Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/83/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S.sporiteľne a.s., so

sídlom v B., proti povinným

1/ Š., s.r.o., so sídlom v S.2/ K. K., bývajúcemu vo V., oboch zastúpených JUDr. P. V.,

advokátom so sídlom v B., o vymoženie 137 473,91 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Ţiar

nad Hronom, pod sp.zn. , o dovolaní povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. februára 2011, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Oprávnenému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţiar nad Hronom uznesením z 24. júna 2010, č.k. -151

povolil odklad exekúcie vedenej pod sp.zn. EX 27/2009 súdnym exekútorom

JUDr. T. B., Exekútorský úrad Banská Bystrica, do právoplatného skončenia konaní

vedených na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. a sp.zn.

. Vychádzal zo zistenia, ţe na Okresnom súde Ruţomberok prebieha konanie

vedené pod sp.zn. , ktorého účastníci sú tieţ účastníkmi predmetného

exekučného konania. Predmetom tohto konania je určenie, ţe záloţná zmluva

k nehnuteľnostiam č. 1/2007 zo 16. mája 2007 uzatvorená medzi záloţným veriteľom R. K. a

záloţcom spoločnosťou Š., s.r.o. (povinným 1/) je neplatná a tieţ určenie neplatnosti zmluvy

o predaji predmetu záloţného práva zo dňa 2. apríla 2008 uzatvorenej medzi predávajúcim -

spoločnosťou Š. s.r.o. zastúpenej záloţným veriteľom R. K. a kupujúcim spoločnosťou D.,

s.r.o. Na Okresnom súde Ruţomberok prebieha tieţ konanie vedené pod sp.zn. ,

ktorého predmetom je určenie neplatnosti draţby nehnuteľností vykonanej 10. septembra

2

2009, osvedčenej notárskou zápisnicou

z 10. septembra 2009, č. N 504/2009, Nz 30680/2009 notárkou JUDr. J. V.. Konštatoval, ţe

uvedené skutočnosti spočívajúce v prebiehajúcich konaniach na príslušnom súde, sú dôvodom

vedúcim k právnemu záveru vychádzajúcemu z ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku

v tom, ţe nastali okolnosti, ktoré sú dôvodom na odklad exekúcie a výsledok týchto konaní

pre exekúciu môţe mať zásadný význam, pretoţe môţe dôjsť k jej zastaveniu.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) uznesením

z 24. februára 2011, sp.zn. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe

návrh povinných 1/ a 2/ na odklad exekúcie zamietol. Odvolací súd sa s názorom súdu prvého

stupňa nestotoţnil. Mal za to, ţe v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky

pre odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, pretoţe nemoţno očakávať, ţe

výsledkom prebiehajúcich konaní vedených na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn.

a bude zastavenie exekúcie. Oprávnený mal právo si zvoliť

spôsob uspokojenia vlastnej pohľadávky. Uviedol, ţe ak k vymáhaniu pohľadávky oprávnený

pristúpil formou exekučného konania 5. februára 2009 a následne aj formou dobrovoľnej

draţby 4. mája 2009, tento postup bol opodstatnený, pretoţe v čase začatia exekučného

konania predmet záloţného práva uţ nebol vo vlastníctve povinného, ale bol prevedený

zmluvou o predaji predmetu záloţného práva z 2. apríla 2008 na tretí subjekt a nebolo moţné

z neho uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného výkonom záloţného práva v rámci

exekúcie. Pokiaľ súd prvého stupňa povaţoval konanie prebiehajúce na Okresnom súde

Ruţomberok pod sp.zn. za skutočnosť, ktorá podľa jeho názoru môţe zakladať

niektorý z dôvodov uvedených v § 57 Exekučného poriadku, tento názor je nesprávny.

Poukázal na to, ţe účastníkmi konania vedeného na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn.

sú navrhovateľ Š(povinný 1/) a odporcovia 1/ J. K.,

2/ R. K., 3/ DPredmetom konania je určenie, ţe záloţná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi

účastníkmi konania, je neplatná, ako aj určenie neplatnosti zmluvy o predaji predmetu

záloţného práva z 2. apríla 2008 uzatvorenej medzi predávajúcim Ša kupujúcim D.

Účastníkom konania nie je oprávnený (S..). Dospel k záveru, ţe výsledok konania vedeného

na Okresnom súde Ruţomberok, sp.zn. , nemá vplyv na zastavenie exekúcie,

pretoţe všetky právne úkony vyslovenia neplatnosti, ktorých sa navrhovateľ domáha, boli

uskutočnené po vzniku záloţného práva

v prospech oprávneného. Pokiaľ v roku 2008 došlo k prevodu vlastníckeho práva

k zaloţeným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X., t.j. k prevodu predmetu záloţného

práva zabezpečujúceho pohľadávku oprávneného voči povinným 1/ a 2/, z povinného 1/

na spoločnosť D.potom ani prípadný záver súdu o tom, ţe tento prevod nebol uskutočnený

podľa práva, nemá vplyv na exekučné konanie vedené pod sp.zn. EX 27/2009, resp. dopad na

výkon záloţného práva k zaloţeným nehnuteľnostiam na dobrovoľnej draţbe vykonanej 10.

septembra 2009. Oprávnený aj po uskutočnení uvedených právnych úkonov zostal

prednostným záloţným veriteľom a mal právo vykonať záloţné právo na dobrovoľnej draţbe

a dosiahnuť uspokojenie pohľadávky týmto spôsobom, pretoţe v exekučnom konaní,

vzhľadom na prevod vlastníckeho práva k predmetu zálohu, to z tohto titulu nebolo moţné.

Napokon konanie vedené pod sp.zn. ani nesúvisí s majetkom povinných 1/ a 2/,

ktorého sa týka exekúcia vedená pod sp.zn. EX 27/2009. Pokiaľ ide o konanie vedené

na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. rovnako mal za to, ţe výsledok

tohto konania nemôţe mať vplyv na predmetné exekučné konanie vedené pod sp.zn.

EX 27/2009. V tomto konaní sa navrhovateľ (povinný 1/) domáha, aby súd určil, ţe draţba

vykonaná 10. septembra 2009, ktorá bola osvedčená notárskou zápisnicou z 10. septembra

2009, č. N 504/2009, Nz 30680/2009, NCRis 31151/2009 notárkou JUDr. J. V. je neplatná.

Oprávnený v danej veci je účastníkom konania v procesnom postavení odporcu 1/. Dospel

k záveru, ţe výsledok tohto konania nemá vplyv na zastavenie exekúcie z dôvodov podľa §

57 Exekučného poriadku, nakoľko z notárskej zápisnice spísanej notárkou

JUDr. K. V. 10. septembra 2009 je zrejmé, ţe výkonom záloţného práva

na verejnej draţbe sa dosiahol výťaţok vo výške 116 000 €. V exekučnom konaní moţno

postihnúť len ten majetok povinných 1/ a 2/, ktorého sa konanie sp.zn. netýka,

pričom ani prípadný záver okresného súdu o neplatnosti dobrovoľnej draţby nemá vplyv

na zastavenie exekúcie. Uvedený záver súdu by mal význam len v tom zmysle, ţe účinky

príklepu licitátora by zanikli ku dňu vykonania príklepu, t.j. k 10. septembru 2009.

Oprávnený by naďalej zostal prednostným záloţným veriteľom.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali včas dovolanie povinní 1/ a 2/.

Dovolanie odôvodnili tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení ,

tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ), ako aj tým, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Boli toho názoru, ţe odvolací súd

odignoroval ich právo na súdnu ochranu. Namietali, ţe odvolací súd neuviedol, z akých

dôvodov poţíva ochranu súdov prednostne exekučné konanie pred vlastníckymi ţalobami.

Ďalej namietali, ţe uniklo pozornosti odvolacieho súdu, ţe hodnota spornej nehnuteľnosti,

ktorá zodpovedala všeobecnej hodnote celej nehnuteľnosti, bola podľa znaleckého posudku

znalca Ing. P. P. z 12. marca 2007, č. 20/2007, vypočítaná sumou 398 327 € (12 000 000 Sk),

pričom tento majetok bol predaný na verejnej draţbe konanej 10. septembra 2009

s dosiahnutým výťaţkom vo výške 116 000 €. Uviedli, ţe oprávnený bol povinnými vopred

oboznámený, ţe povinný 1/ nie je vlastníkom tohto majetku, ale spoločnosti D.ktorá

skutočnosť, okrem iných, bola dôvodom na podanie ţaloby o určenie neplatnosti verejnej

draţby (konanie vedené na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. ). Vyjadrili

pochybnosti, či odvolací súd pochopil tieto dva súdne spory (konania vedené

na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. a sp.zn. ). Vo vzťahu

k povinnému 2/ namietali nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky v zmysle zákona

č. 97/963 Zb. Navrhli rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Oprávnená vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe podľa jej názoru nenastal

ţiaden prípad, s ktorým by § 56 Exekučného poriadku spájal oprávnenie súdu povoliť odklad

exekúcie, prípadne zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku. Navrhla, aby

dovolací súd dovolanie povinných 1/ a 2 zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podali účastníci exekučného konania ( ), ktorí sú zastúpení

advokátom ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe

dovolanie povinných nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ tieto iné vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa

toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Existenciu ţiadnej

podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd

nezistil.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľom bola v konaní

odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok

znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

Dovolatelia argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237 písm. f/

nezakladajú na tvrdení, ţe súd porušil ustanovenia

upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní alebo ţe nezachoval zákonom

stanovenú procedúru prejednania veci, znemoţnil im urobiť niektorý z procesný úkon a pod.

Podstatou ich dovolacích námietok je, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne, „a to

nielen po skutkovej, ale aj právnej stránke“. Z určujúceho, obsahového hľadiska (viď § 41

ods. 2 ), teda z ich strany, nejde o námietku odňatia moţnosti konať pred súdom, ale

o námietku inú, ktorú dovolatelia uvádzajú vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti

právneho záveru odvolacieho súdu (jeho právneho posúdenia veci), na ktorom v danom

prípade zaloţil svoje rozhodnutie.

Takéto výhrady dovolateľov voči napadnutému rozhodnutiu sa týkajú činnosti súdu,

v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav

aplikuje konkrétnu právnu normu. Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania

veci. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepouţil náleţitý právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené zdôrazňuje, ţe ustanovenie § 237 písm. f/

dáva odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou

procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Povinní 1/, 2/ síce formálne namietajú existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241

ods. 2 písm. b/ (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci), obsahovo ale ničím nevysvetlili. Akú vadu konania odvolacieho súdu

majú na mysli. Dovolací súd preskúmaním veci nezistil, ţe by konanie odvolacieho súdu bolo

takouto inou (v ustanovení neuvedenou) vadou postihnuté.

Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu uplatneného povinnými, vrátane jeho

obsahového vymedzenia. Nezaoberal sa pritom právnymi otázkami povinnými

nenamietanými. Dospel k záveru, ţe obsah dovolania povinných nie je spôsobilý spochybniť

správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov

výslovne v ňom uvedených.

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného

poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ( , , II. ÚS

143/02) súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa .

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku je zaručiť

kaţdému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Právo

zaručené umoţňuje kaţdému, aby sa stal po splnení predpokladov

ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené

zákonom, súd jej efektívne umoţní (mal by umoţniť) stať sa účastníkom konania so všetkými

procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.

Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj v nútenom

výkone súdneho a iného rozhodnutia (). Aj vo výkone rozhodnutia alebo

v súdnej exekúcii sa musí zaručiť kaţdému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady

ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného

článku dochádza aţ vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť

výkonu tohto základného práva vyţaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil

náhodné alebo svojvoľne uplatnenie zákonných moţností na rozhodnutia a ak prijme konečné

rozhodnutie, vychádzal z toho, čo objektívne zistil na základe predpísaného spôsobu

zisťovania skutkového stavu v exekučnom konaní, ktorým je procesné dokazovanie

().

V danej veci podkladom pre exekúciu bola notárska zápisnica sp.zn. N 357/2005,

NZ 37577/2005, NCRls 37043/2005 z 15. augusta 2005, ktorej obsahom je právny záväzok

medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/ vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o úvere a dohody

o pristúpení k záväzku. Povinní 1/ a 2/ sa zaviazali zaplatiť oprávnenému sumu 149 372,63 €

(4 500 000 Sk) s príslušenstvom určeným v zmluve o úvere do 31. januára 2014. Povinní

neplnili dobrovoľne svoj dlh, preto oprávnený pristúpil k nútenému výkonu - k exekúcii

na podklade notárskej zápisnice ako exekučného titulu v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2

písm. c/ Exekučného poriadku. Okresný súd Ţiar nad Hronom 9. marca 2009 poveril súdneho

exekútora (poverenie číslo: 5613 021631*) JUDr. T. B. vykonaním exekúcie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe oprávnený ako veriteľ uzatvoril 15. augusta 2005

s povinným 1/ zmluvu o úvere č. 0273604555, titulom ktorej poskytol povinnému 1/

splátkový úver vo výške 149 372,63 € (4 500 000 Sk) s konečnu splatnosťou úveru

31. januára 2014. Zaplatenie úveru bolo zabezpečené Dohodou o pristúpení k záväzku

z 15. augusta 2005 uzavretej medzi oprávneným a povinným 2/ (pristupujúcim dlţníkom).

Pre účely zabezpečenia úveru bola 29.decembra 2005 uzatvorená aj zmluva o zriadení

záloţného práva a mandátna zmluva medzi oprávneným ako záloţným veriteľom a povinným

1/ ako záloţcom, ktorý bol vlastníkom zaloţených nehnuteľností. Predmetom záloţného práva

boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. v k.ú. L. O.. Vklad záloţného práva

do katastra nehnuteľností bol povolený 10. januára 2006 pod č. V 10/06 Správou katastra

Ruţomberok v prospech oprávneného ako veriteľa v prvom rade. Povinní 1/ a 2/ v notárskej

zápisnici z 15. augusta 2005 spísanej v Trenčíne notárkou Z. K. uznali záväzok a zároveň

uskutočnili aj vyhlásenie v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinní 1/, 2/ svoj

záväzok z úverovej zmluvy dlhodobo neplnili, v dôsledku ktorej skutočnosti oprávnený dňom

22. decembra 2008 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky podľa čl. IX bod 1 a)

Úverových podmienok, vyzval povinných na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere

č. 0273604555 z 15. augusta 2005, a to v lehote 5 dní od doručenia tohto oznámenia

a pre nesplnenie povinnosti povinnými 1/, 2/ pristúpil k jej vymáhaniu formou exekučného

konania 5.februára 2009 a následne aj formou dobrovoľnej draţby 4. mája 2009, pretoţe

v čase začatia exekučného konania predmet záloţného práva uţ nebol vo vlastníctve

povinného 1/, ale bol prevedený zmluvou o predaji predmetu záloţného práva z 2. apríla 2008

na tretí subjekt (spoločnosť D.

V priebehu exekúcie povinní 1/ a 2/ 4. júna 2010 podali návrh na odklad exekúcie

z dôvodov, ţe je neúnosné, aby exekučné konanie ďalej prebiehalo, vzhľadom na vzniknutý

stav právnej neistoty všetkých účastníkov konania k zaloţeným nehnuteľnostiam, nakoľko

na Okresnom súde Ruţomberok prebieha konanie sp.zn. , ktorého predmetom je

určenie, ţe záloţná zmluva k nehnuteľnostiam č. 1/2007 zo 16. mája 2007 uzatvorená medzi

záloţným veriteľom R. K. a záloţcom spoločnosťou Š.. (povinný 1/) je neplatná a ktorého

účastníkmi sú tieţ účastníci tohto exekučného konania. Rovnako predmetom konania je aj

určenie neplatnosti zmluvy o predaji predmetu záloţného práva

z 2. apríla 2008 uzatvorenej medzi predávajúcim Š.(povinný 1/) a kupujúcim spoločnosťou

D.Ďalší dôvod na odklad exekúcie spočíva v konaní vedenom

na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. , ktorého predmetom je určenie, ţe

draţba nehnuteľnosti vykonaná 10. septembra 2009, osvedčená notárskou zápisnicou

č. N 504/2009, Nz 30680/2009 notárkou JUDr. J. V., je neplatná.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môţe súd povoliť odklad

exekúcie, ak moţno očakávať, ţe exekúcia bude zastavená (§ 57).

O povolení odkladu exekúcie z dôvodu, ţe moţno očakávať, ţe exekúcia bude

zastavená, môţe súd, na rozdiel od ostatných dôvodov odkladu exekúcie rozhodnúť aj

z úradnej povinnosti. Súd však musí mať preukázané, ţe tu je dôvodný predpoklad, ţe

exekúcia bude z niektorého zákonného dôvodu zastavená. Povolenie odkladu exekúcie podľa

9

§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých

vyplýva, ţe moţno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok

ustanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, ţe

sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môţe byť právna skutočnosť

spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.

Záloţné právo v zmysle slúţi na zabezpečenie

pohľadávky a jej príslušenstva; umoţňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu

zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Vznik

a zánik záloţného práva sa odvíja od vzniku a zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak

pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záloţným právom, zanikne, zaniká aj záloţné právo.

V prípade prechodu alebo prevodu (aj postúpenia) pohľadávky záloţné právo prechádza

na nadobúdateľa pohľadávky. Záloţné právo, ako právo akcesorické, sleduje pohľadávku,

ktorú zabezpečuje (viď napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 31. marca 2008 sp.zn. V 102/2005).

Záloţné právo plní predovšetkým zabezpečovaciu funkciu, vznikom záloţného práva sa

zlepšuje právne postavenie záloţného veriteľa a tieţ predpoklad, ţe jeho riadne a včas

neuhradená pohľadávka zabezpečená záloţným právom bude uspokojená bez ohľadu na to, či

túto pohľadávku bude chcieť alebo môcť uspokojiť dlţník. S touto zabezpečovacou funkciou

súvisí aj uhradzovacia funkcia záloţného práva, záloţný veriteľ je oprávnený docieliť aj proti

vôli dlţníka uspokojenie pohľadávky zabezpečenej záloţným právom výťaţkom zo zálohu.

Najvýznamnejším dôsledkom záloţného práva je, ţe v prípade ak nie je pohľadávka alebo

právo veriteľa uspokojené riadne a včas, môţe veriteľ začať výkon záloţného práva

spôsobom uvedeným v zmluve alebo predajom na draţbe podľa

o dobrovoľných draţbách v znení neskorších predpisov.

Pohľadávka, ktorej vymoţenie je predmetom tohto exekučného konania, vznikla

zo zmluvy o úvere a bola povinnými dlhodobo nesplácaná. Oprávnený pristúpil k jej

vymáhaniu formou exekučného konania a aj prostredníctvom dobrovoľnej draţby na záloh,

ktorý nebolo moţné postihnúť v exekučnom konaní (§ 134 ods. 1 Exekučného poriadku),

nakoľko tento uţ nebol vo vlastníctve povinného 1/, ale vo vlastníctve tretej osoby

(spoločnosti D.Právne úkony, ktorých neplatnosti sa povinný 1/ domáha v konaní vedenom na

Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. boli uskutočnené aţ

po vzniku záloţného práva k nehnuteľnostiam v prospech oprávneného. Oprávnený aj

po uskutočnení právnych úkonov (záloţnej zmluvy č. 1/2007 zo 16. mája 2007 uzatvorenej

medzi záloţným veriteľom R. K. a záloţcom spoločnosťou Š.(povinným) a zmluvou o predaji

predmetu záloţného práva z 2.apríla 2008) zostal naďalej prednostným záloţným veriteľom

a mal právo pristúpiť k realizácii záloţného práva postupom podľa zákona o dobrovoľných

draţbách a uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu aj voči nadobúdateľovi zaloţenej veci.

Záloţné právo je vţdy viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, ţe jeho vznik a zánik

sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola

zabezpečená záloţným právom, zanikne, zaniká aj záloţné právo. Záloţné právo sa teda viaţe

na pohľadávku. Z toho vyplýva, ţe akákoľvek dispozícia s pohľadávkou nemá za následok

zánik záloţného práva, ale aj po zmenách plní svoju zabezpečovaciu funkciu. Povinní 1/, 2/

v priebehu exekučného konania nenamietali, ţe sú dlţníkmi oprávneného, práve naopak

poukazovali na to, ţe zaloţený majetok je v rozpore s právom vo vlastníctve tretej osoby.

Dôvody odkladu exekúcie sú uvedené v 56 Exekučného poriadku. Určovacia ţaloba, ktorá

nesmeruje proti exekučnému titulu, nedomáhajúc sa jeho neplatnosti alebo neúčinnosti, ani

neprípustnosti povolenej exekúcie, nie je dôvodom k odkladu exekúcie.

Na Okresnom súde Ruţomberok prebieha pod sp.zn. súdne konanie,

v ktorom sa povinný 1/ (v procesnom postavení ţalobcu) domáha, aby súd určil, ţe draţba

vykonaná 10. septembra 2009, ktorá bola osvedčená notárskou zápisnicou č. N 504/2009,

Nz 30680/2009 notárkou JUDr. J. V., je neplatná. Oprávnený ako záloţný veriteľ navrhol

výkon záloţného práva predajom (pozemok parc. č. 319 a stavba súp.č. 638,- ) na

draţbe podľa zákona o dobrovoľných draţbách. Jej predmetom bola nehnuteľnosť vo

vlastníctve spoločnosti Dialex, s.r.o., so sídlom v L. O. 638, IČO: X. a cena dosiahnutá

vydraţením bola 116 000 €. Oprávnený v danej veci je účastníkom konania v procesnom

postavení ţalovaného 1/.

Oprávneniu záloţného veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zabezpečenej

záloţným právom výťaţkom zo zálohu bol zákonom o dobrovoľných draţbách (účinným

od 1. januára 2003) vytvorený nový inštitucionálny rámec. Zákon dobrovoľnou draţbou

rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva

k predmetu draţby, konané na základe navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred

neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenou mieste s výzvou podávania ponúk.

11

Pri tomto verejnom konaní prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné práv k predmetu

draţby na osobu, ktorá urobí najvyššiu cenovú ponuku na kúpu predmetu draţby. Ak nebolo

urobené ani najniţšie podanie, licitátor draţbu ukončí. Navrhovateľom je spravidla vlastník

predmetu draţby, záloţný veriteľ alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie

draţby. V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môţe osoba, ktorá tvrdí, ţe

tým bola dotknutá na svojich právach, poţiadať súd, aby určil neplatnosť draţby. Navrhovateľ

draţby zodpovedá za správnosť vyhlásenia o tom, ţe predmet draţby je moţné draţiť.

Záloţný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje

výkon záloţného práva.

Je nesporné, ţe v danom prípade povinný 1/ podal na okresný súd návrh o určenie

neplatnosti dobrovoľnej draţby, konanej 10. septembra 2009, avšak ani prípadný úspech

povinného v tomto konaní nemôţe byť právnou skutočnosťou vyvolávajúcou zastavenie

exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku a zániku vymáhanej pohľadávky oprávneným.

Oprávnený by naďalej zostal prednostným záloţným veriteľom. Dovolací súd súhlasí

so záverom odvolacieho súdu, ţe nie sú splnené zákonné podmienky pre odklad exekúcie

v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, pretoţe nemoţno očakávať, ţe výsledkom tohto

konania bude zastavenie exekúcie z dôvodov podľa § 57 Exekučného poriadku.

V závere dovolací súd dodáva, ţe uvedené súdne konania vedené na Okresnom súde

Ruţomberok sa týkajú nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. v k.ú. L. O.,

na ktorej viazlo záloţné právo oprávneného, avšak uvedená nehnuteľnosť nie je a ani nebola

predmetom exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. T. B. pod sp.zn. EX

27/2009.

Povinný 2/ opiera svoje dovolanie aj o tvrdenie, ţe je rakúskym štátnym občanom a tieţ

jediným spoločníkom v spoločnosti povinného 1/, pričom exekúcia sa vedie uţ len na majetok

povinného 2/, pretoţe povinný 1/ na základe dobrovoľnej draţby uţ ţiaden majetok nemá.

Vo vzťahu k jeho osobe ako štátnemu občanovi iného štátu namieta nielen nedostatok

právomoci súdu Slovenskej republiky v zmysle o medzinárodnom

práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZPMSaP“), ale upozorňuje hlavne

na medzinárodné právo o ochrane zahraničných investícií. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

povinný 2/ je aj štátnym občanom Slovenskej republiky v zmysle

o štátnom občianstve v znení neskorších predpisov, nie je dôvodná námietka o nedostatku

právomoci súdov Slovenskej republiky.

Odhliadnuc od tejto skutočnosti dovolací súd povaţuje za potrebné poukázať aj na to,

ţe podľa , Slovenská republika uznáva a dodrţiava

všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje

ďalšie medzinárodné záväzky.

Podľa druhej vety , právne záväzné akty

Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej

republiky.

Podľa § 2 ZMPSaP, ustanovenia tohto zákona sa pouţijú, len pokiaľ neustanovuje

niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný

na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Týmto právne záväzným aktom je nariadenie, ktoré má prednosť pred zákonmi

Slovenskej republiky, keďţe Slovenská republika a Rakúsko sú členskými štátmi Európskej

únie, a preto je potrebné aplikovať prednostne pred ZMPSaP podľa

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 1 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci

a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I),

nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo

tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci (predmet úpravy). Z vecnej

pôsobnosti nariadenia sú vyňaté konkrétne statusové veci, rozhodcovské konanie, sociálne

zabezpečenie, konkurzy a podobné konania, ako aj niektoré majetkové veci súvisiace

s rodinnoprávnymi vzťahmi.

Podľa čl. 3 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, osoby s bydliskom na území

členského štátu moţno ţalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov

upravených v oddieloch 2 aţ 7 tejto kapitoly.

Podľa čl. 23 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden

alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, ţe súd alebo súdy členského štátu majú

právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môţu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym

právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je

výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak.

Moţnosť sporových strán uzavrieť výslovnú dohodu zakladajúcu právomoc

konkrétneho súdu nahrádza všetky ostatné pravidlá o určovaní právomoci s výnimkou čl. 22

a 24 nariadenia. Ak je dohoda platná a nie je v nej ustanovené inak, ňou zaloţená právomoc je

právomocou výlučnou a má prednosť.

V preskúmavanej veci je nesporné, ţe povinný 2/ (pristupujúci dlţník) uzavrel

s oprávneným (veriteľom) písomnú dohodu o pristúpení k záväzku 15. augusta 2005

a zaviazal sa, ţe splní peňaţný záväzok za povinného 1/ (doterajšieho dlţníka), vyplývajúci

zo zmluvy o úvere č. 0273604555 z 15. augusta 2005. Táto dohoda bola súčasťou zmluvy

o úvere. Z článku IX. bod 3. (záverečných ustanovení ) úverovej zmluvy vyplýva, ţe prípadné

spory z právneho vzťahu zaloţeného touto zmluvu a zmluvami s ňou súvisiacimi alebo

z právnych vzťahov z nich vyplývajúcich sa zmluvné strany dohodli na miestne príslušnom

súde v sídle veriteľa, pričom si veriteľ vyhradil právo ţalovať dlţníka na ktoromkoľvek inom

všeobecnom súde. Pristúpenie k záväzku ( ) má ten význam, ţe

k doterajšiemu dlţníkovi pristupuje ešte ďalší nový dlţník a obaja sú voči veriteľovi zaviazaní

solidárne. Preto veriteľ môţe poţadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich.

Preto vychádzajúc z čl. 23 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, podľa ktorého právomoc

súdu alebo súdov na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môţu vzniknúť v súvislosti

s konkrétnym právnym vzťahom sa môţe zaloţiť písomnou dohodou o voľbe právomoci, bola

v danom prípade zaloţená právomoc slovenských súdov aj v dohode strán v písomnej zmluve

o úvere o tom, ţe spory z právneho vzťahu zaloţeného touto zmluvou a zmluvami s ňou

súvisiacimi alebo z právnych vzťahov z nich vyplývajúcimi, budú rozhodovať súdy

v Slovenskej republike (miestne príslušný súd v sídle veriteľa alebo ktorýkoľvek iný

všeobecný súd).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd na daný

skutkový stav pouţil správny právny predpis, tento aj správne vyloţil a jeho právne závery

14

zodpovedajú hypotéze pouţitého právneho predpisu. Uznesenie odvolacieho súdu je

z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu ( ) teda správne.

Nakoľko nebolo zistené, ţe by konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou uvedenou

v ustanovení alebo inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinného podľa § 243b ods. 1

a 4 zamietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti povinným, ktorí úspech nemali ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal oprávnenému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. marca 2013

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

15