Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8d5/388200.79c76f.pdf
PDF · 99.5 KB
No categories available
9Sžso/15/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 9Sžso/15/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: M. B. bytom K., S.,
zastúpenej JUDr. I., advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti
ţalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č.8, Bratislava, o dávku
v nezamestnanosti, na odvolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 13.januára 2012, č.k. 1S/87/2010-26, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 13.januára 2012, č.k. 1S/87/2010-26, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.2 písm. c) a d) O.s.p. zrušil
rozhodnutie ţalovanej číslo 15754/2010-BA z 2.júna 2010 ako aj prvostupňové rozhodnutie
pobočky Sociálnej poisťovne Svidník (ďalej len „pobočka“) číslo SK-18068/2010 z 8.apríla
2010 a vec vrátil ţalovanej na ďalšie konanie. Súčasne odporkyňu zaviazal nahradiť
ţalobkyni trovy konania 188,14 €.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaná potvrdila
rozhodnutie pobočky, ktorým pobočka rozhodla, ţe ţalobkyňa podľa § 104 ods.1 a 2 zákona
č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na dávku
v nezamestnanosti. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia ţalovanej ako aj rozhodnutia
pobočky poukázal na to, ţe tvrdenia konštatované v rozhodnutí pobočky boli strohé,
bez akéhokoľvek právneho záveru, skutkové zistenia neboli dostatočne vykonané. Ţalovaná
nevykonala dôkazy na doplnenie dokazovania, pričom citácia ustanovenia § 104a zákona,
ktorým ţalobkyňa v odvolaní dôvodila, ţe poberala rodičovský príspevok, nie je
rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá by bola podstatná pri rozhodovaní o nároku na dávku
v nezamestnanosti. Pokiaľ ţalovaná i pobočka vo svojich rozhodnutiach poukázali
na potrebnú dobu 730 dní poistenia pre splnenie podmienok nároku na dávku
v nezamestnanosti, krajský súd vyslovil názor, ţe ustanovenie § 104 ods.1 a 2 zákonodarca
nevykladá tak ako správne orgány. Podľa krajského súdu z ustanovenia § 104 ods.2 zákona
jednoznačne nevyplýva, či doba dvoch rokov je potrebná aj pri splnení podmienky výkonu
činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, alebo len pri dobrovoľnom
poistení v nezamestnanosti. Skutkové zistenia ţalovanej podľa krajského súdu nezodpovedajú
následne prijatému právnemu záveru ţalovanej. Krajský dospel k záveru, rozhodnutie
ţalovanej i pobočky boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu
a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Rozsudok krajského súdu napadla ţalovaná včas podaným odvolaním. Namietla, ţe
ţalobkyni nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, lebo v posledných štyroch rokoch
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená aspoň dva roky ako
to predpokladá § 104 ods.2 zákona. Krajský súd spochybnil výklad ustanovenia § 104 ods.2
zákona, podľa názoru ţalovanej nielen lingvinistickým, ale aj logickým výkladom sa však
podmienka dosiahnutia dvoch rokov poistenia vzťahuje tak na dobu poistenia
nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, ako aj
na dobu dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Ak by sa podmienka dvoch rokov
nevzťahovala na dobu poistenia dosiahnutú z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom
pomere na dobu určitú, boli by fyzické osoby, ktoré mali v rozhodnom období výlučne
pracovný pomer na dobu určitú, neprimerane a nedôvodne zvýhodnené. Aplikovaním názoru
súdu by v takom prípade na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti stačil jeden deň, čím by
bol popretý celý systém poistenia v nezamestnanosti, v ktorom platí systém zásluhovosti,
t.j. nárok na dávku v nezamestnanosti musí vyplývať z predchádzajúcej doby poistenia
v nezamestnanosti v rozsahu vyţadovanom zákonom. Ţalovaná namietla, ţe o pojednávaní
krajského súdu nebola informovaná, čím došlo k narušeniu princípu rovnosti účastníkov
konania z hľadiska príleţitosti na prednes svojich tvrdení. Ţalovaná z uvedených dôvodov
ţiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
alebo aby tento rozsudok zmenil a ţalobu zamietol.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu ţalovanej navrhla, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu potvrdil. Poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
z roku 1978, A-30, § 47 - § 49, v ktorom tento súd vyslovil, ţe z výrazu „predvídané
zákonom“ vyplýva dostatočná prístupnosť a predvídateľnosť zákona, aby bolo umoţnené
občanovi upraviť svoje správanie vo svetle predvídateľných dôsledkov určitého aktu. Zákon,
ktorý tieto kritériá nespĺňa a ktorý neumoţňuje predvídať spôsob správania orgánov štátu
a občanom neumoţňuje predvídať svoje práva a povinnosti, je v rozpore s Dohovorom
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn.
I.ÚS 338/06 z 3.novembra 2006 za situácie, keď právny predpis umoţňuje dvojaký výklad,
jeden ústavne konformný a druhý ústavne nekonformný, je povinnosťou súdov vykladať
predpis spôsobom ústavne konformným. Štátne orgány môţu konať len to, čo im zákon
výslovne umoţňuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu ţaloby a v medziach odvolania a dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalovanej je dôvodné.
Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej číslo
15754/2010 z 2.júna 2010 vo veci nároku ţalobkyne na dávku v nezamestnanosti.
Podľa § 104 ods. 2 písm. a) zákona poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti
zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných
občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch
pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti
z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne
poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
Na rozdiel od krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe z rozhodnutia ţalovanej
vyplýva dostatočne zistený skutočný stav, lebo ţalovaná v ňom uviedla, kedy bola ţalobkyňa
zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, kedy poţiadala o priznanie dávky
v nezamestnanosti a aj to, v ktorých dobách rozhodného obdobia bola poistená
v nezamestnanosti. Ţalobkyňa pritom v ţalobe nespochybňovala skutkové zistenia ţalovanej
ani netvrdila, ţe skutočná doba poistenia v nezamestnanosti je iná. Ţalobkyňa v ţalobe
namieta iba iný (svoj) výklad ustanovenia § 104 ods.2 Zákona. Úlohou súdu preto bolo, aby
sa sám vysporiadal s otázkou výkladu tohto ustanovenia, lebo z rozhodnutia ţalovanej
je zrejmé, ako si vyloţila ustanovenie § 104 ods.2 zákona, keďţe dospela k záveru, ţe
navrhovateľka nesplnila podmienku potrebnej doby poistenia v nezamestnanosti.
Ţalovaná v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietla i to, ţe nebola
informovaná o pojednávaní krajského súdu. Zo súdneho spisu vyplýva, ţe ţalovanej bolo dňa
30.decembra 2011 doručené predvolanie na pojednávanie v termíne 13.januára 2012 vo veci
účastníkov konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SK-18068/2010.
Z uvedeného predvolania nevyplýva ţiadny údaj, z ktorého by ţalovaná mohla zistiť,
ţe ide o konanie týkajúce sa jej rozhodnutia číslo 15754/2010-BA z 2.júna 2010, resp.
nevyplýva z neho ţiadny identifikačný údaj ţalobkyne, z ktorého by ţalovaná mohla zistiť
o akú vec ide. Z predvolania takisto nevyplýva, ţe v ňom označené rozhodnutie
SK-18068/2010 je rozhodnutím pobočky. Uvedeným postupom krajského súdu bola
ţalovanej odňatá moţnosť konať pred súdom prvého stupňa.
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. podľa § 250ja ods.3 veta druhá v spojení s § 221 ods.1 písm. f)
V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu znovu riadne predvolať účastníkov
konania na pojednávanie, umoţniť im predniesť svoje návrhy a vo veci znovu rozhodnúť.
Vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodní, aký výklad sporného ustanovenia povaţuje
za správny a prečo, pričom sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami účastníkov
konania. Súčasne znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania
odvolacieho (§ 224 ods.3 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. februára 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová