Uviedol, že suma invalidného dôchodku poistencov s mierou poklesu
o viac ako 70 % a s mierou poklesu 100 % je určená jednotne, čo znamená, že pri rovnakých
ostatných činiteľoch ovplyvňujúcich sumu invalidného dôchodku, budú mať rovnakú výšku
sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku bola krátená na polovicu
v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu. Konštatoval, že tvrdenie, že dôkaz
o tom, že navrhovateľ bol pod vplyvom alkoholu, bol získaný nezákonným spôsobom,
nemožno považovať za správny.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie opatrovníčka
navrhovateľa. Navrhla odvolaciemu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky rozsudok
krajského súdu zmeniť a vo veci rozhodnúť tak, že ponechá navrhovateľovi invalidný
dôchodok v plnej výške, bez krátenia. Uviedla, že jej syn 11. októbra 2009 pri dopravnej
nehode utrpel ťažké zranenie mozgu, následkom čoho je stále v kóme. Zo záznamu
z dopravnej nehody vyplýva, že príčinou dopravnej nehody bola nedovolená rýchlosť jazdy,
neprispôsobenie rýchlosti jazdy svojím schopnostiam. Po dopravnej nehode mu bola vo
Fakultnej nemocnici v T. odobratá krv, v ktorej bolo na základe výsledku toxikologickej
analýzy zistené 0,74 g/kg promile alkoholu v krvi. Namietala, že podľa lekárskych poznatkov
vodič motorového vozidla nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo, ak hladina
alkoholu v jeho krvi dosiahla najmenej 1 promile. V prípade zistenia menšieho množstva
alkoholu v krvi vodiča, treba vždy preukázať, že jeho schopnosť viesť motorové vozidlo bola
skutočne znížená. Poukázala na čl. 19 ods. 4 Nariadenia Prezidenta Policajného zboru
č. 12/2009, o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky sa za
stav vylučujúci spôsobilosť podľa osobitných predpisov, ktorý si osoba privodila požitím
alkoholického nápoja, považuje také zníženie fyzických schopností a psychických schopností,
v dôsledku ktorého osoba nie je schopná bezpečne vykonávať akúkoľvek činnosť. Takýmto
stavom sa rozumie stav, pri ktorom bola nameraná hodnota viac ako 0,48 (u navrhovateľa
bola 0,35) miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení prístrojom. Má za
to, že výška alkoholu zistená u jej syna nemohla spôsobiť také zníženie fyzických
a psychických schopností, v dôsledku ktorých by nemohol bezpečne viesť osobné motorové
vozidlo. A teda ani nemohla byť príčinou dopravnej nehody a a ani nemala vplyv na
skutočnosť, že jej syn sa stal invalidný. Nebolo dokázané, že dopravná nehoda bola
v príčinnej súvislosti s požitím alkoholu. Ani Sociálna poisťovňa neposudzovala schopnosť
jej syna bezpečne viesť motorové vozidlo z hľadiska množstva požitého alkoholu, čo vo
svojom rozsudku na str. 4 konštatuje aj Krajský súd v Trnave.
Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok z hľadiska dôvodov uplatnených v odvolaní, o ktorom rozhodol bez
nariadenia pojednávania (§ 250 l ods. 2, § 250ja ods. 2 OSP) tak, že rozsudok krajského súdu
potvrdil.
Podľa § 111 zákona o sociálnom poistení suma nemocenského a suma invalidného
dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal
dočasne práceneschopným alebo invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím
alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.
Z obsahu spisov odvolací súd zistil, že navrhovateľ 11. októbra 2009, o 4,38 hod. pri
dopravnej nehode po náraze autom do stromu utrpel ťažké zranenie predovšetkým mozgu,
následkom čoho je stále v kóme. Rozhodnutím z 18. marca 2011 číslo X. Sociálna poisťovňa,
pobočka v Trnave podľa § 175 ods. 2 a § 178 ods. 1 písm. a) bodu 18 zákona o sociálnom
poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. ustanovila navrhovateľovi za opatrovníčku na
zastupovaní v tomto konaní o dôchodkovej dávke, jeho matku, JUDr. J. J. po zistení, že
vzhľadom na svoj zdravotný stav navrhovateľ nemôže konať samostatne. Na základe žiadosti
z 29. marca 2011 bol navrhovateľovi rozhodnutím z 28. apríla 2011 číslo X. podľa § 70 ods. 1
zákona o sociálnom poistení priznaný invalidný dôchodok v sume 186,40 € mesačne
s účinnosťou od 30. januára 2010 na podklade posudku z 29. marca 2011, ktorý vypracovala
MUDr. Z., posudková lekárka sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava.
Z posudku vyplýva, že po dopravnej nehode bol navrhovateľ 20 min. vykliesňovaný z vraku,
utrpel závažné poranenia mozgu, tvárových kostí, zlomeninu ľavého predlaktia, urgentne bola
operácia hlavy pre rozsiahle krvácanie do mozgu vpravo, bola operovaná aj zlomenina ľavého
predlaktia a zlomenina sánky. V decembri 2009 bola reimplantovaná lebková kosť, následne
sa rana rozpadla, zhnisala, v apríli 2010 a v júli 2010 bol znovu operovaný, bola robená
plastika a VP stómia. Od januára 2010 je prevažne doma, denne rehabilitovaný, odsávaný.
Od januára 2011 má navrhovateľ neurčité stavy potenia s kŕčami, pre podozrenie na epilepsiu
bola zahájená liečba. Navrhovateľ je preto invalidný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie –
stav po kraniocerebrálnom poranení, ťažká porucha narušujúca integritu mozgových funkcií,
zaradené do kapitoly XV, oddielu F, pod pol.1, písmeno e) prílohy č. 4 zákona o sociálnom
poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 80 % - 100 %,
podľa citácie § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má percentuálny pokles o viac ako
70 %. Suma invalidného dôchodku poistencov s mierou poklesu o viac ako 70 % je určená
jednotne vzhľadom na toto kritérium. Navrhovateľ získal 11 rokov a 239 dní dôchodkového
poistenia, čím splnil aj podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Odvolací súd uvádza, že nie každá invalidita, ktorá vznikla po požití alkoholu je vždy
jeho dôsledkom. Túto skutočnosť musí odporkyňa pred rozhodnutím o znížení invalidného
dôchodku podľa § 111 zákona o sociálnom poistení zistiť nad akúkoľvek pochybnosť.
V konaní o výšku invalidného dôchodku však nebolo dostatočne preukázané, že
navrhovateľ sa stal invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu (v
nemocnici v T. mu bola odobratá krv na widmarkovú skúšku za prítomnosti príslušníka
policajného zboru, ktorou bola zistená v krvi prítomnosť 0,74 promile alkoholu). Hoci mu
odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím s poukazom na § 111 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení priznala polovicu sumy z 361,50 €, teda len 180,80 € mesačne, nemala pre takýto
postup vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu.
Predovšetkým treba zdôrazniť, že nebolo vykonané objektívne znalecké dokazovanie
na okolnosť, či požitie alkoholu spôsobilo také zníženie fyzických a psychických schopností
navrhovateľa, v dôsledku ktorých by nemohol bezpečne viesť osobné motorové vozidlo.
Záznam o dopravnej nehode nepreukazuje nad akúkoľvek pochybnosť, že príčinou nehody
bol alkohol a nie napr. neprispôsobenie rýchlosti, stav vozovky, alebo iná skutočnosť.
Zo záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Okresného dopravného
inšpektorátu v Trnave z 1. mája 2010 č. p. : ORP-p.1103/DI-TT-2009 o odložení veci podľa
§ 60 ods. 3 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
nevyplýva ako jednoznačná a jediná príčina dopravnej nehody navrhovateľa požitie alkoholu
a navrhovateľ vzhľadom na svoj zdravotný stav sa nemohol k veci vyjadriť a účinne sa brániť.
Záznam z dopravnej nehody, spísaný 11. októbra 2009 o 7 hod. 54 min. obsahuje verziu
dopravnej nehody, podľa ktorej navrhovateľ neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim
schopnostiam, povahe a stavu vozovky, poveternostným podmienkam, v dôsledku čoho dostal
s vozidlom šmyk, následne prešiel do protismeru kde zišiel z cesty vľavo, kde narazil
do stromu. Ako príčina nehody bola označená rýchlosť jazdy a neprispôsobenie rýchlosti
jazdy schopnostiam vodiča. Tento záznam je jedným z dôkazov, ktorý môže byť podkladom
pre záver o príčine nehody, jeho obsah však nie je postačujúci. Dokazovanie o príčine nehody
nebolo bez vypočutia navrhovateľa vykonané dostatočne a nebola skúmaná príčinná súvislosť
medzi vznikom nehody a požitím alkoholu zo strany navrhovateľa. Skutočnosť, že sa k veci
vzhľadom na svoj zdravotný stav nemohol vyjadriť, nemôže byť navrhovateľovi na ujmu
a odporkyňa na základe doteraz vykonaného dokazovania nemôže vyvodiť, že príčinou
nehody bolo požitie alkoholu a že invalidita navrhovateľa je dôsledkom jeho opitosti. Zo
skutočnosti, že vodiči vo všeobecnosti majú po požití alkoholu tendenciu riskovať
a neprispôsobiť jazdu dopravným prostriedkom okolnostiam, nemôže odporkyňa bez ďalšieho
vyvodiť bez riadnych dôkazov záver, že tak konal aj navrhovateľ. Hoci odporkyňa je orgánom
odborne a vecne spôsobilým, aby stanovila, či príčiny nehody boli dostatočne a zákonným
spôsobom zistené, ak o tejto otázke nerozhodol súd, musí tak však urobiť presne tak, ako by
to urobil súd.
V danom prípade odporkyňa neposudzovala riadne schopnosť navrhovateľa bezpečne
viesť osobné motorové vozidlo z hľadiska množstva alkoholu, ale posudzovala len príčinnú
súvislosť vzniku invalidity s dopravnou nehodou navrhovateľa, čo pre záver o príčine jeho
invalidity nepostačuje. Nevysporiadala sa s námietkami navrhovateľovej opatrovníčky,
z ktorých vyplýva, že podľa lekárskych poznatkov vodič motorového vozidla nie je schopný
bezpečne viesť motorové vozidlo, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahla najmenej
1 promile, čo v danej veci nebolo preukázané. Ponechala bez povšimnutia námietku, že
v prípade zistenia menšieho množstva alkoholu v krvi vodiča treba vždy preukázať, že jeho
schopnosť viesť motorové vozidlo bola skutočne znížená (pozri judikatúru k § 289 Trestného
zákona).
Rovnako sa nevysporiadala riadne s námietkou, že v zmysle článku 19 ods. 4
Nariadenia Prezidenta Policajného zboru č. 12/2009 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky za stav vylučujúci spôsobilosť podľa osobitných predpisov,
ktorý si osoba privodila požitím alkoholického nápoja, sa považuje také zníženie fyzických
schopností a psychických schopností, v dôsledku ktorého osoba nie je schopná bezpečne
vykonávať akúkoľvek činnosť. Takýmto stavom sa rozumie stav, pri ktorom bola nameraná
hodnota viac ako 0, 48 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení
prístrojom.
Treba preto súhlasiť aj s tvrdením opatrovníčky navrhovateľa, uvádzaným v odvolaní,
že skutočný stav veci nebol pred rozhodnutím zistený riadne, lebo aj odborné vyjadrenie
o tom, či výška alkoholu 0,74 promile, zistená u navrhovateľa predstavuje 0,35 miligramu
etanolu na 1 liter vydýchaného vzduchu pri vyšetrení prístrojom, chýba.
Nebolo teda dostatočne preukázané, že výška alkoholu v krvi, zistená navrhovateľovi
spôsobila také zníženie fyzických schopností a psychických schopností, v dôsledku ktorých
nemohol navrhovateľ viesť osobné motorové vozidlo a tiež nebolo preukázané, že požitý
alkohol bol priamou príčinou invalidity navrhovateľa. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že
navrhovateľ nemal možnosť brániť sa a ani takúto možnosť doteraz nemá, preto nemožno nad
akúkoľvek skutočnosť tvrdiť, že príčinou nehody a následne príčinou invalidity navrhovateľa
bolo požitie alkoholu. Takouto skutočnosťou mohol byť napr. mikrospánok, hrozba stretu
so zvieraťom alebo iná okolnosť, ktorá odporkyni nie jej známa a bez vyjadrenia
navrhovateľa ani nemôže byť zistená. Príčinná súvislosť medzi invaliditou navrhovateľa
a požitím alkoholu preukázaná nebola, a preto rozhodnutie odporkyne nezodpovedá § 111
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý v danej veci odporkyňa použiť nemohla.
Odvolací súd s poukazom na uvedené sa nestotožnil so záverom krajského súdu
o správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Napadnutý rozsudok krajského súdu
preto podľa § 220 OSP zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie
konania a nové rozhodnutie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, lebo úspešný navrhovateľ náhradu
trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. februára 2013 JUDr. Elena Závadská, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová