Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/87/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiášovej , v právnej veci žalobkyne L. Q., nar. XX. N. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX P., právnej zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 2. júna 2010 č.: 15754/2010-BA na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 2. júna 2010 č. 15754/2010-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník zo dňa 8. apríla 2010 č. SK-18068/2010 podľa , a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 429,63 €, ktoré je povinná žalovaná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Ivovi Babjakovi, advokátovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej uvedenej v úvodnej časti rozsudku v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník zo dňa 08.04.2010 č. , ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

V žalobe žalobkyňa poukázala na rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané podľa jej názoru na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, s nesprávnym právnym posúdením veci a týmto rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach.

Žalobkyňa ďalej dôvodila tým, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázala na zákonné podmienky nároku dávky v nezamestnanosti a bola toho názoru, že splnila tak podmienku uvedenú v ustanovenia , ako aj v ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Po preštudovaní napadnutého rozhodnutia žalovanej uznala, že si nesprávne vyložila ustanovenia v nadväznosti na ustanovenia citovaného zákona, a že jej z titulu čerpania rodičovskej dovolenky nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, lebo v jej prípade sa nejednalo o prerušenie povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Avšak stále zastáva názor, že jej vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, lebo splnila podmienku uvedenú v citovaného zákona. Poukázala na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý podľa jej názoru neúplne cituje toto ustanovenie, pričom nedáva jeho citácia ani gramatický, ani logický zmysel. Žalovaná podľa žalobkyne bola povinná v súlade s ustanovenia citovaného zákona preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zároveň zdôraznila žalobkyňa, že v odvolaní výslovne uviedla, že tvrdenie Sociálnej

poisťovne, pobočky Svidník, že nebola v pracovnom pomere na dobu určitú najmenej 2 roky a tým jej nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, nemá oporu v zákone, pretože podmienka dvoch rokov sa viaže len na tú časť § 104 ods. 2 písm. a) zákona, ktorá nasleduje za spojkou alebo a týka sa výlučne dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Žalovaná sa podľa žalobkyne touto jej námietkou absolútne nezaoberala a bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia tvrdila, že na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 2 citovaného zákona najmenej 730 dní.

Žalobkyňa argumentovala ďalej tým, že žalovaná jednoznačne posúdila vec po právnej stránke nesprávne, čo je tiež dôvodom na zrušenie, pretože ustanovenie § 104 ods. 2 citovaného zákona určuje, že poistenec ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu, alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky a súčasne nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca. Podľa žalobkyne v jej prípade sporné nie je, čo aj žalovaná uznáva, že bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, skončila pracovný pomer na dobu určitú, bola poistená v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, bola dobrovoľne poistená v nezamestnanosti menej ako 2 roky, a súčasne nebola povinne poistená v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.

Podľa žalobkyne z uvedeného vyplýva, že nesplnila podmienku dĺžky dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, avšak splnila všetky ostatné podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovenia § 104 ods. 2 citovaného zákona. Pritom si žalobkyňa nenárokuje na dávku v nezamestnanosti z titulu dobrovoľného poistenia, ale z titulu poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na dobu určitú a v tomto prípade predsa zákon nestanovuje žiadnu lehotu, ktorá má byť dodržaná, resp. nestanovuje dĺžku pracovného pomeru na dobu určitú. Zároveň citovala a .

Žalobkyňa konštatovala, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v rozpore so zákonom, pretože sa zakladajú na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení veci a rozhodnutiami bola ukrátená na svojich právach.

K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 08.09.2010 a navrhla súdu žalobu zamietnuť podľa Poukázala pritom na dôvody napadnutého rozhodnutia žalovanej a v plnom rozsahu sa stotožnila s argumentmi, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka aplikácie ustanovenia citovaného zákona, zakotvenie podmienky dosiahnutia dĺžky dvoch rokov doby poistenia podľa žalovanej je bez ohľadu na skutočnosť, či ide o dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, alebo o poistenie v nezamestnanosti dosiahnuté v pracovnom pomere uzavretom na dobu určitú.

Z administratívneho spisu predloženého žalovanou mal súd preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník ako prvostupňový správny orgán príslušný na rozhodovanie podľa 5 bod o sociálnom poistení rozhodla dňa 08.04.2010 rozhodnutím pod č.: o nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyne tak, že podľa a v znení žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán citáciou ustanovenia , a Argumentoval ďalej tým, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov bola žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.02.2010. Predložením uvedeného rozhodnutia v Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník si uplatnila žalobkyňa dňa 24.02.2010 nárok na dávku v nezamestnanosti. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti a podklady od zamestnávateľa O.V.S.B.S., s.r.o. Stropkov .

Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že dňom 22.01.2010 skončila žalobkyňa výkon činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu a v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 01.02.2006 do 31.01.2010 preukázala nasledovné doby poistenia v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, a to od 21.01.2010 do 22.01.2010 O.V.S.B.S., s.r.o. v celkovom počte 2 dni, čo je spolu menej ako 2 roky.

Podľa správneho orgánu celkovou dobou poistenia v nezamestnanosti 2 dni nesplnila žalobkyňa podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 a 2 citovaného zákona.

O odvolaní žalobkyne, ktoré obsahuje identické dôvody ako sú uvedené v žalobe, žalovaná ako odvolací orgán rozhodla napadnutým rozhodnutím, ktoré je uvedené vo výrokovej časti rozsudku tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník pod č. z 08.04.2010 potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla.

Výrok rozhodnutia odôvodnila žalovaná tým, že poukázala na výrok prvostupňového rozhodnutia, ako aj na dôvody odvolania. Citovala ustanovenia § 104 ods. 1, 2, ako aj ustanovenia § 104a Zákona o sociálnom poistení s poukazom na citáciu ustanovenia § 293bm, § 104 ods. 7 a § 19 ods. 2, § 23 Zákona o sociálnom poistení.

Poukázala na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Stropkove z 09.02.2010, v zmysle ktorého bola žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.02.2010 a zároveň poukázala na žiadosť o dávku v nezamestnanosti, ktorú si žalobkyňa podala dňa 24.02.2010 na Sociálnej poisťovni, pobočke Svidník.

Žalovaná argumentovala ďalej tým, že žalobkyňa v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 01.02.2006 do 31.01.2010 preukázala doby poistenia v nezamestnanosti od 21.01.2010 do 22.01.2010 v pracovnom pomere uzavretom na dobu určitú u zamestnávateľa O.V.S.B.S., s.r.o. Stropkov a od 26.01.2010 do 27.01.2010 ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti.

Žalovaná ďalej dôvodila tým, že na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti preukázala žalobkyňa dobu poistenia v nezamestnanosti v celkovom počte 4 dni. S poukazom na ustanovenia § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti, najmenej 1 095 dní a podľa ustanovenia § 104 ods. 2 citovaného zákona najmenej 730 dní.

Žalovaná ako odvolací orgán sa zaoberala aj tou skutočnosťou, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník v prvostupňovom rozhodnutí žalobkyni uviedla nesprávny počet dní poistenia v nezamestnanosti a tento nedostatok bol odstránený písomným upovedomením o oprave chyby zo dňa 04.05.2010.

V nadväznosti na odvolanie žalobkyne uviedla, že rozhodujúcou skutočnosťou pri zhodnocovaní obdobia čerpania rodičovskej dovolenky nie je poberanie rodičovského príspevku, ale či z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky bolo prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca. Nakoľko žalobkyňa nebola v čase poberania rodičovského príspevku zamestnancom, nevzťahujú sa na ňu ustanovenia § 104a a § 293bm Zákona o sociálnom poistení.

S poukazom na ustanovenia § 128 ods. 10 Zákona o sociálnom poistení, poistné na poistenie v nezamestnanosti platí zamestnanec, zamestnávateľ a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. Akákoľvek iná doba nie je v zmysle platného právneho stavu považovaná za dobu poistenia v nezamestnanosti.

Na základe takto zisteného skutkového stavu dospela Sociálna poisťovňa, ústredie k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a žalobkyni nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle platného právneho stavu.

Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právneho zástupcu žalobkyne, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vo veci rozhodol rozsudkom dňa 13. januára 2012 pod sp. zn. - 26 tak, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 02. júna 2010 pod č. 15754/2010-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky zo dňa 08. apríla 2010 č. zrušil podľa , a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a priznal trovy konania.

Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove podala odvolanie žalovaná, v ktorom argumentuje tými istými dôvodmi, aké uviedla v rozhodnutí. V závere odvolania žalovaná dôvodila tým, že súd vykonal pojednávanie bez prítomnosti jej povereného zástupcu, nakoľko o vytýčení pojednávania nebola žalovaná informovaná. Pritom z doručenia predvolania na pojednávanie vyplýva, že žalovaná predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 30. decembra 2011 a pojednávanie sa konalo 13. januára 2012. Na predvolaní je uvedená sp. zn. konania, pod ktorou je vedené konanie na Krajskom súde v Prešove, pričom súd zdôrazňuje, že k tejto spisovej značke sa žalovaná vyjadrovala k žalobe písomným podaním zo dňa 08. septembra 2010. Týmto postupom podľa žalovanej bol narušený princíp nestrannosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, kde obe strany musia mať rovnakú príležitosť na prednes svojich tvrdení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením pod sp. zn. zo dňa 27. februára 2013 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. - 26 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval, že na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k názoru, že skutkový stav vo veci bol dostatočne zistený a úlohou súdu preto je vysporiadať sa s otázkou výkladu ustanovenia § 104 ods. 2 Zákona o poistení, lebo z rozhodnutia žalovanej je zrejmé, ako si vyložila toto ustanovenie, keď dospela k záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienky potrebnej doby poistenia v nezamestnanosti.

Zároveň súd riadne predvolal žalovanú na vytýčený termín pojednávania na deň 19. apríla 2013 s tým, že okrem sp. zn. konania vedeného na Krajskom súde uviedol, že predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej č. 15754/2010-BA z 02. júna 2010.

Senát krajského súdu vykonal pojednávanie dňa 19. apríla 2013 za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a povereného zástupcu žalovanej a vo veci opätovne rozhodol tak, že rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník zrušil podľa , pre nesprávne právne posúdenie veci, ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobkyni trovy konania.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým rozhodoval správny orgán o nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyne.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa , rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z vyššie citovaných skutočností je nepochybné, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti , ktoré upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podliehajúcich právnej úprave v zmysle ustanovení až

Z ustanovenia nepochybne vyplýva, že v správnom súdnictve sa súd riadi dispozičnou zásadou, a teda zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu skúma iba z hľadiska namietaných zákonností uvedených v žalobe.

Podľa § 2 písm. e) Zákona o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je poistenie v nezamestnanosti, a to poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere.

Podľa § 5 citovaného zákona, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách17) a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,

b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,

c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,

d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,

e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,

f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

Podľa § 104 ods. 1 citovaného zákona, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "evidencia nezamestnaných občanov") bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 104 ods. 2 citovaného zákona, poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov

a) bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom

pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej

dva roky a

b) nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.

Podľa § 104 ods. 7 citovaného zákona, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Podľa § 104a citovaného zákona účinného od 01.02.2010, do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 106 citovaného zákona, poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých

a) má nárok na výplatu nemocenského,

b) má nárok na výplatu ošetrovného,

c) má nárok na výplatu materského,

d) sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 107 citovaného zákona, dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

Podľa § 178 ods. 1 bod 5 citovaného zákona, do pôsobnosti patrí rozhodovať v prvom stupni o dávke v nezamestnanosti.

Podľa § 196 ods. 7 citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia a o sociálnom poistení súd konštatoval, že žalovaná, tak ako aj prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojich rozhodnutí sa vôbec neriadili citovanými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení. Všeobecný poukaz na ustanovenia , a dostatočne neodôvodnil napadnuté rozhodnutia a tieto neobsahovali ani právny názor, ktorý by správny

orgán v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 104 ods. 1, 2 použil. Všeobecný poukaz na toto ustanovenie a citovanie tohto ustanovenia však dostatočne nepreukázalo právnu silu a argumenty rozhodnutia správneho orgánu a dôvodmi, ktorými oponovala žalobkyňa v odvolaní sa žalovaná nezaoberala dôrazne a s týmito argumentmi prvostupňového správneho orgánu sa napokon žalovaná ako odvolací správny orgán stotožnila. Tvrdenia, ktoré boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí boli strohé, bez akéhokoľvek právneho záveru, pričom išlo iba o citáciu príslušných ustanovení zákona bez toho, aby prvostupňový správny orgán konštatoval, že nárok na dávku v nezamestnanosti žalobkyňa nemá z dôvodu, že neboli naplnené ustanovenia § 104 ods. 1 a 2 citovaného zákona.

S konštatovaním prvostupňového správneho orgánu a jeho výrokom sa v plnom rozsahu stotožnila aj žalovaná ako odvolací orgán, pričom s námietkami žalobkyne v odvolaní sa dôsledne nezaoberala. Poukázala aj na citáciu ustanovenia § 104a Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého žalobkyňa v odvolaní dôvodila tým, že čerpala rodičovskú dovolenku, neboli však rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá by bola podstatná pri rozhodovaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Touto skutočnosťou v predmetnom konaní bol práve obsah aplikovaného ustanovenia § 104 ods. 2, na ktorý v plnom rozsahu poukázala žalobkyňa v odvolaní a tieto dôvody uviedla napokon aj v samotnej žalobe.

S poukazom na úplné znenie ustanovenia § 104 ods. 2 písm. a) citovaného zákona aj súd je toho názoru rovnako ako žalobkyňa, že predmetné ustanovenie presne nešpecifikuje, či doba 730 dní, na ktorú žalovaná a aj prvostupňový správny orgán aplikáciou ustanovenia § 104 ods. 1 a 2 zákona poukazujú, je potrebná pre splnenie nároku na dávku v nezamestnanosti, a to v tom zmysle, aby žalobkyňa predmetnú dobu splnila s poukazom na skončený pracovný pomer na dobu určitú. Jednoznačne aj podľa názoru súdu predmetné ustanovenie takto zákonodarca nevykladá ako ho vykladajú správne orgány.

Konkrétne ustanovenie § 104 ods. 2 písm. a) citovaného zákona obsahuje, že poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných, bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu, alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky, tak z tohto ustanovenia ani súdu jednoznačne nevyplýva, či doba dvoch rokov je potrebná aj pri splnení podmienky výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, alebo len pri dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti, ktoré musí byť najmenej 2 roky. Ani súd si toto ustanovenie vôbec nevykladá ako správne orgány, má práve opačný názor na aplikáciu predmetného ustanovenia, podľa ktorého má správny orgán brať v úvahu pre splnenie podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti prvú časť vety pred slovným spojením „alebo“. Pokiaľ mal zákonodarca pri aplikácii tohto konkrétneho ustanovenia iný úmysel, tak zo zákona, avšak ani z formulácie správnych orgánov tento jeho jednoznačný zámer brať dobu 730 dní podľa § 104 ods. 2 písm. a) zákona aj pri skončení pracovného pomeru na dobu určitú a aj vtedy ak bol poistenec dobrovoľne poistený jednoznačne nevyplýva.

Súd sa priklonil pri použití aplikácie tohto ustanovenia k názoru žalobkyne, že ustanovenie § 104 ods. 2 písm. a) zákona nie je v zákone jednoznačne jasné a z toho dôvodu bolo potrebné podľa súdu rozhodnúť v prospech poistenca.

Tvrdenia o nesplnení nároku na dávku v nezamestnanosti zo strany žalobkyne uvádzané správnym orgánom v prvostupňovom rozhodnutí boli preto v tejto súvislosti konštatované bez náležitého právneho odôvodnenia s poukazom na citáciu príslušného ustanovenia § 104 ods. 1 a ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Túto aplikáciu prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu prebrala aj žalovaná ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí, ktoré bolo vydané 02.06.2010. Týmto rozhodnutím sa vlastne žalovaná ako odvolací orgán v plnom rozsahu stotožnila so závermi prvostupňového správneho orgánu, ako aj s právnou aplikáciou ustanovenia § 104 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, bez ďalšieho vysvetlenia tohto jej postupu.

Právny názor vyslovený prvostupňovým orgánom nezodpovedá podľa názoru súdu obsahu jednotlivých ustanovení Zákona o poistení - konkrétne § 104 ods. 1 a 2, ktoré si obidve strany vykladajú opačne. Ani

žalovaná ako odvolací orgán nepostupovala ohľadom citovaného ustanovenia správne a neodstránila pochybnosti ohľadom vysloveného právneho záveru v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.

Aj podľa názoru súdu správne orgány v predmetnom konaní uvedeným spôsobom, ktoré je zakotvené v citovanom ustanovení § 209 ods. 1 a 4 Zákona o sociálnom poistení, dôsledne nepostupovali. Samotné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovanej neobsahuje presvedčivé skutočnosti, z ktorých by bol jasný právny záver vyplývajúci z vykonaného dokazovania, ako aj z príslušných citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

Ak teda správne orgány svoje rozhodnutia odôvodňovali konkrétnymi citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, bolo potrebné, aby sa týmito ustanoveniami v celom svojom konaní aj riadili, a to aj v tej časti, v ktorej posúdili či nárok na dávku v nezamestnanosti žalobkyňa splnila, aj s dôrazom na dĺžku preukázanej doby a to potom ako ukončila pracovný pomer na dobu určitú, resp. či doba dvoch rokov je s poukazom na presnú citáciu ustanovenia § 104 ods. 2 písm. a) citovaného zákona potrebná pri ukončení pracovného pomeru na dobu určitú, resp. pri dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti.

Žalovaná svojou argumentáciou v predmetnom napadnutom rozhodnutí dostatočne nepresvedčila súd o tom, že rozhodnutie je vydané na základe správneho právneho záveru prijatého prvostupňovým orgánom a následne uvedené dôvody sú podľa názoru súdu nedostatočné, na základe čoho sa napadnuté rozhodnutie žalovanej javí ako nepreskúmateľné. Súdu tu absentuje priamy vzťah medzi samotným skutkovým zistením a právnym posúdením, ktoré by mali na seba jednoznačne nadväzovať. Na základe uvedeného sa preto súd nestotožnil s konštatovaním prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovanej, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že nesplnila podmienky práve s dôrazom na citáciu ustanovenia § 104 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplývajú pre správne orgány povinnosti a to na základe skutkového stavu prijať právny záver a uviesť v rozhodnutí dôvody, ktoré viedli správny orgán k takto prijatému právnemu záveru.

Týmito ustanoveniami zákona, ktoré vyššie citoval súd sa správne orgány v konaní neriadili a preto predmetné rozhodnutia napadnuté žalobou krajský súd zrušil podľa , a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že zistený skutkový stav bol správnymi orgánmi nesprávne právne posúdený, ako aj z dôvodu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V ďalšom konaní sa Sociálna poisťovňa, ústredie musí vyporiadať s tým, aby posúdila nárok žalobkyne opätovne a to dôrazom či nárok na dávku v nezamestnanosti žalobkyňa splnila práve s poukazom na dĺžku preukázanej doby a to potom ako ukončila pracovný pomer na dobu určitú, resp. sa vysporiadať s tým, či doba dvoch rokov je s poukazom na citáciu ustanovenia potrebná pri ukončení pracovného pomeru na dobu určitú, resp. pri dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti pre splnenie nároku na dáku v nezamestnanosti.

S poukazom na ustanovenia je právnym názorom súdu správny orgán viazaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná priznal trovy konania vo výške 429,€. Trovy konania pozostávajú z týchto právnych úkonov:

- príprava a prevzatie zastúpenia podľa v spojení s vyhlášky č. vo výške 57,- €

- za zastupovanie na súde dňa 13.01.2012 podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky vo výške 58,69 €

- za podané vyjadrenie k odvolaniu zo 06. marca 2012 podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky 58,69 Eur,

- za zastupovanie na súde 19. apríla 2013 podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 17 ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 60,07 €

- za paušálne režijné náklady podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 1 x 7,41 €, 1 x 7,63 € + 1 x 7,81 €

- za náhrady cestovných výdavkov - za použitie osobného motorového vozidla HYUNDAI ŠPZ SP 025AJ dňa 13.01.2012 P. - U. a späť (120 km) pri spotrebe 6,2 l/100 km a v cene benzínu 1,445 € a paušálu 0,183 € podľa o cestovných náhradách vo výške 32,71 €, na základe technického osvedčenia o evidencii pod č. SD 231910, z ktorého vyplýva, že osobné motorové vozidlo HYUNDAI je vo vlastníctve JUDr. T. F. s trvalým pobytom P.,

- za náhrady cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla dňa 19. apríla 2013 P. - U. a späť spolu 120 km ( priemerná spotreba 6,2l/100km, cena benzínu 1,510 €, paušál 0,183 €, spolu 33,19 €,

- za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky dňa 13.01.2012 1 hod. á 12,35 = 4 x 12,35, spolu 49,40 €,

- za stratu času dňa 19. apríla 2013 ( P. - U. a späť ) 4 x 12,35 = 49,40 €.

Súd priznal trovy konania vo výške 429,63 €, ktoré je povinná žalovaná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Ivovi Babjakovi na jeho účet do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Senát krajského súdu sa na rozhodnutí uzniesol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.