Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/343/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobkyne Obec Ložín, so sídlom v Ložíne 31, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému T. Ď., bytom L. XX, zastúpeného JUDr. Andrejom Adamom, advokátom, Bracovce 132, o zaplatenie istiny 1 469,06 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -113 z 19.3.2010

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že návrh zamieta.

Žalovanému sa prisudzujú trovy konania, ktoré mu zaplatí žalobkyňa na účet právneho zástupcu vo výške 697,04 €, do troch dní.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 1 469,06 € a trovy konania 883,45 € na účet právnej zástupkyne žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobkyňa doručenou žalobou domáhala, na základe akého právneho titulu si svoj nárok uplatnila, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a svedkov a čo vo svojich výpovediach uviedli. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalovaný bol starostom Obce Ložín o.i. aj v roku 2006, že za tento rok mu bola vyplatená odmena vo výške 44 257,- Sk (1 469,06 €) a to na základe uznesenia obecného zastupiteľstva z 15.12.2006 č. 4/2006, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo pre žalovaného, ako aj pracovníkov obce (tzv.) trinásty plat, že prevzatie uvedenej čiastky žalovaným bolo preukázané mzdovou listinou žalovaného a výplatnou listinou za mesiac december 2006 podpísanou žalovaným.

S poukazom na § 12 ods. 6, § 13 ods. 6 a 8 zák. č. 369/1990 Zb. v spojení s § 39, 35 ods.2,3, § 451 ods.1,2, § 458 ods.1 O. z., ktorých znenie citoval uzavrel, že pokiaľ žalovaný ako starosta uznesenie obecného zastupiteľstva č. 4/2006 v zákonom stanovenej lehote (do 10 dní od schválenia obecným zastupiteľstvom) nepodpísal a toto uznesenie nebolo potvrdené obecným zastupiteľstvom do dvoch mesiacov od jeho schválenia v zmysle § 13 ods.8 zák. č. 369/1990 Zb., k 15.2.2007 sa stalo absolútne neplatným, keďže uvedeným dňom nastala absolútna neplatnosť priamo zo zákona. Odmena v žalovanej výške bola preto žalovanému vyplatená na základe neplatného právneho úkonu - uznesenia č. 4/2006. Obranu žalovaného, že predmetné uznesenie podpísal považoval za nepreukázanú, keďže na uznesení nie je uvedené ani meno a priezvisko žalovaného, ani označenie jeho funkcie a teda na tomto uznesení nemohol byť ani jeho podpis bez doplnenia týchto údajov a keď vzal do úvahy aj doterajšie správanie sa žalovaného a prax ktorú zaviedol pri podpisovaní uznesení obecného zastupiteľstva, keď ani jedno uznesenie obecného zastupiteľstva za roky 2005 až 2006 nie je podpísané a teda zodpovedá normálnemu priebehu udalosti, že ani uznesenie č. 4/2006 nie je podpísané žalovaným.

Za nevierohodnú považoval aj výpoveď svedka M. Ď., v ktorej tvrdil, že videl ako žalovaný podpísal uznesenie č. 4/2006 a to s poukazom na spôsob a čas podpísania tohto úkonu, ktorý považoval za veľmi neobvyklý, nakoľko žalovaný vykonával funkciu starostu na plný úväzok a mal dostatok času podpísať uznesenie počas pracovnej doby. Za tohto stavu uzavrel, že u žalovaného ide o plnenie z neplatného právneho úkonu, ktoré sa musí podľa § 451 ods.1,2 a § 458 ods.1 O. z. vydať. Ako neopodstatnenú posúdil aj námietku premlčania vznesenú žalovaným, keď s poukazom na § 107 ods.1 O. z. uzavrel, že dvojročná premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť 16.02.2007, kedy uznesenie č. 4/2006 sa stalo neplatným a žalobkyňa ako oprávnená sa najskôr mohla dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a uplynula 16.02.2009, preto žaloba doručená súdu 15.12.2008 bola podaná v premlčacej lehote. Osobitne zdôraznil, že súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu, z úradnej povinnosti a zákon o obecnom zriadení (č. 369/1990 Zb.) neumožňuje, aby došlo k dodatočnému schváleniu takéhoto uznesenia, okrem toho čo je uvedené v § 13 ods.8 cit. zákona. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyňa postupuje v rozpore so zákonom o majetku obcí, keď nevymáha odmeny od ostatných osôb, ktorým boli priznané na základe citovaného uznesenia, uzavrel, že táto jeho námietka je bez právneho významu, lebo je vecou žalobkyne od koho požaduje vrátenie plnenia, že súd je jej návrhom viazaný a nemôže bez jej návrhu pripustiť do konania ďalších účastníkov. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 883,45 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu 88,03 € a z trov právneho zastúpenia 795,42 €. Žalobkyni nepriznal odmenu za odvolanie voči poplatkovej povinnosti zo 6.4.2009, lebo toto odvolanie nemožno považovať za podanie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby v prípade vyhovenia žalobe bolo o trovách konania rozhodnuté podľa § 150 O.s.p., s prihliadnutím na to za akých podmienok konanie prebieha a že je v rozpore s dobrými mravmi, uzavrel, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa tohto ustanovenia, lebo žalovaný porušil jednu zo základných povinností stanovených v § 13 ods.4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení, porušenie tejto povinnosti zo strany žalovaného nemožno ničím ospravedlniť, pričom prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaný uznesenia obecného zastupiteľstva za rok 2005 a 2006 vôbec nepodpisoval. Vzal tiež do úvahy skutočnosť, že žalovaný vykonával funkciu starostu na plný úväzok a viac volebných období.

Rozsudok napadol včas odvolaním žalovaný a žiadal zamietnuť žalobu a priznať trovy konania. On v čase keď ešte zastaval funkciu starostu obce Ložín, zvolal na deň 15.12.2006 obecné zastupiteľstvo, ktoré malo riadny program. V programe zastupiteľstva nebol bod vyplatenie odmien a trinástych platov. V priebehu rokovania počas diskusie niektorý z poslancov navrhol, keďže ide o posledné zastupiteľstvo vo volebnom období /už po vykonaných voľbách - 2.12.2006/, že poslanci a pracovníci obce si zaslúžia pri skončení volebného obdobia odmeny. Po krátkej diskusii prijali poslanci uznesenie, ktorým v bode B. písm. c/ chválili odmenu pre poslancov v čiastke po 7 000,- Sk, podľa B. písm. d/ ročnú odmenu hlavnému kontrolórovi 5 000,- Sk a podľa B. písm.e/ 13. plat pre starostu obce a pracovníkov obce. Toto uznesenie bolo schválené všetkými prítomnými poslancami. Uznesenie následné v priebehu niekoľkých dní v čistopise vypracovala pracovníčka obecného úradu C. A.. Vypracované uznesenie mu dala na vtedy jeho pracovný stôl k podpisu. V čase keď mu pracovníčka úradu predložila vypracované uznesenie na podpis, nebol v kancelárii. Plnil úlohy v záujme obce pravdepodobne v Michalovciach. Mal vo zvyku, keď nebol v priebehu dňa v kancelárii / niekedy aj niekoľko dní, školenia, porady, služobné cesty a pod/, zvykol v podvečer alebo večer zaisť na obecný úrad, či nie je niečo nové a prezrieť si dennú poštu. Na presný deň si pre odstup času už nepamätá, alebo bolo to aj v tomto prípade, že išiel sa pozrieť do kancelárie obecného úradu. Po ceste stretol zástupcu starostu M. Ď., s ktorým sa chvíľu rozprával a potom spolu išli do kancelárie starostu obce. Na stole mimo iných písomnosti sa nachádzalo Uznesenie č. 4 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 15.12.2006. Toto uznesenie si prečítal za prítomnosti M. Ď. a v jeho prítomnosti som ho podpísal. Na toto sa pamätá presne nakoľko sa ešte spolu rozprávali, že odmeny budú vyplatené ešte pred Vianocami. Ak boli odmeny vyplatené pred Vianocami roku 2006, muselo byť uznesenie podpísané v lehote do 10 dní. Súd mal preukázané, že odmeny pre poslancov, hlavnému kontrolórovi ako aj trinásty plat starostovi a pracovníčkam obce boli schválené, mal preukázané, že pri podpísaní uznesenia bol prítomný svedok M.G. Ď.. Súd uviedol, že výpoveď svedka M. Ď. považuje za nevieryhodnú, keďže spôsob, čas podpísania tohto úkonu je veľmi neobvyklý, keďže on vykonával funkciu na plný úväzok a mal dosť času podpísať uznesenie v pracovnej dobe. Toto tvrdenie súdu považuje za účelové. On ako starosta obce vykonával funkciu starostu obce po dobu štyroch volebných období, teda po dobu 16 rokov. Po celú tu dobu sa venoval svojej funkcii 24 hod. denne, teda podľa potreby obce a jej občanov. Neraz riešil veci v svojom rodinnom dobe a aj v nočných

hodinách. Preto nikto, ani súd mu nemá právo vyčítať, že uznesenie podpísal po pracovnej dobe, keď v úradných hodinách plnil úlohy mimo kancelárie starostu obce. Uznesenie podpísal hneď ako mu bolo predložené na podpis, aby mohli byť vyplatené odmeny a trináste platy. Podpísaním uznesenia bolo uvedené do platnosti aj VZN obce o čom už T.. B. Š. mlčí a ktoré považuje za platné. Súd uverí skôr človeku, ktorý neoprávnene poberal plat starostu vo vysokých sumách od vyhlásenia volieb starostu obce Ložín za neplatné až do ďalších volieb. Myslí tým na starostu T.. B. Š.. Viď nález Ústavného súdu SR, stanoviska MPSVaR SR a Ministerstva vnútra SR v prílohe.

Súd vyhodnotil, že on má vrátiť trinásty plat, že uznesenie nenadobudlo platnosť. Prečo teda obec Ložín a samotný starosta T.. Š. nevymáhal odmeny od všetkých poslancov, od hlavného kontrolóra a trináste platy od pracovníčok obce len od neho. Súd nesprávne vyhodnotil celú situáciu a preto aj nesprávne vo veci rozhodol. Súd uviedol, že dôkazné bremeno je na jeho strane /teda na strane žalovaného/. Tu súd opäť pochybil, keď uviedol, že on mal predložiť dôkaz o tom, že uznesenie podpísal. Súd mal preukázané, že uznesenie sa vyhotovovalo len v jednom vyhotovení. Všetky uznesenia za predchádzajúce roky ostali v kancelárii obecného úradu, ku ktorým má prístup iba terajší starosta a v jeho neprítomnosti pracovníčka obce p. A., ktorá uviedla, že do spisových materiálov starostu nechodí. Aký dôkaz teda mal predložiť, to už súd neuviedol. Duplikát uznesenia neexistuje a originál nezobral domov. Tento ostal na obecnom úrade v kancelárii starostu. Svedok Ď. M. uviedol súdu jasne, že predložené uznesenie č. 4 z 15.12.2006, ktoré mu bolo dané k nahliadnutiu nie je to uznesenie, ktoré videl v kancelárii starostu keď ho starosta podpisoval. Ďalej tento svedok uviedol, že toto uznesenie je iné uznesenie a preto je tu dôvodné podozrenie, že terajší starosta obce T.. B. Š. v záujme pomstiť sa jemu a jeho rodine, vymenil platné uznesenie ním podpísané za podvrh. K veci poznamenal, že na predloženom uznesení, ktoré predložila žalobkyňa súdu sa nenachádzajú ani podpisy overovateľov a on si veľmi dobre pamätá, že aspoň jeden podpis na uznesení bol. Ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že toto nie je prvý pokus ako mu poškodiť. Už v minulosti T.. Š. - súčasný starosta ho dal k súdu, že používal služobný telefón aj na súkromné účely. Vtedy si priznal chybu, že nechal telefón bez dozoru, ktorý použila moja vnučka. Všetky súkromné hovory obci Ložín preplatil. Súd uviedol, že uznesenie stratilo platnosť, nakoľko nebolo znovu schválené do dvoch mesiacov od jeho nepodpísania. Sú to ničím nepodložené tvrdenia. On uznesenia ako na viacerých miestach uviedol podpísal ešte pred Vianočnými sviatkami v roku 2006. Funkciu starostu odovzdal 2.1.2007, kedy sa funkcie starostu ujal T.. B. Š., ktorý zložil sľub starostu na obecnom zastupiteľstve. Ak by on podľa tvrdenia súdu a starostu obce T.. B. Š. uznesenie nepodpísal, prečo ho znovu nepredložil T.. Š. do dvoch mesiacov na znovu prerokovanie a schválenie. Odpoveď je jednoznačná, uznesenie bolo podpísané, odmeny a trináste platy boli vyplatené, preto nebolo potrebné predkladať uznesenie na znovu schválenie. Súd uviedol, že viac uznesení z predchádzajúcich rokov nebolo podpísaných zo strany žalovaného. On na súde pripustil, že mohlo sa stať, že niektoré uznesenie nepodpísal. Aby však nepodpísal všetky uznesenia za roky 2005 a 2006 ako to tvrdí súd toto nepripúšťa a uvádza, ak T.. Š. vymenil uznesenie č. 4 z roku 2006, ktoré podpísal na 100%, mohol vymeniť aj ďalšie uznesenia. Nechápe, keď hlavný kontrolór vykonával kontrolu materiálov obecného úradu, že by neprišiel na to, že nie sú podpísanie uznesenia, čo by znamenalo, že neboli platné ani všetky prijaté Všeobecne záväzné nariadenia obce. Toto je predsa nelogické. Žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedkyňu prípadu pracovníčku obce C. A., ktorá mala potvrdiť súdu, že uznesenie z 15.12.2006 nemal starosta obce podpísať. Korunná svedkyňa žalobkyne toto súdu nepotvrdila, naopak uviedla, že všetci poslanci a pracovníčky obce boli veľmi spokojné s tým, že dostali odmeny, čo predtým nebolo. Súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že v danom prípade uznesenie obecného zastupiteľstva je potrebné považovať za právny úkon v súlade s ustanovením § 34 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene, alebo zániku tých práv alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Ak by sa nestotožnil s prijatým uznesením, hneď na zastupiteľstve by prejavil svoju vôľu. Jeho vôľa však bola, aby poslanci za svoju činnosť boli odmenení, že si odmeny zaslúžia, tak isto súhlasil s odmenou hlavného kontrolóra a pracovníčkam úradu a prijal aj jemu schválený trinásty plat. V tomto duchu aj podpísal uznesenie obecného zastupiteľstva.

V podaní z 27.7.2009 označeného „Odpor proti platobnému rozkazu" navrhol k veci vypočuť ako svedkov všetkých poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí by potvrdili, že nemal výhrady proti obsahu uznesenia a neprejavil vôľu uznesenie nepodpísať a tým jeho výkon pozastaviť. Súd ním navrhnutých poslancov k veci nevypočul, mimo M. Ď..

Súd na základe nesprávneho posúdenia veci žalobe vyhovel a jeho zaviazal vrátiť trinásty plat a zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne žalobkyne. Súd nesprávne

rozhodol aj o trovách právneho zastúpenia. Súd namiesto 5 právnych úkonov priznal zástupkyni žalobkyne 6 úkonov právnej služby. Konanie 19.3.2010 netrvalo viac ako dve hodiny, nesprávne vyhodnotil aj stratu času, keď právnej zástupkyni žalobkyne priznal za 16.12.2009 za 6 začatých polhodín na 118 km /Košice - Michalovce a späť/. Cesta osobným motorovým vozidlom pri dodržaní predpísaných rýchlosti 50 km/hod v obci a 90 km/hod. mimo obci netrvá viac ako jednu hodinu.

Na základe uvedeného je zrejme, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe doteraz vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že navrhuje rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný svoje odvolanie zakladá na odvolacích dôvodoch uvedených v § 205 ods.2 písm. c), § 205 ods.2 písm. d), § 205 ods.2 písm. f). Pokiaľ ide o odvolací dôvod uvedený v § 205 ods.2 písm. c) v tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na § 205a ods.1 O.s.p. a v tejto súvislosti na postup súdu na pojednávaní konanom 19.3.2010, keď súd poučil účastníkov podľa §120 ods.4 O.s.p. a na vyhlásenie právnych zástupcov účastníkov konania o tom, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie. Uvedený odvolací dôvod teda nie je daný. Opodstatnené nie je odvolanie ani z ďalších dvoch odvolacích dôvodov. Žalovaný vo svojom odvolaní opakovane tvrdí skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania a predkladá súdu svoju verziu skutočností významných pre rozhodnutie súdu. Ona poukazuje na to, že s podstatnou časťou tvrdení žalovaného v odvolaní sa súd vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a pokiaľ uvádza žalovaný iné tvrdenia, tieto mal a mohol prednášať vo svojej účastníckej výpovedi. Žalovaný spochybňuje hodnotenie dôkazov súdom a predovšetkým jeho vyhodnotenie svedeckej výpovede M. Ď.F. ako nevierohodnej. V tejto súvislosti si dovolila poukázať na § 132 O.s.p., ktorý citovala. Vytknúť súdu nesprávne skutkové zistenia možno len za predpokladu, že súd sa nevysporiadal alebo opomenul zohľadniť niektoré v konaní vykonané dôkazy, alebo že jeho skutkové závery sú vo vzťahu k vykonaným dôkazom nelogické. V predmetnej veci súd vyhodnotil svedeckú výpoveď svedka M. Ď.F. ako nevierohodnú a to tak so zreteľom na spôsob práce žalovaného, jeho ľahostajný a ľahkomyseľný prístup v plnení povinností vyplývajúcich mu z funkcie starostu a nepodpisovaní uznesení obecného zastupiteľstva vyplýva ako veľmi málo pravdepodobné, že by žalovaný považoval za nevyhnutné práve toto uznesenie obecného zastupiteľstva podpísať, keď v priebehu rokov 2005 a 2006 nepodpísal žiadne z uznesení obecného zastupiteľstva. Navyše s týmto skutkovým zistením súdu o tom, že žalovaný ako starosta nepodpisoval v r.2005 až r.2006 žiadne uznesenia obecného zastupiteľstva, je v rozpore svedkova výpoveď, že v r.2006 bol 5 krát pri podpisovaní uznesení obecného zastupiteľstva žalovaný. Ako vyplýva zo samotnej výpovede toho istého svedka, v r.2006 sa obecné zastupiteľstvo schádzalo každé dva až tri mesiace, pričom za r.2006, ako to vyplýva zo zistenia súdu, bolo prijatých na zasadnutí obecného zastupiteľstva celkovo päť uznesení, vychádzajúc z výpovede svedka, tento by teda mal byť prítomný pri podpisovaní každého jedného z nich. Tento skutkový záver však nezodpovedá tak zisteniu súdu, že žiadne uznesenie obecného zastupiteľstva z r.2006 nie je podpísané žalovaným a ani tvrdeniu samotného žalovaného, ktorý sám pripúšťa, že niektoré uznesenia obecného zastupiteľstva nepodpisoval.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa § 214 ods.2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že v posudzovanej veci išlo o žalobkyňou proti žalovanému uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 44.257,- Sk, spočívajúceho vo vyplatenej mu odmene (13. platu) za rok 2006, na tom základe, že uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým bolo vyplatenie (o.i.) tejto odmeny žalovanému schválené, stratilo podľa § 13 ods.6 a 8 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t.j. jeho nepodpísaním žalovaným ako starostom obce, 15.02.2007 platnosť. Citoval § 13 ods.6, 8 zák. č. 369/1990 Zb. a poukázal na obsah odvolania žalovaného z ktorého vyplýva, že v ňom namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.). Uviedol, že odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c/ O.s.p. je daný, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. Len v takomto prípade vzniká v skutkových zisteniach nedostatok, ktorý je potrebné odstrániť. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 O.s.p.

predpokladá nesprávny postup súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Ide o prípady, keď berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, resp. neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj dôsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov. Právne posúdenie veci je nesprávne (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Žalovaný naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. c/ O.s.p. založil na tvrdení, že už v odpore proti platobnému rozkazu navrhol vypočuť ako svedkov všetkých poslancov obecného zastupiteľstva na potvrdenie skutočnosti, že proti obsahu dotknutého uznesenia neprejavil vôľu toto nepodpísať a tým jeho výkon pozastaviť (ak by sa s prijatým uznesením nestotožnil hneď na zasadnutí obecného zastupiteľstva by svoju vôľu prejavil) a súd ním navrhnutých poslancov (mimo M. Ď.Č.) nevypočul. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný skutočne v odpore proti platobnému rozkazu 27.07.2009 (č.l. 38) navrhol ako svedkov vypočuť vtedajších poslancov obecného zastupiteľstva. Pokiaľ na pojednávaní 19.3.2010 jeho právny zástupca (zhodne s právnou zástupkyňou žalobkyne) uviedol, že v tomto štádiu nemá ďalšie návrhy na dokazovanie, k tomuto prednesu došlo ešte pred poučením súdu podľa § 120 ods.4 O.s.p. Preto sa nemožno stotožniť s vyjadrením žalobkyne k odvolaniu žalovaného v časti, v ktorej uviedla, že tento odvolací dôvod s poukazom na vyjadrenie zástupcu žalovaného na pojednávaní 19.3.2010 a poučenie účastníkov podľa § 120 ods.4 O.s.p. nie je daný (§ 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu navrhovaný dôkaz výsluchom poslancov obecného zastupiteľstva prítomných na zasadnutí 15.12.2006 ako svedkov malo svoje opodstatnenie aj z hľadiska či ide o dôkaz spôsobilý preukázať právne významu skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa totiž už vo svojej žalobe spochybnila, že uznesenie č. 4/2006 na zasadnutí obecného zastupiteľstva konaného 15.12.2006 bolo vôbec prijaté. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však vyplýva, že súd na základe vykonaného dokazovania (vrátane svedeckých výpovedí M.G. Ď. a C. A.) považoval prijatie predmetného uznesenia obecným zastupiteľstvom uvedeného dňa za preukázané. Vykonaním tohto žalovaným navrhovaného dôkazu však mala byť preukázaná aj ďalšia právne významná skutočnosť a to aké boli stanovisko žalovaného ako starostu k návrhu na schválenie odmien pre poslancov, hlavného kontrolóra, starostu a pracovníkov obce predloženého na zasadnutí obecného zastupiteľstva v rámci bodu „rôzne“, či prejavil nesúhlas s uvedeným návrhom a po jeho schválení vôľu pozastaviť toto uznesenie. Pozastavenie výkonu uznesenia starostom podľa § 13 ods.6 zák. č. 369/1990 Zb. (tak, že ho nepodpíše) totiž predpokladá nesúhlas starostu s prijatým uznesením obecného zastupiteľstva z dôvodu, že sa domnieva, že buď odporuje zákonu, alebo je pre obec zjavne nevýhodné. Poukázal na § 120 ods.1 O.s.p. a uviedol, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkmi, keďže je na jeho rozhodnutí, ktoré z týchto dôkazov vykoná. Preto za stavu, keď v prejednávanej veci súd už z vykonaných dôkazov vzal za preukázané, že uznesenie č. 4/2006 bolo na zasadnutí obecného zastupiteľstva 15.12.2006 schválené a keď žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenia, z ktorých by vyplýva vôľa žalovaného ako starostu pozastaviť výkon tohto uznesenia, nevykonanie dôkazu výsluchom (všetkých) poslancov prítomných na zasadnutí obecného zastupiteľstva 15.12.2006 nezakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Žalovaný v konaní poukazoval na spôsob jeho práce, keď bežne, pokiaľ plnil úlohy starostu v niektorý deň mimo obce, zastavoval sa v kancelárii obce už po pracovnej dobe, resp. večerných hodinách. Pravdivosť tohto tvrdenia žalovaného nebola v konaní ničím vyvrátená, preto hodnotenie svedeckej výpovede Mariána Ďurčáka ako nevierohodnej s poukazom na spôsob a čas podpísania uznesenia je nepresvedčivé. Odhliadnuc od uvedeného dôsledok predpokladaný § 13 ods.8 zák. č. 369/1990 Zb., t.j. neplatnosť uznesenia, môže nastať len pri rozhodnutí starostu pozastaviť výkon uznesenia, ktorého prejavom je to, že ho v lehote podľa § 12 ods.6 tohto zákona (desiatich dní od schválenia uznesenia) nepodpíše. Takéto rozhodnutie žalovaného z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo. Naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný od počiatku s uznesením obecného zastupiteľstva súhlasil a prejavom tohto súhlasu bolo aj to, že jemu schválenú odmenu prijal. S poukazom na § 455 ods.1 O. z. uviedol, že z uvedeného hľadiska však súd vec neposudzoval a aj ním použitý právny predpis na skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania nesprávne aplikoval. Preto je daný aj odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p. a z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu povinnosť v ďalšom konaní odstrániť vytýkané pochybenia, za tým účelom objasniť ktoré právne významné skutočnosti zostali medzi účastníkmi sporné, ak sa to bude javiť potrebným vyzvať účastníkov na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení o týchto sporných skutočnostiach, následne

vyhodnotiť výsledky vykonaného, resp. doplneného dokazovania dôsledne v súlade s § 132 O.s.p. a len na základe správneho právneho posúdenia veci znovu vo veci rozhodnúť. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto uznesenie z 23.10.2013 napadla dovolaním žalobkyňa a navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyplýva z § 237 písm. f) O.s.p. - postupom odvolacieho súdu sa účastníkovi konania - žalobkyni odňala možnosť konať pred súdom. Dovolanie je dôvodné z dôvodov uvedených v § 241 ods.2 písm. a) O.s.p., pretože v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 237 O.s.p. - postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, konanie postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolanie odôvodnila tým, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn. z 19.3.2010, ktorým tento súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť nám istinu vo výške 1469,06 eur a trovy konania vo výške 883,45 eur, pričom prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na skutkovom a právnom názore, že pokiaľ bola žalovanému, ako starostovi obce Ložín, vyplatená za rok 2006 odmena vo výške 44 257,- Sk (1469,06 eur), a to na základe uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 15.12.2006 č. 4/2006, vzniklo mu bezdôvodné obohatenie, pretože toto uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaný, ako vtedajší starosta obce Ložín, nepodpísal, nebolo ani potvrdené do dvoch mesiacov od jeho schválenia a stalo sa priamo zo zákona neplatným. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného proti predmetnému rozsudku súdu prvého stupňa, pričom, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, stotožnil sa „S odvolaním žalovaného v ďalšej časti t.j. pokiaľ svoje odvolanie zakladal na odvolacích dôvodoch podľa § 205 ods.2 písm. d), f) O.s.p.. Súhlasiť možno predovšetkým s námietkami žalovaného proti postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania." Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že odvolací súd nepovažoval žalovaným uvedený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O.s.p. za daný. Vyplýva to z tej časti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorej odvolací súd po citácii § 120 ods. 1 O.s.p. uviedol: „Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkmi, keďže je na jeho rozhodnutí, ktoré z týchto dôkazov vykoná. Preto za stavu, keď v prejednávanej veci súd prvého stupňa už z vykonaných dôkazov vzal za preukázané, že uznesenie č. 4/2006 bolo na zasadnutí obecného zastupiteľstva 15.12.2006 schválené a keď žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenia, z ktorých by vyplýva vôľa žalovaného ako starostu pozastaviť výkon tohto uznesenia, nevykonanie dôkazu výsluchom (všetkých) poslancov prítomných na zasadnutí obecného zastupiteľstva 15.12.2006 nezakladá odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p" V závere svojho odôvodnenia odvolací súd uložil súdu prvého stupňa „Odstrániť vytýkané pochybenia, za týmto účelom objasniť, ktoré právne významné skutočností zostali medzi účastníkmi sporné, ak sa to bude javiť potrebným vyzvať účastníkov na preukázanie svojich tvrdení o týchto sporných skutočnostiach, následne vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. a len na základe správneho právneho posúdenia veci znovu vo veci rozhodnúť." Odvolací súd zároveň v inej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatuje: „Preto hodnotenie svedeckej výpovede M. Ď.F. ako nevierohodnej s poukazom na spôsob a čas podpísania uznesenia je nepresvedčivé." V inej časti odôvodnenia odvolací súd poukazuje na § 455 ods.1 O. z. a konštatuje, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje ak bolo prijaté plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Vyslovuje záver, že: „Neplatnosť uznesenia ako dôsledok predpokladaný ustanovením § 13 ods.8 Zákona o obecnom zriadení môže nastať len pri rozhodnutí starostu pozastaviť výkon uznesenia, ktorého prejavom je to, že ho v lehote podľa § 12 ods. 6 tohto zákona (desiatich dní od schválenia uznesenia) nepodpíše. Takéto rozhodnutie žalovaného z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný od počiatku s uznesením obecného zastupiteľstva súhlasil a prejavom tohto súhlasu bolo aj to, že jemu schválenú odmenu prijal. " Z ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p. vyplýva za akých podmienok je možné zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolacím súdom. Odvolací súd síce vo svojom rozhodnutí poukazuje na § 221 ods.1 písm. h) O.s.p. a týmto ustanovením zdôvodňuje svoje rozhodnutie o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a jeho vrátení na ďalšie konanie. Je však zrejmé, že napriek tomu, že práve týmto rozhodnutím zdôvodňoval odvolací súd svoje rozhodnutie, z odôvodnenia jeho, týmto dovolaním napadnutého, rozhodnutia, tento dôvod na zrušenie nevyplýva. Odvolací súd totiž, ako je celkom nepochybné, sám vyhodnotil svedeckú výpoveď M. Ď., a to inak, ako ju vyhodnotil súd prvého stupňa, vyššie v tomto dovolaní bola citovaná príslušná časť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Z § 122 ods. 1 Os.p. vyplýva, že súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 213 ods.3

O.s.p. vyplýva: má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám." Z § 122 ods.3 O.s.p. z ktorého vyplýva, že účastníci majú právo sa vyjadriť k návrhom na dôkazy ak všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, v spojení už s citovaným § 122 ods.1 vyplýva, že pokiaľ odvolací súd vykonával dokazovanie, účastníci konania, vrátane nás, mali právo sa k týmto dôkazom vyjadriť. Ak odvolací súd nevykonával dokazovanie, nebol daný postup na záver o nesprávnych skutkových zisteniach - nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov, keďže hodnotiť vykonané dôkazy môže len súd, ktorý ich vykonal. Len v takomto prípade je zachované právo účastníkov konania k vykonaným dôkazom sa vyjadriť. Iný záver ani z § 213 ods. 3 O.s.p. vyvodiť nemožno.

Navyše z uvedeného vyplýva, že v prípade, že odvolací súd bol toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nebol samotný tento názor odvolacieho súdu dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale na jeho zmenu. A to aj v prípade, ak odvolací súd bol názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom dokazovaní nebolo použité. (§ 213 ods. 2 O.s.p.) Postupom odvolacieho súdu, keď namiesto zmeny zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, odňal jej možnosť domáhať sa v budúcnosti pre nás nepriaznivého rozhodnutia v tejto veci v dovolacom konaní. Súd prvého stupňa je, so zreteľom na ustanovenie § 226 O.s.p., viazaný zrozumiteľne a nad akúkoľvek pochybnosť jasne vysloveným názorom odvolacieho súdu, pokiaľ ide o skutkové aj právne okolností súdenej veci. Súd viazaný týmto názorom nemôže sa odchýliť od názoru o tom, že na strane žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ani odlišne od názoru odvolacieho súdu vyhodnotiť výpoveď svedka M. Ď.. Niet teda zmysluplných pochybností o tom, že vyslovený skutkový a právny názor odvolacieho súdu povedie k zamietnutiu našej žaloby. Keďže ide o názor odvolacieho súdu rovnako nemožno z nijakých rozumných dôvodov predpokladať, že by za tých istých skutkových a právnych okolností na prípadné odvolanie, rozsudok súdu prvého stupňa vynesený v tomto konaní a zamietajúci žalobu v budúcnosti zmenil.

Za tohto procesného vývoja veci však nebudú mať možnosť domôcť sa zmeny takéhoto rozhodnutia v dovolacom konaní, čo by, za predpokladu, že by odvolací súd v súlade splatnými ustanoveniami O.s.p., vychádzajúc z jeho skutkového a právneho názoru, rozsudok súdu prvého stupňa nie zrušil, ale zmenil, prichádzalo do úvahy v tomto štádiu konania a navrhla, aby dovolací súd rozhodol o jej dovolaní tak, ako to uviedla v dovolacom návrhu.

Uznesením z 23.10.2013 Najvyšší súd SR (ďalej len NS) uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 4.5.2012 sp. zn. zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia za neopodstatnený považoval odvolací dôvod v zmysle § 205 ods.2 písm. c/ O.s.p. (neúplné zistenie skutkového stavu veci v dôsledku nevykonania navrhnutého dokazovania potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností), že naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. videl v tom, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní neprihliadal na to, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy (§ 455 ods.1 O. z.). Neplatnosť uznesenia obecného zastupiteľstva (§13 ods.8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení) môže nastať len pri rozhodnutí starostu pozastaviť výkon uznesenia, ktorého prejavom je to, že ho v lehote desiatich dní od schválenia nepodpíše (§ 12 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Takéto rozhodnutie starostu podľa názoru odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný (ako starosta) s uznesením obecného zastupiteľstva súhlasil, prejavom súhlasu bolo aj to, že jemu schválenú odmenu prijal. Súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne pri hodnotení dôkazov, pri závere o neunesení dôkazného bremena a nevieryhodnosti svedeckej výpovede M. Ď. (zástupcu starostu) neprihliadal na všetko čo vyšlo v konaní najavo, najmä na vôľu prejavenú obecným zastupiteľstvom poskytnúť odmeny schválených uznesením č. 4/2006, nedostatkom tvrdení žalobkyne o nesúhlase žalovaného s uvedeným uznesením a jeho vôľu pozastaviť výkon predmetného uznesenia.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, citoval § 239 ods.1, 2 O.s.p. a teda uznesenie nevykazujúce znaky ani jedného z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Iné vady konania (než sú vady v zmysle § 237 O.s.p.) majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú možno prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nie je tento prípad (porovnaj

napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. , , , ). Pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie, že v konaní došlo k takejto vade. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť podľa dovolacieho súdu.

Dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či žalobkyni bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolateľka odňatie možnosti konať pred súdom spája s nesprávnym posúdením uplatnených odvolacích dôvodov odvolacím súdom, ktoré viedli k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., že za odňatie možnosti konať pred súdom označila nesprávny postup odvolacieho súdu

- vydanie zrušujúceho rozhodnutia odvolacím súdom, keď pre tento postup neboli splnené zákonné podmienky a rozhodnutie nie je odôvodnené. Zároveň uviedol, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru potom znamená porušenie základných práv (), že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci, že procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, že jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležíte odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. ), aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (tiež odôvodnené). Účastník občianskeho súdneho konania má legitímne právo očakávať, že súd rozhodujúci v jeho veci pozná právo (iura novit curia) a rozhodne podľa práva (). Princíp právnej istoty (vylučujúci priestor pre ľubovôľu) musí byť prítomný vo všetkých rozhodnutiach orgánov verejnej moci ().

Je nesporné, že je nesporné, že zrušujúce rozhodnutie sa v danom prípade opiera o ustanovenie § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p., predpokladom jeho naplnenia sú nedostatky konania pre nezistenie skutkového stavu. Súčasná právna úprava preferuje plynulosť konania a zabezpečuje právo jeho účastníkov na efektívny procesný postup súdu vtom, že zrušenie rozhodnutia prichádza do úvahy, len (až) vtedy, ak nie sú splnené podmienky pre jeho zmenu alebo jeho potvrdenie (§ 220 O.s.p. v spojení s § 221 O.s.p.). Tieto závery, však musia byť z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu zrejmé a preskúmateľné. Za týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci v dôsledku nedostatku odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, čo je výsledkom procesného pochybenia odvolacieho súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.), žalobkyni bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Za odňatie možnosti konať pred súdom možno totiž považovať každý nesprávny postup súdu, ktorý v opravnom konaní bráni možnosti vecného preskúmania veci a v ňom dosiahnuť meritórne rozhodnutie.

Po zrušení uznesenia zo 4.5.2012 a vrátení veci dovolacím súdom krajskému súd v inom senáte opätovne prejednal aj s prihliadnutím na konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol v odvolacom konaní.

Účastníkov vyzval podľa § 213 ods.2 O. s. p. k možnému použitiu § 455 O. z.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že podľa § 455 ods.1 O. z. - za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, takisto za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky, na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať. Je presvedčená o tom, že v predmetnej veci nie je možné aplikovať § 455 O. z., konkrétne tú jeho časť, podľa ktorej nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie prijaté plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Nie je zrejmé, k čomu by sa mal nedostatok formy právneho dôvodu, z ktorého bolo vyplatené plnenie v prospech žalovaného vzťahovať. Ako vyplýva z § 12 ods.6 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom

v čase prijatia uznesenia obecného zastupiteľstva č. 4/2006 Z. z., nariadenie a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom. Podľa § 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení účinnom v predmetnom čase, starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods.6. Podľa § 13 ods.8 citovaného zákonného ustanovenia, ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa ods.6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie 3/5 väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť, ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z., jeho druhej vety, o poskytnutí odmien (starostovi) a ich výške rozhoduje obecné zastupiteľstvo. So zreteľom na skutočnosť, že § 12 zákona o obecnom zriadení upravuje jednotne - jediným spôsobom rokovanie a rozhodovanie obecného zastupiteľstva, ako aj skutočnosť, že na to, aby uznesenie obecného zastupiteľstva, jeho účinnosť nebola pozastavená, musí byť starostom podpísané, nemožno nájsť žiaden priestor na uplatnenie § 455 ods.1 O. z.. Opačný výklad by vniesol stav absolútnej neistoty do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, keďže by nemohlo byť zrejmé, či rozhodovanie orgánov obce je platné alebo neplatné, či z neho možno vyvodiť právne záväzné dôsledky pre adresátov týchto rozhodnutí. Obec rozhoduje samostatne v otázkach samosprávy a zároveň sú na ňu prenesené v rôznych oblastiach právomoci pri výkone štátnej správy. So zreteľom na toto postavenie, nie je možné vykladať ustanovenia, vzťahujúce sa k tvorbe a prejavovaniu vôle orgánmi obce tak veľkoryso ako by bolo možné v prípade, že by išlo o právne úkony medzi súkromnými osobami. Navyše, z § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. vyplýva, že funkcia starostu je verejnou funkciou, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere, teda na ochranu žalovaného nemožno použiť ani tie ustanovenia (Zákonníka práce), ktoré v slovenskom právnom poriadku zakotvujú ochranu zamestnancov. V tejto súvislosti je potrebné ešte osobitne zdôrazniť, že akokoľvek nenáležitému použitiu § 455 ods. 1 by muselo predchádzať hodnotenie dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa spôsobom odlišným ako ich vyhodnotil súd prvého stupňa (str. 7 zrušeného uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. 4Co/l 57/2010 z 4. 5. 2012). V takomto prípade by však súd musel na prejednanie odvolania nariadiť v súlade s § 214 ods.1 písm. a) O. s. p. pojednávanie.

Žalovaný oznámil súdu, že súhlasí, aby súd v spornej veci podľa svojej úvahy rozhodol aj s použitím uvedeného ustanovenia. Zároveň navrhol, aby súd v prípade jeho úspechu v tomto spore mu priznal trovy konania a trovy právneho zastúpenia, ktorých vyčíslenie predložil.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a rozsudok zmenil podľa § 220 O. s. p., pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani zrušenie ( § 221 ods. 1) tak, že návrh zamietol a žalovanému prisúdil trovy konania, ktoré mu zaplatí žalobkyňa na účet právneho zástupcu vo výške 697,04 eur do troch dní.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Podľa § 120 ods.1 tretia veta O. s. p. súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súdna prax vykladá toto ust. tak, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy, pričom také vykonanie dôkazov je podmienené ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci a ide o dôkazy, ktoré vyplynú z priebehu konania. Súd má iba možnosť vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy, ale nie povinnosť a preto iba od neho závisí, aby

v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, avšak ak by bol v konaní takýto dôkaz potrebný a nevyhnutný a súd by o ňom vedel, bez ohľadu na návrhy účastníkov konania by musel výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, lebo je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že základný princíp nezávislosti súdu je potrebné dôsledne aplikovať aj na jeho postup podľa § 120 ods.1 tretia veta O. s. p. a v každom štádiu konania zvážiť, ktoré dôkazy - vzhľadom na uplatňovaný petit - treba výnimočne a nevyhnutne vykonať pre rozhodnutie vo veci. Takýto výklad uvedeného ust. nie je ani v rozpore s uznávanou a v praxi súdov aplikovanou a nespochybňovanou skutočnosťou, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania, keď ich vykonanie (nevykonanie) závisí od jeho hodnotenia s poukazom na § 132 O. s. p.

V prejednávanej veci súd z vykonaných dôkazov vzal za preukázané, že uznesenie č. 4/2006 bolo na zasadnutí obecného zastupiteľstva 15.12.2006 schválené a keď žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenia, z ktorých by vyplývala vôľa žalovaného ako starostu pozastaviť výkon tohto uznesenia, nevykonanie dôkazu výsluchom (všetkých) poslancov prítomných na zasadnutí obecného zastupiteľstva 15.12.2006 nezakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., odvolací súd tak mohol rozhodnúť vo veci.

Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132- § 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, pričom považoval za preukázané, že uznesenie č. 4/2006 bolo na zasadnutí obecného zastupiteľstva 15.12.2006 schválené. Na základe neho sa mali poskytnúť odmeny pre zamestnancov obce a 13. plat pre starostu. Táto okolnosť je rozhodná pre právne posúdenie súdnej veci. Rovnako právne významná je skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, že žalovaný ako starosta obce nemal vôľu pozastaviť výkon rozhodnutia, ale práve naopak s týmto súhlasil, dôkazom čoho je aj fakt, že schválený 13. plat prijal. Za tejto situácie je dôvodný uplatnený odvolací dôvod podľa 205 ods.2 písm. f/ O. s. p., pričom právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

Súd nepoužil správny právny predpis, nesprávne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

V prvom rade sa súd dopustil pochybenia, keď uznesenie 4/2006 z 15.12.2006 posudzoval ako právny úkon. Právna teória rozlišuje v rámci subjektívnych právnych skutočností medzi právnymi úkonmi a individuálnymi právnymi aktmi - rozhodnutia verejnoprávnych orgánov a tieto pojmy nemožno zamieňať. Individuálny právny akt je prejavom vôle orgánu verejnej moci, ktorými rozhoduje o právach a povinnostiach alebo ich autoritatívne posudzuje. Sú výsledkom procesu aplikácie práva a platí

preň domnienka správnosti, pokiaľ nie je preukázaný opak, je akt platný. Súd nemôže hodnotiť jeho platnosť resp. neplatnosť v zmysle ust. Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení platnom do 31.12.2006 v § 12 ods. 2 (obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov; na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov. Ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta zvolá do 14 dní nové zasadnutie.) a podľa § 12 ods.6 nariadenie a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom. Z obsahového ale aj gramatického výkladu je zrejmé, kedy je uznesenie obecného zastupiteľstva platné, pričom nepodpísanie uznesenia starostom nemá za následok jeho neplatnosť a takéto uznesenie možno posúdiť, len tak, že je platné ale nemá náležitú formu, t. j. podpis starostu.

Úplne iná situácia nastáva, keď starosta so schváleným uznesením nesúhlasí a vtedy podľa § 13 ods.6 o obecnom zriadení účinnom v predmetnom čase, (starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 6) „pozastaví výkon“ tohto uznesenia, t. j., že sa podľa neho dočasne nepostupuje (neplní) a podľa § 13 ods.8 (ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa ods. 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie 3/5 väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť, ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.) je potrebné buď ho opätovne schváliť, lebo ak nie je obecným zastupiteľstvom potvrdené, stráca platnosť.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že uznesenie 4/2006 z 15.12.2006 pozastavené nebolo. Žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, aby žalovaný vydal, či písomný alebo konkludentný prejav smerujúci k tomu, že mieni ho pozastaviť. V konaní bol preukázaný opak a tomu svedčí aj samotná žaloba, že s týmto uznesením všetci súhlasili, teda aj žalovaný a to tak, že schválené odmeny, resp. žalovaný 13. plat prijali.

Všetky ostatné dôkazy, ktoré súd nevykonal sú pre skutkové a právne posúdenie veci právne irelevantné, preto ich odvolací súd ani opakovane nevykonával, ani dokazovanie nedopĺňal, a len na základe skutkového stavu zisteného pred súdom prvého stupňa vec inak právne posúdil (§ 213 ods.1, 2, 3 O.s.p.), keď rešpektoval uznesenie NS SR ().

Podľa § 455 ods.1 O. z. za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

V prejednávanej veci žalovaný prijal plnenie tak ako to vyplynulo z uznesenia obecného zastupiteľstva, teda nezískal žiadne bezdôvodné obohatenie, ktoré by musel vrátiť. Sporné uznesenie nemalo náležitú formu, čo ale nemalo žiaden vplyv na jeho platnosť a účinnosť z hľadiska prejavenej vôli v riešenom právnom vzťahu.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania platí aj pre odvolacie konanie.

Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.,

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa §10 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 14 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom;

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej;

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom, na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny

Podľa § 14 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: písm. b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu.

Podľa § 15 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 17 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Žalovaný si vyčíslil právneho zastúpenia nasledovne:

Podľa § 10 ods.1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., jeden úkon právnej služby = 71,37 € + paušál v roku 2009 = 6,95, r. 2010 =7,21, r. 2012 = 7,63 €, v roku 2015 paušál 8,39 €. V právnej veci boli vykonané podľa § 14 vyhl., tieto úkony:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia- /25.7.2009/ 71,37 + 6,95 € = 78,32 €

2. Podanie na súd - Odpor proti PR /27.7.2009/ 71,37 + 6,95 € = 78,32 €

3. Návrh na doplnenie dokazovania 13.11.2009 71,37 + 6,95 € = 78,32 €

4. Konanie pred súdom dňa 16.12.2009 71,37 + 6,95 € = 78,32 €

5. Konanie pred súdom dňa 19.3.2010 71,37 + 7,21 € = 78,58 €

6. Odvolanie proti Rozsudku 26.4.2010 71,37 + 7,21 € = 78,58 €

7. Vyjadrenie k dovolaniu 10.12.2010 71,37 + 7,21 € = 78,58 €

Spolu za 7 úkonov s paušálom 549,02 €, plus cestovné a náhrada za stratu času. V roku 2009; = 11,59 €, r. 2010 =12,02 za každú začatú polhodinu.

1. 16.12.2009 = cesta Bracovce- Michalovce a späť 2 x 11,59 = 23,18 €

2. 19.3.2010 = Bracovce - Michalovce a späť 2 x 12,02 = 24,04€ Strata času spolu = 47,22 €, trovy práv. zastúpenia 609,04 € + súdny poplatok za podanie odvolania proti rozsudku 88,00 €.

Žalovanému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia počítaná za 1 úkon právnej pomoci vo výške 71,37 € spolu za 7 uplatnených a priznaných úkonov spolu s rež. paušálom vo výške 549,02 € a náhrada za stratu času spolu 47,22 €. Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 596,24 €. Právnemu zástupcovi žalovaného nebola priznaná náhrada za cestovné vo výške 12,80 €, lebo tento nárok náležite nepreukázal a naopak mu bola priznaná náhrada na zaplatený súdny poplatok za podaný odpor vo výške 88 €.

Žalovaný mal v konaní úspech, preto mu bola priznaná náhrada trov konania a to vo výške 697,04 €, ktoré žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.