Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/24/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: S., IČO: X., proti

povinnému: V., nar. X., T., zastúpenému opatrovníčkou J., M., o vymoženie 33,19 eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011, č. k. -36 a proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava II zo 06. mája 2011, č. k. -30, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 30. novembra 2011, č. k. -36 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II

zo 06. mája 2011, č. k. -30 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnená podala 10. februára 2006 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora

Bc. U. (ďalej len súdny exekútor) návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 28. apríla 2006 vydal

Okresný súd Bratislava II poverenie č. 5102*016219 pre tohto súdneho exekútora na

vymoženie sumy 1 000,- Sk (33,19 eur), predstavujúcej pokutu uloženú povinnému za

priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v blokovom konaní na základe

bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý nadobudol právoplatnosť 03. septembra 2003

a vykonateľnosť 18. septembra 2003.

Súdny exekútor doručil 17. januára 2008 Okresnému súdu Bratislava II podnet

na zastavenie exekúcie ex offo z dôvodu preklúzie pohľadávky, na základe ktorého uvedený

súd uznesením z 26. októbra 2009 č. k. -16 exekúciu zastavil podľa § 57 ods.

2 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu

v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Po zastavení exekúcie súd uznesením zo 06. mája 2011 č. k. -30

zaviazal podľa § 203 Exekučného poriadku oprávnenú uhradiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie v sume 37,19 eur a v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal len určením výšky

náhrady trov exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu o trovách exekúcie Krajský súd v Bratislave

uznesením z 30. novembra 2011, č. k. -36 uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že k zastaveniu exekúcie nedošlo

zavineným povinného, ale márnym uplynutím času, ako objektívnej kategórie a nie je preto

možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného. Zodpovednosť za výsledok exekučného

konania má oprávnená, keďže ide o jej procesný neúspech (pohľadávka oprávnenej nebola

uspokojená).

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 22. decembra 2011.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal mimoriadne

dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu ako i prvostupňového súdu o trovách exekúcie

podľa (ďalej len ) v spojení s ods.

1 písm. b/, c/ Navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma

súdmi. Uviedol že súd môže uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy

exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu

exekúcie jeho zavinením, alebo, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje výnimku

zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku. Dovolateľ poukázal na

skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas (pred uplynutím trojročnej

prekluzívnej lehoty), preto neprichádza do úvahy procesné zavinenie oprávnenej na zastavení

exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu. Oprávnená nemohla postup súdu vo

vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku

exekučného konania v jeho priebehu ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný

exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu

konania. Konštatoval, že náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno

uložiť oprávnenej podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vtedy, ak dôjde k zastaveniu

exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok

majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný.

Ak márne uplynie prekluzívna lehota na nútený výkon rozhodnutia, povinnému nemožno

uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnenej nemožno uložiť

povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len preto, že podala návrh na

vykonanie exekúcie. Vždy treba skúmať, či oprávnená procesne zavinila zastavenie exekúcie,

a tak zavinila, aj mieru jej zavinenia. Procesné zavinenie oprávnenej nemožno bez ďalšieho

založiť iba naj dispozičnom úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu

exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie

nemožno uložiť povinnému ani oprávnenej.

Mimoriadne dovolanie ďalej odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inú vadu konania videl

v nedostatočnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia o trovách exekučného konania.

Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom argumentačne nevysporiadal so svojim rozhodnutím

zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávnenú, svoje rozhodnutie v zmysle § 157 ods. 2

Občianskeho poriadku (ďalej len ) riadne neodôvodnil a neuviedol, akým spôsobom

dospel k svojmu rozhodnutiu, čím sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným.

Oprávnená sa vo svojom vyjadrení stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania

generálneho prokurátora, keď nezistila dôvody na jeho doplnenie alebo zmenu.

Povinný a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny

prokurátor Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu orgánu konajúceho

v mene oprávnenej ( a ), a že je prípustné (

a contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení

s ) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie je opodstatnené.

V zmysle , môže byť mimoriadne dovolanie podané iba

z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté

inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (

v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 druhá veta

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom

nesprávne obsadeným). Dovolateľ vady v zmysle až e/, nenamietal

a tieto nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľ namietal, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom argumentačne

nevysporiadal s rozhodnutím zaviazať oprávnenú na náhradu trov exekúcie. Za vadu konania

vymedzenú v sa považuje aj nedostatok jasného a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa v uznesení, ktorým

zaviazal oprávnenú na náhradu trov exekúcie síce poukázal na ustanovenie zákona, podľa

ktorého o trovách exekučného konania rozhodol ale neuviedol žiadne konkrétne dôvody pre

ktoré v danom prípade oprávnenú zaviazal na náhradu trov. Je pravdou, že dôvody aj úvahu

súdu v tomto smere nemožno posúdiť, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa neobsahuje náležitosti podľa Odvolací súd však v odôvodnení

napadnutého uznesenia, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa dostatočne vysvetlil

záver o povinnosti oprávnenej nahradiť súdnemu exekútorovi trovy konania. Z uvedeného

vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu je riadne odôvodnené, a preto dovolací dôvod

v zmysle neobstojí. Z tých istých dôvodov nie je opodstatnené

tvrdenie dovolateľa o existencii inej vady konania a dovolacieho dôvodu v zmysle § 243f

ods. 1 písm. b/

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod ďalej uvádza, že napadnuté uznesenia

súdov nižšieho stupňa o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci

( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto

zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov

exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu

súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov

a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203

Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť

zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne

povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.

Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.

Dovolací súd zo spisu zistil, že blok na nezaplatenú pokutu na mieste vydaný

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava II 03. septembra 2003, ktorý bol

podkladom na vykonanie exekúcie nadobudol vykonateľnosť 18. septembra 2003. Návrh na

vykonanie exekúcie bol podaný na Exekútorskom úrade Bratislava II, V. 10. februára 2006, t.

j. pred dňom straty účinnosti exekučného titulu. Dňa 28. apríla 2006 bol tento súdny exekútor

poverený vykonaním exekúcie.

V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov,

teda nebol splnený ani dôvod pre použitie výnimky v zmysle § 203 Exekučného poriadku.

Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také

porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď

neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo

zastavenie exekúcie.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ

oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,

neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti

exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.

Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.

postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani

prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše

súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu

účinnosti exekučného titulu.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského

ako aj okresného súdu o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej

republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku

(porovnaj napr. sp. zn. , , , 6 MCdo

4/2010, ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou

vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti podľa

v spojení s zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2013

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková