Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/68/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : V. R.,

bývajúca v B., zastúpená Advokátskou kanceláriou H., proti žalovanému : F. T., bývajúci

v B., zastúpený Advokátskou kanceláriou A., o zaplatenie 16 596,96 € s prísl., vedenej na

Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2011 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2011 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom (v poradí druhým) zo 7. septembra 2010 č.k.

-240 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 16 596,96 €

s príslušným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 16.7.2008 do zaplatenia do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne

zo sumy 16 596,96 € od 8.7.2008 do 15.7.2008 zamietol. Uložil žalovanému zaplatiť

žalobkyni trovy súdneho konania vo výške 4 947,92 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že predmetom konania je

nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy

zo dňa 30.4.2008. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vznikne ako následok porušenia

povinnosti žalovaného predložiť žalobkyni potvrdenie banky o poskytnutí hypotekárneho

úveru žalovanému na kúpu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam pri uzavretí zmluvy

o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2008. Zmluvná pokuta bola dojednaná

v zákonom vyžadovanej písomnej forme. Nesplnenie povinnosti predložiť potvrdenie

o poskytnutí hypotekárneho úveru mal za preukázané samotným vyjadrením žalovaného.

Pokiaľ ide o tvrdenú faktickú nemožnosť predloženia potvrdenia banky, toto neobstojí, keď

z vyjadrenia banky vyplýva, že takéto potvrdenie nie je štandardné, nie však vylúčené.

2

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 14. novembra 2011

č.k. -277 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti tak, že

žalobu zamietol. Uložil žalobkyni nahradiť žalovanému trovy konania. Odvolací súd dospel

k záveru, že skutkový stav sa po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa nezmenil. Súd prvého

stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a postupoval v rozpore s

V zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal predovšetkým na to, že T. v liste z 9.4.209

(č.l. 130) uviedla, že v zmysle štandardného postupu v prípade ak bol úver schválený

(k čomu došlo v prejednávanej veci), nevydáva potvrdenie o tejto skutočnosti.

Argumentáciu súdu prvého stupňa týkajúcu sa možnosti T. vystaviť potvrdenie o poskytnutí

hypotekárneho úveru (posledný odsek str. 11, prvý odsek str. 12 odôvodnenia napadnutého

rozsudku), nie je možné vyhodnotiť inak, ako teoretizovanie bez akéhokoľvek vzťahu

k realite. Ak teda nemožnosť predložiť potvrdenie o poskytnutí hypotekárneho úveru vznikla

až po uzavretí zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, záväzok žalovaného zaplatiť

žalobkyni zmluvnú pokutu zanikol v zmysle . Ak

predmet tohto plnenia (predloženie inkriminovaného potvrdenia banky) bol nemožný od

počiatku, teda od uzavretia zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, táto zmluva je v časti

zmluvnej pokuty za nepredloženie potvrdenia banky o poskytnutí úveru absolútne neplatná

podľa . Je teda právne bezvýznamné, kedy vznikla

nemožnosť predložiť žalobkyni potvrdenie banky o poskytnutí hypotekárneho úveru, pretože

dôsledok tejto skutočnosti je fakticky rovnaký – neexistencia povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobkyni zmluvnú pokutu. Súd prvého stupňa ponechal bez povšimnutia to, že i keď

žalovaný skutočne podpísal zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy 30.4.2008, teda päť dní

po žalobkyni, zmluva bola uzavretá až 30.4.2008 a teda až od tohto dátumu sa stala pre oboch

účastníkov záväznou. Z toho je zrejmé, že žalovanému nebola poskytnutá vlastne žiadna

lehota na predloženie predmetného potvrdenia banky žalobkyni. Inými slovami záväzok

žalovaného zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu 500 000 Sk vznikol od toho istého dňa

(30.4.2008) ako jeho povinnosť predložiť žalobkyni predmetné potvrdenie banky;

žalovanému teda nebol poskytnutý žiadny časový priestor na splnenie tejto povinnosti.

To spôsobuje neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute z dôvodu jeho rozporu s dobrými

mravmi ( ). Nepredloženie potvrdenia banky o poskytnutí

hypotekárneho úveru teda nemalo žiadny negatívny dopad na právne vzťahy účastníkov

konania a žalobkyni nevznikla žiadna škoda. Keďže zmluvná pokuta plní i funkciu

paušalizovanej náhrady škody, ktorá však v prejednávanej veci žalobkyni nevznikla, bolo by

v rozpore s dobrými mravmi a so zásadou rozumného a spravodlivého usporiadania

občianskoprávnych vzťahov, ak by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu

500 000 Sk. Keďže odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého

stupňa, nebolo vo veci potrebné opakovať, resp. dopĺňať dokazovanie. Nejedná sa tiež

o prekvapivé rozhodnutie, pretože dôvody, ktoré viedli odvolací súd k zamietnutiu žaloby sú

zhodné s dôvodmi, ktoré uviedol v zrušujúcom uznesení z 29.1.2010 č.k. -179,

.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorého prípustnosť

odôvodnila ustanovením Dôvodnosť dovolania vidí v nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Má za to, že odvolací súd nedostatočne

sa oboznámil so skutkovým stavom, nakoľko pri odôvodnení svojho rozhodnutia nevychádzal

z relevantných skutkových okolností preukázaných v konaní pred súdom prvého stupňa a vec

nesprávne právne posúdil. Názor odvolacieho súdu považuje za nesprávny a domnieva sa, že

odvolací súd mal skúmať skutočnú vôľu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o budúcej

kúpnej zmluve a mal sa vyporiadať aj s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou

v konaní pred súdom prvého stupňa a to „hypotekárnym prísľubom“ banky T. zo dňa

7.5.2010, listom banky T. zo dňa 4.5.2010 a „Úverovým návrhom k žiadosti č. X.“ zo dňa

24.5.2010. Má za to, že ustanovenie bodu 2.5 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve treba

s ohľadom na vôľu zmluvných strán vykladať ako dohodu o povinnosti žalovaného preukázať

svoju solventnosť, resp. schopnosť, príp. možnosti kúpiť spoluvlastnícky podiel žalobkyne na

spoločných nehnuteľnostiach za dohodnutú kúpnu cenu a nie ako dohodu o forme

požadovaného potvrdenia banky. Žalovaný síce splnil svoj záväzok vyplývajúci mu z bodu

2.5 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve riadne ale rozhodne nie včas. Považuje preto záväzok

žalovaného podľa bodu 2.5 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve za záväzok, ktorého

splnenie bolo možné. Má za to, že nakoľko čas plnenia záväzku žalovaného podľa bodu 2.5

zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol zmluvnými stranami dohodnutý v súlade so zásadou

zmluvnej voľnosti na záväzkovo-právnych vzťahoch (neodporuje žiadnemu právnemu

predpisu) a že žalovaný s takto dohodnutým časom plnenia svojho záväzku výslovne súhlasil

a nikdy ho nenamietol a v neposlednom rade, že tento svoj záväzok mohol a vedel splniť

v dohodnutom čase, nemôže byť takto dohodnutý čas plnenia záväzku žalovaného v rozpore

s dobrými mravmi a preto ani nespôsobuje neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute

podľa bodu 4.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Naopak si myslí, že právny zástupca

žalovaného konal v rozpore s dobrými mravmi, keď ich uviedol do omylu v tom, že

žalovaný disponuje predmetným potvrdením banky a že si svoju povinnosť predložiť ho

žalobkyni pri uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve splní riadne a včas. Je pravdou, že

žalobkyni v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného podľa bodu

2.5 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve našťastie nevznikla žiadna škoda, ale napriek tomu

vychádzajúc zo znenia , ako aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR považuje

nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému, ktorého sa v tomto konaní

domáha, za oprávnený, legálny a legitímny. Navrhla, aby najvyšší súd po preskúmaní

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu tento v zmysle ustanovenia

zmenil tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje a žalobkyni priznáva náhradu trov

odvolacieho ako aj dovolacieho konania.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť a nahradiť mu trovy dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba

zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi.

Vzhľadom na druhá veta dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo

k procesným vadám konania vymenovaným v O vadu takejto povahy ide vtedy,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady tejto povahy neboli v dovolaní namietané a ani

v dovolacom konaní nevyšli najavo.

V zmysle dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k inej

procesnej vade konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm.b/ ). Aj na vadu tejto povahy je totiž dovolací súd povinný prihliadnuť bez ohľadu

na to, či na ňu dovolateľ (ne)poukázal. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

v dovolacom konaní k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k takejto vade.

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa

s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 ( ).

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim

odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti žaloby dospel iba

na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 14. novembra 2011,

na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté, totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní

žiadne dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa

(vrátane dokazovania potvrdením banky na č.l. 130, 216 a zmluvou o budúcej zmluve),

z ktorého záveru pri svojom rozhodovaní vychádzal.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasl.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová