Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
802/392375.b1c1fe.pdf
PDF · 122.99 KB
No categories available
5MCdo/24/2012
Najvyšší súd 5 MCdo 24/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: S., IČO: X., proti
povinnému: V., nar. X., T., zastúpenému opatrovníčkou J., M., o vymoženie 33,19 eur s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 37Er 1764/2006,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011, č. k. 18CoE 417/2011-36 a proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II zo 06. mája 2011, č. k. 37Er 1764/2006-30, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 30. novembra 2011, č. k. 18CoE 417/2011-36 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II
zo 06. mája 2011, č. k. 37Er 1764/2006-30 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Oprávnená podala 10. februára 2006 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora
Bc. U. (ďalej len súdny exekútor) návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 28. apríla 2006 vydal
Okresný súd Bratislava II poverenie č. 5102*016219 pre tohto súdneho exekútora na
vymoženie sumy 1 000,- Sk (33,19 eur), predstavujúcej pokutu uloženú povinnému za
priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v blokovom konaní na základe
bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý nadobudol právoplatnosť 03. septembra 2003
a vykonateľnosť 18. septembra 2003.
Súdny exekútor doručil 17. januára 2008 Okresnému súdu Bratislava II podnet
na zastavenie exekúcie ex offo z dôvodu preklúzie pohľadávky, na základe ktorého uvedený
súd uznesením z 26. októbra 2009 č. k. 37Er 1764/2006-16 exekúciu zastavil podľa § 57 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu
v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Po zastavení exekúcie súd uznesením zo 06. mája 2011 č. k. 37Er 1764/2006-30
zaviazal podľa § 203 Exekučného poriadku oprávnenú uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie v sume 37,19 eur a v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal len určením výšky
náhrady trov exekúcie.
Na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu o trovách exekúcie Krajský súd v Bratislave
uznesením z 30. novembra 2011, č. k. 18CoE 417/2011-36 uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že k zastaveniu exekúcie nedošlo
zavineným povinného, ale márnym uplynutím času, ako objektívnej kategórie a nie je preto
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného. Zodpovednosť za výsledok exekučného
konania má oprávnená, keďže ide o jej procesný neúspech (pohľadávka oprávnenej nebola
uspokojená).
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 22. decembra 2011.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal mimoriadne
dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu ako i prvostupňového súdu o trovách exekúcie
podľa § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) v spojení s § 243f ods.
1 písm. b/, c/ O. s. p. Navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma
súdmi. Uviedol že súd môže uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy
exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie jeho zavinením, alebo, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje výnimku
zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku. Dovolateľ poukázal na
skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas (pred uplynutím trojročnej
prekluzívnej lehoty), preto neprichádza do úvahy procesné zavinenie oprávnenej na zastavení
exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu. Oprávnená nemohla postup súdu vo
vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku
exekučného konania v jeho priebehu ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný
exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu
konania. Konštatoval, že náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno
uložiť oprávnenej podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vtedy, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok
majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný.
Ak márne uplynie prekluzívna lehota na nútený výkon rozhodnutia, povinnému nemožno
uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnenej nemožno uložiť
povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len preto, že podala návrh na
vykonanie exekúcie. Vždy treba skúmať, či oprávnená procesne zavinila zastavenie exekúcie,
a tak zavinila, aj mieru jej zavinenia. Procesné zavinenie oprávnenej nemožno bez ďalšieho
založiť iba naj dispozičnom úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu
exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie
nemožno uložiť povinnému ani oprávnenej.
Mimoriadne dovolanie ďalej odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inú vadu konania videl
v nedostatočnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia o trovách exekučného konania.
Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom argumentačne nevysporiadal so svojim rozhodnutím
zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávnenú, svoje rozhodnutie v zmysle § 157 ods. 2
Občianskeho poriadku (ďalej len O. s. p.) riadne neodôvodnil a neuviedol, akým spôsobom
dospel k svojmu rozhodnutiu, čím sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným.
Oprávnená sa vo svojom vyjadrení stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora, keď nezistila dôvody na jeho doplnenie alebo zmenu.
Povinný a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny
prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu orgánu konajúceho
v mene oprávnenej (§ 243e ods. 1 a 2 O. s. p.), a že je prípustné (§ 243f ods. 2 O. s. p.
a contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení
s § 243a ods. 3 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne
dovolanie je opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p., môže byť mimoriadne dovolanie podané iba
z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté
inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O. s. p.
v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p.
a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 druhá veta
O. s. p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd
predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O. s. p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,
nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti
účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom
nesprávne obsadeným). Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O. s. p. nenamietal
a tieto nezistil ani dovolací súd.
Dovolateľ namietal, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom argumentačne
nevysporiadal s rozhodnutím zaviazať oprávnenú na náhradu trov exekúcie. Za vadu konania
vymedzenú v § 237 písm. f/ O. s. p. sa považuje aj nedostatok jasného a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa v uznesení, ktorým
zaviazal oprávnenú na náhradu trov exekúcie síce poukázal na ustanovenie zákona, podľa
ktorého o trovách exekučného konania rozhodol ale neuviedol žiadne konkrétne dôvody pre
ktoré v danom prípade oprávnenú zaviazal na náhradu trov. Je pravdou, že dôvody aj úvahu
súdu v tomto smere nemožno posúdiť, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa neobsahuje náležitosti podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd však v odôvodnení
napadnutého uznesenia, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa dostatočne vysvetlil
záver o povinnosti oprávnenej nahradiť súdnemu exekútorovi trovy konania. Z uvedeného
vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu je riadne odôvodnené, a preto dovolací dôvod
v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p. neobstojí. Z tých istých dôvodov nie je opodstatnené
tvrdenie dovolateľa o existencii inej vady konania a dovolacieho dôvodu v zmysle § 243f
ods. 1 písm. b/ O. s. p.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod ďalej uvádza, že napadnuté uznesenia
súdov nižšieho stupňa o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť
zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne
povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.
Dovolací súd zo spisu zistil, že blok na nezaplatenú pokutu na mieste vydaný
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava II 03. septembra 2003, ktorý bol
podkladom na vykonanie exekúcie nadobudol vykonateľnosť 18. septembra 2003. Návrh na
vykonanie exekúcie bol podaný na Exekútorskom úrade Bratislava II, V. 10. februára 2006, t.
j. pred dňom straty účinnosti exekučného titulu. Dňa 28. apríla 2006 bol tento súdny exekútor
poverený vykonaním exekúcie.
V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov,
teda nebol splnený ani dôvod pre použitie výnimky v zmysle § 203 Exekučného poriadku.
Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také
porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď
neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo
zastavenie exekúcie.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ
oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,
neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti
exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.
Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.
postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani
prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše
súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu
účinnosti exekučného titulu.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského
ako aj okresného súdu o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa
§ 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv
a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej
republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku
(porovnaj napr. sp. zn. 3 MCdo 11/2009, 4 MCdo 11/2008, 5 MCdo 20/2011, 6 MCdo
4/2010, 7 MCdo 13/2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou
vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 243i ods. 2 O. s. p.
v spojení s § 243b ods. 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2013
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková