Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/15/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: M. B. bytom K., S.,

zastúpenej JUDr. I., advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti

ţalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č.8, Bratislava, o dávku

v nezamestnanosti, na odvolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 13.januára 2012, č.k. -26, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 13.januára 2012, č.k. -26, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa a zrušil

rozhodnutie ţalovanej číslo 15754/2010-BA z 2.júna 2010 ako aj prvostupňové rozhodnutie

pobočky Sociálnej poisťovne Svidník (ďalej len „pobočka“) číslo SK-18068/2010 z 8.apríla

2010 a vec vrátil ţalovanej na ďalšie konanie. Súčasne odporkyňu zaviazal nahradiť

ţalobkyni trovy konania 188,14 €.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaná potvrdila

rozhodnutie pobočky, ktorým pobočka rozhodla, ţe ţalobkyňa podľa § 104 ods.1 a 2 zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na dávku

v nezamestnanosti. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia ţalovanej ako aj rozhodnutia

pobočky poukázal na to, ţe tvrdenia konštatované v rozhodnutí pobočky boli strohé,

bez akéhokoľvek právneho záveru, skutkové zistenia neboli dostatočne vykonané. Ţalovaná

nevykonala dôkazy na doplnenie dokazovania, pričom citácia ustanovenia § 104a zákona,

ktorým ţalobkyňa v odvolaní dôvodila, ţe poberala rodičovský príspevok, nie je

rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá by bola podstatná pri rozhodovaní o nároku na dávku

2

v nezamestnanosti. Pokiaľ ţalovaná i pobočka vo svojich rozhodnutiach poukázali

na potrebnú dobu 730 dní poistenia pre splnenie podmienok nároku na dávku

v nezamestnanosti, krajský súd vyslovil názor, ţe ustanovenie § 104 ods.1 a 2 zákonodarca

nevykladá tak ako správne orgány. Podľa krajského súdu z ustanovenia § 104 ods.2 zákona

jednoznačne nevyplýva, či doba dvoch rokov je potrebná aj pri splnení podmienky výkonu

činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, alebo len pri dobrovoľnom

poistení v nezamestnanosti. Skutkové zistenia ţalovanej podľa krajského súdu nezodpovedajú

následne prijatému právnemu záveru ţalovanej. Krajský dospel k záveru, rozhodnutie

ţalovanej i pobočky boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu

a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Rozsudok krajského súdu napadla ţalovaná včas podaným odvolaním. Namietla, ţe

ţalobkyni nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, lebo v posledných štyroch rokoch

pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená aspoň dva roky ako

to predpokladá § 104 ods.2 zákona. Krajský súd spochybnil výklad ustanovenia § 104 ods.2

zákona, podľa názoru ţalovanej nielen lingvinistickým, ale aj logickým výkladom sa však

podmienka dosiahnutia dvoch rokov poistenia vzťahuje tak na dobu poistenia

nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, ako aj

na dobu dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Ak by sa podmienka dvoch rokov

nevzťahovala na dobu poistenia dosiahnutú z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom

pomere na dobu určitú, boli by fyzické osoby, ktoré mali v rozhodnom období výlučne

pracovný pomer na dobu určitú, neprimerane a nedôvodne zvýhodnené. Aplikovaním názoru

súdu by v takom prípade na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti stačil jeden deň, čím by

bol popretý celý systém poistenia v nezamestnanosti, v ktorom platí systém zásluhovosti,

t.j. nárok na dávku v nezamestnanosti musí vyplývať z predchádzajúcej doby poistenia

v nezamestnanosti v rozsahu vyţadovanom zákonom. Ţalovaná namietla, ţe o pojednávaní

krajského súdu nebola informovaná, čím došlo k narušeniu princípu rovnosti účastníkov

konania z hľadiska príleţitosti na prednes svojich tvrdení. Ţalovaná z uvedených dôvodov

ţiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

alebo aby tento rozsudok zmenil a ţalobu zamietol.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu ţalovanej navrhla, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu potvrdil. Poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z roku 1978, A-30, § 47 - § 49, v ktorom tento súd vyslovil, ţe z výrazu „predvídané

3

zákonom“ vyplýva dostatočná prístupnosť a predvídateľnosť zákona, aby bolo umoţnené

občanovi upraviť svoje správanie vo svetle predvídateľných dôsledkov určitého aktu. Zákon,

ktorý tieto kritériá nespĺňa a ktorý neumoţňuje predvídať spôsob správania orgánov štátu

a občanom neumoţňuje predvídať svoje práva a povinnosti, je v rozpore s Dohovorom

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn.

z 3.novembra 2006 za situácie, keď právny predpis umoţňuje dvojaký výklad,

jeden ústavne konformný a druhý ústavne nekonformný, je povinnosťou súdov vykladať

predpis spôsobom ústavne konformným. Štátne orgány môţu konať len to, čo im zákon

výslovne umoţňuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu ţaloby a v medziach odvolania a dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalovanej je dôvodné.

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej číslo

15754/2010 z 2.júna 2010 vo veci nároku ţalobkyne na dávku v nezamestnanosti.

Podľa § 104 ods. 2 písm. a) zákona poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti

zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných

občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch

pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti

z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne

poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

Na rozdiel od krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe z rozhodnutia ţalovanej

vyplýva dostatočne zistený skutočný stav, lebo ţalovaná v ňom uviedla, kedy bola ţalobkyňa

zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, kedy poţiadala o priznanie dávky

v nezamestnanosti a aj to, v ktorých dobách rozhodného obdobia bola poistená

v nezamestnanosti. Ţalobkyňa pritom v ţalobe nespochybňovala skutkové zistenia ţalovanej

ani netvrdila, ţe skutočná doba poistenia v nezamestnanosti je iná. Ţalobkyňa v ţalobe

namieta iba iný (svoj) výklad ustanovenia § 104 ods.2 Zákona. Úlohou súdu preto bolo, aby

sa sám vysporiadal s otázkou výkladu tohto ustanovenia, lebo z rozhodnutia ţalovanej

je zrejmé, ako si vyloţila ustanovenie § 104 ods.2 zákona, keďţe dospela k záveru, ţe

navrhovateľka nesplnila podmienku potrebnej doby poistenia v nezamestnanosti.

4

Ţalovaná v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietla i to, ţe nebola

informovaná o pojednávaní krajského súdu. Zo súdneho spisu vyplýva, ţe ţalovanej bolo dňa

30.decembra 2011 doručené predvolanie na pojednávanie v termíne 13.januára 2012 vo veci

účastníkov konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. .

Z uvedeného predvolania nevyplýva ţiadny údaj, z ktorého by ţalovaná mohla zistiť,

ţe ide o konanie týkajúce sa jej rozhodnutia číslo 15754/2010-BA z 2.júna 2010, resp.

nevyplýva z neho ţiadny identifikačný údaj ţalobkyne, z ktorého by ţalovaná mohla zistiť

o akú vec ide. Z predvolania takisto nevyplýva, ţe v ňom označené rozhodnutie

je rozhodnutím pobočky. Uvedeným postupom krajského súdu bola

ţalovanej odňatá moţnosť konať pred súdom prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. podľa § 250ja ods.3 veta druhá v spojení s § 221 ods.1 písm. f)

V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu znovu riadne predvolať účastníkov

konania na pojednávanie, umoţniť im predniesť svoje návrhy a vo veci znovu rozhodnúť.

Vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodní, aký výklad sporného ustanovenia povaţuje

za správny a prečo, pričom sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami účastníkov

konania. Súčasne znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania

odvolacieho ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová