Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/199/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: Žilinské komunikácie, akciová spoločnosť, so sídlom Vysokoškolákov 2, 010 08 Žilina, IČO: 31 590 250, zastúpeného JUDr. Ivanou Tomkowou, advokátkou so sídlom Kvačalova 1, 010 04 Žilina, IČO: 42 071 381, proti žalovanej: J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom Višňové 53, 013 23 Višňové, IČO: 37 432 109, o zaplatenie sumy 22.291,91 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -137 zo dňa 14. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -137 zo dňa 14. mája 2019 v druhej vete jeho výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 5.935,28 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne:

- zo sumy 1.483,82 eur od 14.02.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.483,82 eur od 11.03.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.483,82 eur od 06.04.2017 do zaplatenia a

- zo sumy 1.483,82 eur od 19.05.2017 do zaplatenia, mení nasledovne: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.935,28 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne:

- zo sumy 1.483,82 eur od 14.02.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.483,82 eur od 11.03.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.483,82 eur od 06.04.2017 do zaplatenia a

- zo sumy 1.483,82 eur od 19.05.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -137 zo dňa 14. mája 2019 v druhej vete jeho výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 459,09 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 399,09 eur od 12.10.2016 do zaplatenia, potvrdzuje.

III. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -137 zo dňa 14. mája 2019 v prvej vete jeho výroku, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.957,54 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne:

- zo sumy 1.483,82 eur od 07.04.2016 do 11.10.2016 v sume 68,78 eur,

- zo sumy 1.053,60 eur od 12.10.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.483,82 eur od 14.05.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.483,82 eur od 10.06.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.483,82 eur od 08.07.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.483,82 eur od 09.08.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.483,82 eur od 07.09.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.483,82 eur od 08.10.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.483,82 eur od 09.11.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.483,82 eur od 07.12.2016 do zaplatenia,

- zo sumy1.483,82 eur od 04.01.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 336,86 eur od 01.05.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 278,35 eur od 23.07.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 267,31 eur od 18.10.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 348,58 eur od 22.01.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 318,46 eur od 21.04.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku, ostáva nedotknutý.

IV. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 96 %.

V. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 86 %.

VI. N a r i a ď u j e Okresnému súdu Žilina opravu rozsudku č. k. -137 zo dňa 14. mája 2019 v prvej vete jeho výroku, a to tak, že tento správne znie: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.957,54 eur spolu s úrokom z omeškania:

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 07.04.2016 do 11.10.2016, t. j. vo výške 68,78 eur,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1.053,60 eur od 12.10.2016 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 14.05.2016 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 10.06.2016 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 08.07.2016 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 09.08.2016 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 07.09.2016 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 08.10.2016 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 09.11.2016 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 07.12.2016 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy1.483,82 eur od 04.01.2017 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 336,86 eur od 01.05.2016 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 278,35 eur od 23.07.2016 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 267,31 eur od 18.10.2016 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 348,58 eur od 22.01.2017 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 318,46 eur od 21.04.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.“

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.957,54 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % úrokom ročne: zo sumy 1.483,82 eur od 07.04.2016 do 11.10.2016 vo výške 68,78 eur, zo sumy 1.053,60 eur od 12.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 14.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 10.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 08.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 09.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 07.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 08.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 09.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 07.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 04.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 19.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 336,86 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 278,35 eur od 23.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 267,31 eur od 18.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 348,58 eur od 22.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 318,46 eur od 21.04.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku (prvá veta výroku). Vo zvyšku žalobu zamietol (druhá veta výroku) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,16 % (tretia veta výroku). 2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovanej domáhal súdneho výroku, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu sumu 2.291,91 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 1.483,82 eur od 07.04.2016 do 11.10.2016 v sume 68,78 eur, zo sumy 1.452,69 eur od 12.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 336,86 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 14.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 10.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 08.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 278,35 eur od 23.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 09.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 07.09.2016 do zaplatenia, zo

sumy 1.483,82 eur od 08.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 267,31 eur od 18.10.2016 (pozn. odvolacieho súdu: v odôvodnení je zrejme nesprávne uvedený dátum 12.10.2016) do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 09.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 07.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 04.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 348,58 eur od 22.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 14.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 11.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 06.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 318,46 eur od 21.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.483,82 eur od 19.05.2017 do zaplatenia. 3. Ako dôvod pre podanie žaloby žalobca uviedol, že žalovaná je dedičom po nebohom nájomcovi (pozn. odvolacieho súdu: v odôvodnení je zrejme nesprávne uvedené po prenajímateľovi) B. I., ktorý mal objekty žalobcu opísané v zmluve č. 09/2016/P (v čl. 1 zmluvy) zo dňa 04.01.2016 prenajaté. Vzhľadom k tomu, že nájomný pomer zanikol na základe výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.09.2016, žaloval žalovanú ako dediča po nebohom nájomcovi: za obdobie od 01.03.2016 do 31.12.2016 z titulu nájomného a od 01.01.2017 do 31.04.2017 z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca tiež žaloval odplatu za odber elektrickej energie v žalovanej výške. Žalobca odpočítal z nájomného sumu 430,22 eur, ktorá suma predstavovala odplatnú službu v prospech žalobcu, vykonanú v Autoservise B. I., vyfakturovanú žalobcovi faktúrou č. 2016055 s dátumom splatnosti 11.10.2016. 4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na to, že nájomný pomer medzi žalobcom a jej právnym predchodcom zanikol v zmysle ust. čl. 6 písm. d) zmluvy č. 9/2016/P, a to tak, že jej predchodca neuhradil faktúru žalobcu č. 2016/0057 zo dňa 23.03.2016, na základe čoho neuhradením faktúry nájomný vzťah zanikol uplynutím 2-mesačnej lehoty dňom 23.05.2016. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči nej vyplatenia nájomného po uvedenom dátume, zastávala názor, že predmetom nároku je aj bezdôvodné obohatenie, ktoré nie je predmetom uplatneného nároku žalobou. 5. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že na podklade vykonaného dokazovania vychádzal z nasledovného skutkového stavu. Na základe zmluvy č. 09/2016/P o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.01.2016, prenajal žalobca manželovi žalovanej nehnuteľnosti opísané v ust. čl. 1 zmluvy na účel uvedený v ust. čl. 2 zmluvy na dobu určitú od 01.01.2016 do 31.12.2017 v zmysle ust. čl. 3 zmluvy. Nájomné bolo dohodnuté v zmysle ust. čl. 4 zmluvy na sumu 1.483,82 eur vrátane DPH a bolo splatné mesačne na základe fakturácie prenajímateľa. V ust. čl. 6 ods. 1 zmluvy bolo dohodnuté skončenie nájmu, v zmysle ktorého nájom nebytového priestoru podľa zmluvy zaniká: a) dohodou, b) výpoveďou v 3-mesačnej lehote, c) uplynutím dojednanej doby, d) omeškaním úhrady nájomného o viac ako 2 mesiace od vystavenia faktúry. Následne dňa 23.09.2016 doručil žalobca právnemu predchodcovi žalovanej výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.09.2016 v zmysle ust. čl. 6 ods. 1 písm. b) zmluvy, v zmysle ktorej výpovede mal zaniknúť nájomný pomer dňom 31.12.2016. Ústne (mimo zmluvy) bolo dohodnuté (nespochybnená skutočnosť stranami sporu), že právny predchodca žalovanej uhradí aj cenu odobratej elektrickej energie, a to v zmysle vystavených faktúr žalobcom. V zmysle zmluvy č. 09/2016/P žalobca okrem iných vystavil právnemu predchodcovi žalovanej faktúry: č. 2016/0057 s dátumom splatnosti 06.04.2016 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur, č. 2016/0069 s dátumom splatnosti 13.05.2016 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur, č. 2016/0142 s dátumom splatnosti 09.06.2016 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur, č. 2016/0181 s dátumom splatnosti 07.07.2016 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur, č. 2016/0224 s dátumom splatnosti 08.08.2016 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur, č. 2016/0260 s dátumom splatnosti 06.09.2016 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur, č. 2016/0296 s dátumom splatnosti 07.10.2016 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur, č. 2016/0342 s dátumom splatnosti 08.11.2016 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur, č. 2016/0375 s dátumom splatnosti 06.12.2016 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur, č. 2016/0414 s dátumom splatnosti 03.01.2017 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur, č. 2017/0009 s dátumom splatnosti 13.02.2017 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur, č. 2017/0031 s dátumom splatnosti 10.03.2017 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur, č. 2016/0055 s dátumom splatnosti 05.04.2017 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur a č. 2016/0101 s dátumom splatnosti 18.05.2017 na sumu nájomného vo výške 1.483,82 eur, ktoré vystavené a doručené faktúry právny predchodca žalovanej neuhradil. Žalobca ďalej fakturoval právnemu predchodcovi žalovanej tiež aj odber elektrickej energie nasledovnými faktúrami: č. 2016/0069 s dátumom splatnosti 30.04.2016 na sumu 336,86 eur, č. 2016/0203 s dátumom splatnosti 22.07.2016 na sumu 278,35 eur, č. 2016/0300 s dátumom splatnosti 17.10.2016 na sumu 267,31 eur, č. 2016/0427 s dátumom splatnosti 21.01.2017 na sumu 348,58 eur, č. 2017/0076 s dátumom splatnosti 20.04.2017 na sumu 318,46 eur, ktoré vystavené a doručené faktúry právny predchodca žalovanej tiež neuhradil. Dňa 08.05.2017 právny predchodca žalovanej zomrel a v rámci dedičského konania po ňom, uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -20 zo dňa 06.08.2018 celý majetok právneho predchodcu

žalovanej (nájomcu) zdedila žalovaná. Žalovaná ako právny nástupca nájomcu dobrovoľne dlžnú sumu neuhradila. 6. V rámci právneho posúdenia veci súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaná je pasívne vecne legitimovanou osobou. Medzi stranami sporu považoval za spornú otázku, či nájom dohodnutý stranami zmluvy skončil dňom 23.05.2016, ako to tvrdila žalovaná [v zmysle ust. čl. 6 ods. 1 písm. d) zmluvy nezaplatením nájomného], alebo na základe výpovede zmluvy zo dňa 23.09.2016 [podľa ust. čl. 6 ods. 1 písm. b) zmluvy], ako to uvádzal žalobca ku dňu 31.12.2016. Tiež považoval za potrebné zaoberať sa otázkou, či nájomný pomer netrval minimálne až do 31.04.2017. Pokiaľ vychádzal z obsahu zmluvy č 09/2016/P zo dňa 04.01.2016, mal preukázané, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 01.01.2016 do 31.12.2017. Vychádzajúc z ust. a o nájme a podnájme nebytových priestorov súd prvej inštancie uzavrel, že uvedené zákonné ustanovenia nedávajú účastníkom zmluvy zmluvnú voľnosť (pri zmluve dojednanej na dobu určitú), na dojednanie iných ako zákonom stanovených dôvodov uvedených v týchto ustanoveniach. Pokiaľ si účastníci zmluvy dojednajú aj iný dôvod skončenia nájomného vzťahu ako určuje zákon, je takéto dojednanie neplatné. Inak povedané, ak si strany zmluvy dojednali možnosť skončenia nájomného vzťahu výpoveďou v 3-mesačnej lehote [čl. 6 ods. 1 písm. b) zmluvy], popr. ak si dojednali skončenie nájomného pomeru omeškaním úhrady nájomného o viac ako 2 mesiace od vystavenia faktúry [čl. 6 ods. 1 písm. d) zmluvy], sú takéto dojednania zmluvy neplatné. Nájomný pomer medzi stranami zmluvy tak neskončil ani dňom 23.05.2016 (ako to uvádzala žalovaná) a ani dňom 31.12.2016 (ako to uvádzal žalobca), ale trval ďalej, prinajmenej do 31.04.2017. V tejto súvislosti tak pokiaľ žalobca žaloval žalovanú po dátume 31.12.2016 o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia v tejto časti nebol dôvodný. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že sám žalobca v žalobe uviedol, že oproti prvej faktúre uplatneného nájomného (č. 2016/0057 s dátumom splatnosti 06.04.2016 ) započítal službu právneho predchodcu žalovanej (za opravu vozidla) vo výške 430,22 eur, ktorá faktúra bola zročná dňom 11.10.2016, o čo sa znížilo nájomné (vo faktúre nájomného za mesiac marec 2016). Vychádzajúc z dokazovania mal tak za preukázané, že žalovaná dlhuje žalobcovi na nájomnom celkovo za mesiac marec 2016 sumu 1.053,60 eur (nájomné 1.483,82 eur - suma služby 430,22 eur), čím dlh na nájomnom za mesiac marec predstavoval len sumu 1.053,60 eur. Pokiaľ k uvedenému pripočítal nájomné za obdobie od 01.04.2016 do 31.12.2016, súčet dlhu na nájomnom za obdobie od 01.04.2016 do 31.12.2016 predstavuje sumu 13.354,38 eur. Spolu tak dlžné nájomné predstavuje celkovo sumu 14.407,98 eur. Súčet záväzku dojednaného mimo zmluvy o nájme (za odber elektrickej energie neupravený zmluvou - čl. 4 zmluvy) týkajúceho sa úhrady elektrickej energie za obdobie od januára 2016 do 31.04.2017 predstavoval sumu 1.549,56 eur. Spolu dlh žalovanej voči žalobcovi predstavoval priznanú sumu 15.957,54 eur. Ak žalobca žaloval úhradu uvedených faktúr z titulu bezdôvodného obohatenia po 31.12.2016 (nie z titulu nájomného), súd prvej inštancie sa nestotožnil s týmto tvrdením žalobcu, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie a s poukazom na to žalobu vymedzenú ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.01.2017 do 31.04.2017 zamietol. Pokiaľ ide o rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie úrokov z omeškania súd prvej inštancie vychádzal z toho, že predmetom sporu bol nárok medzi žalobcom - podnikateľom a právnym predchodcom žalovanej - podnikateľom. Pokiaľ sa žalovaná dostala do omeškania, pre posúdenie omeškania je potrebné použiť ustanovenia (ďalej len „“), a to konkrétne ust. . Výška úrokov z omeškania medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá, a preto výšku úrokov z omeškania je potrebné určiť od 16.03.2016 do budúcna podľa nariadenia vlády SR č. v sadzbe 9 % ročne. Vo väzbe na uvedené tak priznal žalobcovi úroky z omeškania v zmysle jednotlivých faktúr (súm tam uvedených ), vzhľadom na zročnosť každej jednotlivej pohľadávky nájomného. Pri prvom úroku z omeškania nájomného bola prvá faktúra vystavená za obdobie marec 2016 na sumu 1.483,82 eur, so zročnosťou 06.04.2016. Z uvedenej fakturovanej sumy odpočítal sumu služby 430,22 eur v zmysle faktúry právneho predchodcu žalovaného č. 2016055 zo dňa 27.09.2016, s dátumom splatnosti faktúry dňom 11.10.2016. Za obdobie od 06.04.2016 do 11.10.2016 tak prináležali žalobcovi úroky z omeškania z plnej sumy nájomného v sume 68,78 eur. Ďalšie úroky z omeškania prináležali žalobcovi z faktúry za mesiac marec 2016 so sumy 1.053,60 eur od 07.04.2016 do zaplatenia. Ostatné úroky z omeškania boli určené súladne so zročnosťou každej jednej faktúry (od apríla 2016 do 31.12.2016). S poukazom na uvedené tak súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania so zaplatením nájomného, ako to uviedol v prvej vete výroku rozsudku. 7. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ( ; ďalej len „CSP“), súd prvej inštancie vychádzal z ust. a a z úspechu žalobcu v spore tak, že žalobcovi ako úspešnejšiemu priznal trovy konania v rozsahu 43,16 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do jeho výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a čo do výroku o náhrade trov konania (uvedené je zrejmé z odvolacieho návrhu, ktorým žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom jej rozsahu a priznal mu proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, teda žalobca zjavne nenapadol svojim odvolaním rozsudok v časti, ktorou bolo jeho žalobe čiastočne vyhovené, t. j. prvú vetu výroku; rovnako je to zrejmé aj z vymedzenia odvolacích dôvodov; a ), podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podaním zo dňa 10.06.2019, pričom žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a priznal mu jeho nárok v zmysle podaného žalobného návrhu a zaviazal žalovanú nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %. Nestotožnil sa s rozsudkom, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne namietal, že sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ust. je kogentného charakteru a nedáva účastníkom zmluvnú voľnosť, pri zmluvách o nájme nebytových priestorov dojednaných na dobu určitú, dojednanie iných ako zákonom stanovených dôvodov skončenia nájmu, ako sú tieto uvedené v ust. a , pričom ak k takémuto dojednaniu dôjde, je neplatné. Žalobca vyjadril s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 25.02.2003 právny názor, že dotknuté zákonné ustanovenia možno rozšíriť aj o ďalšie možnosti ukončenia zmluvného vzťahu, napr. dohodou, či iným výpovedným dôvodom. Z toho potom vyplýva, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu, vzniknutý na podklade zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.01.2016, sa ukončil uplynutím výpovednej doby v zmysle ust. čl. 6 ods. 1 písm. b) zmluvy, t. j. dňa 31.12.2016. Dôvodom výpovede bolo neplatenie nájomného právnym predchodcom žalovanej včas. Právny predchodca žalovanej tak užíval po uplynutí výpovednej doby, t. j. od 01.01.2017 nebytový priestor bez právneho titulu až do dňa svojej smrti, t. j. do dňa 08.05.2017, ktorá skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná. Toto žalovaná potvrdila aj tým, že uznala úhradu nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru až do dňa 31.04.2017. Ďalej žalobca namietal, že aj keď sa súd prvej inštancie nestotožnil s jeho tvrdením týkajúcim sa právneho zániku nájomnej zmluvy, je termín skončenia nájmu pri posúdení uplatňovaného nároku zásadne irelevantný, nakoľko tento nárok je daný v zmysle zmluvy, v zmysle faktúr a pokiaľ by mal byť posúdený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tento by v zmysle predloženého odborného vyjadrenia bol špecifikovaný vo vyššej výške, ktorú si však uplatnil len do výšky nájomného v zmysle zmluvy. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku a právne posúdenie je výlučne len jeho vecou. Ak súd dospeje k záveru, že skutkové zistenia urobené v konaní možno subsumovať pod inú hypotézu právnej normy, než tú, ktorej naplnenia sa dovoláva strana sporu, je povinný tak urobiť (žalobca odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 24.08.2006 a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -259 zo dňa 16.01.2019). Súd prvej inštancie mal tak z vlastnej právomoci priznať mu jeho nárok v plnej výške, len z iného právneho titulu, pričom mal tak povinnosť takto urobiť. Napokon žalobca s odkazom na ust. uviedol, že v prípade že súd v danej veci nerozhodne aj o výške jeho nároku voči žalovanej za obdobie od 01.01.2017 do 31.04.2017, či už z dôvodu neplatenia nájomného, alebo z dôvodu neoprávneného užívania cudzej veci bez právneho titulu ako bezdôvodného obohatenia žalovaného, konanie nebude hospodárne a účelné a bude odkázaný vo zvyšnej časti svojho nároku podať nový žalobný návrh, v ktorom bude žiadať zaplatenie ostávajúcej dlžnej sumy, ktorá mu v tomto konaní priznaná nebola, pričom bola preukázaná existencia nároku. Ak by sa v dotknutom konaní nerozhodlo o celom jeho nároku tak, ako to žiadal v žalobnom návrhu, súd by svojim konaním porušil princíp hospodárnosti konania uvedený v ust. . 9. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 10. Odvolací súd postupom podľa ust. výzvou zo dňa 16.12.2021 vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii mimo iné aj ust. , a 676 (ďalej len „“), ktoré pri doterajšom posúdení veci neboli použité. Ani jedna zo strán sa však v určenej lehote nevyjadrila. 11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), konštatujúc, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do prvej a tretej vety jeho výroku, bolo podané oprávneným subjektom ( )

- žalobcom, v neprospech ktorého bolo týmito časťami výroku napadnutého rozsudku rozhodnuté, včas ( ) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [ a a ], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , t. j. v napadnutej časti jeho výroku, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario v spojení s ust. rozsudok súdu prvej inštancie v druhej vete jeho výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 5.935,28 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 1.483,82 eur od 14.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 11.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur

od 06.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.483,82 eur od 19.05.2017 do zaplatenia podľa ust. § 388 CP zmenil tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku a v druhej vete jeho výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 459,09 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 399,09 eur od 12.10.2016 do zaplatenia podľa ust. ako vecne správny potvrdil. Napadnutý rozsudok súčasne v prvej vete jeho výroku, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.957,54 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 1.483,82 eur od 07.04.2016 do 11.10.2016 v sume 68,78 eur, zo sumy 1.053,60 eur od 12.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 14.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 10.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 08.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 09.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 07.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 08.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 09.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 07.12.2016 do zaplatenia, zo sumy1.483,82 eur od 04.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 336,86 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 278,35 eur od 23.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 267,31 eur od 18.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 348,58 eur od 22.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 318,46 eur od 21.04.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku, ostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 12. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. je viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Avšak iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“ (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 05.11.2019). 13. Primárne možno konštatovať, že pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá jeho žaloba o zaplatenie sumy 399,09 eur (ako časti uplatneného nájomného za obdobie mesiaca marec 2016) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy 399,09 eur od 12.10.2016 do zaplatenia a o zaplatenie sumy 60,- eur (ako uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), žalobcom predostretá odvolacia argumentácia nebola akokoľvek spôsobilá relevantne spochybniť/vyvrátiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto jeho časti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto jeho časti nebolo žalobcom v podanom odvolaní nijako namietané (spochybnené), inak povedané odvolacia argumentácia vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie absolútne absentuje. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto jeho časti podľa ust. ako vecne správny potvrdil. 14. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti (o časti žaloby žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 5.935,28 eur ako primeranej náhrady za užívanie nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu podľa predmetnej zmluvy o nájme, B. I. po skončení nájmu v období od 01.01.2017 do 30.04.2017 a nároku na príslušenstvo uvedenej pohľadávky - prináležiacich úrokov z omeškania), odvolací súd dospel k záveru o jeho dôvodnosti, aj keď čiastočne z iných dôvodov. Odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto jeho časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. 15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade pochybenie súdu prvej inštancie spočívalo v tom, že na riadne zistený skutkový stav neaplikoval správny právny predpis. 16. Odvolací súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou predmetnej zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a B. I. - Autoservis ako zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa Predmetom nájmu v zmysle zmluvy bola medzi iným totiž aj spevnená plocha (t. j. pozemok) v celkovej výmere 329 m2, teda zjavne nie nebytový priestor, teda miestnosť alebo súbor miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie, resp. byt, pri ktorom bol udelený súhlas na jeho užívanie na nebytové účely ( ) 17. Vo všeobecnosti môže byť predmetom nájmu aj súbor vecí v právnom zmysle, podľa okolností napr. byt, nebytové priestory, pozemok, ktoré sa prenajímajú na špecifický účel ako ucelený súbor, ako vec hromadná (universitas rerum), kedy nejde o nájom jednotlivých nehnuteľností, ale o nájom veci podľa ust.

a nasl. v zmysle ust. , podľa ktorého predmetom občianskoprávnych vzťahov sú okrem iného veci. Rovnako v danom prípade zmyslom a účelom nájmu bolo prenajať jednotlivé veci (nebytové priestory a parkovacie a odstavné plochy; k tomu viď čl. 2 ods. 4 zmluvy) ako ucelený súbor, ako vec hromadnú, pretože prejav vôle účastníkov zmluvy smeroval nie k tomu, aby nájomca užíval samostatne a nezávisle na sebe nebytové priestory a parkovacie a odstavné plochy, ale aby tieto veci, ktoré za odlišných okolností tvoria samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov, boli používané spoločne jedným nájomcom, a to za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti (zjavne autoservisu). Ak teda bola predmetom nájmu vec hromadná, nemožno vyvodiť, že by sa v danom prípade jednalo o dve samostatné nájomné zmluvy, a to o zmluvu o nájme nebytových priestorov, pre ktorú platí právny režim podľa a zmluvu o nájme parkovacích a odstavných plôch, ktorej právna úprava je zakotvená v ust. a nasl. . Súčasne tak nie je možné dospieť ani k záveru, že by bola predmetná zmluva o nájme neplatná z dôvodu, že nebola určená výška nájmu zvlášť pre prenajímané nebytové priestory a zvlášť pre parkovacie a odstavné plochy. Predmetná nájomná zmluva obsahovala všetky potrebné náležitosti pre platnosť nájomnej zmluvy podľa ust. , ktorý ustanovuje, že nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Dohoda účastníkov zmluvy, že ide o nájom nebytových priestorov, ktorý sa potom riadi , je z uvedeného hľadiska neplatná, a teda právne bezvýznamná (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 24.07.2007, s ktorého právnym záverom sa odvolací súd plne stotožňuje vzhľadom k totožnosti relevantnej právnej úpravy SR a ČR; obdobne tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. MCdo 251/2002 zo dňa 31.03.2003). Odvolací súd tak považoval predmetnú zmluvu o nájme za zmluvu, na ktorú sa vzťahuje právny režim ust. a nasl. . 18. V danom prípade bol nájom dojednaný na dobu určitú, a to do 31.12.2007. Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak ( ). Z toho potom možno vyvodiť, že ak sa takto prenajímateľ dohodne s nájomcom, môže nájom dojednaný na dobu určitú skončiť aj z iného dôvodu (napr. výpoveďou podľa ust. alebo na základe inej právnej skutočnosti). 19. Z doposiaľ uvedeného tak odvolací súd ustálil, že predmetný nájomný vzťah bol už ku dňu 01.01.2007 ukončený, a to či už v zmysle ust. čl. 6 ods. 1 písm. d) zmluvy omeškaním úhrady nájomného o viac ako 2 mesiace od vystavenia faktúry, ako to namietala žalovaná (teda faktúry č. 2016/0057 vystavenej dňa 23.03.2016, t. j. nájom by skončil uplynutím dňa 23.05.2016), alebo v zmysle ust. čl. 6 ods. 1 písm. b) zmluvy výpoveďou v 3-mesačnej lehote [ako to tvrdil žalobca, avšak 3-mesačná výpovedná lehota by uplynula nie uplynutím dňa 31.12.2006, ako to tvrdil žalobca, ale už uplynutím dňa 23.12.2006, keďže výpoveď bola B. I. doručená dňa 23.09.2016 a medzi účastníkmi nebolo dojednané, že by výpovedná lehota začala plynúť až prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaca, v ktorom bola výpoveď druhej zmluvnej strane doručená a ani zákon počiatok plynutia výpovednej lehoty neupravuje (ako je tomu napr. u nájmu bytu podľa ust. ), a preto v danom prípade by začala plynúť výpovedná lehota dňom nasledujúcim po doručení výpovede B. I., kedy jednostranný právny úkon žalobcu nadobudol voči nemu účinky ( a )]. Ak potom následne odo dňa 01.01.2017 do dňa 30.04.2017 B. I. nesporne užíval naďalej predmet nájmu, užíval tento bez právneho dôvodu. 20. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. a nasl. je, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil niekto iný), a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia. 21. Užívaním nehnuteľností v období od 01.01.2017 do 30.04.2017, ktoré pred tým tvorili predmet nájmu podľa nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a B. I., došlo na strane B. I. k majetkovému prospechu získanému bez právneho dôvodu ( ), ktorý spočíval v privlastnení si úžitkovej hodnoty uvedených nehnuteľností. V zmysle ust. tak vznikol B. I. záväzok vydať bezdôvodné obohatenie tomu, na úkor koho toto bezdôvodné obohatenie získal ( ), t. j. na úkor žalobcu ako nesporného vlastníka dotknutých nehnuteľností (viď LV č. XXXX, k. ú. J.).

22. Pokiaľ ide o rozsahu bezdôvodného obohatenia B. I., tento bol povinný podľa ust. poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu (keďže logicky nebolo možné vrátiť prijaté plnenie v podobe užívania nehnuteľností), a to zodpovedajúcu výške obvyklého nájomného za nájom (obvyklej odplaty za užívanie) predmetných (porovnateľných) nehnuteľností v danom mieste a čase, ktoré by v prípade existencie právneho dôvodu na užívanie dotknutých nehnuteľností musel nepochybne B. I. žalobcovi uhradiť. Odvolací súd dal ďalej za pravdu žalobcovi, že výška obvyklého nájomného za nájom predmetných (porovnateľných) nehnuteľností v danom mieste a čase zodpovedala minimálne výške nájomného dojednaného pôvodne medzi žalobcom a B. I. v predmetnej nájomnej zmluve, t. j. sume 1.483,82 eur mesačne, čomu nasvedčuje aj žalobcom predložené odborné vyjadrenie obchodnej spoločnosti WFG firemný servis, s. r. o. zo dňa 31.10.2017 (na č. l. 44 spisu), v zmysle ktorého bola stanovené nájomné za nájom predmetných nehnuteľností v rozpätí od 1.500,- eur do 1.650,- eur mesačne. Napokon žalovaná toto skutkové tvrdenie žalobcu ani výslovne nepoprela, preto ho bolo potrebné považovať za nesporné ( ). 23. B. I. tak vznikol titulom uvedeného bezdôvodného obohatenia získaného v období od 01.01.2017 do 30.04.2017 peňažný záväzok poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu v celkovej výške 5.935,28 eur. 24. Zohľadniac napadnutým rozsudkom žalobcovi už priznanú sumu 15.957,54 eur bola pohľadávka žalobcu voči B. I. (teda s pripočítaním nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.935,28 eur) ku dňu jeho smrti, t. j. ku dňu 08.05.2017 v sume 21.892,82 eur. 25. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 5.935,28 eur, t. j. vo výške 5 % ročne (odvolací súd poukazuje na to, že žalobca na výzvu upomínacieho súdu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.03.2018 upravil pôvodný návrh na vydanie platobného rozkazu pokiaľ ide o sadzbu úrokov z omeškania z výšky 9 % ročne na výšku 5 % ročne, na podklade čoho bol následne Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz spis. zn. zo dňa22.03.2018 s výškou úrokov z omeškania 5 % ročne, a preto sa po podaní odporu žalovanou proti tomuto platobnému rozkazu a po podaní návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní stali predmetom konania len nároky, o ktorých rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v platobnom rozkaze, t. j. mimo iného úroky z omeškania len do výšky 5 % ročne): zo sumy 1.483,82 eur od 14.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 11.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 06.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.483,82 eur od 19.05.2017 do zaplatenia, odvolací súd poukazuje na to, že či už akákoľvek dohoda medzi žalobcom a B. I. alebo právny predpis neurčoval čas plnenia peňažného záväzku B. I. poskytnúť žalobcovi primeranú náhradu v sume 5.935,28 eur, a preto bol B. I. (resp. po jeho smrti žalovaná) povinný plniť svoj peňažný záväzok prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal ( ). Za žiadosť žalobcu o plnenie považoval odvolací súd žalobcom predložené faktúry, pričom z týchto vyplýva čas plnenia predmetného peňažného záväzku (deň splatnosti podľa jednotlivých faktúr). Faktúra č. 2017/0009 (na č. l. 35 spisu), ktorou žalobca požiadal B. I. o plnenie za mesiac január 2017 vo výške 1.483,82 eur bola splatná dňa 13.02.2017, faktúra č. 2017/0031 (na č. l. 36 spisu), ktorou žalobca požiadal B. I. o plnenie za mesiac február 2017 vo výške 1.483,82 eur bola splatná dňa 10.03.2017, faktúra č. 2017/0055 (na č. l. 37 spisu), ktorou žalobca požiadal B. I. o plnenie za mesiac marec 2017 vo výške 1.483,82 eur bola splatná dňa 05.04.2017 a faktúra č. 2017/0101 (na č. l. 39 spisu), ktorou žalobca požiadal B. I. o plnenie za mesiac apríl 2017 vo výške 1.483,82 eur bola splatná dňa 18.05.2017. 26. Ust. upravuje zodpovednosť dediča poručiteľa za dlhy poručiteľa, ktoré prechádzajú smrťou poručiteľa na jeho dediča do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Vzhľadom k tomu, že podľa uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. -47, zo dňa 23.10.2017 bola zistená čistá hodnota dedičstva po poručiteľovi B. I. vo výške 32.134,25 eur a vzhľadom k tomu, že žalovaná prevzala podľa dohody dedičov ( ), bez povinnosti vyplatiť ustupujúceho dediča, celé dedičstvo, možno uzavrieť, že žalovaná zodpovedá za žalovaný dlh poručiteľa B. I. nesporne v celej jeho výške 21.892,82 eur aj s úrokmi z omeškania vyčíslenými ku dňu smrti B. I., t. j. ku dňu 08.05.2017 (bez akéhokoľvek výpočtu je totiž zjavné, že úroky z omeškania vyčíslené ku dňu smrti poručiteľa neprevyšujú rozdiel sumy čistej hodnoty dedičstva 32.134,25 a sumy istiny pohľadávky 21.892,82 eur). Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie po smrti B. I., t. j. odo dňa 09.05.2017, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dedičia dlžníka sú povinní zaplatiť úroky z omeškania za dobu do smrti dlžníka len v tom rozsahu, v akom po pripočítaní k dlhu, ktorý na nich prešiel, neprevyšujú cenu nadobudnutého dedičstva. Avšak úroky z omeškania za dobu po smrti dlžníka už nie sú sankciou za omeškanie zomrelého dlžníka, ale za omeškanie dedičov s plnením dlhu, ktorý na nich prešiel. Dedičia dlžníka sú preto povinní k ich zaplateniu bez obmedzenia vyplývajúceho z ust. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 28.06.2011, s ktorým sa odvolací súd vzhľadom na totožnosť relevantnej právnej úpravy SR a ČR opätovne plne stotožnil).

27. Vzhľadom na vyššie spomenutú splatnosť žalovaného nároku vzniklo žalobcovi v zmysle ust. právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení, t. j. vo výške 5 % ročne (odvolací súd má zo svojej činnosti vedomosť, že základná úroková sadzba ECB je od 16.03.2016 vo výške 0 %, ): zo sumy 1.483,82 eur od 14.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 11.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 06.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.483,82 eur od 19.05.2017 do zaplatenia. 28. V nadväznosti na uvedené tak odvolací súd podľa ust. rozsudok súdu prvej inštancie v druhej vete jeho výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 5.935,28 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 1.483,82 eur od 14.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 11.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 06.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.483,82 eur od 19.05.2017 do zaplatenia, zmenil tak, že žalobe v tejto časti vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.935,28 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 1.483,82 eur od 14.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 11.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.483,82 eur od 06.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.483,82 eur od 19.05.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 29. Odvolací súd tak v ďalšom v zmysle ust. rozhodol opätovne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, a to v zmysle ust. v spojení s ust. . Žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 98 % (celkovo uplatnený nárok v rozsahu sumy 22.351,91 eur; priznaný nárok v rozsahu sumy 21.892,82 eur, z čoho potom vyplýva úspech žalobcu 21.892,82 eur / 22.351,91 eur = 0,98, potom 0,98 x 100 % = 98 %) a žalovaná bola v spore úspešná v rozsahu 2 % (100 % - 98 % = 2 %). Potom čistý úspech žalobcu v spore je v rozsahu 96 % (98 % - 2 % = 96 %). V nadväznosti na to odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 96 %. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. pri aplikácii ust. a . Žalobca bol v odvolacom konaní, v rozsahu konania o jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti prvej vety jeho výroku úspešný v rozsahu 93 % (odvolaním bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu nárokov na zaplatenie celkovej sumy 6.394,37 eur, pričom žalobcovi boli rozhodnutím odvolacieho súdu priznané nároky na zaplatenie celkovo sumy 5.935,28 eur, z čoho potom vyplýva úspech žalobcu 5.935,28 eur / 6.394,37 eur = 0,93, potom 0,93 x 100 % = 93 %) a žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v rozsahu 7 % (100 % - 93 % = 7 %). Potom čistý úspech žalobcu v odvolacom konaní je v rozsahu 86 % (93 % - 7 % = 86 %). V nadväznosti na to odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 86 %. 31. O výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie ( ). 32. Záverom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa pri písomnom vyhotovení rozsudku dopustil zrejmej nesprávnosti, keď v prvej vete jeho výroku priznal tiež žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 19.05.2017 do zaplatenia. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 14.05.2019 (a tiež zo zvukového záznamu z tohto úkonu súdu prvej inštancie podľa ust. ), na ktorom bol verejne vyhlásený napadnutý rozsudok (č. l. 129 a nasl. spisu) totiž vyplýva, že súd prvej inštancie v prvej vete výroku vyhláseného rozsudku neuložil žalovanej povinnosť zaplatiť mimo iného úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 19.05.2017 do zaplatenia, a teda žalobcovi takýto nárok proti žalovanej nepriznal. Pri písomnom vyhotovení rozsudku však v prvej vete výroku rozsudku, ktorou žalovanej uložil peňažnú povinnosť v rozsahu žalobného nároku, ktorý žalobcovi proti žalovanej rozsudkom priznal, však súd prvej inštancie uviedol zrejme nesprávne aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 19.05.2017 do zaplatenia, ktorý však žalobcovi zjavne nepriznal (čomu korešponduje aj odôvodnenie rozsudku). Súčasne súd prvej inštancie sa dopustil ďalšej zrejmej nesprávnosti, ak v dotknutej časti jeho výroku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania s uvedením „spolu s úrokom z omeškania: - vo výške 9 % úrokom ročne ...“, teda zrejme duplicitne uviedol slovo „úrok“. Preto odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie postupom podľa ust. Základných princípov s použitím ust. opravu napadnutého rozsudku v prvej vete jeho výroku, a to tak, že tento správne znie: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.957,54 eur spolu s úrokom z omeškania: - vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 07.04.2016 do 11.10.2016 vo výške 68,78 eur, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1.053,60 eur od 12.10.2016 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 14.05.2016 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 10.06.2016 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 08.07.2016 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy

1.483,82 eur od 09.08.2016 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 07.09.2016 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 08.10.2016 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 09.11.2016 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1.483,82 eur od 07.12.2016 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy1.483,82 eur od 04.01.2017 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 336,86 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 278,35 eur od 23.07.2016 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 267,31 eur od 18.10.2016 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 348,58 eur od 22.01.2017 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 318,46 eur od 21.04.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.“ 33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ]. Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).